Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/106/2017 z 28. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. novembra 2017, sp. zn. 13Cob/106/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115216442.1
Krajský súd Žilina | 13Cob/106/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5115216442.1 | 2017-11-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/777b9d88-28d3-4e78-bc16-34effe40c70c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115216442.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/106/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115216442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115216442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EULER HERMES
SA, so sídlom 1000 Brusel, Avenue des Arts 56, Belgické kráľovstvo, reg. číslo: 0403248596, vo veci
týkajúcej sa organizačnej zložky EULER HERMES SA, organizačná zložka, so sídlom Molákova 576/11,
186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 24 181 161, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária
Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: Pavol
Chabada, s miestom podnikania P. O. Hviezdoslava 553/70, 013 03 Varín, IČO: 43 801 919, v konaní
o zaplatenie 13.679,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 38Cb/278/2015-159 zo dňa 24. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  Okresného  súdu  Žilina  č.k.  38Cb/278/2015-159 zo dňa 24. januára 2017  p o t v r d z u j e .

Žalovaný  n e m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 28.05.2015, ktorou sa  domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 13.679,41 Eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne z tejto sumy
od 24.05.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy predávajúci GIENGER
spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41  Lužianky, IČO: 36 773 565 (ďalej aj len „predávajúci“
alebo „poistený“) dodal žalovanému tovar bližšie špecifikovaný vo faktúrach vystavených predávajúcim
č. PT/2013/401403 v sume 468,04 Eur, PT/2013/401584  v sume 728,48 Eur, č. PT/2013/401926 v
sume 5.207,14 Eur, č. PT/2013/401936, v sume 1.913,10 Eur, č. PT/2013/402186 v sume 6.053,57
Eur a č. PT/2013/403001 v sume 2.728,93 Eur, spolu 17.099,26 Eur. Žalobca uzatvoril ako poisťovateľ
(ďalej aj „poisťovateľ“) s predávajúcim poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úveru (ďalej len „Zmluva“).
Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že poistenie dojednané Zmluvou kryje majetkové straty poisteného,
ktoré mu vznikli v dôsledku nezaplatenia jeho pohľadávok, ktoré majú pôvod v predaji tovaru alebo
poskytovania služieb, ktoré poistený uskutočnil v rámci obchodov so svojimi odberateľmi. Poistná zmluva
bola podpísaná na obdobie od 01.11.2010 do 31.10.2011 s automatickou obnovou. Poistený sa zaviazal
vyplatiť poistné v splátkach uvedených v čl. 8 Zmluvy. Poisťovateľ sa v Zmluve o poistení a v súlade
so všeobecnými podmienkami poistenia zaviazal vyplatiť poistenému poistné plnenie v prípade, ak
žalovaný neuhradí poistenému vyššie uvedené faktúry. Dňa 23.05.2014 poisťovateľ na základe poistnej
zmluvy vyplatil poistenému poistné plnenie vo výške 13.679,41 Eur. Výplatou poistného plnenia prešli
na poisťovateľa, t.j. žalobcu všetky práva a nároky súvisiace s príslušnou pohľadávkou do výšky
vyplateného poistného plnenia.



2. Nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Belgickom kráľovstve a žalovaný je
fyzickou osobou s miestom podnikania na území Slovenskej republiky okresný súd sa zaoberal otázkou
právomoci a rozhodného hmotného práva aplikovateľného v prejednávanej veci a konštatoval, že
právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie sporu bola daná podľa článku 2
ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

3. Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo aplikovateľné v prejednávanej veci, žalobca svoj nárok
odvodzoval od Poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úverov, ktorá bola uzavretá dňa 30.11.2010 medzi
dvoma subjektmi so sídlom na území Českej republiky, spravovala sa teda právom českým.

