Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/20/2011 z 25. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2013, sp. zn. 4S/20/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011200128.1 Krajský súd Bratislava | 4S/20/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1011200128.1 | 2013-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: OSP, SP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4143dd5-c0d1-4b79-9a34-ee2304461134 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011200128.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/20/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200128
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200128.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: GRYF media s.r.o., so
sídlom Pažite 56, 010 09 Žilina-Bytčica, IČO: 36 382 884, zastúpeného Advokátska kancelária Bugala-
Ďurček, s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02, Bratislava, proti žalovanému: Obvodný úrad
v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta č. 8, 845 14 Bratislava (predtým:
Krajský stavebný úrad v Bratislave), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
A/2010/02557-DLD z 09.12.2010, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného A/2010/02557- DLD z 09.12.2010, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo 04.10.2010, č. UKSP-16548-
AQ/10-Ko/36-P32, ktorým mu uložil pokutu vo výške 1000,- € podľa § 106 ods. 1 písm. e) zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
stavebný zákon) a to z toho dôvodu, že užíval osvetlené reklamné zariadenie typu bigboard s rozmermi
zobrazovacej plochy 2x9, 6x3,6 m, na nosnej konštrukcii výšky 22,5 m, na pozemku parc.č. XXXX/XX,
kat. úz. O., v lokalite N. F.. v K., v období od 01.01.2009 do 30.08.2010, bez príslušného povolenia
stavebného úradu.

Žalobca namietal porušenie procesných postupov zakotvených v § 3 ods. 4, § 33 ods. 2 § 34 ods. 2,
§ 38 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správnymi orgánmi, ktoré
videl najmä v tom, že ho neprizvali na miestnu ohliadku, neumožnili mu vyjadriť sa k veci pred vydaním
rozhodnutia a nezistili spoľahlivo stav veci. Uviedol, že reklamné zariadenie neužíval, ale mal ho na
pozemku iba uskladnené z ekonomických dôvodov bez rozmontovania. Je toho názoru, že uvedenú
situáciu spôsobil zaužívaný postup správneho orgánu, ktorý na náročné stavby reklamných zariadení
vydáva povolenia na dobu určitú.

Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
ako aj priznať mu náhradu trov konania.



Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 07.04.2011 zotrval na svojich
rozhodnutiach v celom rozsahu. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že
vykonávanie dôkazov a voľba ich druhov je na správnom orgáne, tieto hodnotí podľa vlastnej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom povinnosťou správneho orgánu
je sporné skutočnosti zistiť z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami aj objasniť. Žalovaný popis
vykonaného úkonu na miesto miestneho zisťovania - miestnou ohliadkou považoval za terminologické
pochybenie prvostupňového správneho orgánu. V danej veci poukázal na to, že zachoval zásadu
písomnosti pričom žalobca mal možnosť sa k veci vyjadriť, čo aj využil. Postup a skutkové zistenie
vykonal v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože ho riadne v napadnutom rozhodnutí rozviedol
a zdôvodnil. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).

Predmetom preskúmavacieho konania v danom prípade je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím rozhodoval s konečnou platnosťou o pokute uloženej žalobcovi podľa §
106 ods. 1 písm. e) stavebného zákona.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný správny orgán preskúmavaným
rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
Mestskej časti Bratislava - Petržalka zo dňa 04.10.2010, ktorým podľa § 106 ods. 1 písm. e) stavebného
zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 1000,-€ za porušenie § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona,
ktorého sa dopustil tým, že v čase od 01.01.2009 do 30.08.2010 užíval osvetlené reklamné zariadenie
typu bigboard s rozmermi zobrazovacej plochy 2x9, 6x3,6 m, na nosnej konštrukcii výšky 22,5 m, na
pozemku parc.č. XXXX/XX, kat.úz. O., v lokalite N. F.. v K., bez príslušného povolenia stavebného úradu.

Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že správny orgán vydal dňa 30.08.2005 rozhodnutie pod
značkou: 12/05/08277/TJ/Ko133, ktorým povolil umiestnenie jedného reklamného zariadenia žiadateľovi
(žalobcovi) v lokalite N. ulica, časť pozemku parc.č. XXXX/XX v kat.úz. O. do 31.12.2008.

