{"guid": "390e15fb-0ee5-4d14-afc9-95787da9ee91:1bfbadc1-334c-4e45-8193-ac7ec6a55b0b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3811205030.1", "spisova_znacka": "4Co/191/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/191/2011 z 12. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. októbra 2011, sp. zn. 4Co/191/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3811205030.1", "identifikacne_cislo": "3811205030", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2011-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bfbadc1-334c-4e45-8193-ac7ec6a55b0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3811205030.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3811205030.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3811205030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/191/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811205030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3811205030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa K. Z., bytom O. K. E.
E. L.. XXX, zastúpeného O.. O. K., W. so sídlom v Z., Q.. Z. L.. X proti odporcovi S. Z. I., so sídlom I., Q..
XX. W. X, U.: XX XXX XXX, pobočka Z., Q.. A. S. L.. XX, o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2011,
č.k. 10C/56/2011-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.792,47 eur a nahradiť trovy konania v sume 103,23 eur do rúk O.. O. K. W., všetko v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že za trvania
pracovného pomeru navrhovateľa v S. C. W..S.. C., F..Y.. Y. D. bola navrhovateľovi dňa 21.05.1996
zistená choroba z povolania - silikóza komplikovaná - Caplanov syndróm. Zo spisu tamojšieho súdu
sp.zn. 7C/190/1998 mal za preukázané, že v tomto konaní rozsudkom zo dňa 05.02.1999 bola
navrhovateľovi priznaná suma 66.000,- Sk predstavujúca zvýšenie odškodnenia za SSU podľa § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.z. v znení neskorších predpisov podľa lekárskeho posudku zo dňa 20.06.1997,
ktorým bolo SSU ohodnotené na 1100 bodov. Ďalším lekárskym posudkom zo dňa 20.01.2003 bolo
bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšené o 300 bodov na 1400 bodov a
posudkom zo dňa 16.11.2010 bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšené
o 600 bodov na 2000 bodov. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ k 31.12.2007 ukončil
pracovný pomer u zamestnávateľa dohodou z dôvodu, že pre následky choroby z povolania nebol
schopný vykonávať prácu smenového majstra. Od 01.01.2005 doposiaľ je poberateľom invalidného
dôchodku, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 806 eur mesačne, pričom plný invalidný dôchodok
poberá od 01.01.2008. Obmedzenia v dôsledku zistenej choroby z povolania sa u navrhovateľa
zintenzívnili, pretože tým, že sa znížila kapacita jeho pľúc, obmedzuje sa aj jeho fyzická aktivita. V
podstate nie je schopný vykonávať žiadne ťažšie fyzické práce, pretože sa zadýchava, máva záchvaty
kašľa. Najväčším obmedzením v živote navrhovateľa je to, že je neschopným fyzických činností. V
súčasnosti je choroba z povolania liečená kortikoidmi, ktoré majú vedľajšie účinky, prejavujúce sa tým,
že mu opúcha tvár, má zažívacie ťažkosti, vypadáva mu ochlpenie na tele. Z odôvodnenia rozsudku
zo dňa 05.02.1999, č.k. 7C/190/1998-63, ktorým bolo navrhovateľovi priznané zvýšenie odškodnenia
za SSU vo výške 66.000,- Sk vyplýva, že navrhovateľ už v tom čase trpel obmedzeniami vo svojom
živote, ktoré sú totožné s tými, ktoré uviedol v podanom návrhu zo dňa 01.04.2011. Už v tom čase mal
navrhovateľ obmedzenú pracovnú spôsobilosť. Bol obmedzený v športových aktivitách, konkrétne vo



futbale, ktorému sa venoval aktívne do roku 1986. Po zistení choroby z povolania sa futbalu nevenoval
ani rekreačne, pre problémy s dýchaním. Prestal sa venovať cyklistike, bicykel využíval len na rovný
terén, obmedzil výlety do prírody a turistiku. Prestal vykonávať fyzicky náročné práce v záhrade.
Zhodnotením skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa na
ďalšie zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa
16.11.2010 je dôvodné a pokiaľ ide o ďalšie zvýšenie odškodnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa
20.01.2003, v tejto časti návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný vzhľadom na dôvodne vznesenú
námietku premlčania odporcom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k zintenzívneniu
obmedzení v živote navrhovateľa došlo najmä v oblasti jeho osobného a intímneho života. V dobe
predchádzajúceho rozhodnutia, t.j. v roku 1999 navrhovateľ v osobnom živote nemal také obmedzenia
ako toho času a netrpel žiadnymi obmedzeniami, resp. neboli žiadne zistené v jeho intímnom živote.
