Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/76/2012 z 26. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. marca 2013, sp. zn. 13Co/76/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8104118707.2 Krajský súd Prešov | 13Co/76/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8104118707.2 | 2013-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83963c87-e790-42e5-a819-826ed87b179a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8104118707.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/76/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104118707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8104118707.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: SUNPHARMA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Ševčenkova 34, IČO: 36 462 501, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Strakovou,
so sídlom Prešov, Konštantínova 6, proti žalovanému: M. J. - MNOHOCHUŤ, J. XX, O., IČO: 10 667
628, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Petrom Holéczym, so sídlom Košice, Vojenská 5, o zaplatenie
32.530,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 8.6.2011 pod č.k. 14C/127/2005-232, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný
zaviazaný plniť žalobcovi, a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právnej
zástupkyne vo výške 1.668,92 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
11.395,50 eur v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 30 % účelne vynaložených trov na účet právneho
zástupcu žalovaného. Zároveň rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 980.000,- Sk
(32.530,04 eur) s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody z titulu ušlého zisku. Poukázal na to, že je
výlučným vlastníkom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v O. na Ulici XX. G. v bytovom dome súp.
č. XXXX, vchod č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O., ktoré sčasti neoprávnene užíva žalovaný na
prevádzkovanie svojej predajne tak, ako je to vyznačené v znaleckom posudku Ing. N. P. zo dňa 7.8.2002
(označených bodmi A, B, C, I, J, A). Tieto priestory užíva bez existencie nájomného vzťahu, ktorý bol
skončený výpoveďou zo dňa 3.8.2000. Ďalej poukázal na to, že rozsudkom toho istého okresného súdu
zo dňa 12.1.2004 sp. zn. 13C/3/2001 bola uložená povinnosť žalovanému na vypratanie predmetných
priestorov v lehote 15 dní od jeho právoplatnosti. Tým, že žalovaný užíval predmetné priestory od
3.11.1999 neoprávnene, vznikla mu tým preukázateľná škoda z titulu ušlého zisku - nájomného, ktoré
mohol zistiť prenajímaním priestorov v cene, za akú prenajíma priľahlé nebytové priestory (bývalú
recepciu a vchod bytového domu súp. č. 7902) vo výške 3.500,- Sk / 1 m2 ročne. Ide o nebytové
priestory o rozlohe 84 m2, čo predstavuje za obdobie od 1.1.2001 do 30.4.2004 pri ročnom nájomnom
3.500,- Sk / 1 m2 sumu 980.000,- Sk. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že žalobcom
uplatňovaná výška nájmu je neadekvátne vysoká. Okrem toho namietal aj premlčanie nároku za obdobie
rokov 2001-2003.



S použitím ustanovení § 451 ods. 1 a násl. a § 107 ods. 1 Obč. zákonníka uzavrel, že žalobca bol počas
žalovaného obdobia výlučným vlastníkom nebytových priestorov tak, ako to vyplýva z právoplatného
rozhodnutia toho istého súdu sp. zn. 13C/3/2001. Zároveň je nesporné, že žalovaný v období od 1.1.2001
do 30.4.2004 užíval uvedené priestory na prevádzkovanie obchodno-stravovacích služieb bez toho,
aby žalobcovi platil akékoľvek nájomné. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaných dôkazov, ako aj
výsluchu účastníkov vyvstala spornosť ohľadom výmery nebytových priestorov, vykonal ohliadku na
mieste samom, pričom premeraním týchto priestorov zistil, že ich výmera je 80,77 m2, pričom znalec pri
určovaní výšky nájomného vychádzal z výmery iba 80 m2. Žalobca v žalobe vychádzal z výšky ročného
nájmu 3.500,- Sk / 1 m2 používajúc výšku prenájmu obdobných priestorov (recepcia a vchod), resp.
z vyjadrenia realitnej kancelárie Istor, s.r.o.. Znalec Ing. M. Z. v znaleckom posudku použil pri výpočte
adekvátneho nájomného za dané obdobie správne porovnávaciu metódu, keď zisťoval výšku nájomného
za inkriminované obdobie podľa relácií 4 realitných kancelárií. Vypočítal pritom výšku nájomného v
dvoch variantoch, a to vo variante, v akom sa nachádza nebytový priestor v súčasnosti (v neúplnom
technickom stave), kedy určil výšku nájomného v sume 58,34 eur / 1 m2 podlahovej plochy zohľadňujúc
koeficient - faktor vybavenosti vo výške 0,8. Pri druhom variante vychádzal z výšky nájomného 72,92
eur / 1 m2 za 1 rok podlahovej plochy (pre prípad úplnej technickej vybavenosti daného priestoru). Preto
okresný súd vychádzal pri určení výšky nájomného z ročného nájomného za 1 m2 v sume 72,92 eur,
pretože žalovaný predmetné priestory za žalované obdobie, t.j. od roku 2001 do roku 2004 užíval v
riadnom technickom stave, teda v plnej vybavenosti, čo bolo samozrejme aj nevyhnutné, keďže v nich
prevádzkoval obchodno-reštauračné služby.

