Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/16/2018 z 25. 3. 2019
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2019, sp. zn. 1Sžk/16/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7014201500.3
Najvyšší súd | 1Sžk/16/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:7014201500.3 | 2019-03-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 442 SSP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bbc51d2-966d-42da-a742-94b020cbe24c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7014201500.3

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžk/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201500
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7014201500.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: RELAX, s.r.o., so sídlom Grunt 30, Medzev,
IČO: 36 571 423, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa: Daňový úrad Košice, so sídlom
Železničná 1, Košice, ako opomenutého sťažovateľa, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.
6S/158/2014-163 z 24. novembra 2017, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na finančnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 Daňový úrad Košice (ďalej len „správca
dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň") v sume 20.520,- € za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2009
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie").

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca na pošte dňa 22.07.2014 odvolanie, ktoré dňa 23.07.2014
doručil aj osobne do podateľne Daňového úradu Košice.

3. Listom zo dňa 01.08.2014 č. 9801402/5/3703850/2014 Daňový úrad Košice žalobcovi oznámil, že
na jeho odvolanie podané proti vyššie uvedenému rozhodnutiu sa neprihliada, nakoľko podľa § 14
ods. 1 Daňového poriadku je daňový subjekt po 01.01.2014 povinný doručovať podania elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane preto považoval podanie odvolanie
zo strany žalobcu za neúčinné. Zásielku s uvedeným oznámením si zástupca  žalobcu prevzal dňa
11.08.2014, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke.

4. Podaním doručeným Daňovému úradu Košice dane dňa 13.08.2014 žalobca nesúhlasil s postupom
správcu dane, pričom namietal, že úmyselne zadržiava jeho odvolanie a odmieta ho odstúpiť na
druhostupňový daňový orgán, hoci bolo podané v zákonnej lehote. Predmetné podanie zároveň žalobca
označil ako sťažnosť a takto bolo aj správcom dane posudzované. K vybaveniu sťažnosti Daňovým
úradom Košice došlo až dňa 05.01.2015, keď bol žalobca upovedomený o odložení sťažnosti z dôvodu,
že pri jej prešetrovaní bolo zistené, že dňa 16.12.2014 bola na Krajský súd Košice podaná žaloba
„proti nesprávnemu poučeniu FR SR (Daňového úradu Košice) vo veci aj nepostúpenia odvolania č.



102/2014/BB/DrBL z 22.07.2014 proti rozhodnutiu č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 o
opätovnom výrube DPH za IV. Q 2004 na 20.520,- €, podľa § 250m (ods. 1, 2) O. s. p. a návrh odloženia
vykonateľnosti cit. rozhodnutia podľa § 250n O.s.p.", ktorej predmet sa zhoduje s predmetom podanej
sťažnosti. Prešetrujúci orgán predmetnú sťažnosť odložil, nakoľko mal za to, že nastali skutočnosti
uvedené v § 6 ods. 6 písm. b) zákona o sťažnostiach, podľa ktorého ak vo veci, ktorá je predmetom
sťažnosti, koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní, orgán verejnej správy sťažnosť
odloží.

II.

Konanie na správnom súde

5. Žalobou podanou Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.12.2014 žalobca navrhol uložiť „Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky/Daňovému úradu Košice" v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
uznesenia zrušiť rozhodnutie č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 o vyrubení DPH žalobcovi
za 4. štvrťrok 2009 na 20.520,- € a vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom.

6. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 23.06.2014 obsahuje
nesprávne poučenie, pretože mu chýba podstatná časť o tom, že na subjekty uvedené v § 14 Daňového
poriadku sa vzťahuje povinnosť doručovania podaní finančnej správe elektronickými prostriedkami podľa
§ 13 ods. 5 tohto zákona. Nesúhlasil so záverom správcu dane, že podanie musí robiť len elektronickou
formou a poukázal na to, že iné formy podaní Daňový poriadok nevylučuje a ostali v platnosti. Podľa
žalobcu správca dane porušil zákon tým, že nerešpektoval princíp dvojinštančnosti postupu daňových
orgánov, keď znemožnil žalobcovi domôcť sa jeho práva riešiť vec v odvolacom konaní a nechať
preskúmať prvostupňové nezákonné rozhodnutie.

7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný (zrejme mal na mysli Daňový úrad Košice, hoci za žalovaného
na prvej strane žaloby označil Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), ktorý má podľa právnych
predpisov povinnosť konať a odvolanie odstúpiť na druhostupňové konanie a rozhodnutie, bez vážneho
dôvodu nekoná. Navrhol, aby správny súd preskúmal nečinnosť daňových orgánov oboch stupňov a
zároveň navrhol zrušenie rozhodnutia označeného v petite žaloby.

