Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/3/2016 z 19. 4. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 5Sžo/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3013200917.2 Najvyšší súd | 5Sžo/3/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:3013200917.2 | 2017-04-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23077254-b57d-4ed3-a846-4b105c07af05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200917.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200917
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3013200917.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov
senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: C. E., bytom
H., právne zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO:
36 848 654, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, útvar integrovaného
povoľovania a kontroly, so sídlom Jeséniova 17D, Bratislava, za účasti Ledrov, spol. s r.o., so sídlom
Schreiberova 369, Lednické Rovne, IČO: 31 635 041, právne zastúpeného LEGAL POINT s.r.o., so
sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 5208-24084/27/2013/Oče/770170103/Odv z 12. septembra 2013, o odvolaní pribratého
účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/193/2013-151 zo 4. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/193/2013-151 zo 4.
novembra 2015 p o t v r d z u j e .

Pribratý účastník j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 181,90
€ na účet advokátky žalobcu JUDr. Magdy Poliačikovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 13S/193/2013-151 zo 4. novembra 2015
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 5208-24084/27/2013/Oče/770170103/
Odv z 12. septembra 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia 611,23 € a náhradu iných trov konania titulom súdneho poplatku 70,-
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný rozhodnutím č. 5208-24084/27/2013/Oče/770170103/Odv z 12. septembra 2013 zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu
životného prostredia Žilina č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo 4. júla 2012 o vydaní
kolaudačného rozhodnutia podľa § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), ktorým sa povolilo trvalé užívanie stavby „Skládka odpadov - Podstránie
Lednické Rovne, Integrovaný systém nakladania s komunálnym odpadom v regióne Lednické Rovne I.
etapa“ stavebníkovi a prevádzkovateľovi Ledrov, spol. s r.o., Schreiberova 369, Lednické Rovne, IČO: 31
635 041 v areáli prevádzky „Skládka odpadov Podstránie - Lednické Rovne“, umiestnenej na pozemkoch
parcelné číslo KN-C 365/2, 365/3, 365/4, 365/5, 365/9, 365/10, 365/11, 365/12, 367/2, 367/7 a 426, v
katastrálnom území M. A. - T. (listy vlastníctva č. XXX, č. X a č. XXX), ktoré má stavebník v prenájme
a na pozemku parcelné číslo KN-C 365/13, v katastrálnom území M. A. - T. (list vlastníctva č. XXX),
ktorého vlastníkom je stavebník, podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, a to v rozsahu špecifikovanom
v prvostupňovom rozhodnutí.



Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prvostupňové rozhodnutie Slovenskej
inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 740-16786/2012/
Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo 4. júla 2012 nebolo pôvodne doručované žalobcovi. Dňa 5. júna 2013
na základe žaloby žalobcu vydal Krajský súd v Žiline pod sp.zn. 21S/129/2012 uznesenie, ktorým
uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 740-16786/2012/
Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo 4. júla 2012 v lehote 20 dní s odôvodnením, že je nepochybné, že
žalobca mal byť účastníkom daného správneho konania. Na námietku žalovaného, že žalobcu v
kolaudačnom konaní zastupovalo Pozemkové spoločenstvo Horenice, ktoré má právnu subjektivitu a
zastupuje všetkých členov spoločenstva, ktorí sú uvedení na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom
území T. a vo vzťahu k tomuto Pozemkovému spoločenstvu Horenice bolo vydané rozhodnutie o
nepriznaní postavenia účastníka konania č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z 11. mája 2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. mája 2012, Krajský súd v Žiline v odôvodnení citovaného
uznesenia uviedol, že týmto rozhodnutím nebolo priznané postavenie účastníka konania podľa § 78
ods. 1 stavebného zákona Pozemkovému spoločenstvu Horenice a G. V., a preto nie je možné tvrdiť,
že postavenie účastníka konania nebolo priznané samotnému žalobcovi. Dňa 28. júna 2013, po tom,
čo si prvostupňový správny orgán splnil povinnosť uloženú mu v uznesení Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 21S/129/2012 z 5. júna 2013 podal žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo 4. júla 2012 odvolanie. Žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 740-16786/2012/Chy/770170103/
Z8-KRZ5 zo 4. júla 2012 len na základe tej skutočnosti (iné dôvody žalovaný neuviedol), že žalobca bol
riadnym procesným postupom vylúčený ako účastník správneho konania a to rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z 11. mája 2012. Žalovaný tak v
napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Žiline vyslovený v uznesení sp.zn.
21S/129/2012 z 5. júna 2013, hoci mu to výslovne ukladá § 250j ods. 7 O.s.p. Krajský súd v Žiline
v citovanom uznesení výslovne uviedol, že žalobca je účastníkom predmetného správneho konania
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z 11.
mája 2012 sa na žalobcu nevzťahuje. Je absolútne nepreskúmateľný záver žalovaného, že žalobca
bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z 11.
mája 2012 vylúčený ako účastník správneho konania. Pokiaľ totiž Krajský súd v Žiline vo svojom
uznesení sp.zn. 21S/129/2012 z 5. júna 2013 výslovne uviedol, že žalobca je účastníkom predmetného
správneho konania a že sa naňho nevzťahuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z 11. mája 2012, je možné dospieť len k jednému logickému
záveru, a to, že žalobca nebol týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vylúčený ako
účastník správneho konania. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol presný opak, zaťažil
konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nesprávne právne
posúdenie veci teda spočíva v tom, že napriek tomu, že Krajský súd v Žiline vyslovil právny názor, že
žalobca je účastníkom predmetného správneho konania, ktorým názorom je správny orgán v zmysle
§ 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, žalovaný si v rozpore s týmto právnym názorom ustálil, že žalobca
nie je účastníkom predmetného správneho konania. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov spočíva v tom, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vyslovil, že žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vylúčený ako účastník
správneho konania, toto tvrdenie však nielenže je v príkrom rozpore so záverom Krajského súdu v Žiline,
ale zároveň žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil a v napadnutom rozhodnutí
neuviedol žiadnu svoju úvahu, ktorou bol vedený pri ustálení takéhoto záveru, hoci mu to ukladá § 47
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie pribratý účastník. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania uviedol,
že s poukazom na § 246 ods. 1 a 2 O.s.p. krajský súd nebol vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie
veci, keďže Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 525/2003
Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Pribratý účastník rešpektuje skutočnosť,
že žalovaný bol viazaný uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z 5. júna 2013, avšak
Krajský súd v Trenčíne žiadnym spôsobom nezohľadnil všetky súvisiace skutočnosti a námietky, podľa
ktorých žalobca nemôže byť považovaný za účastníka dotknutého kolaudačného konania. Žalobca v
čase vydania kolaudačného rozhodnutia nebol vedený a zapísaný ako spoluvlastník pozemku KN-C
421/8. Dokonca v čase, kedy prebiehalo kolaudačné konanie na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre



katastrálne územie T. neboli evidované žiadne parcely registra „C“, ale len parcely registra „E“. Dátum
zápisu geometrického plánu č. 003/2012 a teda reálny vznik parcely KN-C 421/7-8 je 16.08.2012, teda
po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Logicky teda až po dátume zápisu predmetného geometrického
plánu dňa 16.08.2012 môže byť žalobca považovaný za spoluvlastníka parcely KNC 421/7-8, kedy táto
reálne ako nová parcela vznikla. Žalobca teda nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,
ktorej krajský súd vyhovel. Pribratý účastník poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení sp.zn. 4Sžo/69/2014 z 10. septembra 2015 uviedol, že úlohou Krajského súdu Žiline v
konaní vedenom pod sp.zn. 21S/129/2012 bude preskúmať, či v čase konania o zmene integrovaného
povolenia bol žalobca vlastníkom dotknutej parcely, resp. či táto parcela v čase konania pred správnym
orgánom existovala alebo vznikla až po vydaní predmetného správneho rozhodnutia a následne posúdiť,
či je žalobca opomenutým účastníkom konania a vo veci opätovne rozhodnúť. Uvedené však podľa
pribratého účastníka Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 21S/129/2012 neskúmal. Pribratý
účastník poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8C/84/2012-687 z 1. júna
2015, podľa ktorého zápis vlastníctva k pozemkom parc.č. KN-E 246, KN-C 421/8 na liste vlastníctva
č. XXX vedeného pre katastrálne územie T. bol vykonaný v rozpore s platnými právnymi predpismi.
V závere pribratý účastník citoval podanie Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd/192/11-8 z 25. novembra
2011, v ktorom je uvedené, že „Zo strany verejnosti a zúčastnených osôb neboli podané žiadne
pripomienky a námietky. Na základe tohto oznámenia sa nedomáha postavenia účastníka konania
žiadny zo spoluvlastníkov pozemku parcely KN-E 246 katastrálne územie T. ani ďalších pozemkov, ktoré
vo vašom podnete označujete za susedné pozemky. I vo vzťahu k týmto ďalším označeným parcelám je
potrebné uviesť, že sa jedná o parcely registra E, teda ich hranice v teréne nie sú zreteľné a teda nie je
možné ani jednoznačne vyhodnotiť do akej miery so stavbou priamo susedia. Označené parcely sú na
katastrálnej mape zlúčené alebo rozdelené do viacerých parciel, ktoré nemajú založené listy vlastníctva.“