4. Na základe  vykonaného dokazovania a za  aplikácie ustanovenia § 2,  § 3 písmeno b), e), f), g), h),
i), § 4 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 37/2004 Sb.  o pojistné smlouvě a o změně souvisejících zákonů v znení
účinnom do 31.12.2013 (ďalej len zákon č. 37/2004 Sb.), ustanovenie § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 37/2004
Sb. okresný súd konštatoval nedôvodnosť žaloby.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalobca uplatnený nárok opieral o ustanovenia Poistnej zmluvy
č. 7010803 o poistení úverov (č.l. 10 a nasl.), ktorá bola uzavretá medzi poisťovateľom obchodnou
spoločnosťou Euler Hermes ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s., so sídlom Molákova 576/11, 186 00
Praha 8, IČO: 25 603 370 a obchodnou spoločnosťou GIENGER spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663,
763 61  Napajedla, IČO: 44 018 045, teda subjektmi odlišnými od žalobcu. Označenie zmluvných strán
v predmetnej poistnej zmluve bolo v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v písomnej
žalobe zo dňa  21.05.2015, keď žalobca v bode II. žaloby uvádzal, že ako poisťovateľ uzavrel poistnú
zmluvu č. 7010803 o poistení úverov. Žalobca si zároveň nesplnil prípadnú povinnosť tvrdenia vo vzťahu
k jeho aktívnej legitimácii v nadväznosti na predloženú poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úverov,
z obsahu ktorej jednoznačne vyplývalo, že priamo žalobca túto zmluvu ako poisťovateľ neuzavrel, t.j.
nesplnil si povinnosť tvrdenia, pokiaľ ide o subjekt, ktorý je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich
z predmetnej poistnej zmluvy. Hoci právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k obchodnej spoločnosti
Euler Hermes ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s., neskôr ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s., IČO:
25 603 370 bolo, podľa okresného súdu, možné usudzovať z úplného výpisu z obchodného registra
obchodnej spoločnosti ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s., IČO: 25 603 370 (č.l. 147 až 154 spisu),
pre bezpochybné konštatovanie tejto skutočnosti z úplného výpisu z obchodného registra obchodnej
spoločnosti ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s. chýbalo identifikačné číslo nástupníckej obchodnej
spoločnosti, ktorej sídlo uvedené v úplnom výpise z obchodného registra (č.l. 154 spisu) sa nezhoduje
so sídlom žalobcu v zmysle žaloby. Obdobne právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s. (predtým Euler Hermes ČESCOB, úvěrová pojišťovna,
a.s., IČO: 256 033 70)  nebolo možné dovodiť ani z obsahu výpisu z obchodného registra žalobcu (v
preklade do slovenského jazyka č.l. 112 a nasl. spisu).

6. Okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca bol nositeľom povinnosti tvrdenia a na ňu
nadväzujúcej dôkaznej povinnosti vo vzťahu k skutočnostiam rozhodným z hľadiska ním uplatneného
nároku. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplývalo, že obchodná spoločnosť GIENGER
spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, SK - 951 41 Lužianky, IČO: 36 773 565, ktorú žalobca v žalobe
označil ako predávajúceho alebo aj poisteného, dodala žalovanému tovar špecifikovaný vo faktúrach
a dodacích listoch, ktoré boli priložené k žalobe. Uvedenú skutočnosť žalovaný nespochybnil, pričom
pokiaľ poukazoval na to, že z vyúčtovanej kúpnej ceny tovaru ostal dlžný len nejakých 3.300 Eur a v
ostatnej časti dlžnú sumu uhradil, tak na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil ani nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy.

7. Z hľadiska skutkového vymedzenia uplatneného nároku, ktorým bol okresný súd v civilnom sporovom
konaní viazaný, žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie sumy 13.679,41 Eur na tom skutkovom
základe, že ako poisťovateľ uzatvoril poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úveru s predávajúcim,
ktorým pojmom v žalobe žalobca označuje obchodnú spoločnosť GIENGER spol. s r.o., so sídlom
Rastislavova 4, 951 41  Lužianky, IČO: 36 773 565, pričom zmluvné strany sa dohodli, že poistenie
dojednané predmetnou poistnou zmluvou kryje majetkové straty poisteného, ktoré mu vznikli v dôsledku



nezaplatenia jeho pohľadávok, ktoré majú pôvod v predaji tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré
poistený uskutočnil v rámci obchodov so svojimi odberateľmi. Žalobca poukázal na to, že v zmluve o
poistení a v súlade so všeobecnými podmienkami poistenia sa zaviazal vyplatiť poistenému poistné
plnenie v prípade, ak žalovaný neuhradí poistenému faktúry označené v žalobe. Dňa 23.05.2014
poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistenému poistné plnenie vo výške 13.679,41 Eur,
ktorým momentom prešli na poisťovateľa, t.j. žalobcu všetky práva a nároky súvisiace s príslušnou
pohľadávkou do výšky vyplateného poistného plnenia.

