{"guid": "38cd8fd1-1b41-46a7-a347-c339e5f1073f:bdbf8815-90df-4573-a75f-3622841ecb9b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111204952.1", "spisova_znacka": "17Co/76/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/76/2013 z 6. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. novembra 2013, sp. zn. 17Co/76/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8111204952.1", "identifikacne_cislo": "8111204952", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2013-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdbf8815-90df-4573-a75f-3622841ecb9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111204952.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8111204952.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8111204952.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/76/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111204952
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111204952.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. - D., ul. G. Y.. X, zast. JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Jarkova 63
proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO:
00 151 700 o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 8C/49/2011-154 zo dňa 17.01.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad 21.917,74 Eur do sumy 43.337 Eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania a trovách štátu.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 453,51 Eur na účet JUDr. Lukáša Kišeľaka, advokáta, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43.337
Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
4.181,48 Eur a iných trov konania vo výške 0 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania
vo výške 0 Eur na účet Okresného súdu Prešov do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 17.10.2008,
za ktorú zodpovedá v zmysle  Trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou R. N., vodič
autobusu zn. IRISBUS, EVČ: PO-178CN, došlo ku škode na zdraví u žalobcu, ktorý v tom čase riadil
motocykel zn. SUZUKI HAYABUS RSX 1300R EVČ: PO 594 AF.

Žalobca si uplatnil voči žalovanej spoločnosti ako poisťovateľovi SAD Prešov, a. s., nárok na náhradu
škody. Predmetom sporu bol len nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalovaná poisťovňa plnila len časť uplatnených nárokov, pričom poukazovala na posudok, ktorý vyhotovil
MUDr. G. „jej lekár“, ktorý s odkazom na položky 385, 304c, 432a, ohodnotil sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu spolu na 2080 bodov, ktoré po doplnení zvýšil o 100 bodov s tým, že prehodnotil
položku 304c na 304d. Žalovaná poisťovňa vychádzala z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia



žalobcu, ktoré dňa 30.11.2010 vyhotovila MUDr. K. C. a položku 254 - vážne duševné poruchy vzniknuté
po ťažkých poraneniach okrem poranení hlavy ohodnotila sumou 650 bodov.

Žalobca vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vyhotoveného dňa 28.06.2010 MUDr. G. E., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu
s poukazom na položky 385, 304d, 432a a 254, spolu na 2130 bodov, ktoré zvýšil na 2-násobok, teda
celkovo na 4260 bodov.

Vzhľadom na rozpory uvedených posudkov, prvostupňový súd pribral do konania znalca MUDr. O. J.
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý dňa 25.05.2012 vyhotovil
znalecký posudok č. 5/2012, v ktorom sa vyjadril k obom znaleckým posudkom a tento ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia na sumu 4110 bodov, za položky 304a, 254, 304a, 432a, 380, 282b a 383b,
ktoré doporučil navýšiť na 2-násobok pre výrazné obmedzenie uplatnenia sa žalobcu v ďalšom živote
s tým, že sa nejedná o následky korigovateľné jednoduchým operačným zákrokom, ale ide o stav
stacionárny, bez očakávateľného zlepšenia. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že  žalobca bol pred
úrazom ľavák, preto je nutné hodnotiť jeho poškodenie ako poškodenie dominantnej strany.

