Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/342/2015 z 12. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. apríla 2016, sp. zn. 25Co/342/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214213855.1 Krajský súd Trnava | 25Co/342/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2214213855.1 | 2016-04-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e286f62-78d4-49db-a958-89eb21c1fc59 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214213855.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/342/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214213855
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214213855.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit
a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou: PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: O. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. J. XXX, o zaplatenie 698,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 2.12.2014 č.k. 6C/383/2014-34 - v zamietajúcej
časti, včítane závislého výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia nároku na zaplatenie sumy 431,79 Eur
spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 47,80 Eur od 4.12.2012 do zaplatenia a spolu s
9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 383,99 Eur od 14.10.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j
e a v ostanej zamietajúcej časti m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi
sumu 34,91 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 231, 32
Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 23,04 Eur počnúc od 4.7.2011 do zaplatenia,
9,50% ročne zo sumy 47,52 Eur počnúc od 4.8.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 45,23 Eur
počnúc od 4.9.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 45,55 Eur počnúc od 4.10.2011 do zaplatenia,
9,50% ročne zo sumy 84,19 Eur počnúc od 4.11.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 20,70 Eur
počnúc od 14.9.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p., § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, Smernicou
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako i § 142 ods.
2 O.s.p. Vecne súd argumentoval tým, že výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a to čo do faktúr, ktorými právny predchodca navrhovateľa
odporcovi vyfakturoval poskytnuté služby, teda spoločne v sume 231,32 Eur. V tejto časti treba mať za
to, že návrh je dôvodný. Právny predchodca navrhovateľa odporcovi riadne poskytol služby v zmysle
zmluvy, ktoré služby odporca nezaplatil, čím porušil svoju základnú elementárnu povinnosť riadne a
včas platiť za poskytnuté služby. V tejto časti s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd
navrhovateľovi priznal aj zákonný úrok z omeškania, ktorý s účinnosťou od 1.1.2009 je o 8%-nych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo
zvyšku návrh v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vyfakturovanej faktúrou č. 7211772211 na sumu 47,80
Eur a faktúrou č. 1731994563 znejúcou na 418,90 Eur týkajúci sa zmluvných pokút súd nepovažoval



za dôvodný a v tejto časti návrh zamietol, keď z obsahu zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi a ich
dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčený počet
budúcich spotrebiteľov. Zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej
štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa
a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako
spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred
podpisom Zmluvy ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Preto zmluvné dojednania obsiahnuté
v uvedených Zmluvách a ich dodatkoch s poukazom na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. III.
bod 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal
žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predbežnej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvy ako celok odmietnuť alebo ich prijať a
podrobiť sa teda tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v medziach napádaného rozsahu v plnom rozsahu vyhovie a prizná
mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 41,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 214,59 Eur. Podľa odvolateľa odporca vstúpil do zmluvného vzťahu s jeho právnym predchodcom
na základe slobodného rozhodnutia a to za účelom využívania služieb operátora. Je nepopierateľným
faktom, že v daných vzťahoch vystupoval z hľadiska svojej pozície ako spotrebiteľ a právny predchodca
ako dodávateľ. Právny predchodca poskytol odporcovi plnenia vyplývajúce zo zmluvných dokumentov
riadne a včas. Nakoľko sa v danom prípade jedná o synalagmatické záväzky, práva a povinnosti jednej
zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam strany druhej. Odporca však svojím konaním,
resp. nekonaním absolútne potlačil význam a podstatu tohto ustanovenia, nakoľko svoje povinnosti,
ku ktorým sa slobodne zaviazal, neplnil. Právny predchodca si absolútne oprávnene a v súlade so
zákonom dohodol s odporcom zmluvné pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností. Nakoľko
tieto dohody majú písomnú formu a je v nich taktiež určená výška zmluvných pokút, možno konštatovať
platnosť týchto dohôd. Odporca svojím podpisom potvrdil dohody o zmluvných pokutách a tým pádom
bol uzrozumený s možnosťou ich uplatnenia zo strany právneho predchodcu v prípade porušenia
povinnosti. Ohľadom právneho posúdenia zmluvných pokút má preto za to, že v intenciách relevantných
ustanovení právnych predpisov, či už na národnej alebo európskej úrovni, vymáhané zmluvné pokuty
nemožno považovať za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je ustanovené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené opiera
o ods. 4 citovaného paragrafu, kde sa nachádza výpočet neprijateľných podmienok, i keď je tento
výpočet iba exemplifikatívny. Dané zmluvné pokuty nenapĺňajú ani jeden z vymenovaných prípadov
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Špeciálne sa zameriava na písm. k), kde je ustanovené, že za
neprijateľné v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú pokutu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že s ohľadom na popísaný skutkový stav
nepovažuje vymáhané zmluvné pokuty za neprijateľné. Navyše ohľadom poskytnutia Magio Boxu s
príslušenstvom uvádza, že v prípade, ak by odporca po porušení svojich povinností vrátil toto zariadenie
v predajnom mieste právneho predchodcu, zmluvná pokuta (okrem pokuty vo výške 199,- Eur, ktorá sa
viaže na ich dodržanie doby viazanosti) by mu nebola vyfakturovaná, resp. ak by bola vyfakturovaná,
bola by mu odpustená. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v
relevantných dokumentoch považuje za potrebné uviesť, že aj napriek faktu, že v týchto prípadoch ide o
formulárové zmluve, ich uzavretie zo strany účastníka stále zostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí.
Napokon poukazuje i na fakt, že súd v enunciáte I. zmätočne vyčíslil priznanú sumu istiny, nakoľko
namiesto sumy 266,23 Eur uviedol sumu 231,32 Eur, čo je v rozpore s odôvodnením jeho rozsudku,
podľa ktorého priznaná suma mala predstavovať nezaplatenie ceny za poskytnuté služby, ktorá suma
je však vo výške 266,23 Eur. Pokiaľ súd v rozsudkom zamietol sumu 431,79 Eur, ktorá predstavovala
nezaplatenie zmluvných pokút, poukazuje na to, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si neuplatnil
zmluvnú pokutu v plne dohodnutej výške 418,90 Eur, ale iba v alikvótnej výške, pričom prihliadol na
dobu porušenia zmluvných povinností. Preto pokiaľ odporca zo zmluvy plnil po dobu dvoch mesiacov
od doby viazanosti, uplatnil si zmluvnú pokutu len vo výške 389,99 Eur, teda za 24 mesiacov neplnenia
zmluvne dohodnutých povinností. Z uvedeného preto možno konštatovať, že rozsudok je zmätočný,
nakoľko uvedený enunciát I., je v rozpore s odôvodnením rozsudku. Vzhľadom na dané skutočnosti