8. Z obsahu žalobcom predloženej poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úverov vyplývalo, že táto
zmluva bola uzatvorená medzi poisťovateľom obchodnou spoločnosťou Euler Hermes ČESCOB,
úvěrová pojišťovna, a.s., so sídlom Molákova 576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 25 603 370 a obchodnou
spoločnosťou GIENGER spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663, 763 61 Napajedla, IČO: 44 018 045
označenej v úvode predmetnej poistnej zmluvy ako zmluvná strana poistník alebo poistený. Z označenia
zmluvných strán v úvode žalobcom predloženej poistnej zmluvy nevyplývali skutkové tvrdenia žalobcu
uvedené v žalobe, a to, že túto zmluvu uzatváral žalobca ako poisťovateľ a rovnako ani tvrdenie, že
poistnú zmluvu uzatvoril s predávajúcim, spoločnosťou GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova
4, 951 41 Lužianky, IČO: 36 773 565, ktorú spoločnosť v žalobe označil žalobca pojmom predávajúci
alebo poistený. Predmet poistenia podľa žalobcom predloženej poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení
úverov bol vymedzený v bode 1. tak, že poistenie podľa tejto poistnej zmluvy sa vzťahuje na všetky
predaje alebo poskytovanie služieb, ktoré poistený realizoval v rámci poistených obchodov. Poisteným
v zmysle záhlavia zmluvy sa pritom rozumie spoločnosť GIENGER spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická
1663, 763 61  Napajedla, IČO: 44 018 045. Z vymedzenia predmetu poistenia v bode 1. poistnej
zmluvy č. 7010803 o poistení úverov, podľa okresného súdu, nebolo možné bez ďalšieho konštatovať,
že by poistnou udalosťou podľa predmetnej poistnej zmluvy mali byť majetkové straty poisteného (v
zmysle žaloby spoločnosti GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41 Lužianky, IČO:
36 773 565), ktoré mu vznikli v dôsledku nezaplatenia jeho pohľadávok, ktoré majú pôvod v predaji
tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré poistený (v zmysle žaloby GIENGER spol. s r.o., so sídlom
Rastislavova 4, 951 41  Lužianky, IČO: 36 773 565) uskutočnil v rámci obchodov so svojimi odberateľmi.
Z obsahu predloženej poistnej zmluvy rovnako nevyplývalo, že by sa žalobca ako poisťovateľ zaviazal
vyplatiť poistenému (v zmysle žaloby spoločnosť GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951
41  Lužianky, IČO: 36 773 565) poistné plnenie v prípade, ak žalovaný neuhradí poistenému faktúry
označené v žalobe.

9. Z obsahu žalobcom predloženej poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úverov rovnako nebolo možné
podľa okresného súdu konštatovať, že by obchodná spoločnosť GIENGER spol. s r.o., so sídlom
Rastislavova 4, 951 41  Lužianky, IČO: 36 773 565, ktorú žalobca v žalobe označil ako predávajúceho
alebo poisteného, bola subjektom poistníka alebo poisteného (osobou oprávnenou na prijatie poistného
plnenia z predmetnej poistnej zmluvy). Poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úverov predloženú
žalobcom s poisťovateľom Euler Hermes ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s., IČO: 25 603 370 uzavrela
obchodná spoločnosť GIENGER spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663, 763 61  Napajedla, IČO:
44 018 045, pričom z obsahu poistnej zmluvy nebolo zrejmé, že by ju uzatvárala v prospech tretej
osoby. Hoci v bode 9. písm. G) ods. 1 poistnej zmluvy je uvedené, že „účinnosť tejto poistnej zmluvy
sa vzťahuje tiež na poskytovanie služieb alebo predaj tovaru uvedených firiem:“ medzi ktorými je okrem
iného uvedená spoločnosť GIENGER spol. s r.o., Rastislavova 4, Lužianky 951 41 Slovensko, IČO: 36
773 565, ktorú žalobca v žalobe označil ako predávajúceho alebo poisteného, tak v ďalšom texte poistnej
zmluvy bolo uvedené, že „zmluvné strany konštatujú, že vyššie uvedené firmy nie sú zmluvnou stranou
vzhľadom k tejto poistnej zmluve a že poistník je výlučne zodpovedný za plnenie všetkých ustanovení
poistnej zmluvy“. Výkladom uvedených ustanovení predloženej poistnej zmluvy dospel okresný súd
k záveru, že poisteným podľa poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úverov je obchodná spoločnosť
GIENGER spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663, 763 61 Napajedla, IČO: 44 018 045, ktorá predmetnú
poistnú zmluvu uzavrela s obchodnou spoločnosťou Euler Hermes ČESCOB, úvěrová pojišťovna, a.s.
a z obsahu poistnej zmluvy nevyplýval iný subjekt, ktorý by bol priamo oprávnený na prijatie poistného
plnenia na základe tejto poistnej zmluvy. Pokiaľ predložená poistná zmluva v texte odkazovala na
všeobecné poistné podmienky pre poistenie úverov, ktoré mali byť jej súčasťou, tak tieto zo strany
žalobcu predložené neboli.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne skutkových tvrdení uvedených v žalobe, že ako poisťovateľ uzatvoril s



