{"guid": "391afbcb-7c01-458b-a6d0-70cb19328ed7:7c1b00ef-9514-49b6-b669-285541b3f7ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314218841.1", "spisova_znacka": "3Cob/164/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/164/2017 z 26. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2018, sp. zn. 3Cob/164/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1314218841.1", "identifikacne_cislo": "1314218841", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "nazov": "§ 365 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c1b00ef-9514-49b6-b669-285541b3f7ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314218841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1314218841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1314218841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/164/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218841
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314218841.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Ľubomír Hájek,
Plavecký Štvrtok 159, IČO: 34 912 312, práv. zast. JUDr. Martou Heidingerovou, advokátkou, Vysoká
32, Bratislava, proti žalovanému: BiPoly projekt development and services s. r. o., Bárdošova 2/
A/3966, Bratislava, IČO: 44 723 318, práv. zast. Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska
47, Bratislava, IČO: 36 806 412, o zaplatenie 3 810,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/184/2014-206 zo dňa 8.2.2017,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/184/2014-206
zo dňa 8.2.2017  m e n í  tak, že žalobu  z a m i e t a.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3 810,- EUR spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 2 760,- EUR od 15.11.2012
do zaplatenia a zo sumy 1 050,- EUR od 15.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu istinu 3 810,- EUR spolu s príslušenstvom, pričom svoj nárok odôvodnil tým, že
dňa 4.7.2012 uzatvoril ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom zmluvu o spolupráci, predmetom
ktorej bol záväzok odberateľa využívať služby dodávateľa. Dodávateľ sa zaviazal poskytovať stavebné
murárske práce. Za vykonané murárske práce v mesiaci október a november 2012 vystavil daňové
doklady, a to faktúru č. 07/2012 na sumu 2 760,- EUR a faktúru č. 08/2012 na sumu 1 050,- EUR.
Žalovaný nespochybnil uzatvorenie ani existenciu zmluvy o spolupráci, ale poukázal na bod 3.3. a
bod 3.5. zmluvy s tým, že faktúry vystavené žalobcom sú podľa jeho názoru v rozpore so zmluvou o
spolupráci. Žalovaný v odpore tvrdil, že k ukončeniu spolupráce so žalobcom došlo z dôvodu neplnenia
povinností vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci riadne a včas a dodal, že eviduje pohľadávky titulom
zmluvnej pokuty, úhrady nákladov súvisiacich s povolením na výkon práce v zahraničí, titulom náhrady
škody, ktoré si však v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca k námietke žalovaného o nepredložení
súpisu vykonaných prác podľa bodu 3.3. a 3.5. zmluvy tvrdil, že predchádzajúca spolupráca bola taká,
že na základe pokynu žalovaného vystavil daňové doklady bez toho, aby konkrétne uvádzal počet



