Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/71/2012 z 23. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. júla 2012, sp. zn. 11CoE/71/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3511205607.1 Krajský súd Trenčín | 11CoE/71/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3511205607.1 | 2012-07-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 159 ods. 1 OSP, § 159 ods. 2 OSP, § 159 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e1c1b7c-4b2a-48e1-a9c6-83cd547706ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3511205607.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/71/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205607
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511205607.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Zámocká 30, IČO: 35 775 165, právne zastúpeného Mgr. Ing. Tomášom Vítkom, usadeným
euroadvokátom so sídlom Bratislava, Škultétyho 1, proti povinnému: I. B., bytom Z. H., C. XXX/XX,
t. č. T. XXXX/XX, D. O. nad S., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 353,18 eur s príslušenstvom, na
odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. mája 2012,
č.k. 2Er/534/2011-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a ďalej poukázal aj na § 58 ods.
1 Exekučného poriadku, § 159 ods. 2, § 161 ods. 1 O.s.p. a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku.
Uviedol, že súdny exekútor bol dňa 30.06.2011 poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie uloženej
povinnosti 353,18 eur, úrokov z omeškania vo výške 0,5% denne od 20.03.2001 do zaplatenia, trov
predchádzajúceho konania 19,25 eur a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. NM- 5 C/895/2001-31 zo dňa 01.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.07.2005 a vykonateľnosť dňa 03.08.2005. Dňa 20.04.2012 bol súdu prvého stupňa doručený
návrh povinného na zastavenie prebiehajúcej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
nakoľko bol toho názoru, že exekúcia je neprípustná pre existenciu tzv. iných dôvodov, pre ktoré
nemožno exekúciu vykonať, a to že rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.: NM-5C/895/2001 zo dňa
01.06.2005 zaväzuje účastníka konania (t.j. povinného) k plneniu, ktoré je platným právom nedovolené.
Poukázal na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí úveru č. 1/03/005/000011 má charakter spotrebiteľskej
zmluvy a podľa jeho názoru obsahuje ustanovenia, ktoré ho ako spotrebiteľa znevýhodňujú a spôsobujú
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a výšku poplatku, odmeny za
poskytnutie úveru ako i výšku úroku z omeškania pokladá za odporujúcu dobrým mravom, nakoľko
spôsobujú dramatické navýšenie istiny, v danom prípade viac ako 25-násobne. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil iba stručne, vôbec sa nevysporiadal s otázkou, že
zmluva obsahuje podmienky znevýhodňujúce spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky, vyplývajúce
nielen zo slovenskej legislatívy, ale i z legislatívnej činnosti EÚ. Súd prvého stupňa uviedol, že z
pripojeného spisu NM-5C/895/2001 zistil, že uznesením 5C/895/2001-25 bol odporcovi (t.j. povinnému)
ustanovený opatrovník v súlade s § 29 O.s.p., s ktorým súd pokračoval v konaní, nakoľko sa nepodarilo
pobyt odporcu zistiť, resp. bolo zistené, že tento sa zdržuje na neznámom mieste v Nemeckej republike.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -



jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže
naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Súd prvého stupňa uzatvoril, že v danom prípade
nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť prebiehajúca exekúcia zastavená. Exekučný titul
nadobudol právoplatnosť a je vykonateľný, nakoľko voči nemu nebol podaný riadny opravný prostriedok.
Skutočnosti, ktoré povinný namietal, mohli byť zohľadnené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej
v tzv. nachádzacom konaní. Z pripojeného spisu súd zistil, že povinný nevyužil možnosť podania
mimoriadneho opravného prostriedku, preto nebol daný ani dôvod na odklad prebiehajúcej exekúcie. Z
uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vo veci v súlade s § 220 O.s.p. rozhodol
tak, že predmetnú exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že
uplatnením poplatku za poskytnutie úveru a úroku za omeškanie zo strany oprávneného došlo k
podstatnému navýšeniu dlžnej sumy a to tak, že iba samotné príslušenstvo pohľadávky presahuje výšku
istiny o viac ako 25 - násobok. Právnym titulom na zaplatenie dlžnej sumy je zmluva o poskytnutí
úveru č. 1/03/005/000011, ktorá má charakter tzv. spotrebiteľskej zmluvy. Bol toho názoru, že na
právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým sa implementovala smernica o spotrebiteľských úveroch č.
87/102/EHS v znení 90/88/EHS. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, čo slúži na ochranu spotrebiteľa, nakoľko týmto sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že predmetná zmluva obsahuje i ďalšie
ustanovenia, ktoré ho ako spotrebiteľa znevýhodňujú a spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán a výšku poplatku, odmeny za poskytnutie úveru ako i výšku úroku z
omeškania pokladal za odporujúcu dobrým mravom, nakoľko spôsobujú dramatické navýšenie istiny, v
danom prípade viac ako 25-násobne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil
iba stručne, vôbec sa nevysporiadal s otázkou, že zmluva obsahuje podmienky znevýhodňujúce
spotrebiteľa, tzv. neprijateľné podmienky, vyplývajúce nielen zo slovenskej legislatívy, ale i z legislatívnej
činnosti EÚ. K stanovisku súdu prvého stupňa, že nemá povinnosť posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu a že exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom uviedol, že exekučný súd nemôže priznať právnu
ochranu rozhodnutiu, ktoré je v rozpore s platným právom, ktoré hrubo porušuje práva spotrebiteľa a
de facto ho tak prinútiť aby plnil povinnosť vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nerešpektuje
práva spotrebiteľa vyplývajúce nielen z vnútroštátneho práva, ale i európskeho práva a narušuje tak
rovnosť medzi spotrebiteľom a podnikateľským subjektom. Bol názoru, že súd je povinný chrániť práva
spotrebiteľa aj v štádiu exekučného konania. Považoval za neprípustné, aby súd nútil spotrebiteľa plniť
tzv. neprijateľné podmienky. Záverom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. IV. ÚS 55/2011-19.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.
2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie



vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 161 ods. 1 O.s.p., rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.
NM-5C/895/2001-31 zo dňa 01.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2005 a vykonateľnosť
dňa 03.08.2005. Dňa 30.06.2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora
JUDr. Tomáša Peltznera vykonaním exekúcie. Súdu prvého stupňa bol dňa 20.04.2012 doručený návrh
povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uznesením
sp. zn. 2Er/534/2011-23 zo dňa 25.05.2012 súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne
preskúmal, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nakoľko boli splnené zákonné predpoklady pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť
rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku), rozhodnutie iných orgánov, alebo iná verejná
listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva
právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne
obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Právna teória
rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je
splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na
plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je podľa
§ 42 Exekučného poriadku potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd je oprávnený
skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Rovnako tak exekučný súd skúma,
či je rozhodnutie vykonateľné materiálne. Materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti exekučného
titulu sú napríklad, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či sú účastníci dostatočne
individualizovaní a podobne. Materiálnym predpokladom je tiež vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia,
pričom musí ísť o plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá.

Exekučný súd však nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa
správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu
je obmedzený len na preskúmavanie vyššie uvedených skutočností. V tomto rozsahu skúma exekučný
súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na
námietku povinného, prípadne na návrh povinného na zastavenie exekúcie. Odvolací súd teda zastáva



názor súdu prvého stupňa, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Uvedené vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010.

V predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. NM-5C/895/2001-31
zo dňa 01.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2005 a vykonateľnosť dňa 03.08.2005.
Odvolací súd uvádza, že pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia,
ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nemennosť. Rozlišujeme formálnu a materiálnu stránku
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Formálna právoplatnosť znamená, že rozhodnutie je momentom
právoplatnosti zásadne nezmeniteľné, a teda už nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom
(odvolaním). Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v
záväznosti výroku pre určitý okruh subjektov, t.j. pre účastníkov konania a pre všetky orgány. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či
meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rovnako tak nemôže ani naprávať chyby a nedostatky
exekučného titulu. Právoplatným rozsudkom všeobecného súdu je teda exekučný súd viazaný, čo
vyplýva aj z § 159 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd je toho názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta
v podanom odvolaní uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím
právoplatnosti predmetného rozhodnutia, prípadne pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, čo však
neurobil. Rovnako tak nevyužil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzhľadom na to, že v preskúmavanej exekučnej veci nebol naplnený dôvod, pre ktorým by musel
exekučný súd zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúcia sa vykonáva
na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, mal odvolací súd za to, že súd prvého
stupňa správne zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd záverom považuje za potrebné dodať, že uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie, potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .