{"guid": "39647cbd-d40b-4ef6-b9f2-5ca27e1bd64a:b2310e35-88dd-4036-b05a-d6f4fb7d32d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6812206258.1", "spisova_znacka": "13CoE/306/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/306/2012 z 27. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2013, sp. zn. 13CoE/306/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6812206258.1", "identifikacne_cislo": "6812206258", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2013-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/44", "nazov": "predpis č. 44/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/44-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2310e35-88dd-4036-b05a-d6f4fb7d32d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6812206258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6812206258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6812206258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/306/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206258
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6812206258.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Plzeňské městské
dopravní podniky, a. s., 303 23 Plzeň, Denisovo nábřeží 920/12, Česká republiky, IČ: 25220683, zast.
splnomocneným advokátom: Mgr. Martin Zikmund, Advokátska kancelária 301 00 Plzeň, Šafaříkovy
sady 5, proti odporcovi: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XXX, o vyhlásenie rozsudku za
vykonateľný, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 14. 11. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.
k. 3Ecud/11/2012-18 zo dňa 07. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto,
č. k. 38C/183/2009 zo dňa 30. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike zastavil, žiadnemu
z účastníkov nepriznal  náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podal dňa 28.
09. 2012 návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný. Súd výzvou zo dňa 03. 10. 2012 vyzval
navrhovateľa, aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy neúplný návrh doplnil o podstatné náležitosti na
vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Súd konkretizoval ako treba návrh doplniť a
zároveň vyzval, aby súdu navrhovateľ zaslal listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uvedená
v § 64 písm. d/ zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Výzva bola navrhovateľovi
doručená 08. 10. 2012, lehota na doplnenie uplynula dňa 28. 10. 2012. Súd navrhovateľa poučil, že
ak napriek výzve súdu návrh nedoplní, pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať.
Navrhovateľ podaním zo dňa 15. 10. 2012 požiadal súd, aby ohľadom predloženia dôkazu o tom, či
nie je daná prekážka podľa § 64 písm. d/ zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
požiadal o súčinnosť Okresný súd Plzeň - mesto. Okresný súd v odôvodnení  poukázal na ust. § 38 ods.
1 Nariadenia rady EÚ č. 44/2001; na ust. § 68c ods. 3, § 68c ods. 2 písm. c/, § 64 písm. d/ Zákona o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Návrh navrhovateľa považoval za neúplný, nakoľko v
ňom absentovali podstatné náležitosti návrhu a k návrhu neboli doložené listinné dôkazy podľa zákona
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Navrhovateľ ani napriek výzve návrh nedoplnil,
nepredložil zákonom určené listiny. Navrhovateľ bol účastníkom konania, v ktorom bol vydaný rozsudok,
ktorý má byť vyhlásený za vykonateľný. Má teda možnosť zákonom vyžadované dôkazy získať sám.
Navrhovateľ tak neurobil, listinné dôkazy nezabezpečil a ani ich nepredložil súdu k návrhu na vyhlásenie
cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Splnenie navrhovateľových povinností nie je možné nahrádzať
činnosťou súdu a teda prílohy k návrhu  nemôže zabezpečovať súd. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože
došlo k zastaveniu konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Uznesenie
považoval za vecne nesprávne, pretože okresný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne
právne posúdil. Súd mal, vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, vychádzať z



