Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/97/2017 z 5. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. septembra 2017, sp. zn. 5CoE/97/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3516207571.1 Krajský súd Trenčín | 5CoE/97/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3516207571.1 | 2017-09-05 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbd87033-541b-4413-b3e0-65042ffbfda6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3516207571.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/97/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207571
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516207571.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: L. A., bytom
M. L. XX, o vymoženie 1 670,76 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. januára 2017, č. k. 12Er/807/2016-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu bola dňa 16.09.2016
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul
bol k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom v Žiline,
Framborská 3605, sp. zn. RK-PC-1391/15-MK zo dňa 01.02.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa
01.06.2016 a vykonateľným dňa 07.06.2016. Súd sa oboznámil so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, výpisom z obchodného
registra o oprávnenom, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru /zmluvou o revolvingovom
úvere č. 8500032376 zo dňa 30.09.2013, podpísanou povinným dňa 25.9.2013,
vrátane Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskou zmluvou č. 8500032376
zo dňa 30.09.2013, podpísanou povinným dňa 25.09.2013. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha
plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom, dňa 30.09.2013. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako
právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom a spotrebiteľom - povinným, ktorému bol poskytnutý úver za účelom
kúpy veci alebo úhrady ceny za službu (bez uvedenia účelu). Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide
o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva
o revolvingovom úvere mala charakter vopred pripraveného a predtlačeného formulára. Súd na
základe uvedeného posúdil zmluvu ako zmluvu štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu
a vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský. Na predmetný právny vzťah sa preto budú
aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj citované ustanovenia § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka, rovnako ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc zo zásady špeciality zákona o spotrebiteľských
úveroch. Skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského
súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok



právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Súd zistil, že
oprávnený uzatvoril s povinným formulárovú rozhodcovskú zmluvu, kde je v bode 5 uvedené, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, alebo Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobná
návrh. Zároveň súd uviedol, že povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal dňa 25.09.2013, súčasne so
zmluvou o revolvingovom úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Súd po zvážení všetkých
okolností, za ktorých bola zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva uzavreté, dospel
k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. Z dikcie ustanovenia § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je taká, s ktorou
sa spotrebiteľom pred podpisom zmluvy nemal možnosť oboznámiť, a teda ani nemohol ovplyvniť jej
obsah, resp. taká, s ktorou sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť, ale jej obsah ovplyvniť nemohol.
V danom prípade súd pri posúdení, či ide o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku, vzal do úvahy
niekoľko okolností. Súd poukazuje v prvom rade na to, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi
predložená súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere, v ten istý deň a na tom istom mieste, teda možno
povedať, že na tom istom rokovaní. Ako zmluva o revolvingovom úvere, tak aj samotná rozhodcovská
zmluva, má charakter formulárovej zmluvy. Formulár umožnil pracovníkovi oprávneného dopísať len
údaje identifikujúce dlžníka, dátum vyhotovenia a označenie osoby, konajúcej v mene a na účet
veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto na podpis dlžníka. Všetky ostatné
údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Dlžník, ktorému je
predložená takáto zmluva, nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola
navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý deň) so zmluvou o revolvingovom úvere, a teda
povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a v
konečnom dôsledku ani nemusel vedieť o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu, napriek tomu, čo
bolo na konci zmluvy deklarované. Z predložených listinných dôkazov teda nevyplýva, že by si uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy
možno len ťažko predpokladať, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom
zasahovať. K ďalším indikátorom svedčiacom o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy bola
skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej
núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súd na základe týchto skutočností dospel záveru,
že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. Jej uzavretím sa spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje
nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom (čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Je síce pravdou, že rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom
aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým
nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného
súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské
konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k názoru,
že rozhodcovská zmluva napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka jej absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným
titulom. Súd použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, v súlade s § 44 ods. 2 a § 44 ods. 3 Exekučného poriadku,



žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie
v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania Zastával názor, že exekučný súd sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledne,
resp. vôbec nezaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú
zmluvu alebo nie. Poukázal na skutočnosť, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplýva to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale
aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu
na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným
úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s
oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť
preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí
jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z
vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi
uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, nespĺňala by ani definíciu
neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Neprijateľným
môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho
žaloby. Predmetná rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto
podmienkou nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka nemá riešiť ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Poukázal na
rozhodnutie iných krajských súdov. Zastával názor, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci bola daná.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Uviedla, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
pravdivo odôvodnil zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a preto súhlasí s
jeho rozhodnutím. Tlačivo bolo vopred pripravené a nebolo dôkladne vysvetlené spolu s dôsledkami
uzatvorenia zmluvy. Nebola oboznámená so žiadnymi možnými následkami a bolo jej dané na
podpísanie vopred nachystané tlačivo - zmluva, bez akýchkoľvek poučení o dôsledkoch.

4. Oprávnený k vyjadreniu povinnej uviedol, že tvrdenie povinnej je v rozpore s obsahom právneho úkonu
Rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzatvorenia. Zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo
strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ poučil spotrebiteľa nad rámec
zákona pred uzavretím zmluvy prostredníctvom viazaného finančného agenta a aj priamo v písomnom
vyhotovení rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že je spotrebiteľovi predložená rozhodcovská
zmluva, ktorá je formulárová, neznamená, že spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom
a odmietnuť jej uzavretie bez následku neposkytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva nie je podmienkou
pre získanie úveru a je tu možnosť dodatočného odstúpenia, pričom táto informácia bola uvedená v
popredí textu rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukazuje na zákonné ustanovenia, ktoré určujú ako sa
má vykladať písomný právny úkon, najmä na § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) ,
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3Cdo/81/2011 a nález českého Ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014. Povinný dobrovoľne uzatvoril rozhodcovskú zmluvu a to i
napriek poučeniu v ods. 2.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej ako "CSP") (účinný od 01.07.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so



zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
8. Podľa § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

9. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku jednak posudzuje v spojení s ustanovením § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu či spĺňa zákonom stanovené náležitosti
(t.j. jej platnosť), a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust.
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento spĺňa zákonom
ustanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo
ho obchádza či sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená
ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o udelenia poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 3 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská
zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť
všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola
uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012,
sp. zn. 6Cdo/105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu



alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.
septembra 2012, sp. zn. 5Cdo/230/2011).

12. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 30.09.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, teda v znení
účinnom od 01.03.2012, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným
a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ -
oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným dňa 30.09.2013, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s
povinným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo
formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, keď jej
obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum
narodenia. Veriteľ pritom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V
súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným
súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa),
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp.
ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej
zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací
súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

13. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

14. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v



takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

15. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).