Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/136/2016 z 15. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. júla 2018, sp. zn. 23Sd/136/2016, ECLI:SK:KSNR:2018:4016200294.2 Krajský súd Nitra | 23Sd/136/2016 | ECLI:SK:KSNR:2018:4016200294.2 | 2018-07-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2821dc9-5a45-45b4-9a91-fe913cd3202a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4016200294.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/136/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200294
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200294.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: C. I., bytom R., N. XX/X, zastúpený advokátkou JUDr.
Janou Berecovou Titkovou, so sídlom Nitra, Dubová 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v
Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vyrovnávací príplatok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 1. marca 2016 a vec
vracia odporkyni na nové konanie.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 458,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne JUDr. Jany
Berecovej Titkovej, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, X.: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 1. marca 2016 podľa § 69b ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa
o vyrovnávací príspevok.

Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 140/2015 Z. z., môže vzniknúť nárok
na vyrovnávací príplatok ak bol poistencovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR a ak
a/ získal pred 01. 01. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za
ktoré mu bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR,
b/ získal od 01. 01. 1993 do 31. 12. 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania, alebo náhradnej doby podľa
zákona účinného do 31. 12. 2003,
c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
ČR,
d/ suma vyrovnávacieho príplatku, ktorá poistencovi patrí ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie
má kladnú hodnotu.

Navrhovateľovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24.1.2013 od 27. 12. 2012 priznaný
predčasný starobný dôchodok v sume 298,40 eur, ktorý bol zvýšený od 01. 01. 2016 na sumu 409,90 eur.

Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá podľa § 69 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na starobný dôchodok. Nemení na tom, ani skutočnosť, že
predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom.

Keďže navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok a nie starobný dôchodok, nesplnil
podmienku na vyrovnávací príplatok uvedený v ustanovení § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.



Navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho
preskúmanie, v ktorom uviedol, že je poberateľom starobných dôchodkov od dvoch nositeľov sociálneho
zabezpečenia. Poukázal na to, že podľa dôvodovej správy k novele zákona ohľadne zavedenia nového
druhu dôchodkovej dávky, a to vyrovnávací príspevok, je čiastočne eliminovať poistencami negatívne
vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný invalidný dôchodok z ČR za
obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia
po rozdelení ČSFR. Pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu z rozdielnych právnych úprav
dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší ako by bola suma dôchodku,
ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu
dôchodkového poistenia tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR. Nestotožňuje sa s právnym názorom
odporkyne, pretože tento vykladá príliš formalisticky. Je pravdou, že ustanovenie § 69 zsp. vylučuje
vznik nároku na starobný dôchodok pri dovŕšení dôchodkového veku poistencovi, ktorému bol priznaný
predčasný starobný dôchodok a práve z uvedeného dôvodu zákon o sociálnom poistení v ust. § 69a
ods. 1 zakotvuje právnu fikciu, v zmysle ktorej po dovŕšení dôchodkového veku sa predčasný starobný
dôchodok považuje za starobný dôchodok. Poukázal na to, že poberateľom slovenského starobného
dôchodku je aj dôchodca, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok. Poberateľom
starobného dôchodku sa stáva momentom, kedy dovŕši dôchodkový vek. V ďalšom poukazoval na
rozhodnutia NSSR 9So/200/2011 zo dňa 30. 01. 2013, 9So/124/2013 zo dňa 25. 02. 2015, 1So/66/2013
zo dňa 19. 01. 2016. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že nespĺňa podmienky na vznik nároku na vyrovnávací
príspevok podľa § 69 b ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala mu priznať vyrovnávací príspevok
priamo v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ je poberateľom predčasného starobného dôchodku od 27. 12.
2012 v sume 398,40 eur mesačne, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. 520 218 2870 0 zo dňa 24.
01. 2013. Nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení § 69b ods. 1 zákona zsp. nebol mu priznaný
starobný dôchodok, a preto mu nevznikol nárok na vyrovnávací príspevok. K námietke navrhovateľa, na
rozhodnutia, na ktoré poukazuje vo svojom opravnom prostriedku odporkyňa uviedla, že nie je možné
ich aplikovať v prípade navrhovateľa, pretože týmto poistencom bol priznaný starobný dôchodok a boli
vydané pred účinnosťou zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 461/2003 § 69b.

