Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/31/2012 z 6. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 6. júna 2012, sp. zn. 7Co/31/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4111201077.1 Krajský súd Nitra | 7Co/31/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4111201077.1 | 2012-06-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01e20fac-51ee-4ff1-bf90-e0cbaf52198e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111201077.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111201077
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111201077.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. D. T., bytom M.
J., J. XXXX/XX, 2. Ľudovít Jánošov LJ, so sídlom Zlaté Moravce, Železničiarska 16, IČO: 34 396 942,
obaja zastúpení Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33, proti odporcom: 1. N.
T., bytom M. J., J. C. F. XX, 2. M. T., bytom M. J., J. C. F. XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou
Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 4. novembra 2011, č.
k. 16C/11/2011-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa písomne podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. januára 2011
domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno - právo prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX/
XX. - zast. plochy a nádvoria o výmere 373 m2, vedenej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v obci M. J.,
v kat. úz. M. J., v prospech vlastníka stavby prevádzka SKI SERVIS so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/
X, vedenej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v obci M. J., v kat. úz. M. J. tak, ako je to vyznačené v
geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa 07. 12. 2010, ktorý vyhotovil J. T., dňa 07. 12. 2010 autorizačne
overil Z.. T. N. a dňa 29. 12. 2010 úradne overil Z.. P. D..

Súd zriaďuje vecné bremeno - právo prejazdu motorovými vozidlami cez parc. č. XXXX/XX . - zast.
plochy a nádvoria o výmere 373 m2, vedenej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v obci M. J., v kat. úz.
M. J., v prospech vlastníka stavby polyfunkčný objekt so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, vedenej
na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v obci M. J., v kat úz. M. J. tak, ako je to vyznačené v geometrickom
pláne č. XXX/XXXX zo dňa 07. 12. 2010, ktorý vyhotovil J. T., dňa 07. 12. 2010 autorizačne overil Z..
T. N. a dňa 29. 12. 2010 úradne overil Z.. P. D..

E. plán č. XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania
a trovy právneho zastúpenia na účet advokátky Mgr. Zuzany Gálikovej, so sídlom Nitra, Farská 33, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 126 ods. 1, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je



dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zriadenie vecného bremena predstavuje vážny
zásah do práva vlastníka pozemku, a preto je treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo
obmedzené čo najmenej. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovatelia preukázali, že ako vlastníci
stavieb nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov. Prístupu k stavbám pešo im však nikto nebráni, svoje
predajne zásobujú už dlhšiu dobu ručne tak, ako aj ďalší vlastníci stavieb vo dvore. Poukázal na to,
že navrhovatelia odôvodňovali zriadenie vecného bremena tým, že tovar musia nosiť ručne. Podľa
názoru súdu prvého stupňa však skutočnosť, že prístup motorovým vozidlom do dvora cez pozemok
odporcov by bol pre navrhovateľov pohodlnejší z hľadiska zásobovania, nie je významná, pretože týmto
ustanovením zákonodarca nesledoval zámer zľahčovania si práce na úkor vlastníka pozemku, cez ktorý
by malo byť vecné bremeno zriadené. Pri zriadení vecného bremena treba prihliadať na výhody, ktoré
oprávneným vzniknú a tiež na ujmu, ktorá by bola spôsobená vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti.
Odporcovia preukázali, že prenajímajú aj priestor pred predajňami, kadiaľ by malo byť zriadené vecné
bremeno. V máji 2011 požiadali Mestský úrad Zlaté Moravce o vydanie stavebného povolenia na
vybudovanie vonkajšej terasy na parc. č. XXXX/XX. Zriadenie vecného bremena by spôsobilo odporcom
ako vlastníkom ujmu, obmedzilo by ich v podnikateľských zámeroch. V konaní nebolo preukázané, že by
bolo došlo k dohode, či už ústnej alebo písomnej, na základe ktorej by súhlasili odporcovia s prejazdom
motorovými vozidlami dvorom. Súd nepovažoval za dohodu „žiadosť o odsúhlasenie dláždenia dvora z
14. 10. 2005“, ktorú odporcovia podpísali. Naviac podmienkou na zriadenie vecného bremena podľa §
151o ods. 3 Obč. zák. nie je dohoda alebo doterajší stav užívania dvora.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si
uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za nesprávne a
poukázali na to, že zriadenie práva prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok odporcov len pre účely
zásobovania v čase od 08.00 - 09.00 hod. a 17.00 hod. - 19.00 hod. by nepredstavovalo neprimeranú
záťaž pre vlastníka priľahlého pozemku. Nesúhlasili ani s tým, že by zriadenie navrhovaného vecného
bremena obmedzovalo odporcov v ich podnikateľských aktivitách. Poukázali na skutočnosť, že žiadosť
odporcov o vydanie stavebného povolenia na vybudovanie vonkajšej terasy na parc. č. XXXX/XX bola
Mestským úradom Zlaté Moravce zamietnutá a to z dôvodu, že odporcovia nepredložili stavebnému
úradu požadované doklady a žiaden ďalší záujem o vydanie stavebného povolenia už neprejavili. Podľa
ich názoru z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, v čom by zriadenie vecného bremena v upravenom
rozsahu obmedzovalo odporcov v podnikaní. V tomto smere pripomenuli, že odporcovia už na LV č.
XXXX v časti C ťarchy už jedno vecné bremeno majú zapísané, a to právo prechodu nákladným autom
cez parc. č. XXXX/XX v rozsahu vyznačenom v GP č. XXX/XX, pričom ide o rozsah vecného bremena
totožného s ich návrhom.

K podanému odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadrili odporcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a v prípade úspechu im priznal náhradu trov celého konania.
Uviedli, že dvor - pešia zóna - je tak malý, že by autá mohli poškodzovať ľudí a nehnuteľnosti všetkých
vlastníkov vo dvore a to nie len fyzicky (mechanicky), ale aj vyfukovanými splodinami. Bránili sa tým,
že je veľa takých dvorov, kde prejazd autom taktiež nie je možný a prevádzky sa zásobujú ručne
alebo pomocou vozíkov. Zriadené vecné bremeno, na ktoré sa navrhovatelia odvolávali, je na prejazd
nákladných áut, avšak nie je realizovateľné, pretože nie je možné nákladným autom prejsť pod bránu na
začiatku dvora - pešej zóny - čo potvrdila aj svedkyňa pani T. U.. Nikto žiadnym vozidlom cez predmetný
pozemok neprešiel. Odporcovia vecné bremeno zmluvne nezriadili, len ho ako existujúce pre kúpu
pozemku prevzali, uvedené právo však považujú v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka za premlčané,
nakoľko sa 10 rokov (aj viac) nevykonávalo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom
pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodne podané.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,



a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení
tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez
toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľmi
v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v danej veci správne zistil skutkový
stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd prvého stupňa správne
aplikoval ust. § 151o ods. 3 OZ podľa ktorého, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

V prejednávanej veci navrhovatelia preukázali, že sú vlastníkmi stavieb, avšak nie sú vlastníkmi
priľahlého pozemku, ktorý je vo vlastníctve odporcov. Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje,
aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, avšak iba pokiaľ prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Aj za predpokladu, že prístup vlastníka nie je možné k stavbe zabezpečiť
inak, súd nie je povinný návrhu vlastníka stavby na zriadenie vecného bremena vyhovieť. Súd je povinný
prihliadnuť na všetky okolnosti danej veci a starostlivo zvážiť, či zriadenie vecného bremena nevytvorí
neprimeranú nerovnováhu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku.

