Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/23/2016 z 17. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. mája 2016, sp. zn. 23S/23/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200189.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/23/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200189.1 | 2016-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14834d62-c3cc-4b99-963f-7e512cdc7c6e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200189.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200189
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200189.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: I.. W.. C. Q., D., W.: XX XXX
XXX, D. XXX/XX, XXX XX X., správca v konkurznom konaní úpadcu Horehronská drevárska fabrika, a.
s., vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 47-24K 303/98, zastúpený AK JUDr. Ing.
Martin Chlapík, s. r. o., IČO: 47 253 339, Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: 21285847/2015 zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici, pobočka Brezno, č.
20800007/2015 zo dňa 09.09.2015 uložil Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 155
ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovému subjektu I.. W.. C. Q.,
D. XXX/XX, XXX XX X. - správca v konkurznom konaní úpadcu Horehronská drevárska fabrika, a. s.,
DIČ: 2021156533, IČO: 36006971, Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, pokutu vo výške 60,- Eur, za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
- nepodanie daňového priznania na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v
lehote do 21.08.2015 určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov č. 20610061/2015 zo dňa 03.08.2015. Rozhodnutie I. st.
správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov daňový subjekt je povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych
mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. daňové priznanie k
dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 mal daňový subjekt podať do 31.03.2015.
Nakoľko daňový subjekt nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, správca dane daňový subjekt vyzval
na podanie daňového priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 výzvou
č. 20610061/2015 zo dňa 03.08.2015 v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola doručená
dňa 06.05.2015. Daňové priznanie bol daňový subjekt povinný podať do 15 dní od doručenia výzvy, t.
j. do 21.08.2015. Daňový subjekt na uvedenú výzvu nereagoval a daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby nepodal.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania
rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: 21285847/2015 zo dňa
24.11.2015 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu č.: 20800007/2015 zo dňa
09.09.2015 potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že na daňový subjekt - Horehronská
drevárska fabrika, a. s., bol dňa 29.03.1999 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K



303/98 vyhlásený konkurz. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 303/98-KI-781 zo
dňa 05.03.2013, právoplatné dňa 26.03.2013, súd vymenoval za správcu konkurznej podstaty I.. W.. C.
Q., D. D. T. D. XXX/XX, X.. Podľa § 159 Daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia
konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca konkurznej podstaty. V čase od vyhlásenia
konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona
a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové
doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo
iných osôb podľa tohto zákona alebo predpisov, vyhotovené správcom dane v konkurznom konaní
namiesto daňového subjektu, sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. Správca v
konkurznom konaní sa stáva účastníkom aj daňového konania podľa § 44 ods. 1 a § 47 ods. 2, 3 zákona.
Správca v konkurznom konaní koná v mene a na účet daňového subjektu.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. 21285847/2015 zo dňa 24.11.2015, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu Daňového
úradu v Banskej Bystrici, pobočka Brezno, č. 20800007/2015 zo dňa 09.09.2015 zrušiť postupom podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca nespochybňuje, že predmetné daňové priznanie
nebolo zo strany samotného úpadcu ako daňového subjektu podané, avšak z dôvodu nemajetnosti
úpadcu, ktorý nemá absolútne žiaden majetok. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku, ani
Zákona o konkurze nie je zrejmé a nevyplýva, že by mal úpadca v konkurzoch, v ktorých je ustanovený
za správcu konkurznej podstaty, sa stať daňovým subjektom namiesto príslušného úpadcu. Samotný
žalovaný uvádza, že správca v konkurzoch koná v mene a na účet úpadcu, t. j. daňového subjektu, čo je
v rozpore s tým, že by sa mal samotný správca stať daňovým subjektom namiesto úpadcu. Je zrejmé, že
vyhlásením konkurzu úpadca Horehronská drevárska fabrika, a. s., nestratila svoju právnu subjektivitu, a
tým ani spôsobilosť byť daňovým subjektom, navyše predmetný konkurz bol vyhlásený v roku 1999, teda
pred 17 rokmi, úpadca nevykazuje žiadnu činnosť a nedisponuje žiadnym majetkom. Žalobca odkazoval
na § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii, ďalej na § 159 zákona č. 563/2009
Z.z. Daňového poriadku, z uvedených ustanovení by malo byť zrejmé, že vyhlásením konkurzu nezaniká
úpadca ako daňový subjekt a na jeho miesto nenastupuje ako daňový subjekt správca, ale správca
vystupuje v mene úpadcu a koná v jeho mene a na jeho účet. Právny názor, ktorý vyslovil žalovaný,
by znamenal, že vyhlásením konkurzu by na správcu ako súkromnú osobu a úplne iný daňový subjekt
prešli všetky povinnosti úpadcu ako daňového subjektu, čo znamená, že podľa tejto konštrukcie, ak by
daňový úrad vyrubil úpadcovi akékoľvek sankcie, pokuty, penále, nedoplatky alebo úroky, by ich musel
zaplatiť samotný správca, čo je priamo absurdná situácia, a to najmä z pohľadu disciplíny, súčinnosti a
poskytovaniu informácií zo strany úpadcov, kedy úpadcovia sú často absolútne nečinní a so správcom
nespolupracujú tak, alebo sa jedná ako v tomto prípade o „mŕtvy“ konkurz, kde úpadca nevykonáva
žiadnu činnosť, nemá žiadny majetok a čaká len na zrušenie konkurzu súdom, pričom tento konkurz
už trvá 17 rokov. Žalobca ako správca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na zrušenie
konkurzu z dôvodu nedostatku majetku už dňa 08.08.2014, súd však o tomto návrhu ešte nerozhodol a
konkurz doteraz nezrušil. V novej daňovej úprave v § 159 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
účinného od 01.01.2012 nie je výslovne uvedené, že by sa správca mal stať daňovým subjektom miesto
úpadcu, ale je tu uvedené, že správca vystupuje za úpadcu, teda v jeho mene a nie na miesto neho.
Pokuta bola vyrubená správne, avšak nesprávnemu subjektu, kedy správne má byť ako daňový subjekt
označený samotný úpadca Horehronská drevárska fabrika, a. s., „v konkurze“ a pohľadávka daňového
úradu mala byť uplatnená ako pohľadávka proti podstate v predmetnom konkurze priamo uspokojená
prednostne zo všeobecnej podstaty, ak by úpadca disponoval nejakým majetkom podľa § 87 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, pričom ak by správca za takéto vyrubenie pokuty zodpovedal z dôvodu
svojho pochybenia, zodpovedal by sa za toto pochybenie veriteľom, ktorí by boli o túto sumu ukrátení
pri konečnom rozvrhu.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhoval žalobu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že
podľa § 159 Daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za
daňový subjekt koná správca konkurznej podstaty. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu
sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré
upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti,
ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto
zákona, alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového



subjektu, sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. Podľa § 158 ods. 5, po vyhlásení
konkurzu správca dane postupuje podľa osobitných predpisov, t. j. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii. Podľa tam uvedených ustanovení sa správca v konkurznom konaní stáva účastníkom
aj daňového konania podľa § 44 ods. 1 a § 47 ods. 2, 3 Zákona o konkurze. Správca v konkurznom
konaní koná v mene a na účet daňového subjektu. Za daňový subjekt bol povinný konať žalobca, čo
znamená podať i daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014.
Túto povinnosť si žalobca ani na základe výzvy správcu dane č. 20610061/2015 zo dňa 03.08.2015,
doručenej 06.08.2015, nesplnil, za čo mu správca dane uložil sankciu v súlade s Daňovým poriadkom.
Označenie žalobcu tak, ako je uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu
dane, je podľa žalovaného správne, nakoľko musí byť zrejmé z rozhodnutí, o ktorý daňový subjekt sa
jedná, jeho presné identifikátory, ako aj kto za daňový subjekt koná. Ten, kto za daňový subjekt koná,
neznamená, že sa týmto daňovým subjektom stáva.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nedošlo k
porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto súd podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že na Daňový subjekt Horehronská drevárska fabrika, a. s., bol
dňa 29.03.1999 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 303/98 vyhlásený konkurz.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 303/98-KI-781 zo dňa 05.03.2013 vymenoval
súd za správcu konkurznej podstaty I.. W.. C. Q., D. D. T. D. XXX/XX, X..

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici, pobočka Brezno, č.
20800007/2015 zo dňa 09.09.2015 bolo rozhodnuté o uložení pokuty vo výške 60,- Eur za nepodané
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014, pričom ako daňový subjekt bol označený
priamo žalobca ako správca úpadcu.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., daňový subjekt je povinný podať daňové priznanie do
troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon (Daňový poriadok)
neustanovuje inak.

Výzva bola doručená dňa 06.08.2015 správcovi konkurznej podstaty. Daňové priznanie bol daňový
subjekt povinný podať do 15 dní od doručenia výzvy, t. j. do 21.08.2015. Úpadca Horehronská drevárska
fabrika, a. s., na ktorého bol vyhlásený konkurz a ktorému bol ustanovený za správcu konkurznej
podstaty I.. W.. C. Q., D. XXX/XX, X., správca v konkurznom konaní úpadcu Horehronská drevárska
fabrika, a. s., na výzvu nereagoval a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nepodal.

Podľa § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), po vyhlásení konkurzu alebo po povolení
reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 159 citovaného zákona, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe
daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do
zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných
predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a
iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo
iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní
namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.



Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s
majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie.

Podľa § 87 ods. 9 citovaného zákona, správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu,
ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie
majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že v daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do
jeho zrušenia stáva správca v konkurznom konaní účastníkom daňového konania namiesto daňového
subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia sa správca v konkurznom konaní považuje za
daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia sa na správcu v konkurznom konaní
vzťahujú všetky ustanovenia Zákona o správe daní a poplatkov a osobitných zákonov, ktoré upravujú
práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré
majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu, či iných fyzických alebo právnických
osôb, podľa Daňového poriadku alebo osobitných zákonov, vystavené správcom v konkurznom konaní
namiesto daňového subjektu, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom (s
účinnosťou od 01.01.2012 ide o ustanovenie § 159 DP).

Správca je subjekt, prostredníctvom ktorého konkurzný súd zabezpečuje na plnenie cieľov a účelov
vyhlásenie konkurzu. Ak je správca zaviazaný na určité plnenie, uspokojenie pohľadávok je možné
len z konkurznej podstaty, až na určité výnimky (§ 100 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Po skončení konkurzu sú pohľadávky, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu, vymáhateľné len proti
dlžníkovi (úpadcovi) a nikdy nie proti osobe, ktorá vykonáva funkciu správcu. Správca koná ako zástupca
úpadcu. Správca by mohol byť zaviazaný osobne len vtedy, keby bol žalovaný za výkon funkcie z titulu
zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 18.05.2016 na otázku súdu potvrdil, že pokiaľ ide o vymáhanie
pokút, ako je to aj v tomto prípade a je to aj v iných prípadoch, pokuty sa nevymáhajú priamo proti
správcovi konkurznej podstaty, ale sa vymáhajú voči úpadcovi.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že pokuta bola vyrubená
správne a aj správne smerovala proti správcovi konkurznej podstaty, preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v
konaní neúspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.