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa žalobcu bolo povinnosťou správneho orgánu skúmať kto
bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pričom z geometrického plánu č. 003/2012 z 16.12.2011
jednoznačne vyplýva, že pozemok KN-C parc.č. 421/8, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 157 m2 bola vytvorená z nehnuteľnosti v katastrálnom území T., zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX ako pozemok KN-E parc.č. 246 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 2 ha 3529 m2, ktorá
parcela v čase vydania kolaudačného rozhodnutia bola zapísaná na LV č. XXX a pod poradovým číslom
236 je žalobca vedený ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 41160/1814400.
Povinnosť skúmať, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a kto má byť účastníkom stavebného a kolaudačného
konania zaťažuje príslušný stavebný úrad. Predmetný geometrický plán bol overený správou katastra
už 12.01.2012, teda pol roka pred vydaním prvostupňového kolaudačného rozhodnutia, pričom zo
samotného geometrického plánu je zrejmé, že žalobca bol spoluvlastníkom aj pôvodnej parcely, z ktorej
bola odčleněná novovytvorená KN-C parc. č. 421/8, katastrálne územie Horenice.

Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním pribraného účastníka konania.
Žalobcovi v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nesvedčal žiadny zápis spoluvlastníctva pozemku
KN-C 421/8. Keďže v čase konania a vydania rozhodnutia žalobca nevedel preukázať svoje práva (lebo
zrejme v tom čase neexistovali), nemohla mu byť poskytnutá ochrana a postavenie účastníka konania.
K vzniku vlastníckeho práva na strane žalobcu došlo až po právoplatnosti predmetného kolaudačného
rozhodnutia. Žalobou napadnuté kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2012,
zápis geometrického plánu, ako podklad zmeny vlastníckych vzťahov sa uskutočnil dňa 16.08.2012
a list vlastníctva k pozemku KN-C 421/8 katastrálne územie T. je z 23.08.2012. Až povolením vkladu
alebo vykonaním záznamu spojeného so zápisom geometrického plánu, týkajúceho sa vytvorenia novej
parcely, vzniká daný pozemok (formálne existuje) ako vec v právnom slova zmysle. Ak teda neexistoval v
čase rozhodovania vlastnícky resp. spoluvlastnícky vzťah žalobcu, dokonca možno tvrdiť, že vo formálne
právnom slova zmysle, neexistoval ani pozemok, na ktorý mal byť vlastnícky vzťah viazaný, nemohol
byť žalobca účastníkom preskúmavaného správneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu



Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a
§ 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu pribratého účastníka nie je možné priznať úspech.

Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o
vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať
prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie
je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o
správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených
skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným
výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie
podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je
nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť
uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené. Následne sa posúdi právny
význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu,
citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si
iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade
je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a
úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpelo nedostatkom
dôvodov.

Týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ani podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačne nevyhovuje. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je totiž zrejmé, na základe akých
skutočností dospel žalovaný, v rozpore s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z 5.
júna 2013, ktorého právnym názorom bol v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, k záveru, že žalobcu
nemožno považovať za účastníka správneho konania v danej veci.

Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov, ako ju správne konštatoval krajský súd. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Pokiaľ teda krajský súd zobral nepreskúmateľnosť do úvahy
a z tohto dôvodu zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, lebo v ňom chýbali skutkové i právne
úvahy správneho orgánu, ktoré viedli k jeho vydaniu, postupoval správne a v súlade so zákonom.

Odvolací súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že dlhodobo a ustálene judikuje [porovnaj
napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. R 29/1996], že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné
zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č.
71/1967 <. Zb.) je vecne správne.

Pre porovnanie, z rozhodnutia publikovaného v Zbierke pod č. R 33/2006 vyplýva, že rozhodnutie
správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie
neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu.
Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie
musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.



Ako podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj
rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014, podľa ktorého za rozhodnutie vydané v súlade so
zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal;
tiež rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. R 60/2000, podľa ktorého zákonné požiadavky na konanie
o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 <. Zb.
(prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne
paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi
pri rozhodovaní riadil.

Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je
nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.

Odvolací súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok z
22.01.2004, č.j. 4 Azs 55/2003 <.-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení
ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako
aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako
tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania
je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepeskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Odvolací súd aj s poukazom na citovanú judikatúru dodáva, že pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel, navyše v rozpore s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z 5. júna 2013, ktorého právnym názorom bol v zmysle §
250j ods. 7 O.s.p. viazaný, k záveru, že žalobcu nemožno považovať za účastníka správneho konania v
danej veci, nebolo pochybením krajského súdu keď takéto rozhodnutie zrušil pre chýbajúce odôvodnenie
(ako nevyhnutnej zákonnej náležitosti správneho aktu vyžadovanej ustanovením § 47 ods. 3 správneho
poriadku), ktorej nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný, ako aj pribratý účastník sa snažili absenciu odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného nahradiť vo vyjadrení k žalobe resp. pribratý účastník ďalej v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu a žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka proti rozsudku
krajského súdu. Ide o tvrdenia, že v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj žalovaného neexistoval vlastnícky resp. spoluvlastnícky vzťah žalobcu k pozemku KN-C 421/8,
nachádzajúcemu sa v katastrálnom území T. a že vo formálne právnom slova zmysle, neexistoval
ani pozemok, na ktorý mal byť vlastnícky vzťah žalobcu viazaný. Odvolací súd však má za to,
že doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe (resp. v odvolaní alebo vo vyjadrení k odvolaniu)
nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnaký
právny názor nachádza oporu v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sza/6/2016 <. z 18.03.2016, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sza/13/2016 <. z 21.06.2016). Uvedená judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je ustálená v názore, že vytýkané nedostatky odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením
resp.doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim
akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi
a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali
byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej
právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej
zákonom. Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp.
skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie
tohto rozhodnutia a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich,
ktorými žalovaný a v tomto prípade aj pribratý účastník dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v
rozhodnutí.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že parcela KN-C č. 421/8 v katastrálnom území
Horenice v čase kolaudačného konania neexistovala a žalobca z uvedeného dôvodu nemôže byť



účastníkom dotknutého správneho konania, tento svoj záver žalovaný však nijakým spôsobom
neodôvodnil, a to najmä z časového hľadiska a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol na liste
vlastníctva č. XXX vedený ako podielový spoluvlastník parcely KN-E č. 246, trvalé trávnaté porasty o
výmere 2 ha 3529 m2, a to v podiele 41160/1814400, z ktorého bola parcela KN-C č. 421/8, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 157 m2 vytvorená.

Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku pribratého účastníka o nedostatku vecnej príslušnosti
krajského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. V zmysle § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov
štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, avšak len za
predpokladu, že to ustanoví zákon. V tomto prípade zákon neustanovuje, že na preskúmavanie žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto
v zmysle § 246 ods. 1 O.s.p. bol krajský súd na preskúmavanie žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného vecne príslušný.
Na základe uvedeného bolo možné zhrnúť, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného nespĺňa kritéria preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, preto odvolací súd vyhodnotil
odvolacie námietky pribratého účastníka ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozsudku krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/193/2013-151 zo 4. novembra 2015 ako vecne správny podľa §
250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,
že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Základnou zásadou uplatňovanou pri náhrade trov konania je zásada zodpovednosti za výsledok
(zásada úspechu). Účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania proti
neúspešnému účastníkovi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich
náhradu proti pribratému účastníkovi, ktorého odvolaniu odvolací súd nepriznal úspech. Podľa § 11 ods.
4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalobcovi odmenu za jeden
úkon právnej služby v sume 143,- € (písomné podanie vyjadrenia z 12.01.2016 k odvolaniu pribratého
účastníka na súd), plus 1 x režijný paušál 8,58 €, plus 20% DPH z odmeny a náhrad 151,58 €, čo je
30,32 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.