má preto odvolateľ za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je možné priznať úspech len
čiastočný, i keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti v prevažnej miere vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočné potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p., len z dôvodu
pochybenia súdom prvého stupňa pri ustálení výšky uplatnených zmluvných pokút navrhovateľom (z
petitu návrhu navrhovateľa je totiž zrejmé, že zmluvnú pokutu vo výške 418,90 Eur si navrhovateľ uplatnil
len v alikvotnej výške 383,99 Eur), v ktorej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý, keď vykonané
dokazovanie súdom prvého stupňa poskytovalo priestor pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu,
bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s použitím § 220 O.s.p. čiastočne i
zmeniť.

Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania navrhovateľa je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvého stupňa skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako
na časť nepriznanej ceny poskytnutých služieb.

Odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmlúv uzavretých medzi právnym predchodcom navrhovateľa (postupcom) a odporcom
vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy,
pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybrané
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve preto s poukazom na ust. § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, nemožno považovať za
individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť
obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o
zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i
dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie
o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i
čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľov
služieb rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok v časti
dojednania zmluvnej pokuty. Podstatným totiž je, že v daných uzavretých spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta
bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec.



S poukazom na uvedené, odvolací súd potom uzatvára, že zmluvná podmienka v podobe dojednania
o zmluvnej pokute v zmluvách odporcu s právnym predchodcom navrhovateľa rozhodne nebola
individuálne dojednaná a preto táto odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí.

Odvolací súd tu nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola.

Podľa zmluvy o pripojení uzatvorenej s odporcom, konkrétne jej bodu 3 právny predchodca navrhovateľa
T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava ako dodávateľ a odporca ako dlžník a spotrebiteľ mali dohodnúť
zmluvnú pokutu v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy
alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných podmienok,
v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Podľa zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat bola
dohodnutá zmluvná pokuta v tomto znení: „V prípade, že Užívateľ vypovie Zmluvu o poskytovaní služby
Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojim konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod pre ktorý je ST
oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať účastníkovi
zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti na službu Magio Sat Klasik vo výške 199,00 Eur“. Zo
zmluvy ďalej vyplýva, že v prípade, ak bola v čase odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služby
Magio Sat do času odstúpenia od nej zo strany Užívateľa v lehote siedmich pracovných dní odo dňa
uvedeného v písm. a) alebo b) tejto časti Zmluvy, služba Magio Sat zriadená, má Poskytovateľ nárok
na úhradu sumy zodpovedajúcej cene za príslušný typ zariadenia uvedenej v tarife, ktorá predstavuje
hodnotu peňažnej náhrady poskytnutej podľa § 458 Občianskeho zákonníka za zriadenie služby Magio
Sat (ďalej len peňažná náhrada za zriadenie služby Magio Sat).

