Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/110/2018 z 30. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. júla 2019, sp. zn. 11S/110/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200428.3 Krajský súd Nitra | 11S/110/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200428.3 | 2019-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), SSP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51c4a51a-8764-484d-98e6-aee1d05b8a71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200428.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/110/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200428
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200428.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: FORA - STAV, s.r.o., Hledíkova 3,
Šurany, IČO: 36 673 749, zastúpeného JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe
proti rozhodnutiu žalovaného č. 100820097/2018 zo dňa 25. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. V predloženom administratívnom spise sa nachádza dožiadanie správcu dane (Daňový úrad Nitra
pobočka Nové Zámky) zo dňa 05. 03. 2014 zaslané miestne príslušnému Daňovému úradu Trnava
o preverenie skutočností u daňového subjektu ANTO CAR, s.r.o., a to z dôvodu, že správca dane
vykonáva v spoločnosti FORA - STAV, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2013, pričom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. mala byť v uvedenom zdaňovacom období dodávateľom
spoločnosti FORA - STAV, s.r.o. podľa predložených faktúr.

2. Súčasťou spisu je i zmluva o podnájme dopravného prostriedku č. 221 zo dňa 12. 10. 2012 uzavretá
medzi podnájomcom (ANTO CAR, s.r.o.) a nájomcom (FORA - STAV, s.r.o. - žalobca), predmetom ktorej
bolo motorové vozidlo BMW 740d xDrieve s evidenčným číslom BL 128BD, ktoré podnájomca odovzdá
nájomcovi v deň podpísania podnájomnej zmluvy, ďalej exkluzívna zmluva o podnájme dopravného
prostriedku zo dňa 01. 04. 2013 uzavretá medzi nájomcom (ANTO CAR, s.r.o.) a podnájomcom
(žalobca), ktorou nájomca prenecháva podnájomcovi k dočasnému užívaniu tieto osobné motorové
vozidlá: BMW 740d xDrive s evidenčným číslom BL 424DJ a BMW 740d xDrive s evidenčným číslom BL
125BD za sumu 24.000,- eur mesačne bez DPH, s 20 % DPH spolu 28.800,- eur, exkluzívna zmluva o
podnájme dopravného prostriedku dodatok č. 1 zo dňa 01. 08. 2013 uzavretý medzi tými istým subjektmi,
ktorým došlo k zmene predmetu nájmu motorového vozidla, a to tak, že osobné motorové vozidlo BMW
740d xDrive s evidenčným číslom BL 125BD sa nahrádza novým motorovým vozidlom AUDI A7 DS
214EH. Taktiež bol predložený dodatok č. 2 k exkluzívnej zmluve o nájme dopravného prostriedku
uzavretý dňa 01. 11. 2013, dodatok č. 3 k exkluzívnej zmluve o nájme dopravného prostriedku uzavretý
dňa 01. 12. 2013 a dohoda o ukončení exkluzívnej zmluvy o podnájme dopravného prostriedku zo dňa
31. 12. 2013. Predložená bola i faktúra č. 20130805 zo dňa 02. 09. 2013 na sumu 28.800,- eur (základ



dane 24.000,- eur + daň z pridanej hodnoty 4.800,- eur) vystavená dodávateľom, t. j. spoločnosťou
ANTO CAR, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie: podnájom BMW 740d xDrieve
BL 424BD, podnájom AUDI A7 DS 214EH.

3. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, v podaní zo dňa 03. 06. 2014 oznámil správcovi dane,
že v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, pričom na adrese sídla sa nachádza
rodinný dom, ale jej konateľa na adrese sídla spoločnosti nezastihli, a preto bol uvedený daňový subjekt
písomne požiadaný o zapožičanie dokladov. Napriek tomu, že zásielka bola doručená dňa 10. 04. 2014,
doklady neboli predložené. Následne správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi
spoločnosti H. O., ktorý si zásielku prevzal, ale na pojednávanie sa nedostavil, a to ani na opakované
predvolanie. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť zmenila od 23. 05. 2014 obchodné meno
(na BOGAL, s.r.o.), sídlo (do Michaloviec) i konateľa. Ďalej dožiadaný daňový úrad oznámil, že motorové
vozidlá, ktoré boli predmetom šetrenia správcu dane, nie sú priznané v daňovom priznaní na dani z
motorových vozidiel za rok 2013.

4. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 06. 06. 2014 (doručeného konateľovi žalobcu dňa
09. 06. 2014) sa dňa 01. 07. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október
2013 a december 2013.

Správcovi dane bolo na základe jeho dožiadania v podaní zo dňa 24. 06. 2014 oznámené, že držiteľom,
budúcim držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom BL 424DJ je spoločnosť
CAESAR CAR s.r.o., vlastníkom je spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o., držiteľom,
budúcim držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom BL 125BD je PREMIUM
Support s. r. o., vlastníkom je spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o., držiteľom, budúcim
držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom BL 424BD je T. K., vlastníkom je T. K..

Dňa 01. 07. 2014 bola spísaná zápisnica so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý predložil
správcovi dane tam uvedené listiny pre účely vykonania daňovej kontroly.

5. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, v podaní zo dňa 29. 07. 2014 (na základe dožiadania
správcu dane zo dňa 03. 07. 2014) oznámil, že daňový subjekt BOGAL, s.r.o. (právny nástupca ANTO
CAR, s.r.o.) sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiava, so správcom dane nekomunikuje, zásielky
nepreberá. V súvislosti s iným konaním bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 19. 06. 2014, pri ktorom
bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza sídlo daňového subjektu, ani poštová
schránka, ani označenie názvu daňového subjektu. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty,
teplo a iné služby potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti mala
spoločnosť BOGAL, s.r.o. prenajaté priestory pre účely podnikania.

6. Správca dane predvolal na výsluch svedka H. O. (na termín 24. 09. 2014), ktorý si predvolanie prevzal,
ale sa nedostavil. Tiež bol predvolaný ako svedok S. R. z G. (na termín 27. 10. 2014), ktorý sa na výsluch
nedostavil. Právny zástupca žalobcu bol o termíne výsluchu týchto svedkov upovedomený.

7. Výzvou zo dňa 09. 10. 2014 správca dane vyzval H. O. (bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR,
s.r.o.), aby predložil doklady, a to potvrdenie o odovzdaní dokladov a zápisnicu z valného zhromaždenia
o prevode obchodného podielu. Zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote.
Opakovanú výzva zo dňa 04. 12. 2014 si H. O. prevzal a doklady predložil dňa 17. 12. 2014.

8. Dňa 23. 01. 2015 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkyňou T. K. (za účasti
konateľa žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu), ktorá uviedla, že nevykonávala podnikateľskú
činnosť, je vlastníkom motorového vozidla CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom BL 424BD od
marca 2011 a toto používala celý rok 2013 na súkromné účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná,
nikdy s uvedenou spoločnosťou neuzavrela žiadnu zmluvu a uvedené vozidlo nedala nikomu do nájmu.
Uvedenej spoločnosti nedala ani súhlas na používanie tohto vozidla.

9. V podaní zo dňa 26. 01. 2015 bolo správcovi dane oznámené, že držiteľom motorového vozidla BMW
740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ je od 12. 12. 2012 spoločnosť CAESAR CAR s.r.o. a
vlastníkom je od 12. 12. 2012 spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.



Správca dane spísal dňa 10. 03. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom JUDr. Valentínom
Mikušom, predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorého spoločnosť sa zaoberá
požičiavaním osobných motorových vozidiel. Svedok potvrdil, že spoločnosť je vlastníkom vozidla BMW
740 x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, ktoré vozidlo bolo pridelené členke dozornej rady L. G.
na používanie na služobné a osobné účely. Daň z motorového vozidla za rok 2013 za uvedené vozidlo
spoločnosť priznala a odviedla. V podaní zo dňa 18. 03. 2015 svedok oznámil, že spoločnosť CAESAR
CAR a. s. nemala uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ani
so žiadnou inou spoločnosťou a motorové vozidlo neslúžilo na prenájom.

10. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 27. 03. 2015 (žalobcovi doručené 08. 04. 2015) bola daňová
kontrola prerušená od 30. 03. 2015 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, a to až do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie. Správca
dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií rumunskej daňovej správe za účelom získania
informácií ohľadne osoby S. R.. Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 18. 06. 2015 a vyplýva z
nej, že nemohla byť vykonaná kontrola, lebo S. R. sa na adrese, na ktorej má hlásený pobyt, nezdržiava,
nebolo ho možné kontaktovať na inej adrese a daňová správa nemá iné informácie o iných adresách,
alebo inú možnosť jeho kontaktovania.

