Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/95/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2014, sp. zn. 14Co/95/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1310201069.2 Krajský súd Bratislava | 14Co/95/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1310201069.2 | 2014-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z., § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z., § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., zákon č. 315/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách, § 220 OSP, § 219 ods. 1 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62ebc02e-2a1b-4e38-90ad-00f348dba286 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1310201069.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/95/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201069
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310201069.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej
a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa:
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajnorského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 603 147,
zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO:
36 677 175, proti odporcovi: X.. A. D., S. XX, Bratislava, zastúpenému advokátom Mgr. Vladimírom
Šárnikom, AK Západný rad 39, Bratislava, o zaplatenie 89,62 eura s príslušenstvom, o odvolaniach
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 29.11.2012,
č.k. 45C/70/2010-121, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 29.11.2012, č.k.
45C/70/2010-121 vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania vo výške 189,18 eur, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku za podaný
odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 172,68
eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia, vo výške 29,29 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 89,62 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 89,62 eur od
21.2.2007 do zaplatenia z titulu náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným
odtiahnutím motorového vozidla odporcu, a navrhovateľovi súčasne uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50
eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 47,62 eur, k rukám advokáta odporcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 20.2.2007 bolo z ulice G. cesta v I. odstránené
osobné motorové vozidlo C.: BA - XXX EU, ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení vozidla
rozhodol pracovník Mestskej polície

I. - S. A. č. XXX z dôvodu, že vozidlo stálo v zákaze zastavenia. Odťah motorového vozidla vykonala
obchodná spoločnosť W. spol. s r.o., ktorá odporcovi vydala osobné motorové vozidlo dňa 20.2.2007.



Pri prevzatí vozidla odporca za výkon odťahu nezaplatil úhradu 2.700,- Sk a potvrdil prevzatie dokladu
na úhradu 2.700,- Sk.

Súd tiež zistil, že zriaďovacou listinou zo dňa 30.1.1992 miestne zastupiteľstvo Mestskej časti I. - S. A.
zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS, ktorej predmetom činnosti bolo aj
vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Zmluvou o výkone odťahovacej služby
č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 VEPOS Bratislava splnomocnil spoločnosť ASTER spol. s r.o. Bratislava
výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel z územia Mestskej časti I. -
S. mesto z ciest patriacich do jeho správy. Uznesením č. XXX/XXXX Miestneho zastupiteľstva mestskej
časti Bratislava - S. mesto bola rozpočtová organizácia VEPOS I. - S. mesto k 31.12.2008 zrušená a
všetky práva a povinnosti prešli na navrhovateľa.

Súd s poukazom na § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5, zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách, na § 3d ods. 4, ods. 5 písm. d), § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), dospel k záveru, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická
osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho
prevádzkovateľa. Súd poukázal na to, že odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom
by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle
ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejných vzťahov. Správca cesty pri
odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za
jej výkon, a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, čo sa týka samotného
výkonu odtiahnutia vozidla. Takéto oprávnenie vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu
dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo
zriadená. Súd preto zmluvu č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 o výkone odťahovacej služby považoval
za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a
dospel k záveru, že odťah motorového vozidla vykonaný spoločnosťou ASTER spol. s r.o. Bratislava,
bol vykonaný neoprávnene. Navyše náklady odťahu nezaplatil správca komunikácie VEPOS, ktorú
skutočnosť súdu ničím nepreukázal, a teda v čase odtiahnutia vozidla mu nevznikli žiadne náklady
spojené s núteným odtiahnutím vozidla. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že navrhovateľ nie
je v konaní vecne aktívne legitimovaný na uplatňovanie nákladov za odtiahnutie motorového vozidla, a
preto návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a

odporcovi priznal náhradu za súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50
eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 47,62 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 19.3.2010, podanie odporu dňa 25.3.2010).

Proti tomuto rozsudku (v poradí druhom) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ aj
odporca prostredníctvom svojich právnych zástupcov.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok považuje v plnom rozsahu za nesprávny a
žiada odvolací súd, aby ho zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62
eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj a trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa
navrhovateľa dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Vytkol súdu formalistický a gramatický výklad pojmu
„výkon správy“ a odporúča použitie výkladu logického a teleologického. Takýmto výkladom je možné
vyvodiť záver, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej
premávky, teda ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Účelom predmetnej úpravy
nie je príkaz obciam, aby zakladali právnické osoby na správu ciest, ale aby vykonávali určitý dohľad
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, teda obce majú iba zabezpečiť naplnenie účelu
zákona. Poukázal na to, že svoj nárok na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu odvodzuje
priamo zo zákona, konkrétne z ust. § 40 ods. 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách. Z tohto zákonného ustanovenia priamo vyplýva navrhovateľovi právo na
úhradu nákladov na odťah motorového vozidla. Uvedené ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny
vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, a prevádzkovateľom



