Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/217/2016 z 25. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2018, sp. zn. 2Co/217/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1413213575.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/217/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1413213575.1 | 2018-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 381 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4166e639-9958-48c4-ab14-389582b3b13e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1413213575.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/217/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413213575
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413213575.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanej:
P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX, XXX XX Bratislava, Slovenská republika, o zaplatenie
zmenkovej sumy 350,53 Eur, zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/219/2013-81 zo dňa 04.05.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/219/2013-81 zo dňa 04.05.2016,
potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
18.03.2013, domáhal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa
11.07.2007 od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 350,53 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo
sumy 762,53 Eur od 17.05.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia, 6
% ročného úroku zo zmenkovej sumy 762,53 Eur od 12.08.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur
od 20.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy. Uznesením č.k.
22C/219/2013-63 zo dňa 08.01.2016 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 762,53 Eur od 17.05.2010 do 19.08.2010 a zo sumy 350,53 Eur
od 20.8.2010 do zaplatenia a rozsudkom č.k. 22C/219/2013-81 zo dňa 04.05.2016 predmetnú žalobu
žalobcu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 25.05.2009. Indosovaná zmenka
je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu 762,53 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 17.05.2010. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 412,- Eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území
Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná
zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania



je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v
Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte vo veci konajúceho súdu. Hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Bratislava IV
nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa článku 2 bodu
1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatní predmetné nariadenie Rady (ES).

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine o
zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti svojho nároku a
nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd prvej inštancie uviedol, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že zmenka vystavená na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenku následne indosovala na
žalobcu, slúžila na zabezpečenie zmluvy o úvere. Preto poukázaním na zmenu Občianskeho súdneho
poriadku v ustanovení § 79 ods. 3 (ďalej aj „OSP“) žalobcu vyzval, aby opísal rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu právneho predchodcu žalobcu (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) so
žalovanou a aby pripojil zmluvu, z ktorej záväzky boli zabezpečené predloženou zmenkou.

5. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 24.03.2016, v ktorom uviedol, že na predmetné konania sa
vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Toto nariadenie je prameňom úniového práva a má
prednosť pred vnútroštátnym právom. Nie je preto možné aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 OSP, najmä
toto ustanovenie nemôže pôsobiť retroaktívne. Žalobca zároveň poukázal na to, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy.

6. Za takejto situácie súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom spise, na
základe ktorých mal preukázané, že žalovaná dňa 25.05.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej
je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava, sumu 762,53 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.05.2010.
Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková
suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Súd prvej inštancie poukázal na zjednocujúce
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015 a uviedol,
že z bodu II. zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ,
je možné túto zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Vzhľadom na to, že
žalobca v konaní písomnú zmluvu, z ktorej záväzky boli zabezpečené predmetnou zmenkou, nepredložil,
nemohol preskúmať povahu zabezpečovaného záväzku. Súd prvej inštancie uviedol, že jedným zo
základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického
preukázania tvrdených skutočností (§ 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena,
čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Keďže žalobca si v konaní povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť nesplnil, čím znemožnil súdu prvej inštancie preskúmať opodstatnenosť žalovaného nároku,
a teda neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

7. Žalobca v konaní úspešný nebol a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli. Preto súd prvej
inštancie o trovách konania v zmysle § 142 odsek 1 OSP rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, § 205 ods. 2 písmeno
b/ OSP a písmeno f/ OSP a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd



žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca namietal,
že súd prvej inštancie nepostupoval podľa článku 7 odsek 3 nariadenia č. 861/2007 z 11.07.2007,
keď vzhľadom na to, že žalovaná nedoručila v predmetnej veci žalobnú odpoveď, bol obligatórne
povinný vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Predpokladom vydania rozsudku
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Vzniesť námietky voči zmenke mohla len žalovaná, keďže
tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej nariadením. Žalovaná sa ochrany spotrebiteľa v súdnom spore nedomáhala a
uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Uviedol, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju robili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie
sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Zb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový vzťah. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie ignoroval ustanovenie § 17 zákona
č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak v sporovom konaní nemôže urobiť žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Ak žalovaná vznesie
proti zmenkovému nároku námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda
spočíva na žalovanej a nie na žalobcovi. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie porušil ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku o vykonávaní dokazovaní, pretože podľa nariadenia ES č. 861/2007
z 11.07.2007 nemali byť dôkazy bez návrhu vykonané. Následne v odvolaní žalobca poukázal na
rozhodnutia iných krajských súdov Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.06.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

11. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP).
Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ OSP, t.j. že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle Civilného sporového poriadku
ide o odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písm. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby je záver
súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

14. Strana sporu má v súdnom spore nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j.
na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za
následok rozhodnutie v jej neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie
dôkazného bremena a táto sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101
ods. 1, § 120 ods. 1 OSP <. účinného v čase rozhodovania súdu).



15. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Strany sporu sú aj v konaní podľa nariadenia
povinné prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú v článku 4 nariadenia požiadať
stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné
pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný listinný dôkaz zmenku, súd podľa
článku 4 bod 4 nariadenia ES č. 861/2007, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom.
Žalobca v súdenej veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno,
ale je aj nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a žalobca pokiaľ
chce byť úspešný v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko k postupu
súdov nižších inštancií vo veciach návrhov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod číslom
93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:
I. Žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. I keď judikatúra Najvyššieho
súdu SR nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom
nižšej inštancie ), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami Najvyššieho súdu
SR navzájom). Súd prvej inštancie správne z tohto stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia publikovaného v Zbierke zákonov pod číslom R 93/2015 vychádzal.

17. Súdu prvej inštancie bola z rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, ktorá je známa aj
odvolaciemu súdu, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, poskytovala
spotrebiteľské úvery a na základe takto poskytnutých úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým úverom Slovenská republika v súvislosti s ochranou
spotrebiteľov vzhľadom na prípady zneužitia postavenia veriteľa, keď veritelia vymáhali pohľadávky
založené na nekalých úverových podmienkach aj využitím dohôd o vyplňovacom práve blankozmenky,
upravila s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z.z. ustanovenie § 79 odseky 3 a 4
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva (odsek 3). Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (odsek 4). Žalobca
pokiaľ mienil preukázať svoj nárok a skutočnosť, že v danom prípade je jeho nárok opodstatnený, mal
možnosť túto skutočnosť na základe výzvy súdu prvej inštancie preukázať predložením relevantných
listín vyplývajúcich z ustanovenia § 79 odsek 3 OSP. Zákon č. 438/2015 Z.z. bol účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie a súd prvej inštancie správne z neho vychádzal. Súdu prvej inštancie
nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva.



18. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa nariadenia ES č. 861/2007, len
na základe ním predloženej zmenky bez akéhokoľvek súdneho prieskumu okolnosti vzniku zmenky a
vykonania dokazovania, nie je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že pri postupe podľa nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania,
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je
nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny
súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej
vete odseku 1 umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v
doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Ak zmenka
vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci
ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej
zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

19. Keďže žalobca nepredložil požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci rozhodovať
na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu a správne preto žalobu žalobcu
zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena v zmysle § 120 odsek 1 OSP. Takáto
možnosť zároveň vyplýva aj z ustanovenia článku 4 bod 4 nariadenia ES č. 861/2007 z 11.07.2007. K
ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí súdov v iných
veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie
v posudzovanom spore nevykonával žiadne dokazovanie, a to ani ohľadne otázky preukazujúcej
postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky,
nezaoberal sa kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a neskúmal ani platnosť
zmenky. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka
ako jediný dôkaz nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.

20. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP <. v spojení s § 255 ods.
1 CSP. <. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2
CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady
trov konania a nakoľko žalovanej trovy nevznikli a nebolo by jej možné titulom ich náhrady výšku trov
konania priznať.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP <.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).