Správny orgán dňa 24.09.2010 doručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania o uložení
pokuty za to, že užíval reklamné zariadenie v určenom čase po uplynutí platnosti povolenia do doby



jeho predaja novému vlastníkovi, čo správny orgán zistil v priebehu správneho konania z výpovede
žalobcu. Zároveň poučil žalobcu o jeho procesných právach v danom konaní v súlade s § 33 ods.
2 správneho poriadku. Z obsahu vyjadrenia žalobcu doručeného správnemu orgánu dňa 27.09.2010
vyplýva, že žalobca predmetné reklamné zariadenie neužíva, má ho iba uskladnené ako konštrukciu v
pôvodnom stave s verbálnym súhlasom už iného vlastníka na novorozparcelovanom a prečíslovanom
pozemku, t.č. parc. č. XXXX/XX a uvedená konštrukcia už bola odpredaná spoločnosti BigBoard
Slovensko, s.r.o. Žalobca žiadal správny orgán o upustenie uloženia pokuty s poukazom na absolvované
procedurálne postupy k vydaniu predĺženia povolenia na prevádzku a užívanie reklamného zariadenia,
ktoré konanie bolo napokon zastavené na podnet žalobcu z dôvodu, že žiadosť sa stala bezpredmetnou,
pretože reklamné zariadenie bolo medzičasom odpredané už vyššie menovanej spoločnosti. Do spisu je
založená zápisnica z miestneho zisťovania a pripojená je k nej fotodokumentácia zobrazujúca reklamnú
konštrukciu zachytenú z rôznych vzdialeností a viditeľnú z verejných priestorov. Na jej výlepovej ploche
je umiestnená reklama.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné
orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z
verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 13.277,56
€ (400.000 Sk) právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo
užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore
s ním.

Pokiaľ ide o preskúmanie postupu správnych orgánov v konaní treba uviesť, že podľa § 140 stavebného
zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a
dôsledne vyžadovať plnenie povinností.

Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa
rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom.
Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to,
či budú v prospech alebo neprospech účastníka.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.



Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v relevantnom čase (od 01.01.2009 do 30.08.2010)
by reklamné zariadenie nepatrilo žalobcovi, resp. že žalobca nedisponoval s príslušným povolením
stavebného úradu toto zariadenie užívať. Z fotodokumentácie je tiež zrejmé, že ide o reklamné
alebo propagačné zariadenie umiestnené na mieste viditeľnom z verejných priestorov, pričom medzi
účastníkmi nebol sporný ani spôsob jeho spojenia s pozemkom. Sporným bol spôsob zisťovania
skutkového stavu veci, ktoré vyústilo k sankcionovaniu žalobcu za nedodržanie pravidiel ustanovených
v § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

Súd z obsahu administratívneho spisu mal jednoznačne preukázané, že správny organ umožnil
žalobcovi sa k predmetu konania vyjadriť, čo žalobca aj využil, avšak nedomáhal sa žiadneho
ďalšieho dokazovania, ani iných procesných práv, nenamietal žiaden postup, žiadal len o upustenie
trestu. Preto jeho námietku uvedenú týmto smerom súd nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ žalobca
ďalej namietal, že správne orgány pochybili, keď ho neprizvali k miestnej ohliadke ( § 38 ods. 3
správneho poriadku) súd mal preukázané, že s touto námietkou sa žalovaný vysporiadal na str. 4
napadnutého rozhodnutia, kde uviedol “V tomto smere je potrebné uviesť, že nešlo o ohliadku ako
jeden z dôkazných prostriedkov podľa správneho poriadku, ale o miestne zisťovanie, kde správnemu
orgánu povinnosť prizvať účastníka konania nevyplýva. Išlo o terminologické pochybenie stavebného
úradu….Takýmto prostriedkom ( poznámka súdu § 34 správneho poriadku) je aj miestne zisťovanie, ak
sa skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, týkajúce sa stavu na mieste stavby, dajú zistiť aj z verejne
prístupných priestorov a na ich získanie nie je potrebná participácia a súčinnosť účastníkov konania,
najmä stavebníka”. Uvedené vysvetlenie a náprava slovného spojenia “miestna ohliadka” súd považuje
za nevybočujúcu úvahu z logiky veci, ale najmä za súladné s vyššie uvedenými pravidlami správneho
konania, keď správne orgány “dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.”

Súd nemá pochybnosti o tom, že žalovaný pri fotografovaní reklamného zariadenia využil dôkazný
prostriedok najvhodnejší, t.j. na mieste zisťoval skutkový stav, ku ktorému nepotreboval nikoho
asistenciu. Preto súd námietku žalobcu uvedenú týmto smerom tiež nepovažoval za dôvodnú.

Napokon ani súd nepochybuje o tom, že reklamné zariadenie, na ktorého výlepovej ploche je na miesto
čistej “nepopísanej” plochy umiestnená reklama prezentujúca určitý produkt (súdu známu komplexnú
internetovú ochranu “ESET Smart Security”) má účinky reklamy na riadne užívanom reklamnom
zariadení.

Krajský súd v Bratislave z odôvodnenia oboch vydaných rozhodnutí ako aj z obsahu predloženého
administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona. Taktiež nebolo preukázané, že by napadnuté
rohodnutie trpelo vadami, ktoré žalobca v žalobe uviedol.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z
neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí
prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.



Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.