hodín. Žalobca si samostatne viedol záznamy, kde presne zaznamenával počet hodín čo porovnával s
vystavenými faktúrami, ale nepodpisovali odovzdávací ani preberací protokol.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, listinnými
dokladmi, faktúrou č. 07/2012 na sumu 2 760,- EUR, splatnou 15.11.2012, faktúrou č. 08/2012 na sumu 1
050,- EUR, splatnou 15.12.2013, zmluvou o spolupráci, objednávkou služieb, listinnou korešpondenciou,
výsluchom svedkov X. T. S. G. E.. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd poukázal na § 269 ods.
2 a § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“). Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom
bola dňa 4.7.2012 podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. uzatvorená zmluva o spolupráci. Poukázal na článok
III. bod 3.3. zmluvy, podľa ktorého dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi plnenia na základe
platne vystavených faktúr preberacím protokolom, kde bude uvedené, že zákazka bola odovzdaná
bez vád a nedorobkov. Podľa bodu 3.5. písmeno h/ zmluvy, faktúra bude obsahovať odberateľom
písomne potvrdený súpis vykonaných prác a dodávok. V bode 5.3. zmluvy strany určili, čo má obsahovať
preberací protokol. Súd taktiež zistil, že žalobca pre žalovaného vykonával murárske práce v zahraniční v
zmysle pokynov žalovaného - majstra X. T.. Zadávateľ stavby Ing. Mag. E., mestský staviteľ, žalovanému
v liste zo dňa 10.12.2012 uviedol, že pán Y. so synom opustili miesto práce a opätovne do práce
nenastúpili. Dňa 4.12.2012 mali začať znovu pracovať, čo nedodržali. Žalovaný v liste zo dňa 7.3.2013
žalobcovi odpovedal na vystavené faktúry a uviedol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy o
spolupráci a týmto titulom vznikla žalovanému pohľadávka, ktorá prevyšuje žalobcom uplatnený nárok
v sume 3 810,- EUR. Súd skonštatoval, že z výpovede svedkov Petra Vrabca, X. T. a žalobcu mal
preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonával murárske práce v mesiacoch október a november
2012. Skutočnosť, že v tomto období žalobca práce vykonával bolo podľa súdu potvrdené uvedenými
listami mestského staviteľa zo dňa 10.12.2012 a z odpovedí žalovaného zo dňa 7.3.2013. Podľa názoru
súdu to, že žalobca k žalobe nepredložil potvrdený súpis vykonaných prác a dodávok podľa bodu 3.3. a
3.5. zmluvy neznamená, že práce nevykonal. Z výpovede svedka G. E. vyplynulo, že podkladom faktúry
neboli protokoly. Svedok T. vypovedal, že žalovanému odovzdával výkaz pre jednotlivých pracovníkov,
v ktorých zaznamenával počet odpracovaných hodín, ktoré tvorili podklad pre fakturáciu. Žalobca
ako dôkaz predložil daňové doklady za predchádzajúce obdobie, ktoré žalovaný uhradil. Súčasťou
faktúry nebol potvrdený súpis vykonaných  prác a dodávok. Z dokazovania bolo súdu zrejmé, že sám
žalovaný si odkontroloval správnosť vystavených faktúr dodávateľom ich porovnávaním s výkazom
predloženým majstrom. Dôvod prečo sa žalovaný bráni úhrade nie je podľa názoru súdu to, že žalobca
nevykonal práce (nepredložil požadovaný doklad)  ale to, že má pohľadávku voči žalobcovi. Táto
skutočnosť vyplynula podľa súdu aj z jeho listu zo dňa 7.3.2013. Žalobca nemohol splniť požiadavku
žalovaného v zmysle článku 3.3. a 3.5. písmeno h/ zmluvy, nemohol odovzdať preberací protokol, v
ktorom malo byť uvedené, že zákazka bola odovzdaná bez vád a nedorobkov. Predmetom zmluvy
totiž nebolo odovzdanie konkrétnej časti diela a požadovať doloženie odovzdávajúceho protokolu by,
vzhľadom na osobitosť rozsahu prác, ktoré žalobca vykonával a trvanie na formálnom doložení tohto
dokladu s ohľadom na prax, ktorú strany zaviedli pri predchádzajúcej spolupráci a spolupráci s ďalšími
dodávateľmi (ktorí vykonávali dielo), bolo nespravodlivé. Takáto požiadavka, keď na stavbe pracovalo
viacero murárov ako živnostníkov spolu s jednotlivými časťami zmluvy (čl. V čl. 5.2.) bola podľa
súdu nelogická. Žalovaný ani netvrdil, že  vystavoval odovzdávajúce a preberacie protokoly. Rovnako
netvrdil, že vyúčtovaná cena v jednotlivých faktúrach nezodpovedala počtu odpracovaných hodín, podľa
podkladov, ktoré mal od majstra na stavbe.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že skutkový stav tvrdený žalobcom mal preukázaný daňovými
dokladmi a výpoveďami svedkov. Uviedol, že v súlade s § 198 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) zamietol návrh žalobcu  na výsluch svedkov Š. T., V. C.
S. P. J. (bývalého konateľa žalovaného). Dodal, že skutočnosť, že žalobca nepriložil potvrdený súpis
vykonaných prác (ktorým nedisponoval a takýto súpis prác ani žalovaný nevystavoval) nemožno pripísať
na ťarchu žalobcu a žalobu z toho dôvodu zamietnuť.  K výške úroku z omeškania súd uviedol, že jeho
výška bola dohodnutá v článku VI. bod 6.2. zmluvy. o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p..

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.. Za v rozpore s vykonaným dokazovaním
žalovaný považoval závery súdu, že žalovaný netvrdil, že vyúčtovaná cena v jednotlivých faktúrach
nezodpovedá počtu odpracovaných hodín podľa podkladov, ktoré boli od majstra na stavbe a že dôvod,



