{"guid": "38dfec14-36b5-4041-9664-4e577a2680ab:dc0a3e5c-b240-4f96-b054-ef71ba6de187", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7216226400.1", "spisova_znacka": "2Co/36/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/36/2019 z 29. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. októbra 2019, sp. zn. 2Co/36/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7216226400.1", "identifikacne_cislo": "7216226400", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc0a3e5c-b240-4f96-b054-ef71ba6de187", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7216226400.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7216226400.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7216226400.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226400
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216226400.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava, Mostová 2,
IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO:
47 255 706, proti žalovanej M. F.Á., D.. XX.XX.XXXX, N. G., D.. P. XXX/XX, o zaplatenie 348,37 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 27Csp/65/2016-57 z 10.10.2018 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e     rozsudok a   v r a c i a     vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 348,37 € s
príslušenstvom tvrdiac, že jeho právny predchodca - spol. Slovak Telekom, a.s. a žalovaná sa na základe
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení dohodli, že poskytovateľ žalovanej
umožní využívať vymedzené služby v sieti a žalovaná za ne bude uhrádzať odplatu, čo však neurobila
a žalovaná suma tak predstavuje hodnotu neuhradených služieb a táto pohľadávka žalobcovi bola
postúpená zmluvou z 27.8.2015. Poukázal na to, že platobný rozkaz zo dňa 22.6.2017 sa žalovanej
nepodarilo doručiť, a preto ďalej postupoval podľa § 116 ods.2 CSP a vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu. Zistil, že žalobca sa
v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb zaviazal v prospech žalovanej zriadiť prístup do
siete internet alebo iných verejných alebo neverejných dátových sieti, za ktoré bola žalovaná povinná
uhrádzať pravidelne mesačne splátku kúpnej ceny vo výške 7,83 €, avšak zmluva a dodatok k nej zo
dňa 15.11.2013 boli podpísané iba právnym predchodcom žalobcu a žalovaná zmluvu ani dodatok k
nej nepodpísala. Právne vec posúdil podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. ako aj podľa § 40 ods.1, 3
Obč.zák., keď ďalej citoval aj čl. 8 a § 149 a § 150 ods.1 CSP a nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný,
v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. Mal za to, že žalobca musel preukázať skutočnosti, na
základe ktorých mu jeho právo patrí a zaťažovalo ho tak dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy
a poskytnutie plnenia podľa nej. Žalobca však nepredložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorá
by bola podpísaná žalovanou ako účastníkom a neuniesol tak dôkazné bremeno a svoje tvrdenie o
platnom uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Nakoľko zmluva nebola podpísaná, nebola
dodržaná jej zákonom vyžadovaná písomná forma a je tak neplatná. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods.1 CSP.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie
namietajúc okrem iného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že nesprávnym procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že napadnuté



rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval vybrané ustanovenia zák. č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a uviedol, že jeho právny predchodca na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich dodatkov sa zaviazal žalovanej poskytovať
vymedzené služby a táto za ne mala uhrádzať odplatu. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby
spojené s užívaním SIM karty a za tieto skutočne poskytnuté služby boli postupne vystavované faktúry
znejúce na žalovanú sumu a teda uplatnený nárok predstavuje výlučne nezaplatenú odplatu za služby.
Z predložených listinných dokladov vyplynuli tieto skutkové tvrdenia a žalovaná ich nepoprela. Pri
zdokumentovanom stave mal konajúci súd ho prípadne vyzvať na doplnenie alebo opravu podania a
napriek tomu o veci následne rozhodol bez nariadenia pojednávania. Nemal teda možnosť reagovať na
úvahu súdu o tom, že súd za službu nepovažoval to, čo za službu považoval sám a rozhodnutie pre
neho takto bolo nepredvídateľné. Navyše konajúci súd zrejme nemal pochybnosti ohľadom uzatvorenia
zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, keďže vo veci vydal platobný rozkaz
a tento bol zrušený jedine z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej. Trval na tom, že zmluva medzi jeho
právnym predchodcom a žalovanou bola riadne uzavretá a ku odvolaniu opätovne predložil príslušnú
zmluvnú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že táto bola podpísaná aj žalovanou a pôvodne problém
pri jej predkladaní súdu bol spôsobený softerovou knižnicou, ktorá bola použitá pri konverzii PDF
dokumentu obsahujúceho digitálny podpis a ktorá knižnica nevedela obsluhovať daný typ prvku, a preto
ho vynechala. S poukazom na judikatúru všeobecných súdov ako aj judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, či odbornú literatúru bol toho názoru, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny
proces a napadnuté rozhodnutie nebolo ani dostatočne odôvodnené.

