{"guid": "38d4e092-9ece-4490-b51d-f4a964958abc:e33147db-c590-46d3-a8f4-c91736c64aaa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113209062.2", "spisova_znacka": "5CoZm/27/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoZm/27/2015 z 13. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. apríla 2016, sp. zn. 5CoZm/27/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113209062.2", "identifikacne_cislo": "8113209062", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2016-04-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e33147db-c590-46d3-a8f4-c91736c64aaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113209062.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113209062.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113209062.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoZm/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209062
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113209062.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, ČR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Q. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., V. B. XXXX/X, t. č. C. XXX, o zaplatenie 210,57 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2014 pod č. k. 19CbZm/22/2013-83 a na odvolanie
žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku toho istého súdu zo dňa 13.4.2015 pod č.k. 19CbZm/22/2013-121,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a    čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom ohľadom zmluvného úroku nad 0,06 % denne.

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa.

R u š í     dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení zmluvnej podmienky za
neprijateľnú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi
POHOTOVOSŤOU, s.r.o., a žalovanou dňa 18.3.2010, pod bodom č. 17.

N e p r i z n á v a     žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zo dňa 28.11.2014 konanie o zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 210,57 eur zastavil. Taktiež zastavil konanie nad zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
tak, ako je to presne špecifikované vo výroku rozsudku a zastavil aj konanie o 6 % ročný úrok taktiež
tak, ako je to presne špecifikované vo výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol,
že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca podal dňa 28.3.2013 na tamojšom súde návrh na zaplatenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia  Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ním sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia 210,57 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 18.3.2010 na zmenkovú sumu
1.370,57  eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 5.9.2010.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia.“ Zmenka bola vystavená dňa 18.3.2010 (dátum vystavenia) na sumu 1.370,57  eur, pričom
do jej textu bol poňatý záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 5.9.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ



zaplatil 1.160,- eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 1.160,-  eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca je podľa výpisu z Obchodného
registra Mestského súdu v Prahe zapísaný pod č. C81616 s dňom zápisu 24.1.2001 v predmete
činnosti, okrem iného, aj pre činnosť ekonomických poradcov a sprostredkovateľskú činnosť od vzniku
až do 8.1.2013. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., je podľa výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, oddielu Sro, vložka 23636/B, zapísaná s dňom vzniku 14.3.2001 v
predmete činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že dňa 18.3.2010 uzavrela žalovaná s obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 528,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 528,-  eur, celkovo tak zaplatiť čiastku 1.128,-  eur v 12-mesačných splátkach po 94,- eur
počnúc dňom 22.4.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
V spodnej časti tejto formulárovej  zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a násl.
Obch. zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j.
keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí
včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 18.3.2010 na zmenkovú sumu 1.370,57  eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 5.9.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom
hornom rohu obsahuje údaj, a to č. zmluvy XXXXXXXXX  a za miesto splatenia je určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa, a to spoločnosť Pohotovosť s.r.o..

Súd ďalej v rozsudku uviedol, že predmetom nároku žalobcu, ktorý ho uplatňuje v zmysle ust. čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je nárok vyplývajúci z vistazmenky. Keďže evidentne ide o
spotrebiteľský právny vzťah, bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere,
ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie tejto zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola
uzavretá za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ustanovenia §
4  tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať, o.
i., podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej z predložených listinných
dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane
formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou
pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou
ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný, je
nepriehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne dojednaná, a je zrejmé, že spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo k
skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a
v rozpore ako s dobrými mravmi, tak aj poctivým obchodným stykom. Keďže súd má v zmysle § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských
práv ex offo, konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti, s.r.o., tak aj zo
strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej
spotrebiteľskej legislatívy. Zistil, že Pohotovosť, s.r.o., napriek tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti
z uzavretej zmluvy, neuplatňovala svoj nárok z titulu uzavretej zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale



uplatnila vyplňovacie právo blankozmenky, a v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už
vyplnenú zmenkovú sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup, ako aj vydaný rozhodcovský
rozsudok súd preskúmal v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne postúpil práva
zo zmenky na nového nadobúdateľa, a tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek
tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých
údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s
ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil. Preto nárok ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu,
by právo na náhradu trov konania prináležalo žalovanej, ale táto náhradu trov konania nežiadala, a preto
jej ich nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol tento zmeniť a jeho návrhu
vyhovieť a tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
a tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd síce opiera svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy
a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné
doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán.
Žalobca, a podľa dostupných informácii ani žalovaný, nenavrhovali doplnenie dôkazov. Podľa ust. §
120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností má žalobca za
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku
a keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom
konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné
využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a
nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.  Potreba vykonať
ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak
však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako
spotrebiteľa. Uvedené správanie súdu je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásah
do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal z, podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaná
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzavrela zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto
údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.
Preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový
súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania
je výlučne zmenka  a nie iný záväzkový právny vzťah. Ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a
šekoch. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká
je aplikovateľná aj v tomto konaní, pričom tento judikát je použiteľný na prejednávanú vec. Pokiaľ
súd dospel k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, v tejto súvislosti poukázal na to,
že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich



nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Ďalej sa vyjadril k záveru súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v bode č. 17, a to v tom smere, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako
cenného papiera a ak súd sám vykonal dôkazy spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k ním
vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade nerešpektoval
znenie ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a aj napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku
za neprijateľnú. V prípade, ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol
právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, teda najmä
súdy. Podotkol, že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania, a naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý však
zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva. Súd bol oprávnený v zmysle Zákona zmenkového a šekového
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Tvrdí, že vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového vzťahu, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a teda ide o platnú zmenku. Preto má za to,
že ním uplatnený  nárok  je v celom rozsahu dôvodný.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.4.2015 pod č.k. 19CbZm/22/2013-121 prvostupňový súd  v zmysle
§ 153 ods. 4 O.s.p. vyhlásil  zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
zmluve č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovanou dňa 18.3.2010, pod bodom
č. 17, v znení uvedenom vo výroku dopĺňacieho rozsudku,  za neprijateľnú.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že  ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je
potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto nebola individuálne dojednaná,
t.j. bola vopred navrhnutá, a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, pričom toto
zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú
na základe zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa. Ďalej mal za to, že spotrebiteľ v čase uzavretia
dotknutej zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky
a teda predovšetkým posilnenia práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na úkor spotrebiteľa.
Pretože ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, mal za
to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na
súde (uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.3.2011, č.k. 37Er/7273/1010-10).

Proti tomuto, dopĺňaciemu rozsudku, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť dopĺňací rozsudok,
a to bez náhrady a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.  V dôvodoch odvolania uviedol, že
v tejto veci nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako
cenného papiera a ak súd sám vykonal dôkazy spotrebiteľskou zmluvou, bez možnosti žalobcu sa k
nim vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Je však potrebné podotknúť,
že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá
nie je účastníkom tohto konania. Naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý takúto zmluvnú
podmienku vôbec nepoužíva.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca odvolaciemu súdu čiastočné späťvzatie návrhu, ktorým
žalobca vzal svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje
v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Zároveň žiadal zastaviť konanie v časti
zmenkového úroku 0,19 % denne oproti pôvodne požadovanom 0,25 % denne, teda žiadal priznať len
zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.



Odvolací súd zaslal čiastočné späťvzatie návrhu žalovanej s tým, aby sa v lehote 3 dní vyjadrila, či s
čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.2.2016 uviedla, že s čiastočným späťvzatím návrhu vyslovuje nesúhlas.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.

V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu (žaloby) žalobcom, a to v rozsahu tak, ako je
to uvedené vyššie, s tým, že po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňoval v tomto konaní
len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Žalovaná však s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcu
vyslovila nesúhlas a preto  odvolací súd v zmysle ustanovenia § 208 O.s.p. nepripustil späťvzatie v časti
týkajúcej sa uplatňovaného zmenkového úroku  nad 0,06 %  denne.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie žalobcu v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že:

a) odvolaniu  žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú je
možné vyhovieť,

b)    uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku vo
výrokoch o zamietnutí zostatku návrhu  i o náhrade trov konania.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku v jeho napadnutej časti a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd dopĺňa:

V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami je potrebné uviesť len nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa  20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca
použil, že:

1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v  prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je, i pri rešpekte
k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom, povinný vždy
prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické
záujmy a postavenie.  Pri svojej rozhodovacej činnosti musí
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola
vystavená dňa 18.3.2010, pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXXXX



(č. l. 8). Uvedené číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., a žalovanou.
Zmluva o úvere (č.l. 68) bola uzavretá  dňa 18.3.2010. Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver
vo výške 600,-  eur. V tom čase ustanovenie  § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola vyplnená v
rozpore s týmto ustanovením a preto sa žalobca nemohol domáhať plnenia z uvedenej zmenky.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami
písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú.
Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa, pri určovaní ktoré
dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, je len zdanlivá, lebo obe
listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravených zmluvných dojednaní. Doložka v zmluve uzavretej adhéznym spôsobom, ktorá odkazuje na
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky v
danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli a preto aj
z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Ako už bolo vyššie uvedené, čiastočné späťvzatie
návrhu ohľadom denného úroku z omeškania nepripustil.

Odvolací súd však zrušil dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení zmluvnej
podmienky za neprijateľnú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXXXX,
uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o., a žalovanou dňa 18.3.2010, pod bodom č. 17. Súd
prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania. Preto v prejednávanej veci takéto
vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, kde dodávateľ na rozdiel od spotrebiteľa nie je
účastníkom konania, neprichádza, podľa odvolacieho súdu, do úvahy. Nie sú preto splnené procesné
podmienky dané ust. § 153 ods. 4 O.s.p., aby súd aj bez návrhu uvádzal takúto zmluvnú podmienku,
netýkajúcu sa žalobcu, do rozsudku.

Preto boli splnené podmienky pre postup podľa § 221 ods.1 písm. i/ O.s.p. na zrušenie dopĺňacieho
rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len v nepatrnej časti, keď uspel len s odvolaním
týkajúcim sa výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V odvolacom konaní bola v prevažnej časti
úspešná žalovaná. Táto si však náhradu trov konania neuplatnila a preto jej odvolací súd  náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19CbZm/22/2013", "guid": "7f3eedda-c206-4895-8061-84728d75baaa:b90377d6-4579-411c-9caa-5bb1e7747318", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4aa0da10-006f-4592-a08e-a9425342ffc9:e2b5fde4-58c9-4968-8d5e-9dd3d7fa9351", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CbZm/22/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19CbZm/22/2013 z 21. 10. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4aa0da10-006f-4592-a08e-a9425342ffc9:e2b5fde4-58c9-4968-8d5e-9dd3d7fa9351"}], "citovane_v": []}