Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/497/2016 z 27. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2017, sp. zn. 6Co/497/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3813225748.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/497/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3813225748.1 | 2017-03-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/abd82797-5363-49e0-946e-83b1b1eec144 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3813225748.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/497/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225748
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813225748.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG
so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej R.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. sv. A. XXX/XX, Y., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti združenia na strane žalovanej Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 3.116,14 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej a Združenia proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.
marca 2016 č.k. 18C/66/2014 - 114, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanej
a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, IČO:
42 176 778, p o t v r d z u j e .
II. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a výrokom
II. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (podľa O.s.p.
účinného do 30.06.2016 vedľajšiemu účastníkovi) náhradu trov konania v sume 697,38 € na účet ich
spoločného právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil poukazom na § 52, § 54, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka,
§ 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2, 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného
do 30.06.2016).
2. Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti, resp.
žalobca nepredložil do súdneho spisu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním
uplatneného nároku. Z predložených dôkazov vyplýva len to, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovanou dňa 19.07.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná čerpala úver vo výške
140.000,- Sk. V konaní nebolo preukázané, že úverová zmluva bola dňa 31.05.2011 vypovedaná,
ani to, či oznámenia o postúpení pohľadávky boli žalovanej odoslané a riadne doručené, nebolo
preukázané a náležite špecifikované, kedy nastala splatnosť jednotlivých žalovaných splátok, aká suma
bola žalovanou doposiaľ na úvere zaplatená, z ktorých splátok, za ktoré obdobie je tvorená žalovaná
istina, z čoho sa jednotlivé splátky skladajú, t.j. čo obsahujú. Dôkaznú povinnosť v sporovom
konaní pritom nemožno prenášať na súd. Vykonaným dokazovaním však neboli zo strany žalobcu
preukázané jeho tvrdenia, na pojednávanie sa nedostavil, súhlasil s rozhodnutím vo veci bez
jeho účasti s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť. Žalobca tak v konaní nepreukázal dôvodnosť



žalobného návrhu a vzhľadom na uvedené teda neuniesol v konaní dôkazné bremeno, preto
súd jeho žalobe z uvedeného dôvodu nemohol vyhovieť a v celom rozsahu túto zamietol.
3. V konaní boli úspešní žalovaná a Združenie vystupujúce na strane žalovanej, preto im vznikol nárok
na náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia ich spoločného právneho zástupcu v
sume 697,38 € (za 1 úkon právnej pomoci 121,17 € - prevzatie a príprava zastúpenia - úkon vedľajšieho
účastníka a 1 x režijný paušál 8,39 €, vyjadrenie vo veci samej z 18.06.2015 - úkon vedľajšieho
účastníka 1 x 121,17 €, 1 x režijný paušál 8,39 €, vyjadrenie z 15.07.2016 1 x 121,17 €, 1 x režijný paušál
8,39 € a účasť na pojednávaní dňa 09.03.2016 /odmena znížená o 50% podľa § 13 ods.
2 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ x 2 /zastupovanie 2 osôb/ 1 x 121,17 €, 1 x paušál 8,58 €, cestovné náklady
na trase Lučenec - Prievidza a späť v sume 62,72 €. Súd právnemu zástupcovi priznal aj DPH 20%
zo sumy 581,15 € vo výške 116,23 €. Žalovaná si uplatnila aj nárok na odmenu za úkon prevzatie a
príprava zastúpenia žalovanej dňa 09.03.2016. Za tento úkon však súd odmenu 1 x 121,17 € a režijný
paušál 8,39 €, s 20% DPH nepriznal vzhľadom k tomu, že žalovaná aj Združenie sú zastúpení tým istým
právnym zástupcom a za tento úkon bola priznaná odmena Združeniu samostatne. Právny zástupca
sa s predmetom konania oboznámil už prevzatím zastúpenia Združenia a nebolo potrebné tento úkon
robiť opakovane aj v prípade žalovanej. V časti uplatnenej náhrady za stratu času, poukazujúc na
účel inštitútu náhrady za stratu času advokáta, ktorým je finančná kompenzácia časovej straty, počas
ktorej advokát v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru.