Z dikcie ustanovenia § 69b ods. 1 zákona, v znení zákona č. 140/2015 Z. z. vyplýva, že nárok na
vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa
predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá
poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodkov
a v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 310/2006 Z. z., poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.

Predčasný starobný dôchodok je podľa § 69a ods. 1, po dovŕšení dôchodkového veku starobný
dôchodok.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sd/136/2016-70 zo dňa 26. 09. 2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne
č. 520 218 2870 0 zo dňa 01. 03. 2016.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podal odvolanie voči rozsudku, s ktorým sa
nestotožnil. Uviedol, že zákon sa vykladá príliš formalisticky, pretože predčasný starobný dôchodok
po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Túto fikciu mala odporkyňa zohľadniť pri
posudzovaní splnenia nároku na vyrovnávací príplatok. Poukázal tiež na to, že dôchodkový vek
dosiahol dňa 18. 02. 2014, počnúc týmto dňom je predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný
rozhodnutím odporkyne č. 520 218 2870 zo dňa 24. 01. 2013, starobným dôchodkom. Dôvodil,
že v konaní pred súdom prvého stupňa namietal, že uvedenú fikciu mala odporkyňa zohľadniť
pri posudzovaní splnenia prvého stupňa namietal, že uvedenú fikciu mala odporkyňa zohľadniť pri
posudzovaní splnenia podmienky na vyrovnávací príplatok uvedenej v úvodnej vete § 69b ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Tiež poukázal na to, že pokiaľ by zákonodarca novelou zákona o sociálnom
poistení č. 140/2015 Z.z. mal úmysel obchádzať dôchodcov, ktorým bol pôvodne priznaný predčasný
starobný dôchodok neustanovil by v písm. d/ § 69b ods. 1, ktoré sa týka sporiteľov v 2. dôchodkovom
pilieri, ako podmienku vzniku nároku na vyrovnávací príplatok okrem iného uzatvorenie dohody o



vyplácaní predčasného starobného dôchodku programovým výberom. Zakotvenie tejto podmienky sa
javilo celkom zbytočné pri odporkyňou prezentovanom výklade prvej vety § 60b ods. 1, pretože v
takom prípade by dôchodcovia, ktorí uzatvorili dohodu o vyplácaní predčasného starobného dôchodku
programovým výberom v zmysle ustanovení zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nikdy nemohli mať nárok na vyrovnávací príplatok, a to z
dôvodu, že im bol priznaný predčasný starobný dôchodok a nie starobný dôchodok. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že jeho námietky považoval za nedôvodné.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v opravnom prostriedku tiež poukázal na obsah rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR vo veciach „federálnych dôchodkov“, a to rozsudky sp.zn. 9So/200/2011 zo dňa 30. 01. 2013,
9So/203/2011 zo dňa 30. 01. 2013, 9So/124/2013 zo dňa 25. 02. 2015 a 1So/66/2013 zo dňa 19. 01.
2016. Zdôraznil, že okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis taký postup doteraz
priamo neupravujú je z hľadiska nároku poberateľa dôchodku na primerané zabezpečenie v starobe
nepodstatné, ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu
opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval
na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov treba vychádzať priamo v článku 12
a článku 39 ods. 1 Ústavy SR, ako základného zákona SR. Dôvodil, že úhrn súm jeho starobných
dôchodkov poberaných v ČR a zo SR je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia
v jednotlivých nástupníckych štátov bývalej ČSFR podľa jeho vlastných prepočtov nižší približne o 136,-
eur mesačne, ako by bola suma fiktívneho predčasného starobného dôchodku, ak by mu bol priznaný
výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, tak pred
ako aj po rozdelení ČSFR. Tvrdil, že pokiaľ odporkyňa uviedla, že nespĺňa podmienky na vznik nároku
na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala mu vyrovnávací príplatok
priznať priamo v zmysle článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho
argumentáciou uvedenou v opravnom prostriedku sa vôbec nevysporiadal, považujú ju za nedôvodnú.

