Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/21/2012 z 26. 6. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. júna 2012, sp. zn. 1CoE/21/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7704115511.1
Krajský súd Košice | 1CoE/21/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7704115511.1 | 2012-06-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ca9db56-9972-494a-be49-4f914aafe814
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7704115511.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/21/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704115511
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7704115511.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. T. W. D. K., B. B. M. K., K. Č.. X, IČO : XXX
XXX, proti povinnému V. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v V. , H.. K. Č.. XX, o vymoženie 9,96 eur
s prísl., vedenej súdnym exekútorom J.. Q.. A. S., Exekútorský úrad K., Ž. Č.. X, K. pod sp. zn. EX
653/2004, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.7.2011
č.k. 18Er/112/2004-15 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í  uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinného zaväzuje nahradiť súdnemu
exekútorovi Q.. J.. A. S.  trovy exekúcie v sume 29.80 eura do 3 dní  od právoplatnosti uznesenia.

Účastníkom  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a  povinného zaviazal zaplatiť  súdnemu
exekútorovi J.. Q.. A. S. trovy exekúcie vo výške 28,81 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia

Na odôvodnenie uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora
bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor J.. Q.. A. S..  Exekučným titulom bol  Rozkaz o
uložení sankcie za priestupok zo dňa 11.9.2001 č. ORP-2-746/DI-1-2001, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 3.10.2001 a stal sa vykonateľným dňa 29.10.2001. Dňa 7.2.2011 doručil súdny exekútor  podnet
na zastavenie exekúcie podľa  § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, pretože došlo k uplynutiu
prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky dňom 19.10.2004. Súdny exekútor v súvislosti so
zastavením exekúcie uplatnil nárok na  náhradu trov exekúcie  v  sume 56,88 eur s DPH, ktoré
špecifikoval takto :  časová odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.
za úkony : - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 45 min., - spracovanie upovedomenia
o začatí exekúcie v trvaní 30 min., - spracovanie lustrácie do Sociálnej poisťovne v trvaní 20 min., -
lustrácia OR, ŽR v trvaní 10 min., - spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti povinný v trvaní 20
min., - spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 45 min., - spracovanie vrátenia poverenia
25 min., t.j. 3 hod. a 15 min. - 26,56 eur; paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 v spojení
s § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za úkony :  získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- 3,32 eur, - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur, - každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného 2x - 6,64 eur -  13,28 eur; náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z.z. - poštovné - 4,91 eur, poštovné do budúcna - 2 eur, telekomunikačné výdavky - 0,65 eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa  ust. § 57 ods. 1 písm. f/, § 196, § 200 ods. 1, § 197
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), §



88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a exekúciu zastavil , pretože k uplynutiu vykonateľnosti
exekučného titulu došlo dňom 19. 10. 2004.

O trovách exekúcie rozhodol  podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu
zaviazal povinného. O  ich výške  rozhodol podľa  ust. § 27a, § 14, § 15, § 22, § 25 vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) a súdnemu
exekútorovi priznal 28,81 eur. Súd preskúmal účelnosť ako aj časové ohodnotenie vykonaných úkonov
exekučnej činnosti, a oproti uplatneným trovám exekúcie časový rozsah jednotlivých úkonov upravil
takto: spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - povinný -  10 min, spracovanie návrhu na
zastavenie exekúcie - 10 min., nakoľko takéto ohodnotenie sa javí ako primerané. Nepriznal odmenu za
spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie
lustrácie do sociálnej poisťovne, pretože nie je možné priznať časovú odmenu za tie úkony, ktoré sú
odmeňované paušálnou odmenou. Ak by súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu a zároveň
aj paušálnu odmenu, došlo by k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu. Je preto samozrejmé,
že na získanie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné, aby súdny exekútor spísal žiadosť o
udelenie poverenia, teda udeleniu poverenia predchádza presne stanovený procesný postup, ktorý je
uvedený v Exekučnom poriadku. Taktiež nepriznal odmenu za lustráciu v obchodnom  a živnostenskom
registri  a spracovanie vrátenia poverenia, pretože ide o administratívne práce, za ktoré je náhrada
zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( ust. § 25 vyhlášky).  Následne  uvedený čas ( jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti)  sčítal a priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednu účelne vynaloženú
hodinu t.j. 6,64 eur ( v zmysle právneho názoru vysloveného  v  rozsudku  NS SR  sp. zn.  1 M
Cdo 7/2006).  Súdnemu exekútorovi priznal aj  paušálnu odmenu vo výške 13,28 eur +  20% DPH z
odmeny vo výške 3,98 eur ako aj  náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 4,91 eur. Nepriznal
poštovné do budúcna vo výške 2 eur, pretože  priznať možno iba náhradu  tých  hotových výdavkov,
ktoré preukázateľne vznikli do rozhodnutia súdu. Z obsahu spisu neboli preukázané telekomunikačné
výdavky, preto ich  náhradu súdnemu exekútorovi  nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, jeho  výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
súdny exekútor.  Žiadal napadnutý výrok zmeniť a priznať mu trovy exekúcie v celej uplatnenej  sume
( t.j. 56, 88 eura).