predávajúcim označovaným zároveň ako poistený (spoločnosťou GIENGER spol. s r.o., so sídlom
Rastislavova 4, 951 41  Lužianky, IČO: 36 773 565) poistnú zmluvu č. 7010803 a rovnako, že na
základe predloženej poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úverov bol povinný ako poisťovateľ vyplatiť
poistenému obchodnej spoločnosti GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41  Lužianky,
IČO: 36 773 565 poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti - neuhradenia faktúr označených v
žalobe žalovaným, ktorými obchodná spoločnosť GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951
41  Lužianky, IČO: 36 773 565 vyúčtovala žalovanému kúpnu cenu za dodaný tovar. Z uvedeného
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdeniu, že vyplatením poistného plnenia vo
výške 13.679,41 Eur prešli na neho ako poisťovateľa všetky práva a nároky  súvisiace  s  príslušnou
pohľadávkou do výšky vyplateného poistného plnenia podľa § 33 ods. 1 Zákona č. 37/2004 Sb. o poistnej
zmluve. Z uvedených záverov preto okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu
k výroku o trovách súdneho konania  okresný súd uzavrel, že úspešnou stranou v plnom rozsahu bol
žalovaný, preto v súlade s        § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodol okresný
súd výrokom tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žalobca sa nestotožnil so záverom okresného
súdu, že si nesplnil svoju povinnosť preukázať aktívnu legitimáciu v súvislosti s predloženou poistnou
zmluvou č. 7010803. Poukázal na to, že dňa 30.11.2010 bola podpísaná Poistná zmluva č. 7010803
o pojištění úvěrů medzi poistiteľom, spoločnosťou Euler Hermes Čescob, úvěrová pojišťovna, a.s. so
sídlom Molákova 576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 25 603 370 a poisteným, spoločnosťou GIENGER spol.
s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663, 763 61 Napajedla, IČO: 44 018 045. Poistiteľ, spoločnosť Euler
Hermes Čescob, úvěrová pojišťovna, a.s., so sídlom Molákova 576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 25 603 370,
zanikla v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením so spoločnosťou Euler Hermes Europe SA, so sídlom
15 Rue Montoyer, 1000 Brusel, Belgické kráľovstvo, reg. č.: 0403248596. Spoločnosť Eurel  Hermes
Europe SA so sídlom 15 Rue Montoyer, 1000 Brusel, Belgické kráľovstvo, reg. č.: 0403248596, sa stala
právnym nástupcom spoločnosti Euler Hermes Čescob, úvěrová pojišťovna, a.s. so sídlom Molákova
576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 25 603 370, pričom cezhraničná fúzia nadobudla právne účinky dňa
31.12.2011. V zmysle § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník, v dôsledku cezhraničnej
fúzie došlo k prechodu práv a povinností na právneho nástupcu, t.j. Euler Hermes Europe SA, so
sídlom 15 Rue Montoyer, 1000 Brusel, Belgické kráľovstvo, reg. č.:  0403248596. Ku dňu 30.11.2014
spoločnosť Euler Hermes Europe SA zmenila svoje označenie a sídlo nasledovne: EULER HERMES SA,
so sídlom Avenue des Arts 56, 1000 Brusel, Belgické kráľovstvo, reg. č.: 0403248596, pričom došlo aj k
zmene označenia organizačnej zložky nasledovne: EULER HERMES SA, organizační zložka, so sídlom
Molákova 576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 241 81 161. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z Obchodného
vestníka Českej republiky, ktorý je verejne prístupným registrom. V zmysle vyššie uvedeného mal
žalobca za to, že jeho aktívna legitimácia v tomto konaní je nepochybná a dostatočne preukázaná.
Zároveň poukázal na to, že výzvou zo dňa 22.06.2015 bol žalobca vyzvaný na predloženie výpisu z
obchodného registra, v ktorej výzve však okresný súd neuviedol, aké skutočnosti mu nie sú zrejmé,
prípadne ktoré skutočnosti má žalobca súdu objasniť. Žalobca si splnil svoju povinnosť a na výzvu
reagoval podaním zo dňa 25.06.2016. Mal za to, že v prípade nejasností mal okresný súd vyzvať žalobcu
na objasnenie konkrétneho tvrdenia. Z uvedeného okresný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a následne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Na okraj žalobca uviedol, že nakoľko okresný súd písomnou výzvou
nešpecifikoval konkrétne skutkové a právne okolnosti, ktoré mu neboli zrejmé, tak za týmto účelom
mal možnosť predvolať žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na odstránenie vád podania, prípadne
nariadiť predbežné prejednanie sporu. Okresný súd nariadil termín pojednávania na deň 24.01.2017,
pričom právny zástupca žalobcu a žalobca sa ospravedlnili, súčasne však v písomnom podaní zo
dňa 23.01.2017 uviedli, že ak súd bude považovať ich účasť za potrebnú, tak za týmto účelom sa
pojednávania právny zástupca žalobcu zúčastní.

