Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/16/2014 z 12. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. augusta 2014, sp. zn. 5Saz/16/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200586.1 Krajský súd Košice | 5Saz/16/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200586.1 | 2014-08-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z., § 53b ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 250q ods. 2 OSP, predpis č. 604/2013 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16ac107f-c8d9-4cf5-9107-b0d1fece58ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200586.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/16/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200586
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200586.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: M. C. S., L..
XX.XX.XXXX, E. C. U., T. S.-Y., D. S. O. (Ď. B. „.".), Š. G. D. S. O., T. L., C. E., D., K. P. G. Č.. L., P.
Č. C. G. Ú. G.Y. X. G. Q. C., XXX XX C., D. O. (Ď. B. „.), právne zastúpeného: Mgr. Michal Onufer,
advokát, Onufer & Torišková, AK - združenie, Františkánska 2, 811 01 Bratislava, IČO: 41 715 268, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-13-12/DS-Ž-2014 zo dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-13-12/DS-Ž-2014 zo dňa 29.04.2014.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-13-12/DS-Ž-2014 zo dňa 29.04.2014 odporca podľa § 11 ods. 1
písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú a súčasne určil Bulharskú
republiku (ďalej len „Bulharsko“), ako krajinu príslušnú na konanie o navrhovateľovej žiadosti o udelenie
azylu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ po príchode na územie Slovenskej republiky dňa
23.03.2014 vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj
život v krajine pôvodu z dôvodu prenasledovania pre T. národnosť, po tom, čo požiadal dňa 25.02.2014 o
udelenie azylu v Bulharsku. Bulharsko v priebehu konania o prevzatie zodpovednosti podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len Dublinské nariadenie) dňa 10.04.2014
písomne akceptovalo žiadosť zo dňa 04.04.2014 o prijatie navrhovateľa späť podľa článku 18 ods. 1
písm. b) Dublinského nariadenia, v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014. Odporca
dospel k záveru, že zodpovedným štátom pre posúdenie navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu je
podľa Dublinského nariadenia Bulharsko a preto jeho žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky
zamietol ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle.

Odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ počas vstupného pohovoru dňa 02.04.2014
uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval dňa 15.12.2013 do P. a po roku vo februári nelegálne vstúpil na
územie Bulharska so skupinou cudzincov a po premiestnení zo zaistenia do otvoreného tábora sa dostal
na Slovensko a cieľovou krajinou je L.. Odporca nepovažoval za relevantné uplatniť článok 17 ods. 1
Dublinského nariadenia na navrhovateľov prípad z dôvodu, že Bulharsko, ako členský štát, je signatárom
príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako



ostatným členským štátom, rešpektujúc najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú
sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Automatické uplatňovanie
doložky suverenity by mohlo viesť k zneužívaniu inštitúcie azylu, s cieľom zvoliť si krajinu destinácie a
tiež k porušeniu základných princípov Dublinského nariadenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, v zákonnej
lehote opravný prostriedok- žalobu zo dňa 20.05.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Uviedol, že odporca sa nedostatočne právne a fakticky vysporiadal s dôvodmi
žiadosti navrhovateľa o ponechaní na území Slovenskej republiky a nevrátenia do Bulharska zo dňa
17.04.2014. Navrhovateľovým dôvodom pre požiadanie o azyl bolo zostať v bezpečnej krajine, v ktorej
by bol až do času, kým sa konflikt v D. neskončí a mohol by sa tam vrátiť.

Uviedol, že Bulharsko je aj podľa správy UNHCR- Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len
„UNHCR“) nedostatočne právne, ako aj materiálne pripravené na prijímanie utečencov a na vybavovanie
ich žiadostí riadne a včas, čo ohrozuje životy a zdravie utečencov, a to vyvoláva nepriateľské nálady a
útoky časti obyvateľstva Bulharska voči utečencom. Bulharsko nepovažuje za pokojný a bezpečný štát,
v ktorom by jeho život nebol ohrozený a v pobytových táboroch sú neľudské podmienky.

