Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoE/62/2019 z 26. 11. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. novembra 2019, sp. zn. 26CoE/62/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2309215187.1
Krajský súd Trnava | 26CoE/62/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2309215187.1 | 2019-11-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 359 ods. 1 CSP, § 243b EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cf5ce35-abde-4663-a44f-c56230d89f63
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2309215187.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/62/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309215187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2309215187.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a
Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Daniel Ilavský ako členovia senátu v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská
konsolidačná, a. s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnej: Q. E., nar. X. Z. XXXX,
B. XXX/XX, J., o vymoženie 66,38 € s prísl., na odvolanie JUDr. Ing. Romana Liščáka, v zastúpení JUDr.
Lukášom Liščákom, súdnym exekútorom v Hlohovci, proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 15
Er 683/2009-26 z 20. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh súdneho exekútora na prerušenie odvolacieho konania a podanie návrhu Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 243j Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej
republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa zamieta.

II. Odvolanie súdneho exekútora sa odmieta.

III. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vykonávanú JUDr. Ing. Romanom
Ličšákom, v zastúpení JUDr. Lukášom Ličšákom, súdnym exekútorom v Hlohovci, pod sp. zn. EX
2975/09 na vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom - blokom na pokutu Obvodného oddelenia
PZ v Seredi č. AA2372093 podľa § 27 ods. 1 písm. b) Ex. por. účinného do 31. marca 2017, pretože
zistil, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie pokuty podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, a II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Včas podaným odvolaním sa súdny exekútor domáha zrušenia tohto uznesenia „v celom rozsahu“.
Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie na posúdenie preklúzie vymáhaného nároku, keď aplikoval
§ 88 zákona č. 372/1990 Zb. v neúčinnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie bol totiž podaný až
po 1. septembri 2008, odkedy stačilo, že bol do troch rokov nariadený výkon rozhodnutia. Ak skutočne
došlo k preklúzii, mal súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu ešte v roku 2011, napriek tomu ešte v roku
2016 rozhodoval o zmene oprávneného. Súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.
Následkom toho považuje súdny exekútor za nesprávne aj rozhodnutie o trovách exekúcie. V závere
podania navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a podal návrh Ústavnému súdu SR na vyslovenie
nesúladu § 243j Ex. por. v znení účinnom od 1. apríla 2017 s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 Ústavy SR, ako aj čl.
14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Účastníci konania sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací skúmal najskôr, či je odvolanie prípustné.



5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 9. septembra
2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013
(porov. § 243b ods. 2 Ex. por.).

6. Podľa § 359 ods. 1 C. s. p., ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 Ex. por.), môže
odvolanie podať len strana (= účastník, porov. § 9a ods. 4 Ex. por.), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. v uvedenom znení sú účastníkmi exekučného konania len oprávnený
a povinný; súdny exekútor je účastníkom, len ak ide o trovy exekúcie. Z citovaných ustanovení je zrejmé,
že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, okrem rozhodovania o trovách exekúcie.
Uznesenie o zastavení exekúcie tak nemôže byť vydané v jeho neprospech, keďže nie je účastníkom,
a tak podľa cit. § 359 ods. 1 C. s. p. nemá právo podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

7. Súdny exekútor svoje odvolanie smeruje aj proti výroku, ktorým mu trovy neboli priznané, a v tejto časti
podľa cit. ustanovení nepochybne je oprávnenou osobou na jeho podanie. Jeho odvolanie obsahovo
nadväzuje na namietané dôvody zastavenia exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57
písm. h) Ex. por. by skutočne prichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods. 2 Ex. por. Podľa ustanovenia
§ 243b ods. 3 Ex. por., ktoré ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 Ex. por., teda z aplikácie
predpisov účinných do 31. októbra 2013 na exekučné konania začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti
výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred
1. novembrom 2013; inak sa naň použijú predpisy účinné od 1. novembra 2013. Novela Exekučného
poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) tak zrušila prípustnosť samostatného
odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku
zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 Ex. por. účinnej od 1. novembra 2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného
poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

8. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané 20. júla 2017. Súdny exekútor síce napadol
toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej proti
výroku I o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak, ako
keby smerovalo len proti výroku o trovách exekúcie. Súdny exekútor bol pritom v napadnutom uznesení
aj správne poučený, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolanie tak podľa
už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods. 2 C. s. p. a contrario).

9. Vzhľadom na to odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol sčasti ako podané neoprávnenou
osobou § 386 písm. b) C. s. p., sčasti ako neprípustné podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol (výrok II).

10. Pred Ústavným súdom SR je všeobecný súd oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona,
ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú
v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať (PL. ÚS 12/2012);
predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní všeobecného súdu. Súdny exekútor
navrhol vysloviť nesúlad § 243j Ex. por. s ústavou a Dohovorom. Ustanovenie § 243j Ex. por. však
odvolací súd vôbec neaplikoval, pretože správnosť výroku o trovách konania ani vecne neposudzoval.
Odvolací súd aplikoval len ustanovenia Exekučného poriadku a  C. s. p. o prípustnosti odvolania
v exekučnom konaní. Preto bol návrh súdneho exekútora na prerušenie konania a podanie návrhu
Ústavnému súdu SR zamietnutý podľa § 162 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 9a Ex. por.

11. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. analogicky.
Súdny exekútor síce podaním neprípustného odvolania zavinil, že sa konanie skončilo jeho odmietnutím,
oprávnenej ani povinnej však žiadne trovy exekúcie nevznikli.

12. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 202 ods. 4 Ex. por.).