12. Čo sa týka záveru okresného súdu k poistnému vzťahu, tak s týmto záverom žalobca rovnako
nesúhlasil. Poukázal na to, že poistná zmluva č. 7010803 o pojištění úvěrů zo dňa 30.11.2010 bola
uzatvorená medzi zmluvnými stranami Euler Hermes Čescob, úvěrová pojišťovna, a.s., so sídlom
Molákova 576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 25 603 370 ako poistiteľom a spoločnosťou GIENGER spol.



s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663, 763 61 Napajedla, IČO: 44 018 045, ako poisteným. V článku 1.
predmetnej poistnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že predmet poistenia sa vzťahuje na všetky
pohľadávky poisteného, ktoré vzniknú z predaja alebo poskytovania služieb, ktoré poistený realizoval
v rámci poistených obchodov. Poistná zmluva bola podpísaná na obdobie od 01.11.2010 - 31.10.2011
s automatickou obnovou. Súčasne v článku 9 písm. G) bod 1. predmetnej poistnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že poistenie sa vzťahuje aj na poisteného, obchodnú spoločnosť GIENGER spol.
s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41 Lužianky, IČO: 36 773 565. Žalobca poukázal na to, že
poistný vzťah je zmluvný záväzkový vzťah medzi poistiteľom a poistníkom, resp. poisteným. Ide o
dvojstranný právny úkon uzavretý medzi dvoma subjektmi. Poistiteľ je povinný poskytnúť poistné plnenie
a poistník, resp. poistený, ktorý je povinný platiť poistné, má pri splnení dojednaných podmienok a vzniku
poistnej udalosti, nárok na výplatu poistného plnenia. Európska legislatíva, vrátane legislatívy českej
a slovenskej, pripúšťa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu aj v prospech tretej osoby, v ktorej súvislosti
poukázal na § 2, § 10 ods. 1, § 11 zákona č. 37/2004 Sb. o poistnej zmluve. Dňa 30.11.2010 bola
uzatvorená Poistná zmluva č. 7010803 o pojištění úvěrů medzi žalobcom ako poistiteľom a spoločnosťou
GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663, 763 61 Napajedla, IČO: 44 018 045 ako poisteným.
Súčasne v zmysle zmluvných dojednaní sa poistenie vzťahovalo aj v prospech tretích osôb, a to
konkrétne aj spoločnosti GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41 Lužianky, IČO:
36 773 565. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 2758 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský
zákoník, platný ku dňu poistnej udalosti, podľa ktorého pojistnou smlouvou se pojistitel zavazuje vůči
pojistníkovi poskytnout jemu nebo třetí osobě pojistné plnění, nastane-li nahodilá událost krytá pojištěním
(pojistná událost), a pojistník se zavazuje zaplatit pojistiteli pojistné. V zmysle § 2766 zákona č. 89/2012
Sb. Občanský zákoník, osoba, na jejíž život, zdraví, majetek nebo odpovědnost nebo jinou hodnotu
pojistného zájmu se pojištění vztahuje, je pojištěným. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoje splatné záväzky
voči poistenému GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41 Lužianky, IČO: 36 773 565,
žalobca ako poistiteľ vyplatil poistenému poistné plnenie dňa 23.05.2014, ktorá skutočnosť nebola v
prvoinštančnom konaní sporná. V zmysle poistnej zmluvy sa žalobca zaviazal vyplatiť poistné plnenie
poistníkovi a súčasne aj ďalším poisteným subjektom špecifikovaným v tejto zmluve. V tejto súvislosti
žalobca dodal, že prvoinštančný súd ho mohol na ozrejmenie a preukázanie týchto skutočností vyzvať.
Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov
vyplývalo, že spoločnosť GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, SK . 951 41 Lužianky,
IČO: 36 773 565, ktorú označil v žalobe ako predávajúceho alebo aj poisteného, dodala žalovanému
tovar špecifikovaný vo faktúrach a dodacích listoch, tak toto žalovaný v konaní nespochybnil, pričom
pokiaľ poukazoval na to, že z vyúčtovanej kúpnej ceny ostal dlžný len nejakých 3.300 Eur a v ostatnej
časti dlžnú sumu uhradil, tak na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne
dôkazy. Žalovaný tak v konaní nepoprel právny ani skutkový stav tvrdený žalobcom. Súčasne žalovaný
potvrdil, že skutočne mal voči poistenému povinnosť úhrady vystavených faktúr. Žalobca mal za to,
že aj napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy, na preukázanie
tvrdeného skutkového stavu, je žalovaný povinný predložiť relevantné dôkazy. Aj napriek skutočnosti,
že sám žalovaný na tom nemal záujem, okresný súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a žalobu
zamietol. Žalobca mal za to, že jeho aktívna legitimácia bola v konaní dostatočne preukázaná a súčasne,
že objasnil štruktúru poistného vzťahu. Žalovaný si nesplnil riadne a včas svoju povinnosť uhradiť splatné
záväzky spoločnosti GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, SK . 951 41 Lužianky, IČO: 36
773 565, ktoré predstavovali spolu sumu vo výške 17.099,26 Eur. Predmetné pohľadávky boli poistené
v zmysle poistnej zmluvy. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy dňa 23.05.2014 vyplatil
poistenému poistné plnenie vo výške 13.679,41 Eur, t.j. na žalobcu prešli všetky práva a nároky súvisiace
s príslušnou pohľadávkou do výšky vyplateného poistného plnenia, t.j. do výšky 13.679,41 Eur. Žaloba
preto bola v celom rozsahu podaná dôvodne. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Mal za to, že aj skutočnosťami uvedenými v odvolaní preukázal ním tvrdené skutočnosti a zároveň
na podporu týchto tvrdení predložil dôkazy v prílohe odvolania, ako aj odkazuje na judikatúru, a to
rozsudok Okresného súdu Brezno. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

13. Okresný súd postupom podľa § 373 ods. 3 CSP doručil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 27.4.2017
podľa údajov na doručenke č.l. 212 rub spisu. Žalovaný sa  k doručenému odvolaniu žalobcu v lehote
určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajským súdom písomne nevyjadril.