Na potvrdenie svojich tvrdení predložil navrhovateľ správu UNHCR zo dňa 03.01.2014 (ktorú aj citoval),
podľa ktorej by sa mali transfery D. utečencov do Bulharska zastaviť kvôli skutočnému nebezpečenstvu
neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania z dôvodu systémových nedostatkov v podmienkach
prijatia a azylového postupu. Tvrdil, že túto správu potvrdilo aj stanovisko UNHCR zo dňa 15.04.2014,
ktoré požaduje, aby žiadatelia o azyl neboli vracaní do Bulharska. Navrhovateľ tiež poukázal na nové
pravidlá, schválené Európskym parlamentom, podľa ktorých by sa žiadatelia o azyl nemali vracať do tých
členských štátov, v ktorých im hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. K tomuto tvrdeniu priložil
článok z internetu „Poslanci EP dali zelenú spoločnému azylovému systému EÚ“, v zmysle ktorého nový
systém by mal začať fungovať v druhej polovici roku 2015. Citoval tiež ustanovenie § 9, § 19a ods. 2,
ods. 4 zákona o azyle, v súvislosti s § 11 ods. 1 písm. b/, § 20 ods. 4 a § 13a tohto zákona. Uviedol,
že pokiaľ Migračný úrad mu nechce udeliť azyl, mohol aspoň rozhodnúť o doplnkovej ochrane, ktorá
mu umožní prečkať vojenský ozbrojený konflikt v D. na území SR. V prílohe k opravnému prostriedku
navrhovateľ pripojil správu o situácii v D. zo dňa 07.08.2013, preklad úryvku správy UNHCR zo dňa
03.01.2014, žiadosť splnomocneného zástupcu navrhovateľa o ponechanie navrhovateľa na území SR
a nevrátenia do Bulharska zo dňa 17.04.2014 a plnomocenstvo od navrhovateľa zo dňa 20.05.2014.
Poukázal na právomoc odporcu rozhodnúť podľa čl. 17 ods. 1 Dublinského nariadenia.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25.06.2014 k opravnému prostriedku navrhovateľa
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ sa už v minulosti pokúsil
získať ochranu vo forme azylu na území Bulharska dňa 10.03.2014. Bulharsko v zmysle Dublinského
nariadenia dňa 10.04.2014 písomne akceptovalo žiadosť o prevzatie navrhovateľa späť podľa článku
18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia. Poukázal na to, že posúdil podmienky prijímania žiadateľov
o azyl v prijímajúcej krajine, pričom bulharský partnerský úrad písomne potvrdil prevzatie zodpovednosti
za posúdenie žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Oponoval namietanému tvrdeniu navrhovateľa
o predĺžení zákazu transferu UNHCR v apríli 2014, ktoré označil za zavádzajúce. Vychádzal zo
správy UNHCR zo dňa 15.04.2014, dostupnej na internete na http://www.unhcr.org/534cfae69.html,
o odvolaní dočasného zákazu transferov žiadateľov do Bulharska, stanovenom do 01.04.2014, po
zlepšení prijímacích podmienok

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd“) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez
pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
platnom znení (ďalej len O. s. p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O. s. p., § 21 ods.
3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. dospel k názoru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.



V zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle pred bodkočiarkou, pri určení členského štátu
Európskej únie, zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej
krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne
záväzných aktoch Európskej únie.

Kapitola I čl. 1 Dublinského nariadenia vymedzuje predmet úpravy, v zmysle ktorej toto nariadenie
stanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo
osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "zodpovedný členský štát").

Podľa článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť
o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej
príslušnosti, aj keď mu podľa kritérií, stanovených v tomto nariadení, neprislúcha zodpovednosť za takéto
posúdenie.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu
ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je
iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie.

Predmetom konania podľa Dublinského nariadenia je určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov
(článok 1). S poukazom na takto deklarovaný účel tohto nariadenia sú právne irelevantné dôvody,
ktorými žiadateľ o azyl, v danom prípade navrhovateľ, odôvodňoval svoju žiadosť o azyl. Dokazovanie
je zamerané výlučne k zisteniam, rozhodným pre posúdenie určenia členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o azyl, a nie k jej obsahu. Ak sa teda odporca nezaoberal dôvodmi navrhovateľom
podanej žiadosti o azyl, ale vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu, či za posúdenie žiadosti o azyl
je zodpovedný iný členský štát a ktorý štát konkrétne, jeho postup bol zákonný a správny. Informáciu
odporcu o začatí konania podľa Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 31.03.2014 prevzal
navrhovateľ dňa 02.04.2014.

Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ v „Žiadosti o môjho ponechania na území Slovenskej republiky
a nevrátenia do Bulharska“, zo dňa 17.04.2014 žiadal o posúdenie aplikácie čl. 3 ods. 2 Dublinského
nariadenia č. 343/2003. Až v opravnom prostriedku uviedol v súčasnosti platný článok 17 ods. 1
Nariadenia EÚ č. 604/2013. Táto žiadosť však bola doručená odporcovi až dňa 07.05.2014, t.j. po
vydaní rozhodnutia odporcu dňa 29.04.2014, ako je to zistiteľné z administratívneho spisu odporcu, v
rámci žiadosti splnomocnenca navrhovateľa o upovedomení o úkonoch, na základe plnej moci zo dňa
07.04.2014, totožnej s plnou mocou zo dňa 20.05.2014, obsahujúcou tiež správy z internetových stránok,
tvoriacich prílohu opravného prostriedku.

