Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/35/2014 z 26. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. júna 2014, sp. zn. 1Sd/35/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200605.1 Krajský súd Košice | 1Sd/35/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200605.1 | 2014-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7883e85-564f-4e30-8e5b-0fff2a68f03e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200605.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200605
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200605.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci
navrhovateľky V. Z. T. Y. F. Č. S. N. T. O. S. V., N. XX, L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu,
Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.02.2014 , č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím podľa ust. § 70 ods. 1 a §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)
zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 03. februára 2014. V dôvodoch svojho
rozhodnutia citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona uviedla, že navrhovateľka podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 03.02.2014 nie
je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dodala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku
o invalidite zo dňa 03.02.2014, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú
v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového
záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidná. Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľke doručené dňa
13.03.2014.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 01.04.2014 nazvaným odvolanie sa navrhovateľka
súdiac podľa obsahu opravného prostriedku domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia
odporkyne. Vo svojom opravnom prostriedku namietala posúdenie zdravotného stavu a poukázala na
to, akými chorobami (psychickými, reumatologickými, glaukómom očí, nepočuje na pravé ucho, má
esenciálny tremor rúk a neurologické problémy z dôvodu veľkých bolestí chrbtice dolných a horných
končatín) trpí. Preto žiadala opätovné prehodnotenie svojho zdravotného stravu.

K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa podaním doručeným súdu dňa
03.06.2014 v ktorom zotrvala v celom rozsahu na dôvodoch svojho rozhodnutia a poukázajúc na
vykonané dokazovanie v správnom konaní ako aj v súdnom preskúmacom konaní navrhla svoje
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.



Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom jej
zdravotnej dokumentácie a administratívnym dávkovým spisom odporkyne, konajúc v neprítomnosti
navrhovateľky (§ 250g ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno
priznať úspech.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľka požiadala odporkyňu
žiadosťou zo dňa 07. januára 2013 o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 01.
januára 2012.

Na základe žiadosti navrhovateľky bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Rožňava, vypracovaný posudok dňa 03. februára 2014, podľa záveru ktorého navrhovateľka
nebola uznaná invalidnou podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo u nej zistená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v percentách 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, ktorý zotrval
na závere svojho posudku zo dňa 03. februára 2014, a preto predložil zdravotnú dokumentáciu
navrhovateľky druhostupňovému posudkovému lekárovi.



Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave o
zdravotnom stave navrhovateľky vypracoval odborný posudok o invalidite navrhovateľky a po zhodnotení
odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky (prepúšťacej správy z hospitalizácie, neurologického
vyšetrenia zo dňa 15.11.2013, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.05.2013, kožného vyšetrenia zo dňa
13.11.2012, interného vyšetrenia zo dňa 18.11.2013, reumatologického vyšetrenia zo dňa 03.06.2013 a
foniatrického vyšetrenia zo dňa 24.07.2013) dospel k záveru že navrhovateľka trpí organickou afektívnou
depresívnou poruchou ako rozhodujúcim zdravotným postihnutím v zmysle Prílohy č. 4 k zákonu jej
kapitoly V., položka 1, písm.a). V zdôvodnení svojho posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka
je 58 ročná žena, pôvodne vyučená krajčírka, t. č. upratovačka. Asi 2 roky sa lieči pre duševné
ochorenie ľahkého stupňa s mierou poklesu schopnosti na dolnej hranici rozpätia pre stredne ťažký
stupeň t.j. 30% (ľahký stupeň postihnutia nie je v príloh č. 4 zákona citovaný). Esenciálny tremor rúk,
najmä ľavej ruky, je dokumentovaný už od mladosti, je ľahkého stupňa, nemá závažnú, medicínsky
podopretú príčinu a neodôvodňuje navýšenie MPSVZČ. Zhodnotením ostatných ochorení je zistené, že
ochorenie pohybového aparátu je bez periférneho motorického deficitu, pri normálnom neurologickom
náleze, objektívnym neurologickým vyšetrením sú dobre vybavené reflexy, nie je prítomná atrofia svalov,
veľké kĺby tela sú bez funkčného obmedzenia, preto nemajú vplyv na výšku MPSVZČ. Ochorenie
vysokého krvného tlaku bolo zistené pred rokom, navrhovateľka užíva predpísané lieky, tlak sa upravil,
nie sú zistené orgánové zmeny, preto ochorenie nemá vplyv na výšku MPSVZČ (normálny nález
na tepnách krku, normálne EKG, rtg pľúc a srdca) reumatologické ochorenie nebolo doteraz zistené,
navrhovateľka nemá žiadne známky zápalu kĺbov, zistená znížená kostná denzita je v zahájenej liečbe a
bude vyžadovať kontrolu po liečbe. Ochorenie je liečiteľné, bez diagnostických fraktúr mená posudkovú
významnosť a vplyv na výšku MPSVZČ. Porucha sluchu pri ľahkej celkovej strate sluchu (22%) je
posudkovo nevýznamná a nemá vplyv na výšku MPSVZČ a ani ostatné ochorenia, ktoré sú ľahšieho
stupňa . Kožné ochorenie navrhovateľky je lokalizované na prednej časti trupu, vyžaduje pravidelné
ošetrovanie emolienciami, v prípad druhotnej infekcie aj s liekmi s obsahom antibiotík. Ochorenie
nie je generalizované, a je hodnotené prílohou č. 4 len nízkou hodnotou MPSVZČ, preto nemá vplyv
na jej celkovú výšku. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia z toho dôvodu po vyšetrení
navrhovateľky nemení posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava a považuje
ho za správny. Navrhovateľka je schopná vykonávať terajšiu prácu bez podstatného obmedzenia.

Súd vec navrhovateľky prejednal v jej neprítomnosti, pretože navrhovateľka súhlasila s prejednaním a
rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

Ako z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva zdravotný stav navrhovateľky bol hodnotený posudkami
posudkových lekárov prvého a druhého stupňa, ktoré dostatočne podľa názoru súdu ozrejmili
zdravotné poškodenie navrhovateľa, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia
u navrhovateľa invaliditu nepodmieňuje a opačné nepriame tvrdenia navrhovateľa výsledkom jeho
odborných lekárskych vyšetrení nezodpovedalo.

Preto súd na základe vyššie uvedených posudkov posudkových lekárov prvého a druhého stupňa, ktoré
boli vo svojich záveroch zhodné, ustálil, že navrhovateľka pre priznanie požadovaného invalidného
dôchodku zákonom stanovenú zdravotnú podmienku nespĺňa, lebo nebolo u nej preukázané podstatné
zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by bolo čo do miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť viac ako 40 %. S ohľadom na zhodné výsledky dokazovania, keďže ani navrhovateľka v
opravnom prostriedku neuviedla žiadne také závažné okolnosti, ktoré by neboli posudkovými komisiami
zohľadnené, súd musel napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne
správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží, preto
súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods.
2 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.