Z obsahu zmlúv vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ prevzal od dodávateľa príslušné zariadenia na
využívanie dohodnutej služby a tiež mal možnosť používať poskytované služby a to za zvýhodnenú cenu.
Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv odvolací
súd zastáva názor, že dojednané zmluvné pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných povinností
odporcom ako spotrebiteľom, sú neprimerane vysoké v dôsledku čoho sú neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a preto neplatné.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu predmetných zmlúv, či na počiatku viazaností
alebo bezprostredne pred ich skončením. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahov
na začiatku ich viazaností je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako
na konci viazaností. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností
spotrebiteľom v priebehu celej doby jednotlivej viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací
súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v
dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť zmluvnú pokutu, teoreticky i v prípade, ak bude
dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o uvedených zmluvných pokutách je preto i z tohto hľadiska
rovnako neprimerané.

Prvostupňovým rozhodnutím nedochádza ani k popretiu princípu zmluvnej voľnosti, pretože zmluvná
sloboda je v spotrebiteľských zmluvách špeciálnym ust. § 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka
obmedzená priamo zákonom v prospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľských zmluvách medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom, konkrétne v zmluve o pripojení pod bodom 3 ako i v zmluve o poskytovaní služby Magio
Sat spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú
s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda
odporcu nie je záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť



nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Podľa uvádzaného potom neprijateľnou je dohoda o zmluvnej pokute zo zmluvy o pripojení, ktorá bola
dohodnutá vo výške 47,80 Eur ako i dohoda o zmluvnej pokute zo zmluvy o poskytovaní služby Magio
Sat vo výške 199,- Eur.

Z návrhu na začatie konania, predovšetkým z jeho petitu, v spojení i s preloženými listinnými dokladmi
navrhovateľom, vyplýva uplatnený nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat
v celkovej výške 383,99 Eur, teda okrem zmluvnej pokuty 199,- Eur i uplatnenie pokuty za Magio box,
za diaľkový ovládač, za kartu a za ostatné príslušenstvo. Zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat
ale dojednanie iných zmluvných pokút než pokuty vo výške 199,- Eur nevyplýva. Súd prvého stupňa
potom vecne správne zamietol nárok na zaplatenie pohľadávky titulom zmluvných pokút, a to v prípade
ich dojednania z dôvodu ich neprijateľnosti a pokiaľ ide o pokuty za Magio box, za diaľkový ovládač, za
kartu a za ostatné príslušenstvo podľa zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat pre samotnú absenciu ich
dojednania. Súd však pochybil pri ustálení si výšky uplatnených zmluvných pokút, konkrétne zmluvnej
pokuty uplatnenej faktúrou č. 1731994563 so splatnosťou 13.10.2011 na sumu 418,90 Eur, keď z petitu
návrhu navrhovateľa, ktorým je súd viazaný (vychádzajúc z jednotlivých súm, z ktorých navrhovateľ
žiadal priznať úrok z omeškania) je zrejmé, že táto zmluvná pokuta bola navrhovateľom skutočne
uplatnená len v alikvotnej výške 383,99 Eur (ako na to navrhovateľ i poukázal vo svojom odvolaní),
potom celkovo boli zmluvné pokuty uplatnené vo výške 431,79 Eur (t.j. 47,80 Eur zo zmluvy o pripojení
a 383,99 Eur zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat) a nie vo výške 466,70 Eur, v ktorej časti súd
prvého stupňa návrh zamietol, čo bolo potom dôvodom pre čiastočnú zmenu napadnutej zamietajúcej
časti prvostupňového rozsudku.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd už považoval pre rozhodnutie v tejto časti vo veci
samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne).



S poukazom na uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa, ktorým uplatnil nárok na zmluvné pokuty v celkovej výške 431,79 Eur, ako nedôvodný
zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v tejto zamietajúcej časti
s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v ostatnej zamietajúcej časti v rozsahu uplatnenej pohľadávky vo
sume 34,91 Eur, predstavujúcej cenu poskytnutých služieb navrhovateľom odporcovi zmenil s použitím
§ 220 O.s.p. tak, že i v tejto časti návrhu vyhovel.

Odvolací súd už len dodáva, že vzhľadom na to, že navrhovateľ je už právnym nástupcom pôvodného
veriteľa, v dôsledku čoho rozsudok vo veci v zmysle §159 ods. 2 O.s.p. nemôže byť záväzný pre
dodávateľa podľa spotrebiteľskej zmluvy, nebolo preto dôvodné postupom podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.
vyslovovať ex offo vo výroku neplatnosť dotknutých zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti.

V konaní bol potom úspešnejší odporca, keď jeho úspech možno ustáliť v 61,90 % (zamietnutý návrh v
rozsahu sumy 431,79 %), čo znamená neúspech navrhovateľa v 38,1 %, čo je potom celková úspešnosť
odporcu v 23,8 % (61,90 % mínus 38,1 %), v ktorom percentuálnom rozsahu vznikol podľa § 142 ods.
2 a § 224 ods. 1, 2 O.s.p. odporcovi nárok na náhradu trov tohto konania (ako prvostupňového, tak i
odvolacieho), nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil návrhom podľa § 151 O.s.p.,
odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.