Nariadenia rady (ES) č. 44/2011 ako všeobecne záväzného a v každom členskom štáte Európskej únie
priamo aplikovateľného prameňa komunitárneho práva. Súd mal postupovať podľa čl. 41 Nariadenia
Rady ES č. 44/2001. Zastavením konania boli postupom súdu odňaté účastníkovi - navrhovateľovi
procesné práva. Navrhovateľ formálne náležitosti uvedené v čl. 53 Nariadenia rady ES č. 44/2001
splnil tým, že súdu predložil rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 30. 03. 2010 č. k.
38C/183/2009 a tiež originál osvedčenia podľa čl. 54 a 58 o súdnych rozhodnutiach a súdnych zmieroch
k tomuto rozsudku, keď toto osvedčenie potvrdzuje pravosť rozsudku. Podľa názoru navrhovateľa nie je
navrhovateľ, okrem vyššie uvedených listín, ktoré predložil, povinný predkladať súdu akékoľvek ďalšie
dokumenty. Má za to, že boli splnené formálne náležitosti uvedené v čl. 41 Nariadenia rady ES č.
44/2001, je teda potrebné vyhlásiť rozsudok za vykonateľný na území Slovenskej republiky. Súd nie je
oprávnený preskúmavať, či skutočne bol rozsudok povinnej strane doručený, teda či je vykonateľný.
Spochybňovať vykonateľnosť rozhodnutia môže odporca len na súde, ktorý podkladový rozsudok vydal
a to využitím opravných prostriedkov, ktoré mu národné právo v krajine pôvodu umožňuje. Tak ako
vyplýva z preambuly Nariadenia rady ES č. 44/2001 tento postup vychádza zo zásady vzájomnej dôvery
vo výkon spravodlivosti v rámci Spoločenstva. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania v
sume 85,72 €.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal
a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2
OSP vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Okresný súd konanie o vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto č. k. 38C/183/2009 zo dňa
30. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike zastavil, keď mal za to, že návrh navrhovateľa je
neúplný, pretože v ňom absentovali podstatné náležitosti  návrhu, neboli doložené listinné dôkazy podľa
zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZMPSP).

Podľa ust. § 2 ZMPSP ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá
bola ratifikovaná  a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných  aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

Základným predpokladom pre vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Rozumejú sa
ním priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Priznanie účinkov
cudzieho  rozhodnutia, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť má dve štádiá. Prvým je nostrifikačné
štádium, to znamená rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia
za vykonateľné, druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Nostrifikačné
konanie sa riadi normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách
Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie, v medzinárodných zmluvách a v ZMPSP, pričom tento
zákon pôsobí popri nich s tým, že majú v rozsahu svojho uplatnenia prednosť pred zákonom.

Slovenská republika je od 01. 05. 2004 členom Európskej únie (ďalej len EÚ) a akty prijímané inštitúciami
EÚ sú pre Slovenskú republiku záväzná od momentu vstupu do Európskej únie. Dňom 01. 05. 2004
v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na ust. § 2 ZMPSP sa na území
Slovenskej republiky uplatňujú nariadenia Európskeho spoločenstva (od 01. 12. 2009 existuje už
len jednotná Európska únia a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenováva  na
Zmluvu o fungovaní Európskej únie). Nariadenia Európskeho spoločenstva sú priamo aplikovateľné
bez akéhokoľvek implementačného procesu a nástroja a upravujú právomoc súdov členských štátov
v cezhraničných veciach. Okrem iného sa jedná napríklad o nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.



12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
aj „nariadenie Brusel I“), ktoré nadobudlo účinnosť 01. 03. 2002, prípadne nariadenie Rady (ES)
č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv (Brusel II) tiež nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a pod.

Nariadenie Brusel I. sa uplatňuje na občianske a obchodné veci s výnimkou statusových vecí,
majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia
a rozhodcovského konania.

Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci. V rozsahu svojej úpravy nariadenie nahrádza
dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané (č. l. 69 nariadenia). Toto
nariadenie nahradilo aj Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach podpísanú v Prahe  29. 10. 1992 a uverejnenú v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z. z.
Nariadenie Brusel I. sa vzťahuje na konania a rozhodnutia a verejné listiny, ktoré boli spísané po účinnosti
nariadenia, teda po 01. 03. 2002. Nariadenia Brusel I. rozlišuje medzi uznaním (oddiel 1, kapitola III,
článok 32 a nasl.) a vyhlásením rozhodnutia za vykonateľné (oddiel 2, kapitola III, článok 38 a nasl.).