K námietkam žalovaného, týkajúcich sa výšky nájmu uzavrel, že určenie výšky nájomného je výlučne
vecou dohody zmluvných strán, pričom v danom prípade nemožno aplikovať Smernicu Primátora Mesta
Prešov č. 8/2003, keďže táto sa týka výlučne nájomného za nebytové priestory vo vlastníctve mesta
Prešov a nie nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov.

Za odôvodnenú však uznal vznesenú námietku premlčania nároku, keďže žalobca uplatnený nárok
právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, prezentované nájomným. Vzhľadom na skutočnosť, že
žaloba bola podaná dňa 17.5.2004, mohol priznať bezdôvodné obohatenie iba dva roky spätne, kde za
obdobie od 17.5.2002 do 30.4.2004, čo predstavuje sumu 11.395,50 eur (ročný nájom vo výške 72,90
eur / 1 m2 x 80 m2 = 5.833,60 eur ročne : 365 dní = 15,982465 denne x 713 dní = 11.395,50 eur). V
prevyšujúcej časti žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu vo
veci. Pomerne úspešnejšiemu žalovanému priznal náhradu trov vo výške 30 % účelne vynaložených
trov konania (úspech žalobcu predstavoval 35 % a úspech žalovaného 65 %). O konkrétnom vyčíslení
trov tak rozhodne podľa § 151 ods. 1, 7 O.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Zároveň rozhodol, že o trovách štátu, predstavujúcich odmenu znalca za vypracovanie znaleckého
posudku, keďže žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní odmeny znalcovi, rozhodne
samostatným rozhodnutím.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, ktorým
žiadal z prisúdenej sumy odvodiť jeho úspech v 58,60 % -ách a úspech žalovaného v 41,40 % -
ách, teda jeho prevyšujúci úspech v 17,2 % -ách. Súd prvého stupňa určil pomer úspechu žalobcu
a žalovaného podľa sumy uplatnenej v žalobe vo výške 32.530,04 eur a sumy prisúdenej vo výške
11.395,50 eur, pretože v časti o zaplatenie 13.084,71 eur bola žalovaná pohľadávka znížená v závislosti
na výsledkoch znaleckého dokazovania. Preto v tejto časti nemal súd aplikovať ustanovenie § 142 ods.
2, ale ustanovenie § 146 ods. 3 O.s.p.. Rozhodnutie súdu o priznaní pohľadávky vo výške 11.395,50
eur vychádzalo zo znalcom určenej trhovej výšky nájmu v rozhodnom období, a to zo sumy 19.445,33
eur. Preto z tejto je treba odvodzovať plný úspech žalobcu a teda žalobcovi vzniklo právo na náhradu
trov konania v plnej výške, minimálne vo výške vypočítanej zo základu 19.445,33 eur. Až z tejto výšky
predmetu konania možno potom ďalej určovať pomer úspechu a neúspechu účastníkov podľa § 142
ods. 2 O.s.p. vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Vznesená námietka
premlčania sa týka nároku za obdobie od 1.1.2001 do 17.5.2002, čo z priznanej výšky nájmu za obdobie
od 1.1.2001 do 30.4.2004 v sume 19.445,33 eur, zodpovedá sume 8.049,83 eur. Z prisúdenej sumy
11.395,50 eur tak treba odvodiť úspech žalobcu 58,60 % a úspech žalovaného 41,40 %, a teda
úspešnejší je žalobca o 17,2 %.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie žalobcovi, podal žalovaný
odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok tak, aby bol zaviazaný na plnenie žalobcovi iba
na sumu 1.641,96 eur a aby v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, alternatívne žiadal zrušiť
rozsudok v tejto časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil
predovšetkým tým, že ak okresný súd vychádzal pri určení bezdôvodného obohatenia z výsledkov
znaleckého dokazovania Ing. M. Z., a to z počtu 4 porovnávacích subjektov, ide o nereprezentatívny
a nedôveryhodný výber. Pri tak vysokej žalovanej sume ide totiž o veľmi malý počet porovnávaných
subjektov, ide o výber účelový, keď znalec vybral práve tie údaje, ktoré do žaloby účelovo vložil žalobca.
Z tohto dôvodu práve žalovaný navrhol nariadenie kontrolného znaleckého posudku. Znalec prehliadol
dokonca konkrétnu faktúru žalobcu, účtovanú žalovanému za konkrétny priestor v rozhodnej dobe na
sumu 481,- Sk / 1 m2 ročne. Ide o faktúru z 19.2.2011. Znalec bezdôvodne a účelovo nezaradil do
náhodného výberu napr. konkrétne zmluvy o nájme z predmetnej doby a z porovnateľného miesta,
týkajúce sa však iných subjektov, z ktorých vyplýva oveľa nižšia cena nájmu za 1 m2. Znalec mal byť
preto k výhradám z jeho strany minimálne súdom vypočutý a následne mal byť nariadený kontrolný
znalecký posudok. Ďalšia výhrada k znalcovi spočíva v tom, že ani nerozoznal, že z predmetných 80
m2 bolo len asi 29 m2 obchodných priestorov a celý zbytok boli len priestory obslužné (hlavne sklady,
veľkopriestorové chladničky, veľkopriestorové mrazničky, prípravovne jedla, umývarky, WC a pod.).

