Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/525/2017 z 27. 2. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2018, sp. zn. 41CoE/525/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6708211232.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/525/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6708211232.1 | 2018-02-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z., § 57 ods. 1 písm. f) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a222a78-2a66-4eb0-88cd-3b54c0a60858
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6708211232.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/525/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708211232
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6708211232.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Veľký Krtíš, so sídlom ul. SNP
58, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 308 07 484, proti povinnej Z. B., nar. XX.XX.XXXX,bytom D. E. XXX/XX,
XXX XX K., (predtým podnikajúca pod menom K.-Z. B., D. E. XXX/XX, XXX XX K., IČO: XXXXXXXX),
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27,
85110 Bratislava, pod sp.zn. EX 3586/2008, o vymoženie 196,04 Eur istiny a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er 775/2008-19 zo dňa 9. januára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen v napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu zastavil  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 26Er 775/2008-19 zo dňa 9. januára 2014 exekúciu zastavil.
Povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 87,57 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Ivanovi Lutterovi, Pribinova 32, 821 09 Bratislava do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č.
160/2001 MZ zo dňa 20.07.2001, ktoré bolo vydané podľa osobitného predpisu účinného do 31.03.2002,
a to zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 01.07.2003 bol tento predpis
zrušený a nahradený zákonom č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bol s účinnosťou od
01.01.2004 nahradený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Po preskúmaní zákona č.
274/1994 Z.z. a jemu nasledujúcich predpisov súd prvej inštancie zistil, že prechodné ustanovenia
novších predpisov otázku premlčania počítania a plynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutí
vydaných Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 Z.z. účinného do 31.12.2013 neriešia. Preto
súd prvej inštancie pre určenie uplynutia, alebo neuplynutia prekluzívnej lehoty v záujme zachovania
právnej istoty postupoval podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, účinného
do 31.03.2002, v ktorom je uzákonená lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne 10 rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.

3. Súd prvej inštancie zistil, že exekučný titul - rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, na základe
ktorého má Sociálna poisťovňa pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie voči povinnej, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti. Exekúcia sa musí v tejto lehote začať aj skončiť. Po jej uplynutí nie je možné
vo vymáhaní pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 05.09.2001. Dňom nasledujúcim po
tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Preto súd prvej inštancie
z úradnej povinnosti exekúciu zastavil s odkazom na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 2, § 57 ods. 1 písm.



f) Exekučného poriadku a § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom
do 30.03.2002.

4. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že podľa ust. § 14 ods. 2, § 22
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie spolu vo výške 87,57 Eur, na náhradu ktorých zaviazal podľa ust. § 203 Exekučného
poriadku povinnú.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou exekúciu zastavil podal odvolanie
oprávnený. V odvolaní uviedol, že súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bolo oznámenie, že povinná
je vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj udelenie súhlasu súdnemu exekútorovi so zriadením exekučného
záložného práva. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti bol vydaný dňa 14.04.2009. Poukázal na nečinnosť súdneho exekútora, nakoľko
za celé obdobie od vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosť (od 14.04.2009) vydal len exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 14.04.2009. Napriek tomu že povinná je aj v súčasnosti
majiteľkou nehnuteľnosti, na ktorú má súdny exekútor zriadené exekučné záložné právo, súdny exekútor
nepristúpil do dňa podania odvolania k predaju predmetnej nehnuteľnosti. Vyslovil názor, že uplynutím
vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania. Nesúhlasil
s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor bol nečinný a
nekonal v zmysle Exekučného poriadku. Pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo
možno vykonať exekúciou predajom nehnuteľnosti. Povinná má aj v súčasnosti nehnuteľný majetok,
ktorý je možné predať a následne po predaji si môže súdny exekútor vyúčtovať svoje trovy konania.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
zastavení exekúcie zrušil v plnom rozsahu.

6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 18.08.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 03.01.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš
na úhradu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. 160/2001 MZ zo dňa
20.07.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť  a vykonateľnosť dňa 05.09.2001. Podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 27.11.2012 súdny exekútor dal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie podľa
ust. § 57 a § 58 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času
vykonať. Uznesením č.k. 26Er 775/2008-19 zo dňa 9.01.2014 súd prvej inštancie exekúciu zastavil a
povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 87,57 Eur súdnemu exekútorovi.

9. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.

10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

11. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.



13. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003
pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná
pobočka podľa osobitných predpisov 21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

14. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003
rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

15. Podľa ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.
decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

16. Podľa ust. § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie
povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné
na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z
povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu,
oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a
povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného
fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri
2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní domáhal
vykonania exekúcie na základe platobného výmeru č. 160/2001 MZ zo dňa 20.07.2001, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.09.2001. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť na
uhradiť dlžné poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Právny režim vymáhania
povinnosti uloženej rozhodnutím oprávneného sa spravuje podľa právnych predpisov účinných v čase
vydania rozhodnutia, t.j. podľa ust. § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do
31.12.2003. Podľa tohto ustanovenia možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uvedené znamená, že konanie o výkon rozhodnutia
o uložení povinnosti zaplatiť poistné musí skončiť, resp. vymáhaná suma musí byť zo strany povinnej
osoby uhradená najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto
lehota má prekluzívny charakter, t.j. jej účinky nastávajú zo zákona a súd na ne musí prihliadať ex
offo. V danom prípade prekluzívna lehota na vymoženie dlžnej pohľadávky na poistnom oprávneným
uplynula dňom 05.09.2011. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil uplynutie
prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky oprávneného v súlade s ust. § 25 ods. 2 zákona č.
274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003 a na základe toho dospel k správnemu
záveru, že právo oprávneného vymáhať predmetnú pohľadávku vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu
(exekučnému titulu) zaniklo, keďže prekludovanú pohľadávku nie je možné vymáhať.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky oprávneného priznaného exekučným titulom, odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu zastavil podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).