Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/3/2012 z 21. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2012, sp. zn. 17Co/3/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811214401.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/3/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811214401.1 | 2012-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 22 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8e707aa-d0f4-4f41-8d11-85cfad6e7866 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811214401.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811214401
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811214401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: L. K., nar. XX. 5. XXXX, bytom
B., S. XX/XX, proti odporkyni: Y. K., nar. X. X. XXXX, bytom B., S. XX/XX, o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletej Y. K., nar. XX. X. XXXX a F. K., nar. XX. X. XXXX, zastúpených v
konaní kolíznym opatrovníkom P. B., M. O. a L. B., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 3. októbra 2011, č.k. 12C/135/2011-12, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na rozvod manželstva. O trovách rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že k
zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnenom prípade a poukázal na zákonné
podmienky rozvodu manželstva. Prihliadol na záujem maloletých detí, na ktorý má súd pri rozhodovaní
o rozvode taktiež prihliadať s tým, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju, aby bol spravovaný jeho majetok s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva
uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch. Zo správy kolízneho
opatrovníka mal zistené, že v čase šetrenia pomerov mal. Y. bola v škole, preto s ňou nemohli vykonať
pohovor, pričom odporkyni predložili dožiadanie okresného súdu, ku ktorému uviedla, že jej dcéra je
veľmi citlivá a ona ani navrhovateľ nesúhlasia s vykonaním pohovoru. Obaja rodičia sa však s maloletou
dostavili na P. v B., s ich súhlasom bol vykonaný pohovor s mal. Y. v ich neprítomnosti. Uviedla, že
oboch rodičov má veľmi rada, nechce aby sa rozvádzali. Nikdy nevidela rodičov, že by sa k sebe správali
nedôstojne. Považuje ich za starostlivých rodičov. V prípade rozchodu rodičov chce byť zverená obom
rodičom a domnieva sa, že rodičia by mali byť spolu. Vykonaným pohovorom bolo zistené, že prípadný
rozvod manželstva nebude v záujme maloletých detí. Súd prvého stupňa tak považoval za zistené, že v
súčasnej dobe rodičia oboch maloletých detí žijú spolu v jednej domácnosti so svojimi deťmi, vzájomne
si pomáhajú, spoločne hospodária a v záujme svojich detí trávia spoločne aj časť svojho voľného času.
Keďže manželstvo účastníkov si neplní len biologickú funkciu, obe deti svojich rodičov majú radi, pričom
na prípadný rozvod manželstva ich rodičov pripravené nie sú, majú silné citové väzby k obidvom rodičom,
ktorí spoločne riadne zabezpečujú ich výchovu, rozvod manželstva nepovažoval za taký, ktorý by bol v
záujme maloletých detí, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.



Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla jeho zrušenie. V odvolaní
uviedla, že manželstvo si neplní nielen biologickú funkciu, ale sú vlastne narušené citové vzťahy medzi
účastníkmi, ktoré nie je možné obnoviť. Uviedla, že ku manželovi nič necíti, je jej ľahostajný, váži si ho len
preto, že je otec detí. Ako muž pre ňu nič neznamená, pretože k nemu necíti lásku a vo vzťahu nechce
zotrvať. Prejavila nesúhlas s odôvodnením súdu prvého stupňa, že rozvod nie je v záujme maloletých
detí. Maloletá Y. je síce veľmi citlivá a veľmi inteligentná, pochopila, že sú rodičia takto nešťastní a preto
je so situáciou zmierená. Vyslovila názor, že deti by mali vyrastať v láske a harmónii, čo sa snaží doma
vytvárať, ale keďže už spolu s navrhovateľom nekomunikujú, tak deti to cítia. Mladší syn mal problém
so zajakávaním, vtedy si uvedomila, že je potrebné riešiť jej nervozitu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje
za správne a v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia dodáva:

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje ust. § 22 Zákona o rodine, podľa ktorého
k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa dôsledne skúmal podmienky pre rozvod
manželstva tak ako sú vymedzené v ust. § 23 Zákona o rodine a v súlade s odsekom 2 citovaného
zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o rozvode prihliadol na záujem maloletých detí. Zo spisu
nepochybne vyplýva, že z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti a to vo veku 7 rokov a
3 rokov. Účastníci spolu žijú v jednom byte a spoločne zabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletých
detí. Podľa výpovede navrhovateľa ako účastníka konania si s odporkyňou nerozumejú, nemajú si čo
povedať, avšak jeho vzťah medzi deťmi a naopak je dobrý, nemá vzťah s inou ženou.

Podľa odporkyne je chyba v komunikácii zo strany navrhovateľa, avšak podľa nej medzi účastníkmi už
neexistuje citová väzba, len vzťahy rodičov k maloletým deťom.

Zo zistenia kolízneho opatrovníka najmä mal. Y., ktorá situácia vníma, táto nie je dostatočne pripravená
na prípadný rozvod manželstva. Z pohovoru s maloletou v neprítomnosti rodičov táto uviedla, že oboch
rodičov má veľmi rada, nechce, aby sa rozvádzali, považuje ich za starostlivých rodičov. U kolízneho
opatrovníka rodičia odmietli návštevu referátu poradensko-psychologických služieb.

Povinnosť súdu prihliadnuť pri rozhodovaní o rozvode manželstva na záujem maloletých detí, ktoré
je stanovená § 23 ods. 2 Zákona o rodine sa realizuje aj prostredníctvom ust. § 100 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, pričom názor maloletého
dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí
a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Realizuje sa tým aj článok 2 Dohovoru o právach dieťaťa
(oznámenie č. 104/1991 Zb.), ktorý je priamo aplikovateľný v konaní pred občiansko-právnymi súdmi.



Súd prvého stupňa preto správne postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a pri
rozhodovaní o návrhu na rozvod prihliadol na záujem maloletých detí za situácie, keď rodičia dokážu
spolu zabezpečovať potreby ako aj výchovu maloletých detí, ktoré majú vyvinutý silný citový vzťah,
kladne ich hodnotia, v dôsledku čoho rozvod manželstva by bol za súčasného stavu vážnym zásahom do
psychiky maloletých detí. V konaní zároveň vyplynulo, že medzi účastníkmi nastalo určité odcudzenie,
rozvrat v ich vzťahoch, avšak tento sa nepokúsili riešiť návštevou poradensko-psychologických služieb.
Vzhľadom na intenzitu aj dĺžku trvania rozvratu za situácie, keď manželstvo plní výchovnú funkciu, preto
nie je opodstatnený záver, že rozvod je jediným východiskom riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 144 O.s.p., ktoré v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
platí aj pre odvolacie konanie, a podľa ktorého nemajú účastníci v konaní o rozvod právo na náhradu
trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .