{"guid": "39612e03-42ec-4def-af13-2ef07df34596:606bedbf-7666-4a2c-b32e-9ec2a6db125c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3812214492.1", "spisova_znacka": "17CoE/70/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/70/2013 z 28. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. mája 2013, sp. zn. 17CoE/70/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812214492.1", "identifikacne_cislo": "3812214492", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Emília Zimová", "sudca_id": 1408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-zimova-1408", "datum_vydania": "2013-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/606bedbf-7666-4a2c-b32e-9ec2a6db125c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812214492.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812214492.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812214492.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 17CoE/70/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3812214492\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812214492.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom F., T. XX, K.: XX\nXXX D., právne zastúpený E. E., L. sídlom F., T. XX, K.: XX XXX XXX, proti povinnému: U. J., bytom Q., Y.\nZ. XXXX/XX, pre vymoženie 1.049,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Prievidza zo dňa 3. októbra 2012, č.k. 16Er/2750/2012-19, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu     p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na príslušné ustanovenia\nzákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia Smernice Rady\n93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 09.07.2012 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému\npre vymoženie istiny vo výške 1.049,01 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je\nRozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn.\nSR 04353/11 zo dňa 07.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2011 a vykonateľnosť dňa\n30.06.2011. Z rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie\nna základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá\nje súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere zo dňa 28.06.2010. Účastníci konania zabezpečili\nsvoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 28.06.2010, kde povinný\nvystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo\nzáväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku\ndňa 11.02.2011, oprávnený vyplnil dňa 28.03.2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení\nzmenky na sumu 1.049,01 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 11.02.2011 a táto bola povinnému\npredložená na zaplatenie dňa 04.04.2011. Dôvodil, že účel poskytnutých peňažných prostriedkov na\nvýkon povolania povinného nie je v konaní preukázaný. Prvostupňový súd uzavrel, že veriteľa úveru\nnemôže zbaviť povinnosti dodržať ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere tak, že v zmluve\no úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho,\nže úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží\ntoho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda\nnespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda\nveriteľa. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o\nuzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,  aký\nkonkrétny súvis s povolaním odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Vzhľadom k vyššie\nuvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa mala podľa klasického\nchápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd\nprvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov,\nobsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi\n\nveriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského\npráva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti\nvyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v\nzmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský\nrozsudok. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa\n28.06.2010 /t.j. v deň podpísania úverovej, resp. spotrebiteľskej zmluvy/, vzhliadol súd prvého stupňa\nv jej zmluvných dojednaniach nekalú podmienku. Konštatoval, že možnosť výberu spôsobu riešenia\nsporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia\nprípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej\nväčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ\nv zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť\novplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným,\nstratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne\nzakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v čl. II.\n(posledná veta), prvostupňový súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V\ndanom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko\nsamotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca\npredchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou\nobstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť\ntohto zmluvného dojednania prvostupňový súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto\nbude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento\nzostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Existujúca, ale\nneplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si\nrozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný\ntitul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené\nspôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,\nktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa z úradnej moci zamietol žiadosť\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský\nrozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť\nrozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý\nnavrhol jeho zrušenie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého\nstupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a\nzároveň malo podľa jeho názoru konanie vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa prekročil\nrámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. a v jeho nadväznosti\nzákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na\nvykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej\nstránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych\nnáležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené\nhmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať\nk niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými\nmravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania\nsúd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom\nsúdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu\nkonania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s\nobsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Za procesnú vadu považoval aj nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu\nstanovených v hypotéze príslušnej normy (ust. § 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení rozhodnutia\nabsentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských\núveroch, vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia\nspotrebiteľa a dodávateľa. Mal za to, že súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať\nnapevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti\nspotrebiteľom. Súd prvého stupňa sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie\nnevykonal. Ďalej bol toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej\na právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom,\n\npotom mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru\nsúladný so zákonom a v tom zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri svojej rozhodovacej\nčinnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva\nzásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. V prípade, ak súd zjednodušene\nkonštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne tak\npozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá\nmožnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.\n\nVyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa\nje potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky,\nktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu\nprvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu\npoukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:\n\nOdvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia\ntotiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom,  žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť\nnielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,\nteda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného\ntitulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať\nrozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nz úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného\nporiadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval\nrozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý\nje potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nRozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,\nak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),\nna ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá\nneplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)\nrozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012\nsp. zn. 6 Cdo 1/2012).\n\nZa správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere\nje zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe\nspotrebiteľský vzťah. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel\nk záveru o aplikácii spotrebiteľského práva, a vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre\nvznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za\nneopodstatnené a nedôvodné. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný v\nzmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho\nzákonníka). Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná Zmluva o úvere zo dňa 28.06.2010,\nktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy\npodľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda\nide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická\nosoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so\nspotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení\nzmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného\nodvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu o úvere, ako aj na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú\nv ten istý deň ako úverová zmluva medzi tými istými účastníkmi, je potrebné aplikovať aj právne\nnormy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa\nzmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech\nspotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,\nalebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 244/2002 Z. z., správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 a nasledujúcich\nObčianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na\npríslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok\noprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.\nSprávne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva má neprimeraný charakter, keďže\nspôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,\nteda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).\nRozhodcovskú zmluvu zo dňa 28.06.2010 správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú\nsankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne komfortným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej\núnie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom\nzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že za neprimeranú je potrebné\npovažovať rozhodcovskú zmluvu v danej veci, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako samotná\nzmluva o úvere, povinnému bola predložená oprávneným na vopred pripravenom formulári, kde\nsa doplnili len údaje povinného a číslo a dátum uzatvorenia úverovej zmluvy, nebola individuálne\ndojednaná, keď povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Veriteľ mohol na základe\npredmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému\nsúdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo\nbrániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu,\nresp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie svojej\nformulárovej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide\naj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným\nsúdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa\n(veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej\núpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v celosti\nza neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\n\nneprospech spotrebiteľa, a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98,\nC-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a\nrovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je\ntakouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v\ntakomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nOdvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský\nrozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na\nzáklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2\npísm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\n\nOdvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\npotvrdil.\n\nZáverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto\nuznesenie prijal jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/2750/2012", "guid": "48b450c4-e033-46f0-bd55-6c475c26a523:ed548226-4b0f-40f1-9d26-d3996ad0561c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": []}