Navrhovateľ ďalej namietal, že odporca sa nezaoberal situáciou v Bulharsku, ktoré bolo rozhodnutím
určené ako štát zodpovedný za posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl, pričom poukázal na správu
UNHCR zo dňa 03.01.2014 o tejto krajine, ktorú v jej častiach citoval.

Podľa správy UNHCR zo dňa 15.04.2014, (Bulharsko: UNHCR hovorí, že sa podmienky azylu
zlepšili, varuje však pred transfermi zraniteľných osôb, všeobecne prístupné na internete, zdroj:http://
www.refworld.org/docid/534e35204.html) došlo k odvolaniu dočasného zákazu transferov žiadateľov do
Bulharska, ako na to poukázal odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku. Nie je teda pravdivé
tvrdenie v opravnom prostriedku, že stanovisko UNHCR zo dňa 15.04.2014 potvrdilo správu UNHCR z
03.01.2014, aby žiadatelia o azyl neboli vrátení do Bulharska. Táto správa UNHCR zo dňa 15.04.2014,
verejne prístupná na internete, aj na www.unhcr.or/534cfae69.html, uvádza, že sa podmienky azylu



v Bulharsku zlepšili, len varuje pred transfermi zraniteľných osôb, u ktorých nabáda na individuálne
posudzovanie.

Navrhovateľ jednoznačne nie je zraniteľnou osobou, je mladý, slobodný. V Dotazníku žiadateľa o
udelenie azylu zo dňa 02.04.2014 uviedol, že v Bulharsku ho dali do väzenia, kde bol približne 30 dní a
otvorený tábor celá skupina viac ako 20 ľudí opustila v kamióne a objavili sa na Slovensku. Príbuzných
má v L. a vo Š.. Prehlásil, že sa nechce vrátiť do Bulharska.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ pred rozhodnutím Migračného úradu počas vypočutia
v Dotazníku zo dňa 02.04.2014 formálne, ani neformálne nežiadal o aplikáciu článku 17 ods. 1
Dublinského nariadenia. Nežiadal o to ani jeho zástupca, splnomocnený ním už 07.04.2014, do
rozhodnutia odporcu vo veci. Odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nepovažoval za relevantné
uplatniť tento článok v prípade tohto žiadateľa o udelenie azylu. Ako už bolo uvedené, na verejne
prístupnej internetovej stránke je správa UNHCR z 15.04.2014 o odvolaní dočasného zákazu transferov
žiadateľov o azyl do Bulharska. Dôvodom bolo zlepšenie prijímacích podmienok žiadateľov o udelenie
azylov v Bulharsku, oproti obdobiu do 01.04.2014, v ktorom sa navrhovateľ nachádzal na území
Bulharska.

V správe sa uvádza, že dňa 15.04.2014 došlo k aktualizácii odporúčania UNHCR, týkajúceho sa
situácie utečencov a žiadateľov o azyl v Bulharsku. UNHCR odvolalo dočasné pozastavenie všetkých
dublinských transferov žiadateľov o azyl do Bulharska, ktorý nariadil v januári roku 2014. Zároveň
však UNHCR upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v azylovom systéme Bulharska, vyplývajúce
pre isté skupiny alebo jednotlivcov, ktorí sú zraniteľní alebo majú špecifické potreby a nabáda štáty
na individuálne posúdenie prípadov. Výraznú snahu bulharských úradov a ich partnerov o zlepšenie
životných podmienok žiadateľov o azyl a azylového systému zaznamenali v posledných troch mesiacoch
(zvýšil sa počet personálu, ubytovne sa renovujú, zrenovované budovy sú vykurované, žiadatelia
dostávajú teplé jedlo a majú prístup k zdravotnej starostlivosti). UNHCR na záver dodalo, že zlepšenie,
ktoré sa dosiahlo, bolo možné len vďaka podpore a spolupráci bulharských úradov, UNHCR, Európskeho
úradu pre podporu azylu (EASO), Európskej komisie, členských štátov a občianskej spoločnosti.

K častiam správy o Bulharsku, ktoré navrhovateľ v návrhu uvádzal, súd poznamenáva, že tieto sa viažu k
časovému obdobiu od 03.01.2014 do 01.04.2014, teda sú neaktuálne. Nové pravidlá EÚ, schválené EP,
na zavedenie nového spoločného európskeho a azylového systému, na ktoré poukazuje navrhovateľ v
opravnom prostriedku, by mali byť zavedené v druhej polovici roka 2015.

Krajský súd návrhu navrhovateľa, prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu, o odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku
(žalobe), nevyhovel.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu v preskúmavanej
veci bol dostatočne zistený skutkový stav, náležite vyhodnotený po právnej stránke a odôvodnený
v napadnutom rozhodnutí odporcu. Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na aktuálnu situáciu v
čase rozhodovania odporcu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní a nemali
preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).