V oznámení zo dňa 19. 06. 2015 (doručenom splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 24. 06. 2015)
správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 18. 06. 2015 pominuli dôvody, pre ktorá bola kontrola prerušená.

11. S konateľom žalobcu bola dňa 22. 06. 2015 spísaná zápisnici o ústnom pojednávaní, na ktorom
objasnil obsah plnomocenstva vystaveného JUDr. Romanovi Foltínovi, a to tak, že tento je oprávnený
zastupovať spoločnosť FORA - STAV, s.r.o. pri daňovej kontrole, nie jej konateľa.

12. V podaní zo dňa 02. 07. 2015 správca dane oboznámil žalobcu s vyššie uvedeným priebehom a
predbežnými výsledkami daňovej kontroly, s tým, že za zdaňovacie obdobie október 2013 mu nepriznal
právo na odpočítanie dane uplatnené v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
z prijatej dodávateľskej faktúry za podnájom motorových vozidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o.
na základe faktúry č. 20130805 s dátumom dodania 02. 09. 2013. Poukázal na to, že svedok H. O.
potvrdil uzavretie zmlúv o podnájme, ako i vystavenie faktúry za prenájom vozidiel s evidenčnými číslami
BL 424BD (podľa správcu dane správne malo byť BL 424DJ) a DS 214EH, avšak nevedel predložiť
relevantné doklady o dodaní služieb. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie služby
v zmysle predloženej faktúry a žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Zároveň žalobcu vyzval, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej
kontroly tieto predložil v určenej lehote. Žalobca na toto podanie, ktoré bolo doručené jeho právnemu
zástupcovi dňa 20. 07. 2015, žiadnym spôsobom nereagoval.

13. Dňa 13. 08. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl, máj,
jún, júl, august, október a december 2013, ktorý bol doručený (spolu s výzvou zo dňa 14. 08. 2015 na
vyjadrenie sa k nemu) právnemu zástupcovi žalobcu dňa 31. 08. 2015, kedy sa skončila daňová
kontrola.

14. V administratívnom spise sa nachádza i podanie správcu dane zo dňa 09. 10. 2015, v ktorom k
elektronickému podaniu zo dňa 22. 09. 2015 (ktoré sa v spise nenachádza), oznámil žalobcovi, že jeho
podnet na vylúčenie kontrolórov je irelevantný, keďže v súčasnosti neprebieha žiadna daňová kontrola
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie november 2013 a za zdaňovacie obdobie apríl - október, december 2013, preto nie je možné
vylúčiť zamestnancov správcu dane z daňovej kontroly. Zároveň mu oznámil, že zamestnanec Ing. Pavol
Plesnivý bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania po daňovej kontrole, okrem
iného i za zdaňovacie obdobie apríl 2013 - október 2013 a december 2013.

15. Podaním zo dňa 14. 10. 2015 bol žalobca vyzvaný, aby predložil zoznam svedkov, ktorých žiada
vypočuť, bližšiu identifikáciu svedkov, a to najmä meno, priezvisko, adresu, a splnil si tým povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku.



Cestou dožiadaného Daňového úradu Košice požiadal správca dane o predloženie písomností
spoločnosti BOGAL, s.r.o., a to všetkých účtovných dokladov, zoznamov a evidencií získaných počas
miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie
obdobie január až december 2013, vrátane zápisníc z miestnych zisťovaní.

16. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie požadovaných skutočností u daňového
subjektu CAESAR CAR a. s., a to, kto bol v roku 2013 oprávnený podpisovať zmluvy, či mal uvedený
subjekt v roku 2013 v obchodnom majetku motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom
BL 424DJ, kto ho používal a o predloženie účtovných dokladov k vozidlu za rok 2013. Daňový úrad
Bratislava v podaní zo dňa 12. 11. 2015 (na základe dožiadania správcu dane zo dňa 15. 10. 2015)
zaslal správcovi dane zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 10. 11. 2015 s Ing. T. U. splnomocnenou
zástupkyňou (podpredseda predstavenstva) spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorá uviedla, že v roku
2013 bol oprávnený podpisovať zmluvy s obchodnými partnermi X.. L. Pračko, vozidlo BMW 740d x
Drive s evidenčným č. BL 424DJ mala spoločnosť v majetku do mája 2014, využívala ho prevažne členka
dozornej rady L. G. na pracovné aktivity spoločnosti, nikdy nebolo prenajímané inej osobe. Na žiadosť
správcu dane zaslal daňový subjekt CAESAR CAR a. s. splnomocnenie vystavené dňa 01. 03. 2013
na užívanie vozidla BMW 740d, evidenčné číslo BL 424DJ na služobné účely a na všetky úkony s tým
súvisiace pre L. G..

17. Následne správca dane výzvou zo dňa 01. 12. 2015 vyzval spoločnosť BOGAL, s.r.o. na predloženie
dokladov potrebných pre účely vyrubovacieho konania u žalobcu, a to zmlúv uzatvorených v roku 2013
so spoločnosťou AMT INVEST, s.r.o. Zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy.

18. Správca dane spísal zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 12. 01. 2016 so svedkami, ktorí boli
vypočutí za prítomnosti konateľa žalobcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu:
- T.. J. G. (v roku 2013 výrobný riaditeľ žalobcu), ktorý potvrdil, že v roku 2013 sa užívali vozidlá, i zn.
AUDI A7, S8, A8, BMW radu 7, evidenčné čísla si nepamätal, ale boli to označenia Bratislava, Dunajská
Streda, Zvolen a iné, pričom boli užívané pre služobné účely;
- N.. I. X. (zamestnankyňa žalobcu v pozícii projektový manažér) uviedla, že konatelia mali v
prenájme vozidlá, a to BMW, AUDI, evidenčné čísla uviesť nevedela, boli to bratislavské, zvolenské a
dunajskostredské evidenčné čísla, všetky vozidlá užívala spoločnosť na podnikateľské účely;
- Q. G. (zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o.) uviedla, že konateľmi spoločnosti
ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o. sú N.. N. K. a N.. L. G. - jej syn (konatelia totožní ako u žalobcu) a vozidlá
zn. BMW a AUDI s evidenčnými číslami začínajúcimi na BL, ZV, DS, resp. aj GA sa používali na
podnikateľské účely žalobcu, evidenčné čísla nevedela uviesť;
- Y. X. (živnostník, ktorý pre žalobcu vykonáva grafické práce) potvrdil, že konatelia žalobcu využívali
autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla si nepamätal;
- Y. T. (konateľ iných spoločností) potvrdil, že konatelia žalobcu mali požičané BMW 7-čkového radu s
bratislavským evidenčným číslom, ktoré nevedel uviesť, L. G. jazdil i na vozidle AUDI A7.

19. Svedkyňa L. G. (vypočutá dňa 09. 02. 2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne výsluchu
upovedomený) uviedla, že bola členkou dozornej rady v spoločnosti CAESAR CAR a. s.. Potvrdila, že v
roku 2013 mala k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW 740d s evidenčným číslom BL 424DJ a používala
ho viac-menej na súkromné účely. Vozidlo využíval i jej priateľ Y. A., ale nevedela, na aký účel. Auto
bývalo zaparkované v Z., kde bývala. Ona ho nedala do nájmu, ale jej priateľ ho v roku 2013 požičal H.
O. na dlhšiu dobu. Všetky veci s tým spojené riešil priateľ, jej z toho príjem neplynul.

Svedok N.. N. L. (obchodný partner žalobcu, vypočutý dňa 16. 02. 2016 v prítomnosti konateľa žalobcu)
potvrdil, že konateľ žalobcu prišiel na obchodnú návštevu na BMW 7-čkového radu, neskôr na AUDI,
evidenčné čísla nevedel uviesť.

T.. T. J. (projektový manažér spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej konateľmi sú tie isté osoby,
ako u žalobcu, bol vypočutý 16. 02. 2016 za prítomnosti konateľa žalobcu) si pamätal, že konatelia
spoločnosti používali vozidlá zn. BMW alebo zn. AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť.

20. Daňový úrad Bratislava na žiadosť správcu dane zo dňa 08. 03. 2016 o preverenie skutočností, dňa
19. 04. 2016 vypočul a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom T.. I. X., splnomocneným
zástupcom spoločnosti PREMIUM Support s. r. o., ktorý uviedol, že v roku 2013 konal za spoločnosť T.