Súd vzal do úvahy aj to, že následky choroby z povolania sú liečené kortikoidmi, ktoré majú vedľajšie
účinky a nepriaznivo ovplyvňujú život navrhovateľa najmä v tom, že opúcha, vypadávajú mu vlasy a
jeho pokožka zmenila farbu. Aj z lekárskych správ A.. L. a A.. M. je zrejmé, že došlo k progresii choroby
u navrhovateľa, to znamená, že výlučne choroba z povolania zhoršila kvalitu jeho života. S poukazom
na uvedené okolnosti za primerané považoval ďalšie zvýšenie odškodnenia za SSU o trojnásobok
základného počtu bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 1.792,47 eur (600 bodov x 30,-
Sk / 1 bod x 3). Z titulu odškodnenia SSU nebolo možné navrhovateľovi zohľadniť tie obmedzenia, ktoré
už boli odškodňované vo veci 7C/190/1998. Celkovo navrhovateľovi patrí odškodnenie za SSU podľa
lekárskeho posudku zo dňa 16.11.2010 vo výške 5-násobku základného počtu bodov v sume 2.992,47
eur, ktoré je primerané k obmedzeniam navrhovateľa, ktorými trpí po zistení choroby z povolania. V
časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal zvýšenia odškodnenia za SSU z lekárskeho posudku zo dňa
20.01.2003 návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Poukázal na to, že
počiatok plynutia premlčacej lehoty u navrhovateľa na uplatnenie nároku na náhradu škody z choroby z
povolania bol deň 20.01.2003, kedy bol navrhovateľovi vydaný lekársky posudok o bodovom hodnotení
SSU. Vydaním lekárskeho posudku navrhovateľ získal vedomosť o škode a jej výške, ktorá mu v
dôsledku choroby z povolania vznikla na sťaženom spoločenskom uplatnení. Zodpovedný subjekt za
škodu bol navrhovateľovi známy už v čase vydávania lekárskeho posudku s poukazom na ust. §
195 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom do 31.12.2003. Od vydania lekárskeho posudku začala
navrhovateľovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jeho práva na náhradu
škody, ktorá uplynula dňa 20.01.2005. Návrh na začatie konania podal dňa 01.04.2011, to znamená po
uplynutí premlčacej doby, na základe čoho je jeho nárok premlčaný. Súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že od 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, ktorý má dopad na úpravu náhrady škody v pracovnom práve. Citovaný zákon
zrušil ust. § 198 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, podľa ktorého mal zamestnanec, ktorý utrpel pracovný
úraz, alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedal
za škodu, nárok na poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako vyplýva
z ust. § 13 ods. 3 písm.h/ zákona o sociálnom poistení, je sťaženie spoločenského uplatnenia dávkou
úrazového poistenia, na ktoré má nárok zamestnanec zamestnávateľa, ktorý je v súlade s ust. § 16
citovaného zákona povinne úrazovo poistený. Osobitným predpisom, ktorý upravuje podmienky pre
poskytovanie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je v prípade navrhovateľa s
poukazom na dátum zistenia jeho choroby z povolania vyhláška č. 32/1965 Zb. Choroba z povolania bola
navrhovateľovi zistená dňa 21.05.1996, hlásenie o nej bolo vystavené dňa 20.6.1997. Lekársky posudok
o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia bol vydaný dňa 20.01.2003 a dňa 16.11.2010.
Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si môže uplatniť ten, komu vzniká škoda na
zdraví až na základe posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, teda nárok na výplatu tohto plnenia
vzniká až dňom vystavenia posudku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bol ďalší posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia vystavený dňa 16.11.2010, súd posúdil nárok navrhovateľa podľa zákona o
sociálnom poistení, teda ako nárok na dávku úrazového poistenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aj
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo veci čiastočne úspešný priznal
náhradu trov konania vo výške 1-ice z uplatnených trov v sume 206,46 eur, z ktorých jedna polovica
predstavuje sumu 103,23 eur. Trovy konania predstavovali trovy právneho zastúpenia za 3 úkony po
61,41 eur a 3 x 7,41 eur režijný paušál za prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu a účasť
právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.04.2011. Podľa názoru súdu v danom prípade
nebolo možné aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom k tomu, že vo vzťahu úspechu a neúspechu
navrhovateľa vo veci bolo potrebné zohľadniť to, že jeho nárok na zvýšenie odškodnenia za SSU z
lekárskeho posudku zo dňa 20.01.2003 nebol dôvodný. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predpokladá



priznanie trov konania v plnej výške v prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Keďže predmetom konania boli dva samostatné nároky navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za SSU,
z ktorých v jednom bol neúspešný, bolo potrebné jeho neúspech vyjadriť aj vo vzťahu k uplatneným
trovám konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že
jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že nesúhlasí s výškou priznanej náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, keď táto nezodpovedá jeho sťaženiu spoločenského uplatnenia
a praxi Okresného súdu v Prievidzi a Krajského súdu v Trenčíne, keď v obdobných prípadoch býva
obvykle priznané zvýšenie o 6 a viac násobok. Vzhľadom na závažné obmedzenia, ktoré má v
pracovnom uplatnení, ako aj v rodinnom, kultúrnom a spoločenskom uplatnení v súvislosti s priznanou
chorobou z povolania, a ktoré boli v konaní nesporne preukázané vykonaným dokazovaním, je priznané
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neprimerane nízke. Zdôraznil, že
trpí ochorením, ktoré mu spôsobuje problémy v každodennom živote, nie je liečiteľné a v jeho terajšom
štádiu je priamo ohrozený jeho život, jeho zdravotný stav sa stále zhoršuje a priznané zvýšenie tomuto
nezodpovedá. Poukázal na priznaný počet bodov 2000, ktorý svedčí sám o sebe o závažnosti jeho
ochorenia, pričom túto skutočnosť súd zhodnotil absolútne nesprávne. Za nesprávny považuje aj názor
súdu o premlčaní časti jeho nároku, keď treba vychádzať z toho, že pri predchádzajúcom zvýšení
bodov jeho problémy neboli až také závažné v porovnaní s predchádzajúcimi problémami, za ktoré
mu bolo priznané mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia právoplatným
rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 7C/190/1998-63 zo dňa 05.02.1999. Vyslovil názor, že súd
mal podľa ustálenej súdnej praxe postupovať tak, že mal rozhodnúť o priznanom zvýšení vychádzajúc
z počtu bodov 2000 a od zistenej sumy mal odpočítať už vyplatené nároky, rozdiel potom predstavuje
sumu, ktorú mu mal priznať. Nestotožnil sa ani so záverom súdu o krátení trov konania, pretože nárok
premlčaný ani sčasti nie je, premlčanie neznamená zánik nároku, ale len nemožnosť ho vymáhať.
Uplatnil si náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na predchádzajúce konanie vedené na Okresnom súde v
Prievidzi pod sp.zn. 7C/190/1998, z ktorého vyplýva, že všetky v žalobe spomínané následky choroby z
povolania, ktorá bola doručená súdu dňa 03.06.2011 už existovali v roku 1998 a boli takej intenzity, že
navrhovateľa úplne vylučovali zo spomínaných oblastí činnosti. Preto žiadne ďalšie zhoršenie následkov
do súčasnej doby ani nemohlo nastať. Nepochybne účelovo potom vyznievali tvrdenia navrhovateľa,
na základe ktorých sa opätovne domáhal odškodnenia tých istých obmedzení a straty možností, ktoré
však už mal odškodnené v predchádzajúcom súdnom konaní. Na skutočnosť, že navrhovateľ sa
žalobou domáhal odškodnenia tých istých obmedzení a straty možností, ktoré už mal odškodnené v
predchádzajúcom konaní, musel súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v obdobných veciach nepochybne prihliadať. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa
vecne správne a primerane rozhodol o uplatnenom nároku na základe vykonaného dokazovania tak, že
priznal navrhovateľovi ďalšie zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o ďalší 3-násobok
dobodovaného počtu bodov 600 a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu v
obdobných veciach rozhodol.  Ďalej uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľa titulom mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z posudku zo dňa 20.01.2003 je premlčaný,
a preto námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní považoval za účelovú. Zároveň uviedol, že aj na
základe lekárskeho posudku zo dňa 20.01.2003 uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 2-násobku súm
základného počtu bodov, t.j. 18.000,- Sk.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v celom
rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
považuje za dostatočné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a preto naň poukazuje v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:



V preskúmavanej veci bolo preukázané, že navrhovateľ už bol odškodnený za sťaženie spoločenského
uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania - silikóza komplikovaná - Caplanov syndróm, ktorá
choroba z povolania bola hlásená u navrhovateľa dňa 20.06.1997 počas trvania pracovného pomeru v S.
