Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6CoE/151/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. novembra 2012, sp. zn. 6CoE/151/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2212204320.1 Krajský súd Trnava | 6CoE/151/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2212204320.1 | 2012-11-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 zákona č. 223/1995 Z. z., ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, OZ, § 53 ods. 1 OZ, OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00af0417-ae8f-4646-b0e2-3d178dec88f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2212204320.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/151/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2212204320.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s., sídlo: Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Peter Pečený, so sídlom
Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. XX,
XXX XX Z. K. R., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Kamila Líšku, so sídlom Ulica 29. Augusta
2, 811 07 Bratislava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.04.2012 pod č. k.
4Er/290/2012-10, EX 534/2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC - A 3958/10 vydaného rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom zo dňa 19.01.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
istinu 913,37 eur spolu s úrokom vo výške 3,24 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,025 %
denne zo sumy 1 438,48 eur od 24.07.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 521,87 eur,
náhrada trov konania vo výške 256,99 eur. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 20.01.2011 a vykonateľnosť dňa 24.01.2011. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa
poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je umožnené exekučnému
súdu posudzovať nemožnosť, nedovolenosť alebo nemravnosť plnenia priznaného rozhodcovským
rozsudkom. Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj obchodné podmienky
pričom zistil, že v hlave 14 článku 19 úverových zmluvných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s veriteľom boli rozhodované výlučne pred jediným rozhodcom. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ďalej prvostupňový súd
poukazuje, že sa jedná o značnú nerovnováhu, keďže sú obmedzené práva spotrebiteľa, resp. možnosť
jeho obrany či voľby. Prvostupňový súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
je v rozpore so zákonom. Oprávnená osoba žiadala návrhom na vykonanie exekúcie vymôcť plnenie
na základe neúčinného exekučného titulu a preto prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora ako
nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem
iného uviedol, že napadnuté uznesenie žiadal, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí poverenia
na vykonanie exekúcie zmenil, tak že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V odvolaní
uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru bez toho aby skúmal podmienky za akých bola
úverová zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvu a či oprávnený tieto
pripomienky odmietol. Oprávnený ďalej uvádza, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú



zmluvu. Povinný mal k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp.
alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Ani z európskeho práva za súčasného stavu
nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.
Záverom uviedol, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosť štátu za škodu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté
pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd je povinný zistiť, či
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval,
keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť
preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v
tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku
ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so
zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok
malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ
neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu
povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu
na dohodnutom rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka



spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal
spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu,
ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka
dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na
ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných
sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu
zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS
372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v
ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala
potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti
štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami,
že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných
obdobných vecí. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť
exekučného súdu zastaviť exekúciu v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje
už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka
pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej
či do oboch ďalších).

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá
žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je
neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko táto potom prebieha na základe
nespôsobilého exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje, že zmluvná podmienka - rozhodcovská
doložka, ktorá je dohodnutá v rámci Úverových zmluvných podmienok ako v štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluve nie je individuálne dojednaná vylučujúc súd inak príslušný je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods.
4 a § 224 ods. 4 OSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.