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.8.2011 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Súd prvého stupňa, podľa jeho názoru, vychádzal
pri ustálení výšky odplaty za užívanie nebytových priestorov zo správne a úplne zisteného skutkového
stavu. Nevyhovenie návrhu žalovaného na výsluch znalca k nim predloženému znaleckému posudku
nemá taký následok, aby nevykonaním výsluchu neboli zistené rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie,
keďže tieto rozhodujúce skutočnosti vyplývajú priamo, jasne a zreteľne z písomného vyhotovenia
znaleckého posudku. Zdôraznil, že žalovaný bezdôvodne užíval nebytové priestory mu patriace,
úmyselne maril výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý predmetné priestory zakúpil za účelom
zriadenia lekárne, nerešpektoval právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie na vypratanie priestorov,
a to v období od 3.8.2000 do 15.6.2007.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že pokiaľ rozsudkom bola uložená povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie reprezentované tzv. ušlým nájomným vo výške 11.395,50 eur, v tejto súvislosti správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje v tejto časti na
zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219, ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací
súd dopĺňa:

Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je reprezentované
nájomným, ktoré by žalobca získal, ak by žalovaný bez právneho dôvodu bezdôvodne neužíval jeho
priestory za obdobie od 1.1.2001 do 30.4.2004. Z uplatnenej sumy 32.530,04 eur (980.000,- Sk)
po vznesenej námietke premlčania súd priznal žalobcovi 11.395,50 eur za obdobie od 17.5.2002 do
30.4.2004, pričom na základe výsledkov znaleckého dokazovania vychádzal z ročného nájomného
72,90 eur / 1 m2. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu z dôvodu uplatnenej námietky premlčania zamietol.
Žalovaný sa počas celého konania bránil iba tým, že znalcom zistené nájomné je vzhľadom na lokalitu,
v ktorej sa priestory nachádzajú, nedôvodne vysoké.

