Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/15/2017 z 26. 4. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2017, sp. zn. 5CoE/15/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8715201712.1
Krajský súd Prešov | 5CoE/15/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8715201712.1 | 2017-04-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9ed0c49-9f29-4213-9217-781a9e56832c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8715201712.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201712
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715201712.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej: D. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/
XX, F., o vymoženie 647,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad č. k. 15Er/79/2015-18 zo dňa 30.09.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 2; 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 7 ods. 1, 4; 8 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, §§ 39; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

3. Konštatoval, že posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský. Zo spisu zistil, že
rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským
súdom, je súčasťou (prílohou) Zmluvného dojednania  Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd v exekučnom konaní
nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizuje svoje právo vyplývajúce
zo zákona. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom
na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia v
prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je súd povinný preskúmať exekučný titul aj
podľa kritérií podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že exekučný súd zistí,
že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle §
44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak už poverenie vydal, musí
exekúciu zastaviť.



4. Vzhľadom na uvedené bola predmetná rozhodcovská zmluva posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou
podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná, pôsobiaca bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, rozhodovať daný spor. Preto predmetný
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

5. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

7. V odvolaní namietal, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho
poriadku. Z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou
rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide alebo nejde o individuálne dohodnutú zmluvu. Z bodu
2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzavretia a vykonávania zmluvy a z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže od nej
odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonník je rozhodujúca
práve možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej zaradenie do samotného zmluvného vzťahu s
dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Postup uzatvárania
akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy. Pri odstúpení
od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na
ďalšie trvanie samotnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho vyjednania.
Odstúpenie od zmluvy je  jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením
druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie,
ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak z vlastného
rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť.

8. Oprávnený ďalej poukázal na konanie pred rozhodcovským súdom a namietal, že toto poskytuje
spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti
uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva
popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa §
53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

9. Oprávnený tiež vytýkal exekučnému súdu, že evidentne nesprávne bral do úvahy pri určení žalobcu
ako hľadisko určenia subjektu, ktorý najčastejšie porušuje  zmluvu. Skúmanie dôvodov na jednej či
druhej strane je potrebné hodnotiť objektívne pri zachovaní zásady pacta sunt servanda. Rozhodcovská
zmluva nespĺňa žiadny znak  nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na Zákon o rozhodcovskom
konaní. Moment, kedy dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na jej platnosť.

10. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,24
eur.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na  rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470
ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle  zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

12. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nekalé
obchodné praktiky sú zakázané.



13. Podľa § 7 ods. 4 z. č. 250/2007 Z. z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

14. Podľa § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka  dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka  za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako
aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:

26. Oprávnený si dôkazné bremeno v tom smere, že by v danom prípade išlo o osobitne vyjednanú
zmluvu, nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je
daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu  formulárovej zmluvy



len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.

27. V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

28. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide
o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu
súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

29. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách
postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana
práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie.

30. Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí
takýto úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore
s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

31. K vyššie uvedenému odvolací súd len na doplnenie uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v
prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná
ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

32. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
a privodiť tým jeho zrušenie.

33. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).