odstráneného motorového vozidla. Priamo z toho ustanovenia potom vyplýva odporcovi povinnosť
uhradiť náklady odťahu motorového vozidla navrhovateľovi. Vznik nákladov na odťah motorového
vozidla preukazuje už len samotná skutočnosť, že došlo k odťahu motorového vozidla. V súlade s
rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných právnych veciach je zrejmé, že náklady odťahu nie je
odporca povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti, ktorá vykonala technický odťah motorového vozidla,
ale práve navrhovateľovi ako správcovi komunikácie. Skutočnosť, že medzi obchodnou spoločnosťou
vykonávajúcou odťah a navrhovateľom dochádza k úhrade pohľadávok za odťah, nie je predmetom
tohto konania. O odstránení vozidla rozhodol a odťah zabezpečil správca komunikácie, teda výkon
správy bol zabezpečený navrhovateľom, a nie spoločnosťou ASTER spol. s r.o.. Do práv a povinností
odporcu zasiahol v súlade so zákonom správca komunikácie, a nie spoločnosť ASTER spol. s r.o..
Nárok navrhovateľa na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu teda vyplýva, a navrhovateľ
ho odvodzuje, priamo zo zákona, a nie zo zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006.
Navrhovateľ má jednoznačne za to, že zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby zo dňa
23.10.2006 neodporuje žiadnemu právnemu predpisu Slovenskej republiky, a teda nejde o neplatný
právny úkon, a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, tvrdenia
navrhovateľa o zabezpečovaní verejnej správy po technickej stránke súkromnými osobami nemôže v
uvedenom prípade obstáť. Činnosti, ktoré možno zveriť súkromným osobám, sa zásadne odlišujú od
núteného odťahu vozidla, pretože pri ich uskutočňovaní sa nejedná o zasahovanie do práv iných, a teda
o výkon verejnej moci. Poukázal tiež na to, že vozidlo odporcu v čase odťahu neparkovalo na mieste,
kde by tvorilo prekážku cestnej premávky, neobmedzovalo prejazdnosť alebo plynulosť premávky,
neparkovalo na parkovacom mieste pre invalidov a podobne, a teda nepredstavovalo narušenie práv
ostatných účastníkov cestnej premávky. Vykonanie odťahu vozidla v tomto prípade založilo vážne
porušenie Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva. Ako vyplýva z fotodokumentácie, v čase
odťahu vozidlo odporcu stálo niekoľko metrov od začiatku neprejazdnej časti ulice G. smerom na G.
park, kde nie je žiadna plynulá premávka, nie je tam prechod pre chodcov, a vedľa vozidla zostalo viac
ako dostatok miesta na neobmedzený pohyb aj rozhľad chodcov a vodičov. Vzhľadom na skutočnosť,
že odporca na uvedenom mieste zastal len na niekoľko minút za účelom vyzdvihnutia maloletého syna
zo školy, malo odtiahnutie vozidla skôr šikanózny charakter a v žiadnom prípade nebolo nevyhnutné.
Navrhovateľ náklady na odstránenie vozidla odporcu nešpecifikoval, ani nepreukázal ich vynaloženie, a
to zrejme preto, že mu žiadne náklady ani nevznikli, keďže odťah nevykonal sám, ani nikomu neuhradil
odplatu za jeho vykonanie. Keďže navrhovateľovi zjavne žiadne náklady nevznikli, nemôže požadovať
ich náhradu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mohol alebo nemohol poveriť spoločnosť ASTER spol. s
r.o. vykonaním odťahu. Navrhovateľ v skutočnosti totiž spoločnosť ASTER spol. s r.o. nepoveril akýmsi
technickým výkonom, ale kompletne jej prenechal celú svoju právomoc od začiatku do konca, keďže
táto obchodná spoločnosť vozidlá odťahovala, uskladňovala, odovzdávala vlastníkom, vyberala od nich
poplatok za odťah, a dokonca tento poplatok aj súdne vymáhala vo svojom mene a na svoj účet. Navrhol
preto odvolaciemu súdu, aby bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eura.