Znalec Ing. M. Z. v znaleckom posudku zo dňa 7.2.2011 (č. l. 172) zvolil porovnávaciu metódu, keď si
zabezpečil podklady - potvrdenia realitných kancelárií o tom, za aké nájomné sa prenajímali nebytové
priestory na Ulici XX. G. v O. v rokoch 2001-2004, a to priamo prístupné z ulice. Išlo o nebytové
priestory realitnej kancelárie FOK, REAL FIN - Q. A., ISTOR, s.r.o. a nebytové priestory Mesta Prešov.
Na základe podkladov od týchto realitných kancelárií stanovil výšku nájmu za 1 m2 podlahovej plochy
nebytového priestoru za obdobie rokov 2001-2004 vo výške 72,92 eur, a to použitím faktoru vybavenosti
s indexom 1. Aj podľa názoru odvolacieho súdu týmto spôsobom znalec dostatočne objektívne určil
výšku nájomného, ktoré by žalobca dosiahol, ak by mohol predmetné priestory za žalované obdobie
prenajať inému subjektu, a to vzhľadom na ich atraktívnu lokalitu.



Nemožno uznať obranu žalovaného v tom, že žalobcom, ako aj znalcom vyčíslené nájomné je neúmerne
vysoké vzhľadom na to, že oveľa nižšie nájomné by požadovali iné podnikateľské subjekty ako
prenajímatelia za podobné priestory. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli predovšetkým to, že
žalobca je podnikateľom, a je jeho výhradným právom, za aké nájomné prenajme vlastné nebytové
priestory iným subjektom. Treba zároveň priznať dôkazu - žalobcom doloženú do spisu nájomnú zmluvu
zo dňa 31.12.2001 (č. l. 401), ktorú žalobca uzavrel ohľadom nebytových priestorov na tej istej ulici (XX.
G. v O.) s nájomcom Q. Z.. Touto zmluvou, uzavretou na dobu neurčitú od 1.1.2002, bolo dohodnuté
nájomné za podobné priestory vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur) ročne za 1 m2 výmery podlahovej plochy.
Z tohto dôvodu nepochybil súd prvého stupňa, ak vychádzal pri rozhodovaní z výsledkov znaleckého
posudku Ing. Z., ktorý porovnávacou metódou určil nájomné za 1 m2 nebytových priestorov ročne na
tej istej ulici vo výške 72,92 eur. Ide pritom o podstatne nižšie nájomné, než žalobca nájomné dohol na
základe vyššie označenej nájomnej zmluvy s treťou osobou.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo
výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný plniť žalobcovi, ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Ako už bolo vyššie uvedené, proti rozsudku súdu vo výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie,
v ktorom v podstate namietal nesprávny postup súdu pri určení pomeru úspechu vo veci, keď žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 30 % účelne vynaložených trov, a to podľa § 142
ods. 2 O.s.p.. Okresný súd pri tom vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal priznať
32.530,04 eur, pričom rozsudkom vo veci samej mu bola priznaná istina iba vo výške 11.395,50 eur.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vo veci 65 % neúspech a žalovaný bol úspešný v 35 %, teda
prevyšuje úspech žalovaného o 30 %. Pri určení prevyšujúceho úspechu žalovaného je uvedený postup
okresného súdu správny. Z tohto dôvodu nemožno uznať odvolaciu námietku žalobcu, že z prisúdenej
sumy 11.395,50 eur (aj keď súd vychádzal zo znalcom určenej trhovej výšky nájmu v rozhodnom období)
tak treba odvodiť úspech žalobcu 58,60 % a úspech žalovaného 41,40 %, a teda žalobca je úspešnejší o
17,2 %. Tomu nasvedčuje aj zistenie, že v prevyšujúcej časti (do uplatnenej istiny 32.530,04 eur) žalobca
návrh späť nevzal a o prevyšujúcej časti rozhodol práve súd prvého stupňa tak, že v tejto časti návrh
zamietol. Z tohto dôvodu bolo potrebné potvrdiť aj výrok rozsudku o trovách konania ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Jeho neúspech v odvolacom konaní
predstavuje len nepatrnú časť (kde požadoval náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17,2 % z
3.813,72 Eur t.j. 655,- Eur). Preto odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.
Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli náklady pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Odmena za
jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov predstavuje 270,54 Eur. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
predstavujúcich odmenu za 5 úkonov právnej služby (vyjadrenie zo dňa 17.8.2011 a 16.1.2013, účasti
na pojednávaniach 8.11.2011, 27.11.2012, 27.3.2013) + prislúchajúci režijný paušál 38,07 Eur (2 x 7,41
+ 7,63 + 2 x 7,81 Eur). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal,
priznal mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 1390,77 Eur t.j. 278,15 Eur. Celkom tak trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.668,92 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.