8. Krajský súd po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe listom zo dňa 12.01.2016 vyzval
žalobcu, aby v stanovenej lehote oznámil súdu, či sa domáha :
- zrušenia rozhodnutia č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 podľa piatej časti druhej hlavy
O. s. p., alebo
- konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O. s. p. vzhľadom na obsah žaloby, alebo
- „žalobu berie späť vzhľadom na pasívnu nelegitimáciu žalovaného a petit žaloby nesúladný s § 250j
ods. 2 a § 250t ods. 4 O. s. p."

9. Žalobca v reakcii na výzvu navrhol krajskému súdu zrušiť právoplatné rozhodnutie Daňového úradu
Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014 a uložiť mu vec opätovne prejednať a vydať nové
rozhodnutie v súlade so zákonom. Žalobca výslovne uviedol, že pôvodný petit žaloby zo dňa 16.12.2014
(uvedený na strane 6 žaloby) v celom rozsahu vypúšťa a nahrádza sa uvedeným novým petitom.

10. Uznesením č. k. 6S/158/2014-84 zo dňa 01.02.2016 Krajský súd v Košiciach zastavil konanie v
zmysle § 250d ods. 3 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že postupom podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p.  je možné preskúmať
rozhodnutie žalovaného v správnom súdnictve len v takom prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný
prostriedok, ktorý sa pre rozhodnutie pripúšťa a ktoré až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku
nadobudlo právoplatnosť. Poukázal na to, že žalobca nevyčerpal prípustný riadny opravný prostriedok
proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice zo dňa 23.06.2014, keďže z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že na odvolanie žalobcu správca dane reagoval oznámením zo dňa 01.08.2014, podľa ktorého
sa na odvolanie podané v listinnej podobe dňa 22.07.2014 na pošte a následne dňa 23.07.2014 na
daňovom úrade neprihliada, nakoľko podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku po dátume 01.01.2014 je
daňový subjekt povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového



poriadku, čo žalobca neurobil. Preto je podľa krajského súdu zrejmé, že žalobca nevyčerpal riadny
opravný prostriedok v zmysle § 247 ods. 2 O. s. p.

11. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal,
že nesprávnym poučením uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane správca dane uviedol žalobcu do
omylu, ten však konal len v intenciách tohto poučenia a podal riadne a včas odvolanie. Tvrdil, že bolo
povinnosťou orgánu štátu odstúpiť odvolanie na druhostupňové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so
závermi súdu prvého stupňa a mal za to, že sa snažil vyčerpať všetky možnosti nápravy a dovolať sa
v riadnom opravnom konaní svojich práv aj formou sťažnosti podanej správcovi dane i Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžf/63/2016 zo dňa 25.04.2017 zrušil
uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Ako dôvod tohto postupu Najvyšší súd
uviedol, že predčasným zastavením konania došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vyjadril právny
názor, že pretrvávala nezrozumiteľnosť podania žalobcu, ktorú bolo treba odstrániť.

13. Krajský súd uznesením z 08.06.2017 vyzval žalobcu, aby „s ohľadom na svoju doterajšiu
argumentáciu oznámil súdu, či navrhuje v zmysle štvrtej časti prvej hlavy zákona č. 162/2015 Z.z. o
Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP") podľa ust. § 250 SSP uložiť povinnosť konať a rozhodnúť o
jeho odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktorého v pôvodnom konaní označil za žalovaného, alebo
hodlá hájiť svoje práva v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane iným spôsobom, ktorý
zároveň podrobne popíše".

14. Na túto výzvu žalobca reagoval podaním z 04.07.2017, ktorým navrhol, aby krajský súd uložil
žalovanému povinnosť konať vo veci prvostupňového rozhodnutia a rozhodnúť o odvolaní žalobcu z
22.07.2014 do 30 dní od doručenia uznesenia súdu.

15. Krajský súd vyzval žalovaného (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) na vyjadrenie k zmene
žaloby.

16. K podaniu žalobcu sa vyjadril správca dane, ktorý uviedol, že berie na vedomie zmenu žaloby proti
nečinnosti ohľadne označenia žalovaného, pretože napadnutý postup a vydanie opatrenia bolo v zmysle
zákona a v zmysle interných predpisov v kompetencii daňového úradu ako orgánu prvého stupňa, nie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako orgánu druhého stupňa.

17. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca svojím stanoviskom,  v ktorom vyjadril nesúhlas s vyjadrením
správcu dane a uviedol, že trvá na doplnenom petite zo dňa 04.07.2017 a žiada zaviazať žalovaného,
aby odvolanie odstúpil podľa zákona na druhostupňové daňové konanie a rozhodnutie.

18. Dňa 24.11.2017 vydal krajský súd uznesenie č.k. 6S/158/2014-163, ktorým uložil žalovanému
povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 22.07.2014 podanému proti rozhodnutiu
Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3019039/2014 zo dňa 23.06.2014, a to do 2 mesiacov od
doručenia tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že žalovaný bol nečinný, keď o riadne a včas
podanom odvolaní žalobcu nerozhodol, pričom krajský súd prihliadol predovšetkým na formuláciu
správcu dane uvedenú v poučení predmetného prvostupňového rozhodnutia.

III.

Kasačná sťažnosť sťažovateľa
A)

19. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom povereného zamestnanca s
právnickým vzdelaním II. stupňa včas kasačnú sťažnosť zo dňa 15.01.2018 (č.l. 179) z dôvodu



uvedeného v 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

20. Sťažovateľ uviedol, že mu žalovaný postúpil napadnuté uznesenie krajského súdu na priame
vybavenie z dôvodu, že žalobu proti nečinnosti neeviduje ako pasívnu vo svojej evidencii, a žalobou
nebolo napadnuté rozhodnutie ani postup žalovaného, ale postup sťažovateľa.

21. Sťažovateľ tvrdil, že žalobca mal ako žalovaného označiť jeho, nie Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky. Výzvu krajského súdu z 04.07.2017 na vyjadrenie k zmene žaloby, ktoré bolo doručené
žalovanému, žalovaný postúpil sťažovateľovi, preto na základe tejto postúpenej výzvy sťažovateľ zaslal
svoje krátke vyjadrenie.

22. Podľa sťažovateľa žalovaný nie je v zmysle zákona oprávnený konať vo veci prvostupňového
rozhodnutia, pretože mu to neumožňuje § 72 a nasl. Daňového poriadku. Podľa § 73 Daňového poriadku
môže o odvolaní rozhodnúť prvostupňový orgán, ak odvolaniu vyhovie. V opačnom prípade postúpi do
30 dní odvolanie odvolaciemu orgánu, v tomto prípade žalovanému. Nedodržaním uvedeného postupu
by finančné orgány konali v rozpore so zákonom.

23. Podľa sťažovateľa krajský súd nedostatočne oboznámil žalobcu o možnostiach nápravy, na základe
ktorej by bolo možné realizovať ďalší postup podľa ustanovení S.s.p. S ohľadom na to podľa sťažovateľa
žalobca opätovne neodstránil rozpory medzi svojím návrhom a platným právnym stavom. Krajský súd
sa mal podľa sťažovateľa vysporiadať  tým, že žalobca rozporuplne zotrval v názore, že žalovaným je
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a ďalej postupovať tak, aby povinnosť bola uložená v zmysle
platnej právnej úpravy, a aby zo strany finančných orgánov mohlo dôjsť k splneniu povinnosti uloženej
súdom.

24. Závery krajského súdu sa preto podľa sťažovateľa zakladajú na nesprávnom právnom posúdení, keď
nebol na konanie zaviazaný vecne príslušný orgán, teda sťažovateľ, ale Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky ako druhostupňový orgán, ktorý vo veci konanie ani nezačal, lebo zo strany sťažovateľa
nedošlo k postupu podľa § 73 daňového poriadku. Povinnosť uloženú krajským súdom žalovanému nie
je možné pre zákonné prekážky splniť ani v stanovenej lehote, ani v inej lehote. V súdenom prípade
sa krajský súd mohol zaoberať iba nečinnosťou orgánu verejnej správy, ktorý konanie začal, a tým bol
sťažovateľ.

25. Krajský súd podľa sťažovateľa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani opakované vyjadrenia
sťažovateľa o jeho vecnej príslušnosti na postup vo veci žalobcu, aj napriek tomu, že v istej časti konania
ho považoval za žalovaného.

B)

26. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.
Právne názory kasačného súdu

27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 a § 442 S.s.p. preskúmal najprv prípustnosť
kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala neoprávnená osoba, predmetnú kasačnú
sťažnosť odmietol podľa § 459 ods. 1 písm. b) S.s.p. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.).