14. Krajský súd  v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,  ďalej
len  „CSP“)  prejednal  vec  v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. §
219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa  ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/106/2017-220 zo dňa
24.10.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia
dňa 21.11.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý nadobudol účinnosť podľa § 474 CSP
01. júla 2016, keď aj z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. K rozsahu a dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza, že mohol vychádzať len z tých
tvrdení žalobcu, ktoré netvorili nový odvolací dôvod, t.j. ktoré nemali charakter „novoty v odvolacom
konaní“ v zmysle ust. § 366 CSP. Znamená to, že krajský súd v odvolacom konaní nemohol prihliadať
na prostriedky procesného útoku žalobcu, ktoré použil až v podanom odvolaní a ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, keď nebol preukázaný žiaden z dôvodov pod písm. a) až d)
ust. § 366 CSP, aby k takýmto novotám v odvolacom konaní mal prihliadať krajský súd. Vo vzťahu
k uplatnenému žalobnému nároku na náhradu poskytnutého plnenia žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie  tvrdil, že ako poisťovateľ uzatvoril s predávajúcim GIENGER spol. s r.o., so sídlom
Rastislavova 4, 951 41 Lužianky, IČO: 36 773 565 poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úveru, v
ktorej poistenie dojednané touto zmluvou kryje majetkové straty poisteného, ktoré mu vznikli v dôsledku
nezaplatenie jeho pohľadávok, ktoré majú pôvod v predaji tovaru, alebo poskytovania služieb, ktoré
poistený uskutočnil v rámci obchodov so svojimi odberateľmi. Dňa 23.05.2014 poisťovateľ na základe
poistenej zmluvy vyplatil poistenému poistné plnenie vo výške 13.679,41 Eur, a výplatou poistného
plnenia prešli na poisťovateľa, t.j. žalobcu všetky práva a nároky súvisiace s príslušnou pohľadávkou
do výšky vyplateného poistného plnenia.  K žalobe žalobca doložil faktúry podľa tabuľkového prehľadu
uvedeného v žalobe, spolu s dodacími listami, poistnú zmluvu č. 7010803, výpis z účtu, list zo dňa
21.05.2014, list č. 615975, Prílohu č. 3 avšak neposkytol iné tvrdenia týkajúce sa jeho vecnej legitimácie,
ktoré tvrdenia, a to o právnom nástupníctve uviedol a špecifikoval až v podanom odvolaní zo dňa
21.02.2017. Podľa obsahu spisového materiálu tak žalobca, ako aj žalovaný v rámci predvolania na
nariadený termín pojednávania na deň 24.01.2017 (č.l. 142 spisu) boli poučení podľa ust. § 153 CSP,
a to že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej ako aj § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca po doručení termínu pojednávania elektronickým podaním zo
dňa 23.01.2017, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 23. januára 2017 a doplneným originálom (č.l.
145-146,157 spisu) zaslal ospravedlnenie neprítomnosti s tým, že vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo a
rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalobca v ním podanej žalobe a ani do momentu rozhodnutia okresným
súdom neposkytol relevantné tvrdenia a neoznačil dôkazy vo vzťahu k jeho  aktívnej legitimácii, t.j.
tvrdenia a dôkazy o právnom nástupníctve, a preto len poskytnuté tvrdenia  až v rámci odvolacieho
konania bez doložených relevantných dôkazov, nemohli tvoriť relevantný prostriedok procesného útoku
žalobcu podľa ust. § 366 O.s.p., na ktorý následne v rámci posudzovania napadnutého rozsudku
okresného súdu neprihliadal ani odvolací súd



19. V zmysle ust. § 383 CSP bol tak  Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie,
s prihliadnutím aj k tomu, že v odvolaní žalobcu nebola vznesená námietka na doplnenie dokazovania.