Pri postupe podľa nariadenia Brusel I. (na rozdiel od uznávania vykonateľnosti cudzích exekučných
titulov podľa právneho režimu v zmysle zákona ZMPSP - tzv. klasické - formálne uznanie vykonateľnosti)
sa cudzí exekučný titul uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych
náležitostí podľa čl. 53 (predloženie titulu a osvedčenia o vykonateľnosti, vydaného súdom pôvodu).
Postup podľa ust. § 68a - 68h ZMPSP, pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy (§ 2 ZMPSP)
predpokladá, že Slovenský súd na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia
rozhodne o uznaní takýchto rozhodnutí vždy osobitným výrokom v konaní.

Podľa bodu 17 preambuly  Nariadenia Brusel I. na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí byť
konanie  smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského
štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer
automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd  z úradnej
povinnosti skúmal ktorýkoľvek z dôvodov  nevykonateľnosti uvedený v tomto nariadení.

Podľa bodu 18 preambuly Nariadenia Brusel I. dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby žalovaný
mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozsudku za vykonateľný, ak sa
domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti. Žalobca by tiež mal mať k dispozícii opravné
prostriedky v prípade, že jeho návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný sa zamietol.

Navrhovateľ žiadal vyhlásiť za vykonateľné v Slovenskej republike rozhodnutie českého súdu, teda
súdu členského štátu Európskej únie, rozsudok bol vydaný dňa 30. 03. 2010, to znamená po vstupe
Slovenskej i Českej  republiky  do Európskej únie. Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie rozsudku za
vykonateľný v Slovenskej republike podľa čl. 38 ods. 1 čl. 40 ods. 3 a čl.53 ods. 1, 2 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2011 zo dňa 22. 12. 2000, teda podľa nariadenia Brusel I. Potom bolo povinnosťou súdu
vychádzať z článku 38 až 56 a preambuly nariadenia Brusel I. Podľa článku 38 ods. 1 nariadenia Brusel
I. rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak
tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

Podľa čl. 38 návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname prílohe II (v
prílohe II. sa za Slovenskú republiku ako príslušný orgán na prijatie návrhu na vyhlásenie rozhodnutia za
vykonateľné uvádza okresný súd), miestna príslušnosť sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému
sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu (čl. 39 ods. 2 nariadenia Brusel I.).



Podľa čl. 41 nariadenia Brusel I. rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych
náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá
v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

Podľa čl. 53 nariadenia Brusel I. účastník, ktorý žiada o uznanie, alebo vydanie vyhlásenia
vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti.
Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa čl. 54 bez vplyvu na
článok 55.

Podľa čl. 54 nariadenia Brusel I. súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný
rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V. tohto
nariadenia. Súd v tomto štádiu neskúma dôvody neuznania (čl. 34) ani špeciálnu a výlučnú právomoc
(čl. 35), neskúma rozhodnutie vo veci samej (čl. 36). Rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti sa doručí
účastníkom, odvolať sa môže ktorýkoľvek z nich a až na námietku účastníka súd skúma dôvody
neuznania a rozpor so špeciálnou a výlučnou právomocou. Súd použije lex fori (zákon miesta súdu) len
ak niečo iné neustanovuje nariadenie Brusel I.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími argumentmi navrhovateľa. Okresný súd  mal vzhľadom na vstup
Slovenskej republiky do Európskej únie vychádzať z nariadenia rady (ES) č. 44/2001 ako všeobecne
záväzného a v každom členskom štáte Európskej únie priamo uplatniteľného prameňa komunitárneho
práva. Prvostupňový súd ale takto nepostupoval. Odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil, pretože
okresný súd vec nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP), tiež svojím postupom odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Ecud/11/2012", "guid": "0bd9757c-f1c1-4e33-ae2e-b13a6f5d163b:d7230867-c6cd-4c38-bb7e-d0a0cb8215a9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}