C. W..S.. C., F..Y.. Y. D.. Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 05.02.1999, č.k. 7C/190/1998-63
bolo navrhovateľovi priznané odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ďalšieho
dvojnásobku základného hodnotenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v sume  66.000,- Sk V
tomto konaní súd vychádzal z lekárskeho posudku Z.. A.. O. I., ktorá ohodnotila sťaženie spoločenského
uplatnenia u navrhovateľa na 1100 bodov. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ už v tom
čase trpel obmedzeniami vo svojom živote, mal obmedzenú pracovnú spôsobilosť, obmedzený bol v
športových aktivitách, konkrétne vo futbale, ktorému sa nevenoval pre problémy s dýchaním. Prestal
sa venovať cyklistike a vykonávať fyzicky náročné práce v záhrade. Lekárskym posudkom zo dňa
20.01.2003 bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa zvýšené o 300
bodov na 1400 bodov, ďalším lekárskym posudkom zo dňa 16.11.2010 bolo bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia zvýšené o 600 bodov na 2000 bodov z dôvodu progresie ochorenia.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie na
plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie,
či dokonca priamo znemožnenie voľby výkonu povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného (mimoriadneho) zreteľa (§
7 ods. 3 vyhlášky) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby
odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej
úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho
prípadu. Je potrebné zdôrazniť, že samotné dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá
samo o sebe nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods.
3 vyhlášky. Pre vydanie rozhodnutia súdu o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia musí byť rozhodujúce, či u navrhovateľa došlo k zvýrazneniu sťaženia spoločenského
uplatnenia od posledného rozhodnutia súdu, teda či v súvislosti s vydaním posudku - dobodovaním
SSU sa u navrhovateľa objavili nové obmedzenia, prípadne či už existujúce sa ešte zvýraznili v takom
rozsahu, že zakladajú dôvod na priznanie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.

Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa sa za obdobie
od predchádzajúceho rozhodnutia (05.02.1999) čiastočne zhoršil, keď k zintenzívneniu obmedzení
v jeho živote došlo najmä v oblasti jeho osobného a intímneho života. V dobe predchádzajúceho
rozhodnutia, t.j. v roku 1999 navrhovateľ v osobnom živote nemal také obmedzenia ako toho času a
netrpel žiadnymi obmedzeniami, resp. neboli zistené žiadne obmedzenia v jeho intímnom živote. Súd
prvého stupňa správne prihliadal aj k tomu, že následky choroby z povolania sú liečené kortikoidmi,
ktoré majú vedľajšie účinky a nepriaznivo ovplyvňujú život navrhovateľa. Aj z lekárskych správ A.. L.
a A.. M. bolo zrejmé, že u navrhovateľa došlo k progresii choroby, to znamená, že výlučne choroba
z povolania zhoršila kvalitu jeho života. S prihliadnutím na zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa
v porovnaní s obdobím od predchádzajúceho rozhodnutia aj odvolací súd považoval za primerané
ďalšie zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo
dňa 16.11.2010 o ďalší 3-násobok dobodovaného počtu bodov 600. Z titulu odškodnenia SSU nebolo
možné navrhovateľovi zohľadniť tie obmedzenia, ktoré už boli odškodňované v súdnom konaní vedenom
pod sp.zn. 7C/190/1998. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.02.1999,
č.k. 7C/190/1998-63 je zrejmé, že navrhovateľ sa už v tom čase nemohol venovať ani rekreačne
športovým činnostiam, rodinnej turistike, bicyklovaniu, prácam v záhrade. Na skutočnosť, že navrhovateľ
sa podanou žalobou v predmetnom konaní domáhal odškodnenia tých istých obmedzení a straty
možností, ktoré však mal už odškodnené v predchádzajúcom konaní, musel súd v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou prihliadať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo správne aj v časti zamietnutia
návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z
posudku zo dňa 20.01.2003. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany odporcu súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v tejto časti premlčaný. V tomto smere
odvolací súd odkazuje na náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu



stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo správne aj vo výroku o náhrade trov konania, ktoré
boli priznané navrhovateľovi v súlade s ust. § 142 ods. 2  O.s.p. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
v danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom k tomu, že vo vzťahu
úspechu a neúspechu navrhovateľa vo veci bolo potrebné zohľadniť to, že jeho nárok na  zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia z lekárskeho posudku zo dňa 20.01.2003 bol
nedôvodný. Predmetom konania boli dva samostatné nároky navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za
SSU - z lekárskeho posudku zo dňa 20.01.2003 a posudku zo dňa 16.11.2010, z ktorých nárokov bol
navrhovateľ v jednom úspešný a v druhom neúspešný. Za tohto stavu boli potom odvolacie námietky
navrhovateľa neopodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o
náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania
podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca však nepodal návrh na priznanie týchto trov v zmysle
§ 151 ods. 1 O.s.p., preto mu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté Krajským súdom v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/56/2011", "guid": "5a5b9fe2-ef7b-4bc5-8235-ee4ed85aeea4:c75e4ead-388e-4d0f-83cd-edeaf70f2e1f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}