{"guid": "394cf2c3-802d-4206-89fa-1241a337ab91:01c78750-47a7-4bfc-83aa-55de9d8c1f19", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7712215566.3", "spisova_znacka": "11Co/55/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/55/2016 z 21. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 21. februára 2017, sp. zn. 11Co/55/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7712215566.3", "identifikacne_cislo": "7712215566", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Ondrejová", "sudca_id": 152, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-ondrejova-152", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01c78750-47a7-4bfc-83aa-55de9d8c1f19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7712215566.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7712215566.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7712215566.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215566
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712215566.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej
a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne S., K..Q..X.., so sídlom
v C., S. XX, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Z. K. K. Q., so sídlom v C., Ž. H. XX, v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
z 28. júla 2014, č. k. 5C/164/2012-20

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a
rozhodnutím Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 335/2010.
K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po viac ako 10 mesiacoch, teda
po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní (zamietol žiadosť o udelenie poverenia), a tým, že v rozpore so
zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR realizoval úplný judiciálny proces spočívajúci v
preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu, t.j. opätovnom posudzovaní jej práva na zaplatenie dlhu
a časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalovaná na písomnú žiadosť o
predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č.
514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala. Súd o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Er
43/2010 bola tomuto súdu 2. februára 2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej S., K..Q..X.. proti povinnej A. Z., nar. XX.X.XXXX. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu  z 3. decembra 2009, sp. zn. SR 20697/09.
Uznesením z 19. júla 2010, právoplatným 10. augusta 2010, súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v časti úroku z omeškania vo výške prevyšujúcej 0,0247 % denného úroku
z omeškania zo sumy 153,36 Eur od 27.7.2009 do zaplatenia. Vo veci bolo 12. augusta 2010 vydané
poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorým ho súd poveril na vymoženie sumy
177,25 Eur, úroku z omeškania 0,0247 % denne zo sumy 153,36 Eur od 27.7.2009 do zaplatenia, trov
konania 107,24 Eur a trovy exekúcie.



3. Po právnom posúdení veci podľa  § 3 ods. 1, 2,  § 5 ods. 1, 2,  § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.
1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom,
t.j. ministerstvom spravodlivosti. Nepredložila totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej
uplatnila a kedy. Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobkyňa neponechala kópiu návrhu,
sama sa dostala do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd alebo na druhého účastníka (stranu sporu).

4. Poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dôvodil,  že žalobkyňa nijakým spôsobom
nevysvetlila ani nepreukázala, čo ju viedlo ku konštatovaniu tvrdeného prieťahu. Neuviedla, kedy
bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, a teda od akého dátumu plynutie lehoty na
vydanie poverenia počítala. Ako sama tvrdila v žalobe, touto informáciou nedisponovala a odkázala
na exekučný spis, ktorého spisovú značku v návrhu ani neuviedla a dokazovanie v tomto smere
preniesla na súd.  V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukázal na to, že
argumentácia žalobkyne neobstojí v žiadnej rovine, pretože jej tvrdenie o nevedomosti spisovej značky,
dátumu, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre
konanie, je zavádzajúce. Uviedol, že žalobkyňa je účastníkom exekučných konaní ako oprávnená.
Nič jej preto ako účastníkovi nebránilo získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má
právo nahliadať. Zdôraznil, že konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je konaním
sporovým a je na žalobkyni skutočnosti tvrdené v žalobe preukázať. Ďalej uviedol, že pri uplatnení
nároku na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým je oneskorené vydanie
poverenia, je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok: 1. predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena
nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom a 5. podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu,
ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok
na náhradu škody priznať. Žalobkyňa nepreukázala, že nárok predbežne prerokovala so žalovanou.
Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je preukázanie
zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučného spisu, ktorý bol pripojený ku konaniu nevyplýva, že
by uznesenie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bolo zrušené. Žalobkyňa o tom
súdu žiadne dôkazy nepredložila, v žalobe to ani netvrdila. Žalobkyňa proti čiastočne zamietajúcemu
uzneseniu nepodala opravný prostriedok. Zdôraznil, že rozhodnutia, ktorých nezákonnosť žalobkyňa
namieta, a ktoré sú základom nároku na náhradu škody, doposiaľ neboli príslušným orgánom štátu
zrušené ani nebola príslušným orgánom konštatovaná ich nezákonnosť. Na základe uvedeného súd
konštatoval, že nárok žalobkyne na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na
uplatnenie tohto nároku podľa zák. č.  514/2003 Z.z., preto nie je daný samotný základ nároku žalobkyne.
Súd sa z uvedeného dôvodu nezaoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej
ujmy, ktorú žalobkyňa  požadovala.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko žalobkyňa bola v konaní
neúspešná, preto jej náhrada trov konania nepatrí a úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. §
205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm.
c), d), e) a f) O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a
predložila listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej
neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodol vylúčený
sudca. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobkyňa tvrdila, že nemala možnosť vyjadriť
sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť



sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu
zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo bolo
potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa
žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k
skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy súdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Súd
bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám
a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania
o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia žalobkyne o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je
zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú
dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jej názoru súd odôvodnil svoje rozhodnutie úplne rovnakými
dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobkyňa a
žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkala tiež súdu,
že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o
výške škody. Nakoniec namietala, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobkyne
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho
rozhodnutie vnútorne rozporné. K návrhu na prerušenie konania žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ak
bol súdu návrh doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

7. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP  právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h)] a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa
22.2.2017 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.2.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.



12. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h), t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a  rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., účinného do 30.6.2016, §
389 ods. 1 písm. b) CSP, účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces] je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci preto
nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

14.  Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namietala, že postupom súdu jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené
podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne
vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

15. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil na
pojednávanie ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, mohol súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

16. Z cit. zákonného ustanovenia, účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je
riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

17. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu
konaného 28. júla 2014 v neprítomnosti účastníkov, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania
v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p., žalobkyňa ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili,
svoju neúčasť relevantnými dôvodmi neospravedlnili, a keďže súd prvej inštancie nepovažoval
žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, správne prejednal vec a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, a týmto postupom neodňal žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

18. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila, ani
nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, sama sa zbavila procesnej možnosti svojimi tvrdeniami,
vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv
na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila, mala by možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní,
vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu preto porušené neboli.

19. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené
podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v odvolaní,



že ju súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného práva
navrhovať dôkazy.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

21. V prejednávanom spore ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. g) O.s.p. nie je daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že
zákonný sudca JUDr. Gabriel Štefanič, ktorému podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená
vec sp. zn. 5C/164/2012 (a s ňou spojené veci), nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
o čom bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach právoplatným uznesením z 19. októbra 2012, č.
k. 3NcC/58/2012-104.

22. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je
náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

23. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok ním vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Napadnutý rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 9Er/43/2010, či nezákonným
rozhodnutím vydanom v tomto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko nie
je daný samotný základ nároku žalobkyne, súd sa správne nezaoberal výškou náhrady škody, či
nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere
dokazovanie.

26. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom aj s poukazom na
príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto námietka
žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.

28. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok



prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

29. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že otázku prieťahov môže súd posudzovať
len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

30. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala, že
by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola
preukázaná.

31. Za týchto okolností nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní preukázaný nie je.

32. Za situácie, že nie je daný základ nároku, nemožno súdu vytýkať nesprávny postup, ak nevykonal
dokazovanie na preukázanie výšky vzniknutej škody a nemajetkovej ujmy. Nenáležitá je preto odvolacia
námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ako
aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, z
akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v tomto smere nie je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre
zodpovednosť žalovanej za vznik škody žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je vecne správny.

34. K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

35. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobkyne na
prerušenie konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho
významu.

36. K námietke žalobkyne, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi,
opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup
súdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým
základom a nakoniec sama žalobkyňa podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých
účastníkov konania a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní.
Konkrétne možno poukázať na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom
takéto rozhodnutie v prejednávanej veci nebolo vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k
žalobe, ako aj na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú.
Rovnako sa to týka aj námietok ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v
prejednávanej veci sa o nej vzhľadom na nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, úspešnej žalovanej trovy konania
nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/164/2012", "guid": "20605af3-90a1-4185-88e3-0ca6db02ddc6:e0f0f3d0-3b17-4372-9624-3e03d7fb68e1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bd43bb4e-438b-48d6-bc6d-60cf1f8619ce:1ae5ab3a-fc65-4e06-8ab4-4184135b4a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/43/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9Er/43/2010 z 20. 9. 2013", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2013-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bd43bb4e-438b-48d6-bc6d-60cf1f8619ce:1ae5ab3a-fc65-4e06-8ab4-4184135b4a7d"}], "citovane_v": []}