J., ako i on na základe plnej moci. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 12. 2015 bola
spoločnosť zrušená bez likvidácie. V majetku bolo vozidlo zn. BMW 740d x Drive s evidenčným číslom
BL 128BD, mali ho od leasingovej spoločnosti Volkswagen finančné služby, a. s., všetky vozidlá boli
používané na prenájom, ale kto ho v roku 2013 užíval, nevedel uviesť. Vozidlo bolo v majetku spoločnosti
a účtované v účtovníctve. Za rok 2013 nepodali daňové priznanie na dani z motorových vozidiel a daň
neuhradili. Technické preukazy boli odovzdané Daňovému úradu Bratislava v roku 2013. Svedok nevedel
uviesť, či spoločnosť mala uzavretú zmluvu o nájme motorového vozidla s evidenčným číslom BL 128BD
so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.

21. V podaní zo dňa 26. 09. 2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo
vyrubovacom konaní, teda s výpoveďami vyššie uvedených svedkov a s tým, že toto dokazovanie nemá
vplyv na skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly.

Dňa 08. 11. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu a právnym
zástupcom žalobcu, ktorí boli oboznámení s výsledkami doplneného dokazovania.

22. Dňa 15. 12. 2016 vypočul správca dane za účasti konateľa žalobcu ďalších navrhnutých svedkov:
- Z.N. (zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., v ktorej sú totožní konatelia, ako u
žalobcu) v prítomnosti konateľa žalobcu potvrdila, že videla odstavené autá zn. BMW a AUDI, evidenčné
čísla nevedela uviesť, ale začínali sa na BL, GA, DS, ZV, vozidlá používali ich konatelia;
- T.G. (externá účtovníčka žalobcu) v prítomnosti konateľa žalobcu potvrdila, že autá typu BMW a AUDI
boli v prenájme, evidenčné čísla nevedela uviesť, autá používali najmä konatelia, a to denne a na
podnikateľské účely.

Dňa 19. 01. 2017 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkyňou
O. Z. (zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o.), ktorá mala vedomosť o používaní
vozidiel zn. BMW a AUDI konateľmi žalobcu, a to denne.

Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 24. 01. 2017 so svedkom N.. T.. Y. T. (za účasti
konateľa žalobcu), ktorý je v obchodnom vzťahu so žalobcom a tento svedok potvrdil užívanie vozidiel
zn. BMW a AUDI konateľmi žalobcu, evidenčné čísla nevedel uviesť.

Dňa 14. 02. 2017 bola opakovane vypočutá L. G. (za účasti konateľa žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu), ktorá uviedla, že bola v dozornej rade spoločnosti CAESAR CAR a. s., a to do 16. 09. 2016.
Potvrdila, že v roku 2013 mala na súkromné účely k dispozícii BMW s evidenčným číslom BL 424DJ,
ako i to, že v roku 2013 nedala vozidlo do nájmu, ale ho dala do užívania svojmu priateľovi Y. A.. Jej
priateľ bol vo väzbe, v súčasnosti je na neznámom mieste, pod ochranou NAKA. Asi 2-3 krát odniesla
hotovosť L. L. od Y. A., nevedela, za čo to bolo. Bolo jej povedané, že je to splátka. Spoločnosť ANTO
CAR, s.r.o. nepozná, z počutia pozná meno H. O.. Jej priateľ bol konateľom spoločnosti MIRA CAR s.r.o.
a predával autá. Od priateľa má informáciu, že auto posunul ďalej H. O..

Svedok L. L. (člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s. v roku 2013) bol vypočutý dňa
13. 03. 2017 za účasti konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Uviedol, že spoločnosť MIRA
CAR s.r.o. bola akcionárom CAESAR CAR a. s. a zároveň sprostredkovateľom pre leasingovú
spoločnosť Volkswagen. Spoločnosť CAESAR CAR a. s. v roku 2013 neprenajímala vozidlá, ktoré mala
zaradená v obchodnom majetku. Zápožičky boli jedine do spoločností, ktoré mali zhodného majiteľa so
spoločnosťou CAESAR CAR a. s. V roku 2013 nebolo prenajaté vozidlo BMW s evidenčným číslom
BL 424DJ. Potvrdil, že mu L. G. doniesla hotovosť v roku 2013 asi dvakrát, ale to bola splátka za leasing
vozidla, ktoré mali, nesúvisela so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. H. O. spoznal, keď ako nový majiteľ
prevzal spoločnosť MIRA CAR s.r.o.

Dňa 30. 05. 2017 bol vypočutý Jozef Walzer (chránený svedok za prítomnosti konateľa žalobcu a
právneho zástupcu žalobcu), ktorý uviedol, že bol spoluzakladateľom spoločnosti CEASAR CAR a. s.
a jeho spoločnosť MIRA CAR s.r.o. tam vlastnila 30 % podiel. Potvrdil, že v roku 2013 mal k dispozícii
vozidlo BMW s evidenčným číslom BL 424DJ, dal mu ho do užívania pán L. a pán T.. Papiere o tom, že
auto môže používať, podpisovala L. G., jeho družka. Vozidlo užívali na súkromné i služobné účely. Dal ho
do užívania H. O., ktorý mu platil 1.000,- eur. Nikto ho neoprávnil, aby dal uvedené vozidlo do nájmu. Oni
platili splátky za auto a za to ho mohli používať. Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.



23. Správca dane žiadal Prezídium Policajného zboru NAKA Bratislava o zapožičanie dokladov
spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. V podaní zo dňa 20. 07. 2017 mu bolo oznámené, že Prezídium
Policajného zboru NAKA Bratislava nimi nedisponuje.

24. V podaní zo dňa 09. 10. 2017 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo
vyrubovacom konaní a dňa 14. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom a
jeho právnym zástupcom, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu a správca dane opätovne
oznámil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr
vystavených spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a nepreukázal svoje tvrdenia.

V podaní zo dňa 23. 11. 2017 bolo správcovi dane opätovne oznámené, že vlastníkom motorového
vozidla CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom BL 424BD je od 20. 04. 2011 T. K., držiteľom
motorového vozidla AUDI A7 s evidenčným číslom DS 214EH bola od 09. 04. 2013 do 07. 05.
2014 spoločnosť STAVBA TRADE s.r.o., vlastníkom bola od 10. 10. 2012 spoločnosť VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko s.r.o.

25. Dňa 01. 12. 2017 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a
právnym zástupcom žalobcu o nazeraní do spisu daňovej kontroly a o tom, že boli telefónom vyhotovené
fotografie niektorých, tam uvedených, listín.

26. Správca dane vydal dňa 27. 11. 2017 rozhodnutie č. 102462348/2017, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2013 (daň vyrubená v daňovom priznaní podanom dňa 25. 11. 2013 v sume 360,86 eur, daň
zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 5.160,86 eur, rozdiel dane v sume 4.800,- eur).
Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 02. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

27. Žalovaný rozhodnutím č. 10020097/2018 zo dňa 25. 04. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane
zo dňa 27. 11. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ako vyplýva
z popísaného priebehu administratívneho konania v I. časti tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca si za
zdaňovacie obdobie október 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatej dodávateľskej faktúry
č. 20130805 zo dňa 02. 09. 2013 v celkovej sume 28.800,- eur, z toho daň z pridanej hodnoty v sume
4.800,- eur za dodanie služby - prenájom motorových vodidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. Následne
poukázal na výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