4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené,
preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.1 písm.b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.  f/ CSP uplatnený o.i. žalobcom je daný v prípade
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v
prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu
prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne
skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j.
skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak,
že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa
jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

6. Odvolací súd v preskúmavanej veci zistil, že odvolací dôvod namietaný žalobcom je naplnený, keď
súd prvej inštancie v rozpore s obsahom súdneho spisu a dôkaznou situáciou v spore žalobu zamietol,
nezaoberajúc sa ďalšími, pre rozhodnutie vo veci samej významnými skutočnosťami.

7. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

9. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.

10. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú
inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich



cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava
v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie
je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového
konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s
princípom arbitrárneho poriadku.

11. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s § 215 CSP, v zmysle ktorého súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na §151 ods. 1 CSP, podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských
sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP).

12. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby uvádzajúc, že žalobca mu nepredložil zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, ktorá by bola podpísaná žalovanou ako účastníkom. Podľa obsahu spisu
je zrejmé, že žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. si od žalovanej uplatňuje odplatu za poskytované služby spojené s užívaním SIM karty. Žalovanej v
konaní spolu s platobným rozkazom 27Csp/65/2016-32 z 22.6.2017 bola doručovaná aj žaloba, spolu s
procesnými poučeniami, avšak žalovaná sa na adrese trvalého pobytu (D.. P. XX, G.) nezdržiavala, kvôli
čomu platobný rozkaz uznesením 27Csp/65/2016-46 z 21.2.2018 bol zrušený. Následne prvoinštančný
súd zverejnil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke oznámenie o podanej žalobe a o tejto dňa
10.10.2018 rozhodol formou verejného vyhlásenia rozsudku. Z uvedených dôvodov teda žalovaná
nezaujala k žalobe žiadne stanovisko, nijako skutkové tvrdenia žalobcu nevyvrátila ani nespochybnila.
Súd prvej inštancie v súlade so zásadou zvýšenej ochrany strany sporu a povinnosťou súdu ex
offo prihliadať na neplatnosť právnych úkonov, či existenciu neprijateľných zmluvných podmienok
posudzoval aj obsah listinných dôkazov, z ktorých vyvodzoval aj skutočnosti, ktoré stranami neboli
prednesené. Súd prvej inštancie tak rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania, spochybňujúc
rozsah skutkových tvrdení uvedených v žalobe o uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

13. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca so žalovanou uzavrel riadnu zmluvu a
na jej podklade poskytoval služby je neprípustné, aby súd sám bez spochybnenia skutkových tvrdení
žalobcu žalovanou, tieto sám po skúmaní spochybňoval bez dokazovania na pojednávaní a bez toho,
aby sa žalobca k jeho pochybnostiam vôbec mohol vyjadriť. Takýto postup totiž nesie znaky tzv.
nespravodlivého procesu, keď žalobca po poskytnutí všetkých listinných dôkazov a nespochybnení
skutkových záverov protistranou môže právom očakávať, že dôkazné bremeno uniesol a nemusí už ďalej
vyvíjať žiadnu aktivitu. Pokiaľ súd mal dôvodné pochybnosti o platnosti uzavretej zmluvy, bol povinný v
súlade so zásadami spravodlivého súdneho konania vykonať dokazovanie, ak predtým nevyzval žalobcu
na doplnenie skutkových tvrdení (§150, § 295 CSP). Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 150,
§ 151 CSP, jeho konanie preto nesie znaky nepredvídateľnosti, čo je v rozpore s právom sporovej strany
na spravodlivý súdny proces.

14. O to významnejšie je to v danom prípade, ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nedáva
žiadnu odpoveď na to, aké následky by prípadná neplatnosť zmluvy pre absenciu podpisu žalovanej
mala na nárok žalobcu domáhať sa náhrady za poskytnuté služby (ich neposkytnutie namietané
žalovanou stranou nebolo), hoci aj na základe iného právneho titulu (bezdôvodné obohatenie a pod.).
Vzhľadom na uvedené nedostatky v konaní a rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolaciemu súdu
neostávala iná možnosť, než napadnutý rozsudok zrušiť v súlade s § 389 ods.1 písm.b/ CSP.

15. V opätovnom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc zásady povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti s prihliadnutím na osobitosti dokazovania v procese s ochranou slabšej strany sporu (§ 295
CSP) opätovne vyhodnotí dôvodnosť a rozsah nároku žalobcu na úhradu poskytnutých služieb. Svoje
rozhodnutie úplne a presvedčivo odôvodní spôsobom spĺňajúcim požiadavky vyplývajúce z § 220 CSP
tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom hodnotil žalobcom predložené listinné dôkazy, na základe akých
zistení a ich právneho posúdenia dospel k záveru o neplatnosti zmluvy a nárok žalobcu posúdi aj podľa
iných do úvahy pripadajúcich predpisov hmotného práva. Pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu



prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, rozhodne tento o náhrade trov celého konania v novom
rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Csp/65/2016", "guid": "95f202cc-1e2b-4da9-bd83-fda2d14e7541:6e0cc162-b393-47d5-8174-6ce2d1dd7a8b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}