Súdom ustanovený znalec sa vyjadril k obom posudkom, ktoré sa nachádzajú v spise, tak k posudku
MUDr. G. E., ako aj MUDr. C. G., PhD. na základe klinického vyšetrovania žalobcu a v súlade s
dostupnou zdravotnou dokumentáciou nepovažoval za správne ani jedno z uvedených hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia. MUDr. G. menovaného nevyšetril, vyjadroval sa len na základe
jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie. V posudku MUDr. E. nie je  uvedené, o obmedzenie ktorej
časti chrbtice ide. Vzhľadom na to, že žaloba utrpel poranenie krčnej a hrudnej chrbtice, je nutné presne
špecifikovať, o obmedzenie ktorej časti chrbtice  sa jedná, čo súdom ustanovený znalec aj vykonal a
konštatoval, že žalobca utrpel poranenia krčnej a hrudnej chrbtice: zlomenina štvrtého hrudného stavca
so zúžením miechového kanála, zlomeniny šiesteho hrudného stavca, pravej okcipitálnej kosti - konbylu,
zlomenina kĺbového výbežku siedmeho krčného stavca. Na základe uvedeného je nutné  posudzovať
dôsledky poranenia na jednotlivé úseky chrbtice nezávisle. Znalec ohodnotil sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu položkou 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké s maximom sadzby
190 bodov, 304a - poúrazové obmedzenie chrbtice hrudnobedernej chrbtice ľahkej - 100 bodov. Znalec
mal za to, že podľa zákona č. 437/2004 Z. z. je dôvodné navýšenie len položiek, ktoré majú podstatný
vplyv na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v ďalšom osobnom, rodinnom a pracovnom živote
a súčasne, že tieto nie sú korigovateľné jednoduchým chirurgickým zákrokom. Zvýšenie súčtu položiek
ako celku nie je z hľadiska interpretácie zákona č. 437/2004 Z. z. možné. Hodnotenie jednotlivých
položiek podľa § 10 ods. 1 sa zakladá na hodnotení závažnosti poškodenia na zdraví a predpokladanom
vývoji následkov. Obdobne aj navýšenie podľa § 10 ods. 3, 4 má byť len pre položky, ktoré naviac
ovplyvňujú sťaženie poškodeného v jeho ďalšom živote a nie sú korigovateľné ľahkým operačným
zákrokom. Na základe toho sa bežne navyšujú len najzávažnejšie následky a v súlade so znením zákona
ich možno navýšiť až na 2-násobok. Súdom ustanovený znalec doporučil navýšiť na 2-násobok položky
304a, 254, 381, 387b a 383b pre výrazné obmedzenie uplatnenia sa žalobcu v ďalšom živote s tým,
že sa nejdená o následky korigovateľné jednoduchým operačným zákrokom, ale ostal stacionárny, bez
očakávateľného zlepšenia.

Prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodovaní práve z posudku znalca, ktorého v konaní ustanovil,
a to posudku MUDr. O. J., ktorý po zvýšení stanovil súčet hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
na 4110 bodov. Pri hodnote 14,89 Eur za 1 bod predstavuje základné sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcu sumu 61.197,90 Eur. Od tejto čiastky prvostupňový súd odrátal sumu 42.139 Eur, ktorú
žalovaná poisťovňa žalobcovi zaplatila, a preto ohľadne základného stanovenia sťaženia spoločenského
uplatnenia súd priznal žalobcovi sumu 19.058,90 Eur.

Prvostupňový súd tak rozhodol o nároku žalobcu podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, § 429 a § 444 Občianskeho
zákonníka. Vychádzal z ust. § 5 ods. 1 a 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a ďalej z § 6 ods. 3 a § 10 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z. z.



Keďže žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % s poukazom
na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pretože v jeho prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa,
prvostupňový súd skonštatoval, že v dôsledku dopravnej nehody a v príčinnej súvislosti s ňou došlo u
žalobcu k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Pre uvedený pokles, ako i pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol žalobca dňa 21.09.2009
uznaný za invalidného, kedy došlo aj k ukončeniu jeho práceneschopnosti trvajúcej odo dňa vzniku
poistnej udalosti.

Prvostupňový súd mal za to, že dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia je viacero. K úrazu a vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu došlo v jeho
mladom veku, keď bol len 25-ročný. Uvedené poškodenie zdravia žalobcu vzhľadom na nezvratnosť
ich charakteru zásadne a výrazne negatívne ovplyvnili a aj do budúcna budú ovplyvňovať kvalitu jeho
ďalšieho života. Následkom dopravnej nehody došlo u žalobcu k úplnému ochrnutiu jeho dominantnej
ruky, ktorej hybnosť je nulová a nemá ani úchopovú schopnosť, pričom ani po operácii nervov ramenného
pletenca vľavo k zlepšeniu nedošlo.

Vo vzťahu ku kvalite života žalobcu prvostupňový súd poukázal na závery lekárskych správ a tiež aj na
výpoveď samotného žalobcu a zistil, že tento potrebuje pomoc pri bežných denných aktivitách, ako je
obliekanie,nezapne si samostatne gombík, zips, nezaviaže si šnúrku na topánkach, potrebuje pomoc
pri osobnej hygiene, pomoc pri jedení, nezvládne prípravu väčšiny jedál, stolovanie s príborom, rezanie,
natieranie, samostatne nezvládne zložitejší nákup - vyberanie mincí z peňaženky, nevloží tovar do
tašky,neudrží samostatne poriadok v domácnosti, necestuje sám v dopravnom prostriedku.

U žalobcu došlo k neprirodzenej deformácii držania tela vzhľadom na zlomeniny a poškodenie stavcov
krčnej a hrudnej chrbtice. Pre oslabené šijové svaly má žalobca permanentné ťažkosti pri držaní hlavy, v
dôsledku čoho sa vyvinula neprirodzená rotácia tela v stoji i v sede. Žalobca trpí celodennými bolesťami,
ktoré limitujú jeho chôdzu aj rehabilitačné procedúry.

Kvalitu života žalobcu poznačuje aj výskyt diagnostikovanej stredne ťažkej depresie, ktorou trpí pre
svoje zmrzačenie spôsobené dopravnou nehodou a pre celkový pokles kvality života v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Po nehode sa žalobca nemôže riadne zamestnať, nemá žiaden športový a
ani spoločenský život.

Prvostupňový súd vzhľadom na uvedené okolnosti mal za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa,
a preto náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je dôvodné zvýšiť o 50 %.

Prvostupňový súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. O. J., ktorý stanovil sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu na 4110 bodov, teda 50 % z tejto čiastky predstavuje 2050 bodov, čo pri hodnote
14,89 Eur za 1 bod, predstavuje spolu sumu 30.589,95 Eur. Od tejto sumy súd odpočítal sumu 6.320,85
Eur, ktorú žalovaná poisťovňa už žalobcovi vyplatila na zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, a
preto súd na zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi priznal sumu 24.278,10 Eur. Spolu
takto súd priznal žalobcovi čiastku 43.337 Eur ( 19.058,98 Eur + 24.278,10 Eur ) a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Žalobca v konaní mal len
čiastočný úspech čo do sumy 3.350,55 Eur. Išlo o neúspech v pomerne nepatrnej časti a rozhodnutie vo
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Preto prvostupňový súd priznal žalobcovi
plnú náhradu trov konania vo výške 4.181,48 Eur a vychádzal z hodnoty úkonu 43.337 Eur. Podľa §
10, § 14 a § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal žalobcovi odmenu za 6 úkonov právnej pomoci po
512,85 Eur za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 25.10.2011,
24.01.2012 a 17.01.2013, písomné podanie na súd - návrh k znaleckému dokazovaniu a tiež za ďalšiu
poradu s klientom dňa 23.01.2012 - 2x skončená hodina po 341,90 Eur a ďalšia porada s klientom dňa



17.01.2013 - 1x skončená hodina po 341,90 Eur a paušálnu náhradu hotových výdavkov 3 x 7,41 Eur,
3 x 7,61 Eur a 2 x 7,81 Eur. Iné trovy konania žalobcovi nevznikli.

O trovách štátu prvostupňový súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. V tomto konaní bol vyhotovený
znalecký posudok. Žalobca uhradil ( zrejme žalovaná - poznámka odvolacieho súdu ) preddavok na
znalecké dokazovanie v dvoch čiastkach, a  to v sume 500 Eur dňa 22.03.2012 a v sume 307,42 Eur
dňa 25.07.2012. Trovy znaleckého dokazovania boli v plnom rozsahu uhradené žalovanou poisťovňou,
v konaní vypočutý svedok svedočné nežiadal, preto trovy štátu predstavujú 0 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala rozsudok
súdu prvého stupňa a uviedla, že odvolanie podáva proti prvému výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody, a to v časti nad sumu 21.917,74
Eur a proti súvisiacemu výroku o trovách konania.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za vecne správne, pretože rozsah priznaného
zvýšeného odškodnenia dôsledne nezohľadňuje ust. § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. a s ním súvisiace
ustanovenia, podľa ktorých sa dané zvýšené odškodnenie môže priznať.

Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v prípade, že bodové hodnotenie konkrétneho trvalého následku, resp. odškodnenie na základe
stanoveného hodnotenia v dostatočnej miere nezohľadňuje obmedzenia poškodeného. Umožňuje tak
individuálne posúdiť konkrétny prípad a zohľadniť jeho osobitosti a jeho výnimočnosť. Zákon pripúšťa
dve možnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v ust. § 10 ods. 4 a v ust. § 5 ods. 5
zákona.

V ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. stanovuje možnosti primerane zvýšiť bodové hodnotenie až na
2-násobok lekárom. Lekár zohľadňuje všetky skutočnosti dôležité pre zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v prípade, keď samotné bodové hodnotenie nezohľadňuje v dostatočnej miere obmedzenia
poškodeného a vzhľadom na vek a možnosti uplatnenia poškodeného je možné takéto odškodnenie
považovať za nedostatočné. V prejednávanej veci znalec MUDr. O. J. prihliadol na dané ustanovenie
a zohľadnil veľkosť rozsahu obmedzenia a straty možností žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti,
ktoré mal vzhľadom na svoj vek a svoje možnosti. Znalec zvýšil na 2-násobok položky č. 381, 382b,
383b, 304a. U žalobcu tak došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia celkovo o 1565 bodov. Práve toto
zvýšenie bolo vykonané z dôvodu mladého veku žalobcu a možností jeho uplatnenia v živote.

Druhým prípadom je ust.§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., kedy v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %. Toto ustanovenie vymedzuje, v akých prípadoch je takéto zvýšenie prípustné. Musí
ísť o prípad hodný osobitného zreteľa,akýmje uznanie invalidity. Ustanovenie § 5 ods. 5 dáva súdu
možnosť zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ustanovenie uvádza ako prípad hodný
osobitného zreteľa len uznanie invalidity a zároveň stanovuje rozsah možného zvýšenia, ktoré sa môže
pohybovať  v rozmedzí od 0 % do 50 %.

V prípade uznania invalidity, teda podstatného a zásadného obmedzenia možnosti uplatniť sa v
pracovnom živote, ale aj v iných oblastiach života, nemá poškodený automaticky nárok aj na zvýšenie
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia až o 50 %. Ustanovenie § 5 ods. 5 stanovuje v
skutočnosti rozmedzie možného zvýšenia odškodnenia od 0 % do 50 %, teda najviac o 50 %,
pričom môže byť toto zvýšenie odškodnenia aj nižšie. Platí tu zásada primeranosti odškodnenia
vo vzťahu k povahe následkov, ich predpokladanému vývoju a z toho vyplývajúcemu rozsahu
obmedzení poškodeného uplatniť sa v jednotlivých oblastiach života. Vo výške percentuálneho zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona sa má odrážať nielen miera
závažnosti jednotlivých trvalých následkov, ale najmä veľkosť rozsahu z toho vyplývajúcich obmedzení
pre poškodeného. Do úvahy je pritom potrebné brať najmä konkrétne okolnosti daného poškodeného



s prihliadnutím na celé spektrum prípadov škôd na zdraví od poškodených s menej závažnými
poškodeniami až po poškodených s rozsiahlymi obmedzeniami, ktorí majú úplne znemožnené akékoľvek
uplatnenie v živote. Je potrebné vyhodnotiť, či sú tieto obmedzenia menej či viac závažné, prípadne či
sú všetky možnosti uplatnenia za poškodeného nielen obmedzené alebo úplne stratené.

Je preto spravodlivé a primerané priznať zvýšené odškodnenie podľa § 5 ods. 5 zákona v nízkej
percentuálnej výške v prípadoch, ktoré síce v zmysle uvedeného ustanovenia spĺňajú kritérium prípadu
hodného osobitného zreteľa, avšak po zohľadnení miery ich obmedzení majú ešte dostatok možností
uplatnenia v živote a v spoločnosti. Je tiež spravodlivé priznať odškodnenie vo vyššej percentuálnej
výške v prípadoch, keď sú obmedzenia poškodeného tak vážne, že jeho možnosti uplatnenia v živote a v
spoločnosti sú zásadne zmenšené. Zvýšenie odškodnenia úplne na hornej hranici prípustného rozpätia
maximálne možné zvýšenie vo výške 50 % je možné priznať len v najzávažnejších prípadoch, kedy sú
trvalé následky poškodeného tak závažné, že všetky možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti
sú úplne stratené.

Zdravotný stav žalobcu limitovaný najmä poškodením nervov ramena ľavej ruky v dôsledku, ktorého
žalobca túto ruku nemôže používať, s čím sú spojené obmedzenia v bežnom živote v rôznych
oblastiach spoločenského uplatnenia,  nie sú také obmedzenia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia až na 50 %. Niektoré možnosti žalobcu aj keď v obmedzenej miere ostali
zachované. Nejedná sa o najzávažnejší prípad, kedy by všetky jeho možnosti uplatnenia boli zásadným
spôsobom obmedzené, resp. stratené. Preto žalovaný za primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia považuje podľa § 5 ods. 5 zákona limit 15 %, ktorá suma dôsledne rešpektuje
toto zákonné ustanovenie. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia o 15 %
zodpovedá sume 2.858,84 Eur. V tejto súvislosti žalovaná namietala aj súvisiaci výrok o trovách konania.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie prvostupňového súdu
za zákonné, správne a spravodlivé a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Žalovaná sama v rámci
predsúdneho postupu žalobcu podľa zákona č. 437/2004 Z. z. uznala u žalobcu existenciu všetkých
zákonných predpokladov pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 tohto zákona, keď sama priznala a dobrovoľne i plnenia žalobcovi náhradu zodpovedajúcu 15
% zvýšeniu odškodnenia práve pri aplikácii § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Uvedeným správaním
sa žalovanej došlo k uznaniu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu, ako i
nespornej invalidity žalobcu.

Je potrebné poukázať na to, že zo žiadneho doposiaľ žalovanou predloženého dôkazného prostriedku
nevyplynulo, akékoľvek odôvodnenie žalovanou akceptovaného len 15 % zvýšenia odškodnenia žalobcu
podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona. Žalobca sa písomnosťou zo dňa 10.01.2011 domáhal na žalovanej
ozrejmenia postupu pri zdôvodnení zvýšenia zákonného odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 15 %, avšak bezvýsledne. Z odvolania nie je možné vyvodiť dôvodnosť a
preskúmateľnosť žalovanou jednostranne určeného odškodnenia vo výške 15 % a teda ani primeranosť
práve len takéhoto jeho navýšenia.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dostatočne preskúmateľne a spoľahlivo odôvodnil svoje
rozhodnutie pri aplikácii § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.  pri 50 % zvýšení odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Námietky žalovaného žalobca považuje za nedôvodné a
neprijateľné, pričom poškodenie zdravia žalobcu je nezvratného charakteru, o čom boli vydané písomné
potvrdenia zdravotníckych zariadení, ale aj znalecký posudok. Podrobne boli preukázané devastačné
zásahy a obmedzenia u žalobcu v rodinnom, spoločenskom, partnerskom živote, v súkromnom a
pracovnom živote s dôrazom na to, že išlo o mladého človeka. Je pravdou, že žalobca sa snažil zaradiť
do bežného života tým, že vyučoval teóriu v autoškole počas niekoľkých hodín v týždni, čo mu nie je
možné byť na ujmu. Žalobca sa snažil aktívne zmeniť svoj zdravotný stav, urobil všetko pre to, aby
sa podrobil operácii u špecialistov neurológov v nemocnici na T. E. v G.. Jeho stav a prognóza vývoja
zdravotného stavu je však len negatívna, ako to vyplýva z dokazovania. K uvedenému konaniu v snahe
po náprave či korekcii svojho zdravotného stavu sa iniciatívne primäl sám žalobca dávno predtým, ako
sa obrátil s akýmikoľvek svojimi nárokmi na odškodnenie voči žalovanej. Preto žiadal, aby napadnutý



rozsudok súdu prvého stupňa bol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdený. Uplatnil si trovy odvolacieho
konania, ktoré písomne vyčíslil a ktoré spolu predstavujú 453,51 Eur.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý
výrok rozsudku súdu prvého stupňa spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré bolo na úradnej tabuli
súdu zverejnené dňa 02.10.2013, vo veci nebolo nariadené pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214
ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Prvostupňový súd veľmi podrobne a presne špecifikoval,
na základe čoho dospel k rozhodnutiu. Skutkové závery rozhodnutia prvostupňového súdu správne,
správna je aplikácia právnych predpisov. Z uvedeného aj právne závery a rozhodnutie súdu prvého
stupňa sú správne, na ktoré rozhodnutie v celosti odvolací súd poukazuje.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Z uvedeného
vyplýva, že uznanie invalidity je podľa tohto ustanovenia jedným z prípadov hodných osobitného zreteľa,
pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa tieto nároky ohodnotili v
lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia byť zvýšená najviac o 50 %.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že základnému právu
podľa článku 6 ods. 1 Ústavy SR a právu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Z tejto
zásady vyplýva, že ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady
súvisiacich právnych noriem, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.
plnohodnotnejšiu realizáciu ústavne garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky
orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavnej
garantovaných základných práv a slobôd.

Tomuto interpretačnému prístupu, ktorý treba zvoliť aj pre prípad aplikácie § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. nezodpovedá tvrdenie žalovanej, v zmysle ktorého výlučne iba priznanie invalidity
je dôvodom hodným osobitného zreteľa zakladajúcim poškodenému nárok na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a že ostatné aspekty je potrebné vyhodnotiť v zvýšení nárokov
v lekárskom posudku podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona. Takýto záver, ktorý vyvodila žalovaná,
nemožno vyvodiť ani pri bežnom gramatickom a logickom výklade ust. § 5 ods. 5 zákona. Z textu
zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že zvýšenie najviac o 50 % je možné priznať v prípadoch hodných
osobitného zreteľa ( plural od slova prípad ), pričom takýmto prípadom hodným osobitného zreteľa
je uznanie invalidity ( singulár slova invalidita ).  Vôbec nie je potrebné, aby o invalidite bolo už
rozhodnuté. Teda invalidita je len jedným z prípadov hodných osobitného zreteľa, kedy súd musí na
základe výsledkov vykonaného dokazovania zistiť zdravotný stav poškodeného a aj keď poškodený
napr. nebol uznaný invalidným, musí vyhodnotiť rozsah jeho poškodenia z aspektov významných pre
posúdenie jeho nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je uznanie invalidity iba jedným, nie však jediným dôvodom hodným
osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %. Opačný výklad ( podľa žalovanej ) by bol zužujúci a nezodpovedajúci zmyslu citovaného
zákonného ustanovenia. Preto odvolacia námietka, ktorú vzniesla žalovaná o tom, že len invalidita a
uznanie invalidity je dôvodom na aplikáciu § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z . je nedôvodná.



Právna norma uvedená v ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je právnou normou relatívne neurčitou,
kde zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia najviac o 50 % je hypotézou, ktorá pri aplikácii tejto
normy kladie zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého rozhodnutia musí byť zrejmé,
ako súd dospel k záveru, ktorý vyslovil vo výrokovej časti rozsudku, akými úvahami sa pritom riadil, aké
kritéria vyhodnotil pri zvyšovaní sťaženia spoločenského uplatnenia až na sumu 50 % a či rozhodnutie
prvostupňového súdu je preskúmateľné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré ustanovenie jednoznačne
stanovuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Práve pri rozsudkoch, ktoré sa týkajú náhrady škody na
zdraví a najmä pri zvyšovaní sťaženia spoločenského uplatnenia na odôvodnenie rozhodnutia sa kladú
zvýšené nároky, ktoré majú vplyv na preskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a na možnosť
argumentácie účastníkov konania a prieskumnú činnosť nadriadeného súdu. Prvostupňový súd musí
totiž prehľadne a zrozumiteľne vyložiť z akého bodového hodnotenia vychádzal, aké vysoké percento
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi priznal, ako vyhodnotil „prípad hodný osobitného
zreteľa“, prečo zvýšenie o 50% považoval za primerané a spravodlivé, aká je výsledná čiastka, ktorú
je povinný žalovaný uhradiť a ďalej výpočet sumy, ktorá už bola plnená a ktorá zostáva žalovanej na
plnenie.

Prvostupňový súd sa týmito zásadami riadil veľmi podrobne a vyhodnotil veľmi podrobným spôsobom,
že nielen invalidita bola tou okolnosťou, ktorá mala vplyv na rozhodnutie o výške zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia na sumu 50 %, ale popísal aj ďalšie obmedzenia nielen v rodinnom,
pracovnom, spoločenskom prostredí žalobcu, ale zaoberal sa aj nezvratnosťou zdravotného poškodenia
žalobcu, vyhodnotil skutočnosť, že na strane žalobcu došlo k ochrnutiu dominantnej ruky, pretože
žalobca bol ľavákom a postihnutá strana je ľavou stranou, teda išlo o stratu nielen v súvislosti s bežnými
dennými činnosťami pri obliekaní, hygiene, nakupovaní a podobne, ale je potrebné uvedomiť si, že išlo
aj o stratu realizovať napr. písomný prejav, ovládať rôzne predmety potrebné k bežnému dennému životu
( nožnice, nôž, škrabka na zeleninu a pod. ). Je nezvratná jeho deformácia tela, je limitovaný v chôdzi
a pri rehabilitácii, všetky tieto okolnosti sa podpísali aj na vznik stredne ťažkej depresie. Teda kvalita
života na strane žalobcu je natoľko znížená oproti zdravému jedincovi v jeho veku, že zvýšenie o 50
% je prípadom hodným osobitného zreteľa tak, ako to svojou úvahou aj prvostupňový súd vyhodnotil a
ktoré vyhodnotenie a úvaha prvostupňového súdu je správna a na ktorú odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje.

Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 je potrebné aplikovať individuálne v
každom jednotlivom prípade, nie uvažovať o prípadných zvýšeniach v súvislosti s inými, vážnejšími
postihnutými účastníkmi dopravných nehôd, ako to uvádza žalovaná v odvolaní, kedy je potrebné
odstupňovať aj výšku utrpenej ujmy vzájomne medzi poškodenými. Takéto chápanie je chápaním mimo
účelu aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Táto skutočnosť je odrazom len pre bodové
ohodnotenie, ktoré bodové ohodnotenie podľa  § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. determinuje výšku
sťaženia spoločenského uplatnenia v závislosti od výsledkov lekárskeho posudku a zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia je vecou úvahy jednak účastníkov konania, ale v prípade sporového konania
úvahy súdu, ktorá musí byť náležitým spôsobom odôvodnená.

Odôvodnené rozhodnutie súdu prvého stupňa je náležité, jednoznačne dáva odpovede na všetky
podstatné okolnosti tohto prípadu a dôvodov hodných osobitného zreteľa na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na sumu 50 % zo základného bodového ohodnotenia. Preto odvolací súd
považuje odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu za správne.

Prvostupňový súd správne pri aplikácii § 142 ods. 3 O. s. p. rozhodol aj o trovách prvostupňového
konania, ktoré bolo ako súvisiaci výrok napadnuté s výrokom, ktorý preskúmal odvolací súd.

Odvolací súd preto napadnutú časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa a súvisiaci výrok o trovách
konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p.
Úspešnému žalobcovi v rámci odvolacieho konania odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny advokáta za výkon jedného úkonu právnej
služby dňa 07.05.2013 písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej za 370,11 Eur + 1x režijný paušál
vo výške 7,81 Eur + 20 % DPH vo výške 75,58 Eur, čo spolu predstavuje 453,51 Eur. Podľa § 149 ods.
1 O. s. p. odvolací súd nariadil túto sumu uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Lehota na úhradu
trov konania vyplýva z ust. § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/49/2011", "guid": "17cbc882-446d-4066-b8e4-ab2b442e3309:911ea92b-aa99-419e-b806-bf2dbb4cc633", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}