28. K námietkam žalobcu uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola v
kontrolovanom období registrovaná v obchodnom registri a vykonávala podnikateľskú činnosť, ani o tom,
že žalobca využíval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ale v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že používal motorové vozidlá, ktoré mu
poskytla formou prenájmu spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz
preukazujúci právo na odpočítanie dane dodávateľskú faktúru vystavenú spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. a uzavreté zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Správca dane vykonal dokazovanie, ktorého
cieľom bolo preverenie reálneho dodania služby deklarovanej na predloženej faktúre u jeho dodávateľa,
pretože dôkazná povinnosť na strane obchodného partnera je jednou z podstatných skutočností,
ktorá má vplyv na preukázanie dodania plnení deklarovaných na dokladoch. V prípade reálneho
uskutočnenia obchodného prípadu musia jeho uskutočnenie preukázať obaja obchodní partneri.
Dodávateľská spoločnosť, ktorú v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia zastupoval jej konateľ H. O.,
na výzvy správcu dane na preukázanie uskutočnenia dodania služby predložením účtovných dokladov
nereagovala, a teda dodanie služby žiadnym, správcom dane overiteľným, spôsobom nepreukázala.
Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by vznik daňovej povinnosti preukázal.
Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len
vo formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Právo na odpočítanie dane
sa nevzťahuje na daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Právo na odpočítanie dane vzniká platiteľovi



dane vtedy, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a plnením
na výstupe.
29. K namietaným odmietnutým dôkazom žalovaný uviedol, že správca dane požiadal v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania miestne príslušného správcu dane spoločnosti BOGAL, s.r.o.
(do 22. 05. 2014 ANTO CAR, s.r.o.) o poskytnutie listinných dôkazov získaných počas vykonaných
miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2013.
V odpovedi, prílohou ktorej boli získané listinné dôkazy, sa nenachádzali dôkazy, ktoré by mali
vplyv na skutočnosti zistené v kontrolovanom zdaňovacom období. K namietaným svedeckým
výpovediam uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že videli motorové vozidlá, ktoré
mali byť poskytnuté do užívania žalobcovi spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Vyjadrenia svedkov však
nepreukazujú tvrdenú skutočnosť, že motorové vozidlá poskytla žalobcovi do užívania na základe
zmluvy o nájme motorových vozidiel spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.

30. Žalobca namietal i procesné pochybenia pri vykonávaní dokazovania formou dožiadania, keď
žalobca, resp. jeho zástupca neboli o konaní svedeckých výpovedí upovedomení a nemali možnosť
sa ich zúčastniť. Išlo o výpoveď zástupcu spoločnosti PRIEMIUM Support s. r.o. T.. I. X. a výpoveď
zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a. s. T. U.. K uvedeným námietkam zaujal žalovaný stanovisko,
v ktorom zdôraznil, že svedkovia boli vypočutí dožiadaným daňovým úradom. T.. I. X. na ústnom
pojednávaní pred príslušným správcom dane potvrdil, že spoločnosť PRIEMIUM Support s. r. o. vlastnila
motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 128BD a k ostatným preverovaným
skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Zároveň uviedol, že spoločnosť bola dňa 07. 12. 2015 zrušená bez
likvidácie a dňa 07. 04. 2016 bola vymazaná z obchodného registra. Išlo teda o všeobecné vyjadrenia o
činnosti spoločnosti ako takej, o jej obchodnom majetku, o evidencii vozidiel. Tiež v prípade spoločnosti
CAESAR CAR a. s. vykonal miestne príslušný správca dane ústne pojednávanie s N.. T. U., ktorá
potvrdila, že motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ bolo do mája 2014 vo
vlastníctve spoločnosti a bolo poskytnuté do užívania L. G.. Správca dane uskutočnil svedeckú výpoveď
s predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s. Y.. P. T. a členom predstavenstva X.. L.
L. a dve svedecké výpovede s L. G., ktorých sa splnomocnený zástupca žalobcu zúčastnil a svedkom
i kládol otázky.

31. Žalovaný sa vyjadril i k námietke žalobcu, že dňa 22. 09. 2015 predložil správcovi dane žiadosť, v
ktorej v zmysle § 60 daňového poriadku žiadal o zmenu zamestnancov správcu dane vykonávajúcich
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že vykonávajú
kontrolnú činnosť jednostranným a zaujatým spôsobom. V tejto súvislosti uviedol, že najbližšie
nadriadený vedúci zamestnanec správcu dane v podaní zo dňa 09. 10. 2015 oznámil žalobcovi, že jeho
žiadosť je irelevantná, pretože v danom prípade už bola daňová kontrola ukončená. N.. L. bol z daňového
konania po vykonanej daňovej kontrole vylúčený na základe vlastného podnetu, ktoré vylúčenie nemá
vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania.

32. Žalobca predložil správcovi dane v priebehu vyrubovacieho konania knihu jázd jedného motorového
vozidla (typu BMW s evidenčným číslom BL 128BD) ako dôkaz, že motorové vozidlá využíval v roku 2013
na podnikateľské účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepredložila žiadny dôkaz o tom, že motorové
vozidlá žalobcovi skutočne prenajala.

33. Motorové vozidlo typu BMW 740d xDrive s evidenčným číslom BL 424DJ mala v kontrolovanom
zdaňovacom období zaradené v majetku spoločnosť CAESAR CAR a. s., pričom predseda
predstavenstva uvedenej spoločnosti uviedol, že spoločnosť ho dala do užívania členke dozornej rady
L. G. a vozidlo nebolo predmetom prenájmu. Svedkyňa L. G. potvrdila, že vozidlo poskytla na užívanie
svojmu priateľovi a ten následne ďalším osobám. Svedok Y.. P. T. predložil správcovi dane doklady
preukazujúce, že vozidlo bolo využívané na služobné a súkromné účely členkou dozornej rady L. G..
Skutočnosť, že nemal ďalšie vedomosti o tom, ako členka dozornej rady vozidlo využívala, nie je
dôvodom na spochybnenie výpovede svedka.

34. Správca dane bol povinný žalobcom predložené dôkazy posúdiť a vyhodnotiť, akú dôkaznú silu
im prizná. Tvrdenie, že sa svedok viezol na pracovnú cestu jedným z motorových vozidiel, ktoré bolo
predmetom kontroly, nie je dôkazom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. poskytla žalobcovi tieto motorové
vozidlá a že ich žalobca využíval na podnikateľské účely, pretože daňový subjekt toto nepreukázal.



Svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov, ktoré by tvrdenie svedka preukazovali, nemá pre daňové
konanie vypovedaciu schopnosť.

K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na žiadosť žalobcu pripravil a predložil
mu všetky písomnosti a doklady týkajúce sa vykonávaných daňových kontrol v časovej postupnosti, do
ktorých mohol nazrieť. Súčasťou predložených písomnosti nemohli byť písomnosti získané správcom
dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov.

35. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej
kontroly v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

36. Žalobca v podanej žalobe (bez uvedenia dátumu), doručenej tunajšiemu súdu dňa 18. 06. 2018
žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04. 2018, ako aj rozhodnutie Daňového
úradu Nitra číslo 102462348/2017. V žalobe popísal zistený skutkový stav. Poukázal na sporné závery
napadnutého rozhodnutia s tým, že všetky jeho námietky uvedené počas konania v prvom stupni
pred správcom dane žalovaný neakceptoval, nevysvetlil a neodstránil pochybnosti o nezákonnosti a
nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

37. V IV. časti žaloby (žalobcom navrhnuté a nepredložené dôkazy) konštatoval, že H. O., ako konateľ
spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ktorá medzitým zmenila spoločníka a konateľa, správcovi dane uviedol,
že všetky účtovné doklady má k dispozícii nový konateľ spoločnosti, pričom všetky doklady pravidelne
predkladal správcovi dane (Daňový úrad Galanta) a je možné ich od neho získať. Správca dane
žalobcovi odmietol poskytnúť informácie, aké listiny mu boli poskytnuté z dôvodu ochrany dňového
tajomstva a tieto neboli súčasťou spisu.

38. V ďalšej (V. časti) žaloby žalobca namietal nezákonný spôsob vykonávania niektorých dôkazov.
Poukázal na porušenie práva klásť svedkom otázky v tom, že pri vykonávaní dokazovania spôsobom
dožiadania u iného správcu dane boli predvolávaní svedkovia a boli s nimi spisované zápisnice, ale
žalobca o týchto úkonoch nebol upovedomený a nemal možnosť sa ich zúčastniť. Tak tomu bolo pri
vykonávaní úkonu na Daňovom úrade Bratislava dňa 10. 11. 2015, kedy bola vypočutá zástupkyňa
spoločnosti CAESAR CAR a. s. N.. T. U. a u rovnakého správcu dane dňa 19. 04. 2016, kedy bol vypočutý
zástupca spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. T.. I. X., ako i pri miestnom zisťovaní v prípade subjektu
JPZ, s.r.o. v konkurze Daňovým úradom Banská Bystrica. Mal za to, že týmto postupom bolo porušené
právo žalobcu klásť svedkom otázky a právo na spravodlivý proces.