Odporca svojím odvolaním napadol rozsudok v časti výroku o trovách konania s tým, že s aplikáciou
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nesúhlasí. Namietol, že dôsledkom rozhodnutia súdu je majetková ujma
odporcu vo výške rozdielu medzi odmenou vyplatenou jeho advokátovi a priznanou náhradou trov
právneho zastúpenia, t. j. majetková ujma vo výške 141,56 eur. Odporcovi by sa teda paradoxne viac
oplatilo zaplatiť vymyslenú pohľadávku navrhovateľa, než sa úspešne brániť neoprávneným nárokom
navrhovateľa. Rozhodnutie súdu tak nielenže odporuje zákonu, ale je aj nespravodlivé. Žiada preto,
aby bol rozsudok v časti výroku o trovách konania zmenený tak, že mu bude priznaná náhrada trov
prvostupňového konania v celej uplatnenej výške.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie, ani zmenu rozhodnutia súdu
prvého stupňa vo veci samej, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Naopak, odvolacie
námietky odporcu sú plne dôvodné.



Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa,
ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový
stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a žalobu aj dôvodne zamietol.

Na podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z ust. § 3d zákona č. 135/1961
Zb. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený
vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine
správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné
osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej
premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej.

Spoločnosť ASTER spol. s r.o. za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú
alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými
osobami bola v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ďalej len OBZ)
založená za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 OBZ tretia veta môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným
a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade
spoločnosti ASTER spol. s r.o. však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm.
c) cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5
písm. c) cestného zákona, na spoločnosť ASTER spol. s r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej
služby č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona,
ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných
komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods.
2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade
odstránenia vozidla spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy
pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať
navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil, a za
jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a Ústavou SR, ale aj
s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto
osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala
súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom
dosiahnutia zisku.

Navyše neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo preukazoval
v konaní Protokolom o odstránení vozidla, podpísaným starostom mestskej časti. Je zjavné, že uvedené
tlačivo (formulár s predtlačeným textom) bolo už vopred „podpísané“ (signované) starostom, a mal ho k
dispozícii mestský policajt, ktorý rozhodol o odťahu, a ktorý do tlačiva následne doplnil čas, miesto, typ
vozidla, jeho EVČ a farbu, dátum a čas odstránenia, ako aj dôvod odstránenia vozidla. Aj keď podľa §
40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. mohol o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa
rozumel príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda
vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba.

Nič na tom nemení ani navrhovateľom predložené poverenie, ktoré dňa 15.2.2006 „udelil“ starosta
mestskej časti mestskej polícii - „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", a ktoré je podľa
názoru odvolacieho súdu právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť
svojho obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť
na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci
môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon
tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonávajú „prenesený
výkon štátnej správy“. Toto poverenie je nezmyselné aj po obsahovej stránke, pretože v čl. I vymedzuje
jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však



už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstraňovaní vozidiel. V skutočnosti však príslušník
mestskej polície žiaden výkon nezabezpečoval, ale odťah nariadil.

Aj odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi ani nevznikla - nevznikli
mu žiadne náklady spojené s týmto odťahom (opak v konaní nepreukázal), keďže odstránenie vozidla
odporcu sám alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil (zriadil), nevykonal.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Čo sa týka rozhodnutia v časti náhrady trov konania, dospel odvolací súd k záveru, že

je treba napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak,
že odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania bude priznaná plná náhrada trov prvostupňového
(a prvého odvolacieho) konania. Samotná skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia odporcu sú
niekoľkonásobne vyššie ako žalovaná pohľadávka, sama o sebe nemôže odôvodňovať aplikáciu ust. §
150 ods. 2 O.s.p., a v danej veci by to bolo voči odporcovi aj nespravodlivé. Odporca o náhradu trov
riadne požiadal, trovy konania aj včas vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 29.11.2012 (§151 ods. 1
O.s.p.) a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia odporcu je nepochybná.

Preto odporcovi patrí okrem náhrady vo výške 16,50 eur za súdny poplatok za podaný odpor, aj náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 172,68 eur, tak ako ju podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vyčíslil
právny zástupca odporcu:

- prevzatie a príprava zastúpenia 19.3.2010................................................... 16,60 eur

- podanie odporu 25.3.2010 .............................................................................16,60 eur

- účasť na pojednávaní dňa 4.11.2010..............................................................16,60 eur

- vyjadrenie k odvolaniu 31.1.2011.................................................................16,60 eur

- účasť na pojednávaní dňa 27.9.2012.............................................................16,60 eur

- účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012...........................................................16,60 eur

-paušálna náhrada výdavkov 3x7,21 eur, 1 x 7,41 eur , 2x 7,63 eur................44,30 eur

-20% DPH v sume ........................................................................................... 28,78 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Trovy (druhého) odvolacieho konania v súdenej veci predstavujú odmenu advokáta za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie zo dňa 4.2.2013 k odvolaniu navrhovateľa pri odmene za jeden úkon podľa
§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 16,60 eur, 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eur podľa §
16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., všetko spolu s DPH 20% vo výške 4,88 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.
Náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ advokátovi odporcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.