V danej veci ide o zriadenie vecného bremena práva - práva vjazdu a prejazdu dvorom, v ktorom majú
účastníci konania svoje stavby, ktoré využívajú ako prevádzky obchodu a služieb, pričom vecné bremeno
má byť zriadené za účelom zásobovania týchto prevádzok. Navrhovatelia nadobudli svoje nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou, ktorej predmetom nebola prístupová cesta, t. j. priľahlý pozemok - dvor.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia k nehnuteľnostiam, ktorých sú vlastníkmi,
majú neobmedzený prístup prechodu peši a v tomto smere vlastníkmi priľahlého pozemku nie sú
nijako obmedzovaní. V tomto konaní sa ani nedomáhali zriadenia vecného bremena práva prechodu.
Domáhali sa práva prejazdu (vjazdu do dvora) cez priľahlý pozemok v stanovenom čase za účelom
zásobovania obchodných prevádzok, ktoré sú zriadené v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo
dvore. Navrhovatelia nepreukázali existenciu ústnej dohody, ktorá mala byť uzatvorená v súvislosti s
rekonštrukciou cesty vo dvore, a podľa ktorej mali mať oprávnenie vlastníci stavieb po uskutočnení
rekonštrukcie využívať vjazd autom do dvora, pretože uzatvorenie tejto dohody výslovne odporcovia
popreli.

Odvolací súd vychádzal z rovnakých skutkových zistení ako súd prvého stupňa a teda z toho
skutkového záveru, že navrhovatelia nemajú prístup k nehnuteľnostiam autom a ani iným spôsobom
sa prístup autom k stavbe zabezpečiť nedá. Bolo preto treba posúdiť, či z hľadiska hospodárskeho
využitia nehnuteľností, ktoré navrhovatelia vlastnia, je nevyhnutné zaťažiť vlastnícke právo odporcov
k priľahlému pozemku vecným bremenom v požadovanom rozsahu. Pri zohľadňovaní tohto kritéria
odvolací súd dospel k záveru, že zriadenie vecného bremena v danom prípade nie je nevyhnutne
potrebným k tomu, aby budovy navrhovatelia využívali v súlade s ich hospodárskym využitím. Budovy
vlastnícky patriace navrhovateľom podľa ich tvrdenia sú určené na prevádzkovanie obchodov a služieb
a v súlade s týmto účelom sa aj od počiatku užívajú. Navrhovatelia (prípadne nájomcovia) zásobujú
tieto prevádzky peši, prípadne s pomocou vozíkov z uličnej cesty, z odstaveného auta na ceste pred
dvorom a týmto spôsobom nosia tovar do obchodných prevádzok. Takýto stav nielenže trvá dlhodobo,
ale odporcovia tvrdia, že do dvora z tejto strany nikdy motorové vozidlá nemali prístup, pretože do
dvora sa vchádza cez bránu domu, do ktorej ani nákladné vozidlo nevojde. Navyše je treba uviesť, že
rovnaké podmienky na zásobovanie prevádzok, aké v súčasnej dobe majú navrhovatelia, majú aj všetci
ostatní vlastníci stavieb v tomto dvore, vrátane odporcov, ktorí napriek tomu, že sú vlastníkmi priľahlého
pozemku, rovnakým spôsobom zabezpečujú chod svojich prevádzok a do dvora autom nejazdia.

Nepochybne v prípade vyhovenia návrhu by sa navrhovateľom uľahčilo zásobovanie obchodných
prevádzok, ale podľa názoru odvolacieho súdu aj bez zriadenia požadovaného vecného bremena
majú navrhovatelia zabezpečené riadne užívanie stavieb v súlade s ich hospodárskym určením, ktoré



je sťažené iba zhoršenou manipuláciou pri zásobovaní prevádzok. Tento záver bol rozhodujúci pre
zamietnutie žalobného návrhu, avšak odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prihliadol aj k tomu,
že dvor je v súčasnosti využívaný ako pešia zóna pre nakupujúcich, ktorú zriadili odporcovia. V strede
dvora sa nachádzajú lavičky určené pre chodcov, sú tam umiestnené kvety a stojany na bicykle. Tento
charakter dvora by v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľov nemohol byť zachovaný ani v prípade, ak
by vecné bremeno súd zriadil iba v navrhovateľmi požadovaných hodinách. Napokon je treba uviesť,
že navrhovatelia oproti ostatným vlastníkom stavieb nie sú nijako znevýhodnení, pretože všetci vlastníci
stavieb vrátane odporcov rešpektujú skutočnosť, že do dvora nie je vjazd autom možný.

Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.