39. V VI. časti žaloby (prijaté závery z vykonaného dokazovania) žalobca tvrdil, že v priebehu daňovej
kontroly predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré mohol mať ako obchodný partner spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného dokazovania zabezpečoval pre správcu dane informácie,
ktoré podľa jeho názoru, neboli jeho povinnosťou, a to vrátane zisťovania vzťahov o užívaní predmetných
motorových vozidiel, ktoré mal poskytnuté do užívania od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Poukázal na
to, že H. O., bývalý konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., potvrdil správnosť predložených listín a
potvrdil uskutočnené zdaniteľné plnenia. Žalobca nemal dôvod zisťovať u tohto obchodného partnera,
akým spôsobom nadobudol motorové vozidlá, či je ich vlastníkom, nájomcom, podnájomcom, či sú
predmetom leasingového vzťahu, resp. či ich má zapožičané bezplatne a od akého subjektu. Považuje
za nezákonné pripisovať ako negatívnu skutočnosť v rámci preukazovania zdaniteľného plnenia
žalobcovi tie skutočnosti, ktoré poukazujú na to, na základe akej listiny, dohody, zmluvy mala mať
predmetné motorové vozidlo v užívaní spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.

40. V tejto časti žaloby žalobca namietal i porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, pretože z
prijatých záverov správcu dane ako i žalovaného je zrejmé, že nadobudli „kvalifikované“ pochybnosti, a
to ešte pred zaslaním protokolu z daňovej kontroly. Napriek tomu žalobca nebol dostatočne vyzvaný k
odstráneniu týchto pochybnosti, Žalobca zastával názor, že mal byť aj poučený, akými inými dôkaznými
prostriedkami možno dodanie služieb od dodávateľa preukázať. Ide o povinnosť správcu dane, nie



možnosť alebo oprávnenie, čo potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
pod sp. zn. 5Sžf/43/2012.

41. Zdôraznil, že keď správca dane a žalovaný dospeli k názoru, že žalobca nepreukázal využívanie
motorových vozidiel pri podnikateľskej činnosti, tak zjavne predpokladom tohto záveru je nevyhnutne
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlá musel mať žalobca k dispozícii a využívať ich. Sporným
teda pre daňové orgány v zmysle tohto záveru zostala skutočnosť, či ich žalobca využíval pri svojej
podnikateľskej činnosti. Žalobca vyčerpal všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky a návrhy na
vykonanie dôkazov, a teda uniesol svoje dôkazné bremeno. Daňové orgány však v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov prišli k záverom, ktoré sú arbritrárne a nepreskúmateľné. Dôkazy, podľa
názoru žalobcu, hodnotili absolútne subjektívne a zaujate v závislosti od toho, ktoré dôkazy potvrdzovali
ich predpojatý záver, pričom účelovo vyberali dôkazy, ktorým pripisovali vyššiu váhu, ako iným dôkazom,
čo je v absolútnom rozpore s akýmkoľvek civilným, trestným, súdnym, správnym, daňovým a obdobným
konaním, keďže v zásade pri hodnotení dôkazov majú všetky dôkazy rovnakú silu.

42. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby (VII.) zaoberal rozsahom dôkazného bremena daňového subjektu.
Uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne. Žalobca predložil
všetky dôkazy, ktorými disponoval a mohol disponovať. Na priame otázky, aké doklady správca dane
ešte požaduje, žalobca odpoveď nedostal. Keďže žalobca nemal zo strany správcu dane konkrétne
sformulované pochybnosti a požiadavky na predloženie iných dôkazov, svoje dôkazné bremeno uniesol.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn.
3Sžf/1/2011 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých citoval.

43. Za nezákonný postup daňových orgánov (VIII. časť žaloby) považoval žalobca i tú skutočnosť, že
nebolo zrejmé, či správca dane vyhotovoval tri samostatné daňové spisy, resp. viedol samostatný spis
samostatne ku každému zdaňovaciemu obdobiu, ktoré bolo predmetom kontroly. Z listín predložených
žalobcovi je zrejmé, že vo veci nebol vyhotovený žiadny formálny spis, listiny neboli zažurnalizované
a žalobca nevedel vyhodnotiť, ktoré listiny sa týkajú ktorého konkrétneho spisu. Závery správcu dane
sú nepreskúmateľné aj z dôvodu, že všetky daňové konania boli prerušované, pričom vo veci vydal
tri rozhodnutia. Prvé vo veci daňovej kontroly za mesiac november prerušil ku dňu 15. 11. 2014 a
zostávajúce dve prerušil ku dňu 30. 03. 2015, a to s odôvodnením, že dňa 15. 10. 2014 požiadal Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom je zrejmé, že táto
informácia sa týkala všetkých troch konaní. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (R 66/1998, sp. zn. 3Sžo/7/2012, sp. zn. 3Sžo/87/2013 týkajúce sa úplnosti
administratívneho spisu). Mal za to, že boli porušené jeho práva v rámci daňového konania, keďže vo
veci nebol vedený riadny administratívny spis, v rámci ktorého by sa mohol oboznámiť so všetkými
relevantnými a originálnymi listinnými dokladmi, a teda sa k veci relevantne, riadne a v celom rozsahu
vyjadriť.

44. V žalobe žalobca poukázal i na neprofesionálny a neštandardný postup N.. L. L. (poverený
zamestnanec na výkon daňovej kontroly), v dôsledku čoho nadobudol dojem o jeho predpojatosti. Po
zistení, že sa uvedený zamestnanec správcu dane nezúčastňuje na veci, žiadal od správcu dane
vyjadrenie, z akého dôvodu N.. L. viac nie je súčasťou kontrolného tímu. Z vyjadrenia zo dňa 09. 10.
2015 vyplýva, že N.. L. bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania týkajúceho sa
všetkých kontrolovaných období, pričom nie je uvedené, z akého dôvodu bol tento zamestnanec správcu
dane vylúčený a jediným dôvodom môže byť iba jeho nezaujatosť. Uvedená skutočnosť má vážny vplyv
na zákonnosť vykonaného dokazovania, ktorého bol vylúčený zamestnanec účastný. Zo spisu nie je
zrejmé, kedy a na základe čoho vznikla predpojatosť N.. L., pričom dôvody jeho predpojatosti k veci
museli trvať už dlhšiu dobu, a možno aj od začatia výkonu kontroly, ale touto skutočnosťou sa žalovaný
nezaoberal a neriešil ju. Je potom dôvodné sa domnievať, že celé dokazovanie nemôže používať právnu
ochranu a nebolo vykonané v súlade s daňovým poriadkom.

45. Žalobca prezentoval názor, že správca dane vykonával daňovú kontrolu spôsobom, ktorým porušil
v žalobe uvedené práva žalobcu ako daňového subjektu; teda spôsobom nezodpovedajúcim zákonu.
Samotný protokol trpí vadami, a teda ako taký nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie
správcu dane vo vyrubovacom konaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca splnil všetko,
čo vyžaduje platná právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície,
ako aj tá skutočnosť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.



46. V závere žaloby poukázal na skutočnosť, že v apríli 2014 došlo k prevodu obchodného podielu
v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., kedy došlo aj k zmene konateľa a sídla spoločnosti. Obchodný
vzťah, ktorý je predmetom kontroly, začal v mesiaci apríl 2013 a trval do decembra 2013. To,
že spoločnosť je od tejto zmeny nekontaktná, nemôže byť skutočnosťou, ktorá je pripisovaná na
zodpovednosť žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného vychádza z neprávneho právneho posúdenia, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Vyjadrenie žalovaného

47. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25. 10. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu.

48. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K namietanému odstráneniu pochybností o
nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane v priebehu
odvolacieho konania preskúmal a nezistil zo strany správcu dane taký postup, ktorý by bol dôvodom na
zrušenie jeho rozhodnutia.

49. V čase, keď miestne príslušný správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
výzvu na predloženie účtovných dokladov a tiež v čase, kedy správca dane vyzval konateľa spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o. na ústne pojednávanie a predloženie účtovných dokladov spoločnosti, bol konateľom
spoločnosti H. O., ktorý na výzvy správcu dane nereagoval a požadované doklady a vyjadrenie k nim
nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly mal konateľ spoločnosti doklady
spoločnosti k dispozícii, a teda mal možnosť skutočnosti vyplývajúce z obchodného vzťahu so žalobcom
správcovi dane preukázať. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný vyjadrenie H. O., ktorý sa zúčastnil
svedeckej výpovede až v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti a nemal k dispozícii doklady
spoločnosti, za vyjadrenie, ktoré nie je preukázané a v daňovom konaní nemá vypovedaciu schopnosť.

