Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/138/2012 z 28. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. novembra 2012, sp. zn. 11CoE/138/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4205203421.1
Krajský súd Nitra | 11CoE/138/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4205203421.1 | 2012-11-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9eeea4b-c4bf-4aac-826e-6a0a8955848c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4205203421.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/138/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205203421
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4205203421.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnej: Y. M. I., nar.: XX. XX. XXXX, J. XXX, D., o vymoženie sumy 339,91 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/184/2005 a u súdnej exekútorky Mgr.
Kataríny Baňárovej, Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod sp. zn. Ex 240/05, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/184/2005- 16 zo dňa 21. mája 2012 v
časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej zastavenia, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej
zastavenia  p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v sume 129,26
eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia §
103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 41 ods. 2, § 57 ods. 1
písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 47, § 48
ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a ustanovení §
34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v
predmetnej veci je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej v
Bratislave dňa 08. 11. 2004, preskúmaním ktorej zistil, že bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola
podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš
Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa 12. 05. 2011 je súd toho
názoru, že takto spísaná notárska zápisnica  v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na
ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným
titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je označená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila. Poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej
zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej
v jej obsahu. Mal za to, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe
udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi.  Ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo



udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v
už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej
obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich
práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej
zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka
neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Konštatoval,
že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom
znení, podľa ktorého sa spotrebiteľ (povinný) najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola
povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu
a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Zdôraznil, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na jej zastavenie.

O trovách exekúcie súdnej exekútorky  súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1,
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške
129,26 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali
z odmeny súdnej exekútorky vo výške 59,76 eur za 6 hodín účelne vynaložených na exekúciu a za 6
úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 47,96 eur za poštovné a cestovné.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej zastavenia. Namietal,
že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Zákon o notároch a notárskej
činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A
preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by
dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny
poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže
nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Mal za to, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Platná notárska zápisnica
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom
postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho
iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na
skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa
práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie,
v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd svojím rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je
zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný
nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe
plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko od vydania exekučného titulu, ani od vydania
poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali



viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je v časti druhého výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
zo dňa 21. 05. 2012 v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej zastavenia ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 2 OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa             24. 03.
2005, kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného zo dňa 14. 03.
2005 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom
JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 4800/2004, NZ 84882/2004 dňa 28. 11. 2004. Následne súd
prvého stupňa vydal dňa 18. 04. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku Mgr.
Katarínu Baňarovú na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 20.
05. 2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr. Rudolfa
Krutého.  Súdna exekútorka si dňa 30. 09. 2009 vyúčtovala trovy exekúcie vo výške 309,92 eur, na
náhradu ktorých žiadala zaviazať oprávneného. Dňa 21. 05. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším
súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v
sume 129,26 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku,  konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005,  exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.



Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenia a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v tejto časti ako vecne správne potvrdiť. Na
doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie
proti povinnej je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné
realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení
platnom do 31. 08. 2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa
začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke, čo bolo 24. 03. 2005.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 28. 11. 2004 spísanú notárom JUDr.
Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 4800/2004, NZ 84882/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa  31. 05. 2004)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 13.772,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 10.240,-
Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania  vo výške 0,25 % denne od 21. 08. 2004 do zaplatenia
a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 31. 05. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého
dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu a na to, aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva              v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo
predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú
osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska  zápisnica  podľa § 41 ods. 2  Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na  hmotnoprávny základ,  teda  na ustanovenia občianskeho  práva o
uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva  o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný  právny  úkon,  konkrétne  o  jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel  medzi  uznaním  dlhu,  resp.  záväzku  podľa
hmotného práva,  a notárskou  zápisnicou obsahujúcou  právny záväzok  podľa § 41 ods. 2  Exekučného
poriadku, teda podľa  procesného práva, je v dvoch  náležitostiach.  Predovšetkým  nemôže  ísť  o
jednoduchý písomný právny  úkon, ale o  písomný právny úkon  v kvalifikovanej forme,  teda vo  forme
notárskej  zápisnice. Okrem  toho notárska zápisnica  musí obsahovať výslovný súhlas povinnej  osoby
s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve  tento  súhlas  povinného  s  vykonateľnosťou  notárskej
zápisnice  je  jej  najdôležitejšou  náležitosťou  ako  exekučného titulu.  Totiž až  tento prejav  vôle
povinného  robí z notárskej zápisnice  verejnú listinu,  ktorá  je  spôsobilá na  nútený výkon povinnosti
uvedenej  v jej obsahu.  Uvedeným  prejavom   vôle  povinného  sa  teda završuje  vznik  exekučného
titulu,  čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul.  Zákonodarca teda hlavný  dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe  notárskej  zápisnice (najmä  vzhľadom  na  jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak  by sa ňou  mohli porušiť také princípy  zákonnej  alebo  ústavnej   hodnoty,  na  ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju advokát Mgr. Tomáš
Kušnír ako zástupca povinnej osoby na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o
úvere zo dňa 31. 05. 2004. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa
oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu,
musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ
dlžníčka nebola priamo prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala
prostredníctvom zástupcu, mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia
zodpovedať ust.  § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu



plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú
kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené
dlžníčkou pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 31. 05. 2004 tieto náležitosti
nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý  mal splnomocnenec
za povinnú uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a
nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 31.
05. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v
akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné
plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinnej uznať dlh
vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 31. 05. 2004 je predtlačený formulár, ktorý
sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníčkou. Zároveň ale táto zmluva
už obsahuje i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto
skutočnosť preukazuje, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel
jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva
mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný
(§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu
vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinná zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom,
pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných
vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj
splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 28. 11.
2004 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie
pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Oprávnený sa podaním zo dňa 26. 07. 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie
k podanému odvolaniu“ domáhal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) považuje
za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo
dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu
na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už
boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01.
2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky  (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).



Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,
či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium  SL (C-168/05), Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi  nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.