Namietal, že nesúhlasí s nepriznaním odmenu za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia
v trvaní 45 min., - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie  v trvaní 30 min., -  spracovanie
lustrácie do Sociálnej poisťovne (2x10 min.) v trvaní 20 min., -  lustrácia obchodný  a živnostenský
register OR, ŽR v trvaní 10 min., -  spracovanie vrátenia poverenia v trvaní 25 min.  Konštatoval, že
vyhláška neuvádza v žiadnom svojom ustanovení, že v prípade, ak súdnemu exekútorovi prináleží
paušálna  odmena za jednotlivé úkony, nie je možné za tie isté úkony určiť odmenu  aj podľa počtu
hodín účelne vynaložených na tieto úkony. Podotkol, že spracovanie návrhu na zastavenie konania nie je
len jednoduchým predložením návrhu oprávneného konajúcemu súdu, ale obnáša v sebe aj kompletné
zosumarizovanie spisu, jeho prípravu na ukončenie a v neposlednom rade aj vyúčtovanie hotových
výdavkov, o ktorých je konajúci súd povinný pri rozhodovaní o zastavení exekúcie rozhodnúť. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že  neuviedol, akým spôsobom došiel k časovému intervalu 5 minút v prípade úkonu
- spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti povinnému a 10 minút v prípade úkonu  spracovanie
návrhu na zastavenie exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia nie je ani  zrejmé, prečo zo strany súdu
došlo ku kráteniu časových intervalov. Uviedol, že časový interval 20 minút za spracovanie žiadosti
o poskytnutie súčinnosti povinnému bol uplatnený za dva takéto úkony. Upriamil  pozornosť na ust.
§ 14 ods. 1 vyhlášky a  zdôraznil, že čas vynaložený na vykonanie predmetných úkonov bol účelne
vynaloženým časom, pretože  ich vykonanie je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora pri výkone
exekučnej činnosti v konkrétnej veci.   K nepriznaniu náhrady hotových výdavkov za telekomunikačné
výdavky a za internet, súdny exekútor uviedol, že  prostredníctvom internetu vykonal  (okrem iného)
lustráciu povinného v Sociálnej poisťovni a lustráciu obchodného a živnostenského registra, o čom sa
nachádza informácia v exekučnom spise.  K nepriznaniu  poštových výdavkov uviedol, že tieto boli
reálne vynaložené tak ako je to na obale exekučného spisu uvedené v časti „pošta a poplatky“. V závere



podaného odvolania zdôraznil, že základom pre výpočet dane z pridanej hodnoty je súčet odmeny a
všetkých vynaložených nákladov, pretože aj tie podliehajú u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie predložil
odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.
1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§
206 ods. 3 O.s.p.), preto nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie podľa § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch  ( vzhľadom ku skutočnosti, že exekučným titulom bol  Rozkaz o
uložení sankcie za priestupok zo dňa 11.9.2001 č. ORP-2-746/DI-1-2001, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 3.10.2001 a stal sa vykonateľným dňa 29.10.2001)  uplynula dňa 29.10.2004 a počnúc dňom
30.10.2004 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky proti povinnému.

Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a včas (t.j. niekoľko mesiacov pred
uplynutím prekluzívnej doby),  na náhradu trov exekúcie  bol správne zaviazaný povinný podľa ust. §
197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa však nestotožnil  s výškou súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
vyhláška) v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Odvolací súd prehodnotil prvostupňovým súdom priznanú priznanú časovú odmenu  za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti podľa  ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky a uvádza , že  v ust. § 15
vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou,
ktoré  zákonodarca vyňal  z časového spôsobu odmeňovania úkonov exekučnej činnosti.  Vyplýva z toho
záver, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou
podľa § 14 ods. 3 vyhlášky a odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.

Úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou  preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti
odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie lustrácie
do sociálnej poisťovne). Úkon exekučnej činnosti, získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe



nesporne zahŕňa aj samotné vyhotovenie a spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tak ako tomu je aj  v prípade úkonov doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie
platiteľa mzdy povinného  (lustrácia povinného v sociálnej poisťovni).

Súd prvého stupňa preto správne nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a  spracovanie lustrácie  v
sociálnej poisťovni. Odvolací súd  nepriznal ani  časovú odmenu za úkony lustrácia v obchodnom registri
a lustrácia v živnostenskom registri, pretože doklady preukazujúce tieto informácie sa v exekútorskom
spise nenachádzajú. Nepriznal preto  ani náhradu hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky
za telekomunikačné platby (inernet).  Aj  keď z exekútorského spisu vyplýva, že pre povinného boli
vyhotovené dve výzvy na súčinnosť,  nebolo preukázané, aby  tieto boli povinnému aj doručované,
preto  za tieto  úkony nemožno priznať odmenu, ani náhradu hotových výdavkov (poštovné). Súdnemu
exekútorovi nie je možné priznať časovú odmenu ani za úkon spracovanie vrátenia poverenia, pretože
ide o administratívny úkon podľa  ust. § 25 vyhlášky.

Priznal preto súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie
v trvaní 10 min., teda 6,64 eur a  paušálnu odmenu podľa  ust. § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 v spojení s ust.
§ 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 eur, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x - 6,64 eur). V
exekútorskom spise je preukázané len jedno doručovanie poštou, a to doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému. Vzhľadom na zásadu zákazu reformatio in peius, keďže odvolanie proti trovám
exekúcie podal súdny exekútor,  priznal mu  náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky
za poštovné vo výške 4,91 eur.

Súdny exekútor preukázal Osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že     je platcom dane
z pridanej hodnoty.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Exekučný poriadok v citovanom ust.  § 196  ( novelizovanom zákonom č. 348/2011 Z.z.) s účinnosťou
od 01.01.2012 stanovil,   že o DPH sa zvyšuje nielen odmena súdneho exekútora, ale aj náhrady.
Rozhodnutie súdu  o trovách exekúcie má konštitutívny charakter t.j. vznikajú ním práva a povinnosti od
jeho rozhodnutia, preto dani z pridanej hodnoty podlieha odmena  súdneho exekútora  ako aj jednotlivé
náhrady  podľa  ust. § 196 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu, pričom daňová
povinnosť súdnemu exekútorovi  vznikne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o trovách
exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
exekúcie  podľa § 220 O.s.p., tak že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume  29,80
eura  ( odmena  - 19,92 eura, náhrada hotových výdavkov - 4,91 eura,   20% DPH zo sumy 24,83 eur-
4,97 eura).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu  nepriznal, pretože aj keď súdny exekútor mal vo veci čiastočný



úspech, preukázateľné trovy odvolacieho konania mu nevznikli a trovy odvolacieho konania nevznikli
ani oprávnenému a povinnému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie  nie je prípustné.