50. K zabezpečeniu dokladov, ktoré získal miestne príslušný správca dane spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. pri vykonávaných miestnych zisťovaniach žalovaný uviedol, že správca dane požiadal o
predloženie dokladov získaných pri vykonávaných miestnych zisťovaniach v spoločnosti ANTO CAR,
s.r.o., ale doklady, ktoré boli správcovi dane doručené, sa týkali daňových kontrol vykonávaných u
iných obchodných partnerov spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., čo bolo tiež dôvodom, prečo správca dane
nepredložili uvedené doklady žalobcovi k nahliadnutiu (daňového tajomstvo).

51. K námietkam, ktoré sa týkali porušenia procesného práva žalobcu klásť svedkom otázky, keď
dožiadané daňového úrady vykonali výsluch svedkov T.. I. X. a N.. T. U.alovaný uviedol totožné
argumenty, ako sú vedené v samotnom rozhodnutí žalovaného.

52. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti, že
služby boli žalobcovi skutočne aj dodané, nemá bez predloženia správcom dane overiteľných dôkazov
v danej veci vypovedaciu hodnotu. Vyjadrenie konateľa spoločnosti je iba tvrdením o niečom, čo nie je
preukázané. K svedeckým výpovediam (zamestnancov žalobcu a známych konateľov žalobcu), ktoré
potvrdili, že videli jazdiť auto v meste, resp. že sa na ňom konatelia viezli, cestovali na služobnú cestu,
nie sú dôkazmi o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola vlastníkom motorových vozidiel, a ani o
tom, že žalobca využíval motorové vozidlá v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Naviac,
svedkovia typ a evidenčné čísla motorových vozidiel identifikovať nevedeli, takže nie je preukázané, že
sa jednalo o motorové vozidlá, nadobudnuté od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.

53. K namietanému porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane
oboznámil žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku so skutočnosťami zistenými v



priebehu daňovej kontroly oboznámením zo dňa 02. 07. 2015, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené 20. 07. 2015, teda ešte pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly. Správca
dane zároveň žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a v prípade, ak disponuje
dôkazmi, aby ich predložil. Žalobca na uvedené reagoval a navrhol doplniť dokazovanie, ktoré správca
dane aj akceptoval a vykonal ho. Žalobca teda nebol ukrátený na svojich právach, o výsledku daňovej
kontroly bol informovaný, mal možnosť sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a svoje vyjadrenie preukázať
predložením dôkazov.

54. K tvrdeniu žalobcu, že mal byť správcom dane poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami môže
dodanie služieb preukázať žalovaný uviedol, že nie je jeho úlohou definovať dôkazné prostriedky, ktorými
by mal daňový subjekt na preukázanie deklarovaných skutočností disponovať, alebo aké dôkazné
prostriedky by si mal zabezpečiť. V prípade spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ako obchodného partnera
žalobcu by bolo na preukázanie dodania služby postačujúce, aby spoločnosť predložila správcovi dane
dodávateľské faktúry, uzatvorené zmluvy o prenájme a aby preukázala, že predmet plnenia v zmysle
uzatvorenej zmluvy, t. j. motorové vozidlá mala vo vlastníctve a mohla nimi disponovať.

55. Žalovaný k namietanému arbitrárnemu, nepreskúmateľnému a nelogickému záveru správcu dane,
ktorý nemá oporu v platnej legislatíve uviedol, že jedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval
uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo predloženie dodávateľskej faktúry
a zmluvy o podnájme dopravného prostriedku. Správca dane reálne dodanie služby uvedenej na
predloženej faktúre preveroval u dodávateľa a nad akúkoľvek pochybnosť zistil, že deklarovaný
dodávateľ, i keď vystavenie dokladov a uskutočnenie obchodnej transakcie potvrdil, spôsob
uskutočnenia daňovej transakcie, t. j. že mu vznikla daňová povinnosti daň priznať a odviesť, žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal.

56. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný venoval svedeckým výpovediam svedkov (Y.. P.
T. a L. G.), ku ktorým sa vyjadril totožne, ako vo svojom rozhodnutí. K pracovnej ceste, ktorú mal
vykonať svedok Y. T., ktorý si urobil fotografiu motorového vozidla, žalovaný uviedol, že vykonanie
pracovnej cesty sa nepreukazuje fotografiami motorového vozidla, ale vedením záznamov o prevádzke
motorového vozidla. Žalovaný zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane v priebehu daňovej
kontroly, aby špecifikoval doklady, ktorými má daňový subjekt preukazovať svoje uplatnené nároky, resp.
aké dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť k tomu, aby mu bolo možné uplatnené právo na odpočítanie
dane uznať.

57. K judikatúre, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že v zmysle odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/63/2011 a sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III.ÚS 78/2011 je primárne
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

58. K namietanému neúplnému administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že daňový poriadok pojem
spisu daňového subjektu resp. žurnalizovaného spisu nedefinuje. Správca dane na žiadosť žalobcu
pripravil a predložil mu všetky písomnosti a doklady, ktoré sa týkajú vykonaných daňových kontrol v
časovej postupnosti, do ktorých mohol nazrieť. Jeho súčasťou nemohli byť písomnosti získané správcom
dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov. Daňovú kontrolu
vykonávanú na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl až október a december 2013 prerušil
až ku dňu 30. 03. 2015 z dôvodu, že v tom čase vykonával úkony, a to svedecké výpovede so svedkami,
ktorých sa zúčastňoval i žalobca. V čase prerušenia daňovej kontroly správca dane nemôže vykonávať
žiadne úkony. Správca dane nemal možnosť predložiť žalobcovi spisový materiál podľa jeho predstáv,
lebo žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu v priebehu daňovej kontroly, kedy správca dane vykonával
dokazovania, a teda spisový materiál, v ktorom by boli listinné dôkazy chronologicky uložené a zviazané,
mať nemohol. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly došlo k zmene zamestnanca vykonávajúceho
daňovú kontrolu, nie je dôvodom, na základe ktorého by bolo možné skonštatovať, že protokol z daňovej
kontroly je nezákonný.



59. V ostatnom texte je vyjadrenie žalovaného totožné s argumentmi, obsiahnutými v samotnom
rozhodnutí žalovaného, ktoré je popísané v II. časti tohto rozsudku. Žalovaný navrhol, aby súd podanú
žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

60. V podaní zo dňa 31. 10. 2018 žalobca podal vyjadrenie: „Doplnenie skutočností k žalobe“, v ktorom
poukázal na oficiálnu tlačovú správu Finančnej správy Slovenskej republiky zo dňa 01. 09. 2019, a to
obvinenie dvoch pracovníkov Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky z korupčného správania z
dôvodu vyžiadania úplatku v sume 50.000,- eur a jednou z obvinených osôb je daňový kontrolór L. P.,
ktorý mal byť väzobne stíhaný. Podľa zistení žalobcu malo ísť práve o daňového kontrolóra, na ktorého
zaujatosť a neštandardný postup poukázal v žalobe a ktorý sa nechal z konania vylúčiť a vo vyrubovacom
konaní už voči žalobcovi nekonal.

61. V podaní zo dňa 31. 01. 2019 zaujal žalobca stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Uviedol, že
všetci vypočutí svedkovia sa dostavili na výsluch na základe predvolania správcu dane, a nedostavovali
sa na vypočutie v ich spoločnosti. Poukázal na výpoveď svedkyne L. G. a jej druha Y. A., ktorý bol
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a táto jeho spoločnosť bola zároveň
hlavným akcionárom spoločnosti CAESAR CAR a. s. Opakovane sa vyjadroval k rozloženiu dôkazného
bremena a mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a svoje tvrdenia preukázal.

62. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosti o porušeniach ohľadne
predloženia administratívneho spisu, ktoré žalobca namietal, i keď daňový poriadok pojem spisu
daňového subjektu nedefinuje, týmito skutočnosťami sa zaoberajú ním uvádzané judikáty. K úplnosti
spisu žalobca uviedol, že mal mať k dispozícii všetky dôkazy a písomnosti, z ktorých daňové orgány
vychádzali, vrátane tých, ktoré boli predmetom dožiadania od iných správcov dane, nakoľko tieto dôkazy
slúžili daňovým orgánom k vydaniu rozhodnutí.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

63. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04.
2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. §
107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa
31. júla 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

64. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.



65. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako
svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca
dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví,
správca dane môže postupovať podľa § 20.
Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a
klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt
alebo jeho zástupcu.

Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,



aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

66. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 12. 2013 (teda i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia), dodaním
tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

67. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 pri ním tvrdenej dodávke
služieb podľa faktúry č. 20130805 zo dňa 02. 09. 2013 od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. s predmetom
fakturácie podnájom motorových vozidiel (BMW 740d xDrieve, s evidenčným číslom BL 424BD a
podnájom AUDI A7, s evidenčným číslom DS 214EH) celkovo v sume 28.800,- eur, z toho základ dane
24.000,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 4.800,- eur.

68. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/



vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú
deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre zo dňa 02. 09. 2013 vystavenej
dodávateľom, t. j. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2
vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že
žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb, ktoré
mu mal dodať ním deklarovaný vyššie uvedený dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca
dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu
a jeho bezprostredného dodávateľa, výsluchom bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa služieb
a svedkov (zamestnancov žalobcu, jeho obchodných partnerov, resp. i ďalších osôb), pričom s týmito
zisteniami správcu dane bola žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt oboznámený a mal možnosť sa
k nim vyjadriť.

69. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 20130805 zo dňa 02. 09.
2013 za podnájom motorových vozidiel v nej špecifikovaných, vystavenú spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci september 2013, ku ktorej pripojil zmluvu
o podnájme dopravného prostriedku č. 221 a exkluzívnu zmluvu o podnájme dopravného prostriedku
v znení jej dodatkov. Predloženie tejto faktúry a zmlúv je však len jednou z podmienok pre uznanie
odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej
transakcie, teda skutočnej realizácie služby dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch
bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania
zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
70. Z predloženého administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly
u žalobcu, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia november 2013 došlo dňa 23. 05. 2014 k prevodu
obchodného podielu u dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (a následne k zmene názvu
spoločnosti na BOGAL, s.r.o., k zmene sídla z Galanty do Michaloviec, k zmene spoločníka a konateľa z
H. O. na nového spoločníka a konateľa S. R. s bydliskom v G.), pričom túto skutočnosť správcovi dane
oznámil dožiadaný správca dane, t. j. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta v podaní zo dňa 03. 06.
2014 na základe dožiadania správcu dane zo dňa 05. 03. 2014 o preverenie skutočností v spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o.

Následne správca dane požiadal o preverenie spoločnosti BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. od 23. 05. 2014) Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, ktorý správcovi dane oznámil,
že daňový subjekt BOGAL, s.r.o. je nekontaktný, na adrese svojho sídla zásielky nepreberá a miestnym
zisťovaním na uvedenom sídle spoločnosti bolo zistené, že na adrese sídla sa nenachádza, nenachádza
sa tam ani poštová schránka s jeho označením. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo
a iné služby potvrdil, že nemá vedomosť, že na adrese sídla spoločnosti by mala spoločnosť BOGAL,
s.r.o. sídlo, resp. prenajaté priestory pre účely podnikania. Ďalej bolo zistené, že uvedená spoločnosť
podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v roku 2012 a k dani z pridanej
hodnoty za marec 2014.

Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanou dodávkou služieb spoločnosťou ANTO
CAR, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v zdaňovacom období september 2013,
správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom v rámci daňovej kontroly zdaňovacieho
obdobia október 2013 predvolal na pojednávanie (na deň 24. 09. 2014) i bývalého konateľa spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o. H. O., ktorý mal bezprostredne spolupracovať so žalobcom.

71. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, dňa 24. 09. 2014 správca dane vypočul
bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (konateľ v čase realizovania obchodov so žalobcom)
H. O., ktorý síce potvrdil obchody so žalobcom, ako i uzavretie zmlúv o nájme dopravného prostriedku,
ale kópie zmlúv nemal k dispozícii, lebo ich odovzdal novému konateľovi, ktorého meno uviesť nevedel
a nemal na neho žiadny kontakt. Svedok potvrdil vystavenie faktúry č. 20130805 zo dňa 02. 09. 2013 za
prenájom motorových vozidiel i to, že spoločnosť uvedené vozidlá prenajímala žalobcovi, ale nevedel
predložiť relevantné dôkazy o dodaní uvedených služieb. Na výzvu správcu dane svedok predložil



zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. zo dňa 14. 04. 2014, zmluvu o prevode
obchodného podielu zo dňa 14. 04. 2014 a odovzdávací protokol dokumentácie spoločnosti zo dňa 23.
05. 2014.

Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť potrebné dôkazy ani od súčasného konateľa spoločnosti
BOGAL, s.r.o. S. S., ktorý sa na predvolanie správcu dane nedostavil. Správca dane následne požiadal
formou medzinárodnej výmeny informácií o pomoc rumunskú daňovú správcu, ktorá potvrdila, že na
uvedenej adrese má S. R. bydlisko, ale v súčasnosti sa tam nezdržiava. Iná adresa, na ktorej by bol
zastihnutý, nebola známa.

72. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. v októbri 2013 bol konateľom spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. H. O., ktorého sa správcovi dane podarilo vypočuť až potom, čo tento previedol svoj
obchodný podiel. Správne poukazoval správca dane vo svojom rozhodnutí na skutočnosť, že konateľa
spoločnosti chcel vypočuť už v priebehu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia november 2013 cestou
dožiadaného Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta, ale tento sa výsluchu vyhýbal, na predvolanie
nereagoval a pojednávania sa nezúčastnil. Dôvodne potom správca dane získal pochybnosti o reálnom
dodaní služieb žalobcovi na základe predloženej faktúry zo dňa 02. 09. 2013. I napriek tomu, že
svedok H. O. v čase, kedy už nebol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúry
pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie (október 2013), nemohol správca dane na uvedené
tvrdenia bez predloženia relevantných dôkazov od deklarovaného dodávateľa prihliadnuť a považovať
ich za preukázané. Doklady sa mali nachádzať u nového konateľa spoločnosti BOGAL, s.r.o., ktorý však
bol nekontaktný a tiež nebolo možné preveriť spoločnosť BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o.) v sídle spoločnosti, pretože dožiadaný daňový úrad zistil, že spoločnosť je na adrese sídla
neznáma.

73. Zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu sa tak správcovi dane nepodarilo zabezpečiť žiadne
dôkazy o reálnosti dodania služieb tak, ako boli uvedené na faktúre, na základe ktorej si žalobca
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október 2013. S poukazom na
vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a predložené listinné doklady, je i podľa
názoru súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie služieb (prenajatie
vozidiel) žalobcovi podľa predloženej faktúry zo strany spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nebolo žiadnym
spôsobom preukázané. Dodanie služieb nepreukázali ani konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ani
právny nástupca uvedenej spoločnosti, t. j. spoločnosť BOGAL, s.r.o., ktorá bola pre správcu dane
nekontaktná. Svedkovia, ktorí boli vypočutí správcom dane, sa vyjadrili len k tomu, že konatelia žalobcu
používali vozidlá zn. BMW a AUDI, nevedeli uviesť ich evidenčné čísla, a ich výpoveď je z hľadiska
dôkaznej sily bez právneho významu, pretože svedkovia nevedeli potvrdiť, či boli uvedené vozidlá
predmetom nájmu od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Výpovede svedkov o tom, že spoločnosť žalobcu
využívala, resp. jej konatelia využívali motorové vozidlá určitej značky, bez uvedenia evidenčného
čísla, nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu. K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť
preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými alebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s
takýmto tvrdením možno súhlasiť. Je potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe
daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z dodania služby, musel mať správca dane jednoznačne preukázané, že na strane
dodávateľa služby vznikla daňová povinnosť, čo sa však v rámci dokazovania nepodarilo preukázať,
pričom dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu.

74. Predmetom fakturácie bolo dodanie služieb podľa faktúry vystavenej spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci september 2013 a na jej základe si žalobca uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty v mesiaci október 2013. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa
však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel preukázať a ani nevedel doložiť dôkazy
preukazujúce dodanie služieb faktúrových v mesiaci september 2013. Za danej situácie dôkazné
bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane
možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu
podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by
mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia
je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa



faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

75. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložený listinný doklad (faktúru),
ktorou preukazoval dodanie služieb spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou
žalobcu preukázať, že ním deklarovaná obchodná transakcia sa uskutočnila podľa ním predložených
listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania
žalobca nepredložil (okrem faktúry a zmlúv) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie
služieb fakturovaných spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola
jednoznačne na jeho strane, nakoľko si v mesiaci október 2013 uplatnil odpočítanie dane z pridanej
hodnoty práve pri deklarovanej dodávke služieb od tejto spoločnosti.