Najvyšší súd uznesením 7So/86/2016-88 zo dňa 25. 04. 2018 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre a vec vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že súd I. stupňa v procese súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne nepostupoval náležite v zmysle procesných pravidiel
zákonodarcom nastolených v tretej hlave, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Nevenoval
dostatočnú pozornosť námietkam navrhovateľa, nijako sa s nimi nezaoberal ani nijak sa s nimi
nevyporiadal. Odvolací súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa za
nedostatočné, keď neuviedol jasným a zrozumiteľným spôsobom svoju právnu úvahu, na základe
ktorej prijal záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom sa vyčerpávajúco
nevysporiadal so zásadnými námietkami navrhovateľa, v dôsledku čoho jeho odôvodnenie vykazuje
známky formalizmu a arbitrárnosti. Súd I. stupňa nepostupoval náležite v intenciách zákonnej úpravy
OSP a ani v intenciách ustálenej judikatúry ÚS SR a Najvyššieho súdu SR ako aj ESĽP.

Zástupkyňa navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2018 poukazovala na vývoj praxe
Najvyššieho súdu SR v obdobných právnych veciach starobných dôchodkov, ktorým bol priznaný
predčasný starobný dôchodok. V plnom rozsahu sa pridržiavala písomných podaní a prednesov.
Poukázala na tú skutočnosť, že odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím nesprávne, nevzala do
úvahy právnu fikciu ustanovenia § 69a ods. 1 zákona, v zmysle ktorej po dovŕšení dôchodkového veku je
predčasný starobný dôchodok starobným dôchodkom. Nárok na vyrovnávací príplatok mala odporkyňa
priznať navrhovateľovi a v zmysle čl. 12 a čl. 31 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona štátu.
Nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu tzv. federálnych dôchodcov v porovnaní so dôchodcami,
ktorí mali ku dňu 31. 12. 1992 sídlo zamestnávateľa SR konštatoval Najvyšší súd SR už v čase keď
neexistovala žiadna právna úprava, s výnimkou Ústavy SR, z ktorej by bolo možné vyhodiť povinnosť
odporkyne dorovnať dôchodky federálnym dôchodcom. Na viaceré z týchto rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR navrhovateľ poukázal v opravnom prostriedku. Citovala odôvodnenie rozhodnutia NSSR
1So/76/2016 zo dňa 06. 03. 2018.

V ďalšom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/4/2017 zo dňa 28. 03. 2018 v právnej veci o
vyrovnávací príplatok, v ktorej sa žiadateľ o vyrovnávací príplatok nachádzal taktiež v skutkovo totožnej
situácii ako navrhovateľ (tzv. „federálny dôchodca“, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný
dôchodok, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stal starobným dôchodcom) je konštatované:



„ Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v súlade s ustanovením § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Navrhovateľ
dosiahol dôchodkový vek dňa 14. 02. 2011, teda v čase rozhodnutia odporkyne bol už poberateľom
starobného dôchodku priamo zo zákona, teda navrhovateľ spĺňa podmienky nároku na vyrovnávací
príplatok v zmysle § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.“
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní 16. 07. 2018 trvala na podanom opravnom prostriedku ako aj
na doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach.
Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala písomného vyjadrenia a žiadala napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že individuálnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR nie
je viazaná pri rozhodovaní. Musí rozhodovať podľa zákona účinného v čase rozhodovania a keďže
navrhovateľ bol poberateľom predčasného starobného dôchodku, nemohol mu byť priznaný vyrovnávací
príspevok od 01. 01. 2016.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Navrhovateľovi bol rozhodnutím č. 520 218 2870 0 zo dňa 24. 01. 2013 od 27. 12. 2012 priznaný
predčasný starobný dôchodok podľa právnych predpisov SR.