Náhrada za stratu času v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť, teda jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať
príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Nakoľko v
preskúmavanej veci sa pojednávania vytýčeného okresným súdom dňa 09.03.2016 nezúčastnil osobne
advokát JUDr. Andrej Cifra, ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátskeho koncipienta Mgr.
Branislava Krkošku, je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na
miesto konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a
aj v čase, ktorý substitučne splnomocnený advokátsky koncipient strávil cestou na pojednávanie,
mohol vykonávať iné úkony právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného súd (rovnako ako Krajský súd v
Trenčíne v rozhodnutí č.k. 17Co/727/2015 - 59 z 22.07.2015) uviedol, že náhrada za stratu času je
výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom, je
splnená podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú právnu službu.
Z uvedeného dôvodu spoločnému právnemu zástupcovi nepriznal náhradu za stratu času.
4. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti, vo výroku II., ktorým súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej
a Združeniu na strane žalovanej náhradu trov konania, podali v zákonnej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie žalovaná a Združenie. Namietali výšku súdom priznanej náhrady trov
právneho zastúpenia, a to v nižšej sume oproti tomu, ako si ju uplatnili. Nesúhlasili s názorom súdu,
že právo na náhradu za stratu času patrí iba advokátovi a nepatrí splnomocnenému advokátskemu
koncipientovi a takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone. Dôvodili, že podstatou náhrady za stratu
času je paušalizovaná kompenzácia produktívnej časovej jednotky, ktorú by inak mohol advokát využiť
na odplatné poskytovanie právnych služieb (podnikanie), avšak vzhľadom na reálnu nevyhnutnosť, ju
musel venovať cestovaniu, čo zakladá dôvodnosť náhrady za stratu času aj v prípade, že určitý úkon
vykonal substitučne splnomocnený advokátsky koncipient. V tejto súvislosti nie je dôvodné rozlišovať
medzi cestovaním advokáta a advokátskeho koncipienta, keďže v súlade so zákonom o advokácii a
advokátskou tarifou, by mohol čas strávený cestovaním využiť na efektívne poskytovanie právnych
služieb klientom advokáta aj ním poverený advokátsky koncipient. V tejto súvislosti poukázali na právny
názor uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/502/2015 zo dňa 31. augusta 2015, uznesenia
Krajského súdu v Prešove 5Co/186/2013, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/522/2015
zo dňa 14. októbra 2015. Samotná vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje, že pri právnych úkonoch
advokátskeho koncipienta vykonávaných mimo sídla advokátskej kancelárie, nevzniká nárok na náhradu
za stratu času. Ďalej namietali, že úkon prevzatie a príprava zastúpenia žalovanej nie je v žiadnom
prípade totožný s úkonom prevzatie a príprava zastúpenia Združenia, za ktorý úkon priznal
súd odmenu iba Združeniu samostatne, vzhľadom k tomu, že žalovaná aj združenie sú zastúpení tým
istým právnym zástupcom. Žalovaná sa rozhodla sama, aby bola v konaní zastupovaná priamo právnym
zástupcom, ktorý pôvodne v konaní zastupoval iba Združenie. Právny zástupca musel prejednávanú vec
so žalovanou osobne prebrať, vysvetliť, oboznámiť sa so skutkovou stránkou kauzy podľa vedomosti,
ktorú mala osobne žalovaná. Rovnako musel právny zástupca žalovanej následne vysvetliť a objasniť
vec z hľadiska právnej stránky, prípravy na pojednávanie vo veci samej a možností obrany v priebehu



ďalšieho konania. Predmetný úkon je tak individuálnym a špecifickým úkonom právnej služby. Poukázali
na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, 47 Charty základných práv EÚ. Navrhli, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanej a Združeniu prizná náhradu trov konania vo výške
990,36 € a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,24 €.
5. K odvolaniu žalovanej a Združenia sa žalobca písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, vo výroku o priznaní
náhrady trov konania žalovanej a Združeniu na strane žalovanej podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej a Združenia nie je dôvodné.