prečo sa žalovaný bráni úhrade je to, že žalobca nevykonal práce (nepredložil požadovaný doklad).
Žalovaný uviedol, že už pri svojom prvom úkone (odpore) namietal, že žalobca nepreukázal koľko
odpracoval, aké práce a kedy ich vykonal. Dodal, že jednotlivým svedkom kládol otázky, či majú
vedomosť o počte odpracovaných hodín, čo by nerobil, ak by táto skutočnosť nebola sporná. Zdôraznil,
že na pojednávaní dňa 8.2.2017 namietal preukázanie počtu odpracovaných hodín, že neexistujú žiadne
podklady od majstra na stavbe, že svedok X. T. predložil súdu výkazy o počte odpracovaných hodín
len za máj až august 2012, že predložil súdu vyjadrenie zo dňa 15.4.2016, v ktorom potvrdil, že
nedisponuje výkazmi o počte odpracovaných hodín za sporné obdobie, že nebol v konaní predložený
žiadny dôkaz, že žalobca v októbri 2012 odpracoval 230 hodín a v novembri 2012 87,5 hodiny. Teda
skutočným dôvodom, prečo žalovaný neuhradil žalobcom vystavené faktúry je, že nemal preukázaný
rozsah vykonaných prác tak, ako ich pri svojom výpočte deklaroval žalobca. Žalobca teda podľa
názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, na
základe ktorého by bolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu predmetných faktúr. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne a aby zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania v celom rozsahu.

6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň považuje za potrebné prisvedčiť
argumentom žalovaného uvedeným v odvolaní, nakoľko z obsahu spisu a zo súdom prvej inštancie
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. K
tvrdeniu súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že žalobca k sporným faktúram nepriložil súpis vykonaných
prác ešte neznamená, že práce nevykonal odvolací súd uvádza, že faktúra je len daňovým dokladom a
nemôže byť dôkazom o tom, že žalobca vykonal objednané práce, nakoľko faktúry neobsahujú bližšiu
špecifikáciu vykonaných prác a  ich množstva, čo znamená, že žalovanému síce z faktúry mohlo byť
zrejmé, že ide o úhradu za vykonané murárske práce, ale nemal možnosť si nijakým spôsobom overiť,
resp. porovnať, či vyfakturovaná suma korešponduje s reálnym stavom, t.j. kedy, v akom objeme a aké
práce boli vykonané. Žalovaný sa týmito skutočnosťami bránil v priebehu celého konania, preto nie je
zrejmé odvolaciemu súdu, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný netvrdil, že
vyúčtovaná cena v jednotlivých faktúrach nezodpovedala počtu odpracovaných hodín podľa podkladov,
ktoré mal od majstra na stavbe, nakoľko žalovaný ani žiadne podklady nemal k dispozícii. Taktiež nie je
na mieste ani záver súdu prvej inštancie, že podľa jeho názoru dôvodom, prečo sa žalovaný bráni úhrade
je to, že má voči žalobcovi pohľadávku. Ako už bolo uvedené vyššie obrana žalovaného spočívala v
tom, že nemal preukázané skutočné vykonanie objednaných prác. Odvolací súd dodáva, že svedok X.
T. uviedol, že v prípade jednotlivých robotníkov sa podpisovali výkazy prác (pričom bez tohto výkazu
by im nebola vyplatená mzda) a tie potom tvorili podklad pre vyúčtovanie a vystavenie faktúry. Z toho
odvolaciemu súdu vyplýva, že žalobca disponoval informáciami o počte odpracovaných hodín, resp. aj o
množstve vykonanej práce, žalovaného však o tom neinformoval, nesplnil si svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy (s poukazom na bod 3.3. a 3.5. zmluvy) a tieto dôkazy nepredložil v priebehu celého
konania.

10. Podľa § 384 ods. 1 C.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

11. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie uvádza, že v prejednávanej veci
nepovažoval za potrebné vykonať, zopakovať,  resp. doplniť dokazovanie a vychádzal zo skutkového
stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie a z obsahu spisu, pretože zastáva názor, že žalobca



v konaní napriek svojim tvrdeniam a obrane žalovaného, nepredložil relevantné dôkazy o tom, kedy, aké
práce a v akom objeme boli vykonané a že si splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy v súvislosti
s fakturáciou objednaných prác a preto  predložené dôkazy (faktúry) nie sú spôsobilé preukázať ním
uplatnený nárok.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho
súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie  dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/184/2014", "guid": "bc3a07b4-980c-44cb-951c-cd2b3231f63d:68456c82-8fed-4749-b5c0-a3c9a0619cc6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "bc3a07b4-980c-44cb-951c-cd2b3231f63d:68456c82-8fed-4749-b5c0-a3c9a0619cc6", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/184/2014", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/184/2014 z 19. 2. 2015", "sud": "Okresný súd Bratislava II", "datum_vydania": "2015-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc3a07b4-980c-44cb-951c-cd2b3231f63d:68456c82-8fed-4749-b5c0-a3c9a0619cc6"}], "citovane_v": []}