{"guid": "390ed04c-9a69-4e94-b3c8-f2b529db139c:4cd6dae7-067a-4b21-97bb-ba605ee5fd41", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3810203726.1", "spisova_znacka": "27CoE/15/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoE/15/2017 z 30. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. januára 2017, sp. zn. 27CoE/15/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3810203726.1", "identifikacne_cislo": "3810203726", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2017-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cd6dae7-067a-4b21-97bb-ba605ee5fd41", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3810203726.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3810203726.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3810203726.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810203726.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: B., pobočka W., so
sídlom V. B., proti povinnému: C. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. W. XXX/
XX/X, XXX XX W., o vymoženie istiny vo výške 612,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. augusta 2016, č. k. 9Er/647/2010 - 14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II.  priznal
súdnemu exekútorovi JUDr. W. S., Exekútorský úrad so sídlom D. XX, XXX XX A. nárok na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému. Dôvodil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 22.2.2010 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 612,70 Eur
s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie B. zo dňa
24.11.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. J. T. udelené súdom
dňa 19.3.2010. V súčasnosti vedie exekúciu súdny exekútor JUDr. W. S.. Dňa 10.2.2015 bolo súdu
doručené oznámenie súdneho exekútora o tom, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť. Z úradnej činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní C. Q.,
nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. XD/XXX/XXXX-
XXX, F. 27X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 11.3.2014 vo veci
samej nadobudlo právoplatnosť. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 C.s.p., ktorý je
vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle
ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
o výške náhrady trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. Mal za to, že súd pri uložení
povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku  musí uvážiť,
ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/26/2013-31 zo dňa 26.03.2013. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie neprizná.

2. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

3. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)



4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Súd prvej inštancie rozhodoval a odvolanie tiež bolo podané už za účinnosti nového procesného
kódexu (CSP).

7.  Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„C.s.p.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10.  Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

11.  Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 22.02.2010 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške
612,70 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie B. zo dňa 24.11.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 04.01.2010. Súd prvej inštancie dňa 19.03.2010 udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 612,70 Eur
a účelných trov exekúcie.

13. Následne súd prvej inštancie na podnet súdneho exekútora, napadnutým uznesením predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v zmysle ust. § 262 ods.1 C.s.p. v spojení s § 203 ods.
2 Exekučného poriadku.
14. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 4D/158/2013-134, Dnot 276/2013 zo dňa 30.1.2014
zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 11.03.2014 vo veci samej nadobudlo právoplatnosť.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V danej
veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
žiaden hodnotný majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods.
1 O.s.p.. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011) odvolací súd
uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) tak, ako o tom správne
rozhodol aj súd prvej inštancie.



16. Odvolací súd tiež uvádza, že v prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký
majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je sporné, že takéto zistenie je dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru
odvolacieho súdu rešpektujúc judikatúru najvyššieho súdu rovnaký dôvod zastavenia exekúcie je
daný tiež v prípade, ak absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí po
smrti nebohého povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých
materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije, alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného
povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (s poukazom na § 37 ods. 3
Exekučného poriadku povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale
prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a
veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva), ale
preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

17. Nakoľko súd prvej inštancie správne zastavil exekučné konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 C.s.p.,
ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, správne rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

P o u č e n i e :     Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
C.s.p.), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/647/2010", "guid": "5aa2c553-e8b7-4787-b44f-aa4c10307202:0da3ec79-c273-4e09-94e6-d261402fce62", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a5da6954-a13c-47c8-b2a0-876bb5383bea:72300e78-689c-4c9f-bd18-eb57d91308bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/647/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Er/647/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a5da6954-a13c-47c8-b2a0-876bb5383bea:72300e78-689c-4c9f-bd18-eb57d91308bc"}], "citovane_v": []}