28. Kasačný súd pri skúmaní prípustnosti kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa musí preveriť,
aký bol jeho vzťah ku konaniu pred krajským súdom, teda či mal byť účastníkom tohto konania a či
napriek tomu s ním krajský súd ako s účastníkom konania nekonal (§ 442 ods.2 S.s.p.).

29. Sťažovateľ tvrdí, že žalobca označil za žalovaného nesprávny orgán (Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky), pretože vec patrí do vecnej kompetencie sťažovateľa ako prvostupňového
orgánu, ktorý vydal administratívnym odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Zároveň



poukazoval na to, že ho v časti konania krajský súd považoval za žalovaného a prihliadal na jeho
vyjadrenia.

30. Kasačný súd poukazuje na § 245 S.s.p., podľa ktorého v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie
alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

31. Je pravda, že žalobca v niektorých svojich podaniach označoval ako žalovaného Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky a Daňový úrad Košice popri sebe, resp. ich prakticky stotožňoval, a
krajský súd tiež v určitých častiach konania dôsledne medzi nimi nerozlišoval, dokonca aj v bode 6
odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu považoval vyjadrenie sťažovateľa za vyjadrenie
žalovaného.

32. Zároveň aj sťažovateľ, ktorý sa sústavne do konania iniciatívne hlásil ako žalovaný, podľa obsahu
podaní sám seba za žalovaného považoval, hoci pri identifikácii konania uvádzal ako žalovaného
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

33. Z pohľadu kasačného súdu istý zmätok vyvolal tak žalobca, ktorý dlho nevedel jednoznačne určiť,
čoho sa vlastne domáha a voči komu žaloba smeruje; ako aj žalovaný, ktorý bol v konaní voči súdu
pasívny a napriek tomu, že krajský súd konal s ním, postupoval jednotlivé podania a úkony sťažovateľovi.

34. Hoci sa ani krajský súd neohradil proti tomu, že na výzvu žalovanému zasielal podania sťažovateľ
bez akéhokoľvek preukázaného poverenia, po poslednom upresnení (zmene) žaloby konal krajský súd
ako so žalovaným jednoznačne s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Jemu zaslal podanie
žalobcu na vyjadrenie dňa 26.10.2017, označil ho za žalovaného v zápisnici o vyhlásení uznesenia,
uviedol ho v písomnom vyhotovení uznesenia ako žalovaného, a jemu napadnuté uznesenie aj doručil.
Je zrejmé, že krajský súd napokon z podaní žalobcu vyrozumel, že sa tento domáhal uloženia povinnosti
konať a rozhodnúť o jeho odvolaní, a to práve proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako
žalovanému. Krajský súd mu aj túto povinnosť uložil.

35. V zmysle § 245 S.s.p. o tom, kto je žalovaný, rozhoduje dominus litis, teda žalobca, ktorý tvrdí,
že určitý konkrétny orgán verejnej správy má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať
úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Žalobca svojím podaním z 04.07.2017
upravil petit žaloby zo dňa 16.12.2014, v ktorej za žalovaného označil Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky.

36. Pokiaľ by sa žalovaný domnieval, že krajský súd mu uložil povinnosť konať a rozhodnúť v rozpore
so zákonom, mohol podať proti tomuto uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť a uviesť relevantné
argumenty.

37. Keďže však podal kasačnú sťažnosť sťažovateľ, ktorý sa iba domnieva, že pri správnom právnom
posúdení by mohol krajský súd uložiť povinnosť konať a rozhodnúť nanajvýš jemu (Daňovému úradu
Košice), avšak sám nebol v súdnom konaní účastníkom ani mu nebola uložená povinnosť, ide o kasačnú
sťažnosť podanú neoprávnenou osobou.

38. Podľa § 442 ods. 1 S.s.p. kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na
konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok
ustanovených v § 47 ods. 2. Sťažovateľ nebol účastníkom konania, osobou zúčastnenou na konaní, ani
nie je generálnym prokurátorom.

39. Podľa § 442 ods. 2 S.s.p. kasačnú sťažnosť môže (ako opomenutý sťažovateľ) podať aj ten, kto tvrdí,
že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal. Keďže z vyššie
uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ nemal byť účastníkom konania, pretože ho žalobca za žalovaného
neoznačil, kasačnému súdu nezostalo iné, ako kasačnú sťažnosť odmietnuť ako podanú neoprávnenou
osobou podľa § 459 ods. 1 písm. b) S.s.p.



40. O trovách konania kasačný súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) v spojení s § 467 ods.
1 S.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu   nie je prípustný opravný prostriedok.