7. Odvolaním žalovanej a Združenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. o náhrade
trov konania žalovanej a Združenia, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť
rozsudku a zostávajúci výrok I. nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ním nezaoberal.
8. Po podaní odvolania žalovanej a Združenia v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho
súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len "C.s.p."/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého okresný súd posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Postavenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie
legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako
právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2
O.s.p.), mal okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93
ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016)
inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe, v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.
12. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex
priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej
právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa však
riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych
konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex
posterior by rušil, resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá
je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.
13. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo Združenia na náhradu
trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.
14. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
15. Čo sa týka náhrady trov konania - žalovanej a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
ešte v postavení vedľajšieho účastníka, okresný súd o trovách konania správne rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej a Združeniu na strane žalovanej priznal náhradu trov konania
vo výške 697,38 €.
16. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej a Združenia možno uzavrieť, že odvolatelia nesúhlasili
s právnym názorom okresného súdu, ktorý nepriznal žalovanej náhradu trov konania za úkon prevzatie
a príprava zastúpenia právnym zástupcom s tým, že túto odmenu priznal za tento úkon Združeniu
samostatne, nakoľko žalovaná aj Združenie sú zastúpení tým istým právnym zástupcom. Právny
zástupca sa s predmetom konania oboznámil už prevzatím zastúpenia Združenia a nebolo potrebné
tento úkon robiť opakovane aj v prípade prevzatia zastúpenia žalovanej. Nepriznanie náhrady trov
konania žalovanej za úkon prevzatie a príprava právnym zástupcom považuje odvolací súd za správny.
V danej veci rovnaký advokát JUDr. Andrej Cifra zastupuje Združenie aj žalovanú. Advokát ako právny
zástupca Združenia vec prevzal a oboznámil sa s ňou. Pokiaľ si advokát opätovne uplatnil odmenu
za prevzatie a prípravu zastúpenia žalovanej, takýto úkon nebol účelný. Právny zástupca už v
tom čase bol nepochybne oboznámený s vecou, preto nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách.
Za uplatnený úkon prevzatie a príprava zastúpenia žalovanej advokátovi neprislúcha odmena. Naviac,
priznaním náhrady trov právneho zastúpenia za tento úkon by v danom prípade došlo k duplicitnému



odmeňovaniu právneho zástupcu za rovnaký úkon, ktorý vykonal nielen pre žalovanú, ale aj pre
vedľajšieho účastníka.
17. Rovnako tak námietku odvolateľov, ktorí nesúhlasili s názorom súdu, že právo na
náhradu za stratu času patrí iba advokátovi a nepatrí splnomocnenému advokátskemu koncipientovi a
takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú.
18. V zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. totiž náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za
predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej
veci sa však uvedeného pojednávania zúčastnil advokátsky koncipient advokáta, pričom zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskemu koncipientovi, preto
na jej priznanie chýba právny základ. Naproti tomu v zmysle § 64 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii
je advokátsky koncipient v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi
predpismi. Koncipientovi za čas strávený cestou na pojednávanie patrí mzda, preto neprichádza do
úvahy duplicitné kompenzovanie tohto času náhradou za stratu času. Účelom náhrady za stratu času
je advokátovi kompenzovať čas strávený cestou na pojednávanie a späť v mieste mimo sídla advokáta,
teda vykompenzovať advokátovi stratu času, za ktorý by mohol advokát vykonávať inú odbornú činnosť,
pričom prisúdená náhrada je príjmom advokáta. Advokátskemu koncipientovi prináleží mzda, prináležia
mu cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách. Advokát počas doby, kedy koncipient
trávi čas cestou na pojednávanie a späť môže vykonávať riadnu svoju odbornú činnosť a v prípade,
ak by súd priznal právo na náhradu za stratu času advokátskemu koncipientovi, potom by za tento
čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, prípadne za stratu svojho času stráveného
cestou niekam inak ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Mohlo by dôjsť k
tomu, že ak by advokát poveril svojim zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov,
náhrada za stratu času by bola priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom a účelom § 17
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, §262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi ktorý napriek tomu, že bol v odvolacom
konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní
žiadne nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).