Predčasný starobný dôchodok je podľa § 69a ods. 1, po dovŕšení dôchodkového veku starobný
dôchodok.

Z dikcie ustanovenia § 69b ods. 1 zákona, v znení zákona č. 140/2015 Z. z. vyplýva, že nárok na
vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa
predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá
poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodkov
a v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 310/2006 Z. z., poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.

V prejendávanej veci bola predmetom sporu otázka právneho posúdenia nároku navrhovateľa na
vyrovnávací príplatok priznávaný odporkyňou starobným dôchodcom v súlade s § 69b ods. 1 písm.
a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., a teda posúdenie otázky, či nárok
na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol rozhodnutím priznaný starobný
dôchodok podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku, alebo má nárok na
vyrovnávací príplatok aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a zároveň dovŕšil
dôchodkový vek.
Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek v čase rozhodovania odporkyne, bol už poberateľom starobného
dôchodku, tým sa stal priamo zo zákona, a teda navrhovateľ spĺňa podmienky nároku na vyrovnávací
príplatok v zmysle § 69b ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z.z., účelom vyrovnávacieho príplatku
je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR
im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR
za obdobie dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto
dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po
rozdelení ČSFR nižší ako by bola suma dôchodku ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych
predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia tak pred ako aj po rozdelení ČSFR.
Zákonodarca novelou zákona č. 461/2003 Z.z. sledoval účel odstrániť rozdiely vo vyplácanej výške
starobného dôchodku medzi poistencami, ktorým je v dôsledku rozdelenia ČSFR a priznania dôchodkov
z ČR za obdobia zamestnania pre rozdelením ČSFR a dôchodkov zo SR za obdobia dôchodkového
poistenia po rozdelení ČSFR, vyplácaný nižší dôchodok ako by bol vyplácaný výlučne podľa právnych
predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia tak pred ako aj po rozdelení ČSFR.
Novela reaguje aj na právne názory vyjadrenie v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré korigujú
negatívne dôsledky rozdelenia federácie v oblasti dôchodkového zabezpečenia ako napríklad v
rozsudku NSSR č. 9So/203/2011, podľa ktorého mala odporkyňa v zmysle čl. 46 ods. 1 Nariadenia
Rady č. 1408/71 stanoviť výšku dôchodku výlučne na základe dôb poistenia získaných podľa právnych
predpisov SR a mala tiež povinnosť vypočítať výšku dôchodku podľa pravidiel stanovených v čl. 46
ods. 2 uvedeného nariadenia, a teda vypočítať teoretickú výšku dávky so zohľadnením všetkých dôb
poistenia podľa právnych predpisov členských štátov a z toho vypočítať v súvislosti so vstupom SR
do Európskej únie.



Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi právnej zástupkyne navrhovateľa, ako
aj s právnymi názormi vyjadrenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v uvedenej právnej veci rozhodnutie odporkyne vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil
na nové konanie.
O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania,
ktoré účelne vynaložil na uplatnenie práva, a to trovy právneho zastúpenia za tri úkony/jeden úkon 66,-
eur (príprava a prevzatie veci, spísanie opravného prostriedku, zastupovanie na pojednávaní dňa 26.
09. 2016) + režijný paušál 8,58 eur, spolu 74,58 eur x 3 = 223,74 eur, (podľa § 11 ods. 1, vyhlášky
665/2004 Z.z. v roku 2016 vo výške 66,- eur) spísanie odvolania proti rozsudku zo dňa 11. 11. 2016 -
66 eur + 8,58 eur režijný paušál - 74,58 eur, spísanie vyjadrenia zo dňa 21. 06. 2018 - 70,85 eur +9,21
eur režijný paušál = 80,06 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 16. 07. 2018 - 70,85 eur + 9,21 eur
režijný paušál = 80,06 eur (podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2018 vo výške 70,85 eur ),
spolu náhrada trov konania vo výške 485,44 eur, ktoré je povinná odporkyňa zaplatiť na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa doručenia cestou
podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.