20. Odvolacie námietky žalobcu sa týkali tak procesnej ako i hmotnoprávnej roviny. V procesnej
rovine žalobca namietal, že postupom okresného súdu mu boli odňaté jeho procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou podaného odvolania žalobcu  v
hmotnoprávnej rovine bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

21. V súvislosti s námietkou, že postupom okresného súdu boli žalobcovi odňaté jeho procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd uvádza, že pojem odňatie
možnosti konať pred súdom zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje a nešpecifikuje.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup
súdu v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa strane sporu znemožnila realizácia tých jej procesných
práv, ktoré sú jej Civilným sporovým poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. V danom prípade postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu
možnosti žalobcovi konať pred súdom, ani k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, keďže to bol
žalobca, ktorý v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom k momentu podania žaloby, t.j. k 28.05.2015,
bol povinný pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, ktorých sa dovolával, pričom z
jeho podanej žaloby muselo byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Rovnako v zmysle Článku 8 CSP
v znení platnom a účinnom k momentu rozhodovania okresného súdu, žalobca ako strana sporu bol
povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Po doručení žaloby Okresný súd Žilina uznesením č.k. 38Cb/278/2015-63 zo dňa 22.06.2015 vyzval
žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia spôsobom uvedeným v odôvodnení
uznesenia odstránil vady návrhu na začatie konania, doručeného okresnému súdu dňa 28.05.2015, a
to, aby doplnil návrh na začatie konania nasledovne: predložil výpis z registra alebo inej evidencie, do
ktorej je ako zahraničná osoba zapísaný. Zároveň bol žalobca poučený podľa § 43 ods. 1, 2 veta prvá,
ods. 3 O.s.p. Na výzvu okresného súdu žalobca podaním zo dňa 25.06.2015 doručeným okresnému
súdu dňa 15.07.2015 doložil výpis z registra, v ktorom je žalobca ako zahraničná osoba zapísaný spolu
s prekladom ( č.l. 68 - 95 spisu). Krajský súd však  uvádza, že súd prvej inštancie nebol povinný
vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby podľa § 43 ods. 1 O.s.p., prípadne na doplnenie ďalších listinných
dôkazov oproti vyššie uvedenému uzneseniu, ktoré vo veci vykonal, pretože v danom prípade vo vzťahu
k označeniu žalobcu sa nejednalo o neúplný návrh.  Vecný rozpor zistený okresným súdom medzi
tvrdeniami uvedenými žalobcom v žalobe, a  predložených dôkazoch, nebolo možné súdom prvej
inštancie odstraňovať, nakoľko by išlo o zásah do rovnosti strán a zásady „rovnosti zbraní“. Žalobca ako
existujúci subjekt bol v žalobe riadne označený. Nebola preto ako dôvodná zhodnotená námietka, že
okresný súd mal na  odstránenie vád podania vyzvať, resp.  predvolať žalobcu. Zároveň dodáva odvolací
súd, že poučenie žalobcu o tom, kto by podľa hmotného práva mal žalovať a akým spôsobom, presahuje
poučovaciu povinnosť súdu tak podľa § 5 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako i § 160
ods. 1 CSP a je v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (primerane rozhodnutie NS ČR 3 Cdo 70/93).

22. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu, a to v rozsahu návrhov
strán sporu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj
krajský súd za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví
skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu
normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z
najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom
pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia
pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti,
obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu konania, procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného



súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa
nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu,
príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu  súdu prvej inštancie
poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné
úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného
práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

23. V skutkovej rovine žalobca vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku tvrdil, že ako poisťovateľ
uzatvoril s predávajúcim GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4. 951 41 Lužianky, IČO: 36
773 565 poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úveru. Dňa 23.05.2014 poisťovateľ na základe poistnej
zmluvy vyplatil poistenému poistné plnenie vo výške 13.679,41 Eur, a výplatou poistného plnenia
prešli na poisťovateľa, t.j. žalobcu všetky práva a nároky súvisiace s príslušnou pohľadávkou do výšky
vyplateného poistného plnenia.        Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobca
nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože netvrdil a ani  nepreukázal, že je nositeľom práv a
povinností z poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úveru, a ani že vyplatením poistného plnenia prešli
na neho práva a nároky súvisiace s príslušnou  pohľadávkou do výšky vyplateného poistného plnenia.

24. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného
práva, podľa ktorého je strana sporu nositeľom konkrétneho práva alebo povinnosti, o ktorú v
konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že subjekt, ktorý o sebe tvrdí, že je nositeľom
určitého hmotnoprávneho oprávnenia, alebo subjekt, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom určitej
hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti nositeľom takéhoto oprávnenia či povinnosti, o ktorú v konaní
ide, nie je. Prípadný nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.  V tejto súvislosti sa
poukazuje i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2538/98, podľa ktorého vecná legitimácia je stav
vyplývajúci z hmotného práva, a preto prípadný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalobca subjektom  tvrdeného práva  a  žaloba  ním podaná
nemôže byť preto úspešná.

25. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ako poisťovateľ z uzavretej poistnej zmluvy č. 7010803 o poistení úveru
s poisteným GIENGER spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4. 951 41 Lužianky, IČO: 36 773 565 plnil,
t.j. vyplatil poistenému poistné plnenie, ktorým momentom prešli na neho všetky práva a povinnosti
s touto pohľadávkou súvisiace, tak bol povinný tvrdiť a preukázať svoju vecnú legitimáciu, t.j. stav
vyplývajúci z hmotného práva, k čomu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nedošlo. V
zhode s okresným súdom i odvolací súd konštatuje, že zo žalobcom predložených listín a ani z verejne
dostupných listín, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie, nebolo možné  jednoznačne
dovodiť právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k subjektu Euler Hermes Čescob, úvěrová pojišťovna,
a.s., so sídlom Molákova 576/11, 186 00 Praha 8, IČO: 256 033 70, t.j. postavenie žalobcu ako poistiteľa.
Rovnako súhlasí krajský súd zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal skutkové
tvrdenie, že uzavrel poistnú zmluvu s poisteným GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41
Lužianky, IČO: 36 773 565, keďže z označenia zmluvnej strany v žalobcom predloženej písomnej zmluve
jednoznačne vyplývalo, že poistníkom či poisteným je GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Kvítkovická 1663,
763 61 Napajedla, IČO: 44 018 045, ktorej pečiatka a nečitateľný podpis sa nachádza v závere zmluvy.
Pokiaľ žalobca až v podanom odvolaní tvrdil, že poistnej zmluve dojednané poistenie sa vzťahovalo aj
v prospech tretích osôb, konkrétne subjektu GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41
Lužianky, IČO: 36 773 565,  tak v tejto súvislosti považuje za potrebné zvýrazniť odvolací súd, že žalobca
v žalobe a ani v konaní pred súdom prvej inštancie uzavretie poistnej zmluvy s právom na poistné plnenie
v prospech tretej osoby, t.j. subjektu GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41 Lužianky,



IČO: 36 773 565 netvrdil. Žalobca v podanej žalobe poskytol tvrdenie, že „navrhovateľ uzatvoril ako
poisťovateľ (ďalej aj poisťovateľ) s predávajúcim Poistnú zmluvu č. 7010803 o poistení úveru, pričom
z článku I. žaloby ako predávajúceho označil GIENGER, spol. s r.o., so sídlom Rastislavova 4, 951 41
Lužianky, IČO: 36 773 565“. Dodáva odvolací súd, že v sporovom konaní, kde platí zásada dispozičná
a prejednacia, musí žalobca už v žalobe uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované
právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy. Túto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú má žalobca
aj v priebehu konania. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd i primerane na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 30 Cdo 2675/2006, podľa ktorého dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V danom prípade to bol žalobca, na
ktorom bolo dôkazné bremeno preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil, t.j. že je nositeľom vecnej legitimácie,
k čomu relevantným spôsobom nedošlo, a z toho dôvodu bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

26. Odvolací súd konštatuje na základe dostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na
jeho podrobné zdôvodnenie. Reflektujúc na dôvody odvolania uvádza odvolací súd, a to na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec
správne právne posúdil. V konaní sa  okresný súd nedopustil vady, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol
preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov v ňom uvedených, a to z hľadiska tých relevantných odvolacích dôvodov, na ktoré
mohol odvolací súd v rámci svojho preskúmavania prihliadať. Ani v odvolacom konaní neboli zistené
také rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
V predmetnej veci je daná právomoc slovenských súdov na konanie v súlade s článkom 2 ods. 1
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2002 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ktorú rovnako správne určil súd prvej inštancie.

27. Krajský súd dodáva, že v napadnutom rozsudku okresného súdu je jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyjadrené, z ktorých dôkazov mal okresný súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne skutkových tvrdení uvedených v žalobe, zistený skutkový stav okresný súd aj po právnej stránke
vyhodnotil zrozumiteľným a správnym spôsobom, preto nebol zistený dôvod na zrušenie rozsudku
okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Ani prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu,
prípadne  nevykonaním ďalšej výzvy zo strany okresného súdu adresovanou na žalobcu, nedošlo k
zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, keďže žalobca sa sám a dobrovoľne zbavil možnosti
realizácie svojich práv na nariadenom súdnom pojednávaní, keď v podaní zo dňa 23.01.2017 žiadal,
aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

28. Na základe vyššie uvedených len zvýrazňujúcich zhodnotení krajským súdom za aplikácie
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, neboli zistené dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu ani na jeho
zmenu, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie. Krajský súd vo vzťahu k svojim zhodnoteniam poukazuje, že pri takomto postupe,
t.j. pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací, nie je povinný vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v
napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len
odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. US 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2 Cdo 170/2005). Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajským súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. US 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva,
že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec
podstatný význam. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. US 78/05 zo dňa 16. marca 2005
„...odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní“.

29. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho
konania bolo zrejmé, že žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalovaný ako úspešná strana



tohto sporu by mal nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania. Vzhľadom však k tomu, že
žalovanému v súvislosti s týmto odvolacím konaním  žiadne trovy nevznikli a ich vznik ani z obsahu spisu
nevyplýva, bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.