76. K námietke žalobcu, že nebol upovedomený o výsluchu svedka T.. I. X. (zástupca spoločnosti
PREMIUM Support s. r. o. a svedkyne N.. T. U. (zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a.s.) správny
súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce, že bol žalobca
o výsluchoch upovedomený. Uvedené zápisnice o ústnom pojednávaní boli vykonané dožiadaným
daňovým úradom, čo však nie je dôvod na to, aby daňový subjekt, ktorého sa daňová kontrola týka,
nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Napriek tomu správny súd má za to, že v dôsledku toho,
že žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedených svedkov, nemala táto skutočnosť vplyv na
zákonnosť rozhodnutia. Svedok T.. I. X. sa vyjadroval len všeobecne o fungovaní spoločnosti PREMIUM
Support s. r. o. a k jej obchodnému majetku, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadroval k vzťahom so
žalobcom. Svedkyňa N.. T. U. sa vyjadrila k vozidlu, ktoré malo byť predmetom dodania služieb žalobcovi
a uviedla, komu bolo v rámci spoločnosti vozidlo zverené a kto s ním mohol disponovať. Tiež nebolo
obsahom jej výpovede vyjadrenie, ktoré by sa bezprostredne týkalo dodania služby žalobcovi. Súd je
toho názoru, že na zistený skutkový stav by nemalo vplyv, ak by sa žalobcovi umožnilo klásť otázky týmto
svedkom, nakoľko ani jeden zo svedkov nevypovedal o obchodných vzťahoch týkajúcich sa žalobcu
a spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Uvedený postup dožiadaného daňového úradu za daných okolností
nemohol mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí daňových orgánov. Správca dane na základe
informácií, ktoré získal od svedkyne N.. U., vypočul predsedu predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR
a. s., ktorá bola vlastníkom uvedeného vozidla i osobu, ktorej bolo v kontrolovanom zdaňovacom období
vozidlo zverené (L. G.), i jej priateľa (Y. A.), ktorému dala vozidlo do dispozície, ktorých výpovedí sa
už konateľ žalobcu, resp. jeho splnomocnený zástupca zúčastnili. Je treba zdôrazniť, že žalobcovi bolo
umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane, vrátane zápisníc,
dožiadaní, žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovedí na ne. Žalobca mal možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ktoré boli zhrnuté v protokole z daňovej
kontroly a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vo vyrubovacom konaní. V spoločnosti
JPZ, s.r.o. v konkurze bolo vykonané miestne zisťovanie, a nebolo povinnosťou príslušného správcu
dane upovedomiť o tomto úkone žalobcu. Vozidlo, ktorého držiteľom mala byť uvedená spoločnosť však
ani nebolo predmetom fakturácie v zdaňovacom období september 2013.

77. Správny súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou preverovať si, akým
spôsobom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nadobudla motorové vozidlá, či je ich vlastníkom, nájomcom,
podnájomcom, alebo sú predmetom leasingového vzťahu, alebo ich má zapožičané bezplatne a od
koho. Naopak, aj pre možné negatívne následky neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty, mal
žalobca povinnosť preveriť si, či a na základe akého právneho titulu je spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.
oprávnená dať vozidlá do podnájmu inému subjektu, čo bolo možné overiť si aj z evidencie vozidiel,
resp. z technického preukazu jednotlivých vozidiel. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa do dôkaznej núdze a
to i preto, že pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval dostatočne obozretne.

78. Žalobca v podanej žalobe namietal i postup správcu dane a v jeho dôsledku porušenie ust. §
46 ods. 5 daňového poriadku, teda že správca dane nadobudol pochybnosti o daňovej transakcii
a nevyzval ho k odstráneniu týchto pochybností, a to v čase pred doručením protokolu z daňovej
kontroly. V administratívnom spise sa nachádza podanie správcu dane zo dňa 02. 07. 2015 s označením
„Oboznámenie“, v ktorom oboznámil žalobcu s výsledkami vykovaného dokazovania (okrem iného i za
zdaňovacie obdobie október 2013), z ktorého je zrejmé, že správca dane má pochybnosti o obchodnej
transakcii. V predmetnom oboznámení je vyslovene uvedené, že nebolo na základe dokazovania
(ktoré je podrobne popísané) preukázané, že služby deklarované na faktúre boli skutočne dodané,



lebo samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítane dane. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že o
pochybnostiach sa dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol spísaný dňa 13. 08. 2015,
pričom uvedené oboznámenie mu predchádzalo (02. 07. 2015). V závere uvedeného podania správca
dane vyzval žalobcu, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly,
tieto predložil v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Uvedenú námietku preto správny súd
považuje za nedôvodnú, lebo mal preukázané, že správca dane si povinnosť oboznámiť žalobcu o
vzniknutých pochybnostiach, ako i povinnosť vyzvať ho k ich odstráneniu splnil.

79. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zamestnanca správcu dane N.. L., považoval správny súd za
nedôvodnú. V prípade, ak žalobca disponoval informáciami, že N.. L. môže byť vo veci daňovej kontroly
u žalobcu zaujatý, mohol využiť svoje právo v zmysle ust. § 60 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzniesť námietku zaujatosti v priebehu
daňovej kontroly. Žalobca tak neurobil a pokiaľ bol N.. L. na základe vlastného podnetu vylúčený z
daňového konania u žalobcu po ukončení daňovej kontroly, z tohto nemožno vyvodiť záver o jeho
zaujatosti vo vzťahu k žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje in a podanie žalobcu zo dňa 31. 10.
2018 adresované súdu a na jeho prílohu, ktorou je tlačová správa finančnej správy zo dňa 24. 09. 2018.
Tvrdenia žalobcu o tom, že mohol byť zaujatý od počiatku daňovej kontroly, sú len v rovine špekulácií
žalobcu a nemajú žiadnu oporu v administratívnom spise.

80. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že mu správcom dane nebolo umožnené
nahliadnuť do správy z Daňového úradu Galanta, ktorá sa mala týkať dokladov priebežne predkladaných
H. O. (konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) uvedenému daňovému úradu, správny súd uvádza, že ju
považuje za nedôvodnú. Pokiaľ správa z Daňového úradu Galanta neobsahovala listiny, ktoré sa týkali
žalobcu, ale doklady týkajúce sa iných daňových subjektov, bol správca dane povinný zachovať o ich
obsahu daňové tajomstvo, čo mu vyplýva z ust. § 11 daňového poriadku.

81. Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa formy spisu, ktorý
mu mal správca dane predložiť za účelom jeho nahliadnutia. Podstatná je skutočnosť, že mu bol
predložený kompletný spis a že sa mohol oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci
daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Nie je zrejmé, akým
spôsobom mali byť dotknuté práva žalobcu tým, že mu nebol predložený žurnalizovaný spis. Rovnako
tak súd považoval za nedôvodné námietky týkajúce sa toho, že správca dane viedol spis ku každému
zdaňovaciemu obdobiu zvlášť, ak za príslušné zdaňovacie obdobie vydal i samostatné rozhodnutia, proti
ktorým podal žalobca odvolanie a následne správne žaloby proti rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli
jeho odvolania zamietnuté.

82. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.)
podľa predloženej faktúry. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd
toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani
z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný“.

83. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania



správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania
dane pri deklarovanej dodávke služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.. Dôkazné bremeno bolo
jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. §
51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že
žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky služieb) ako odberateľ a
takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných
náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť
tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z
pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

84. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje,
že žalobca okrem faktúry, zmlúv o nájme dopravného prostriedku nepredložil také relevantné dôkazy,
ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb podľa faktúry zo dňa 02. 09. 2013, a preto
neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v
ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na
daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie
výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných
podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

85. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke
služby, ktorú mu mal podľa predloženej faktúry dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť ANTO
CAR, s.r.o., aby preukázal, že služba mu boli dodaná práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a
taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služby zo strany ním deklarovaného dodávateľa.
Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá službu dodala. Žalobca si
zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovanú
službu (podnájom dvoch vozidiel v mesiaci september 2013) reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a
platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúra zo dňa 02. 09. 2013, pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z
pridanej hodnoty, bola vôbec vystavená platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu
žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval, či ním deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený
disponovať jednotlivými vozidlami v takom rozsahu, ako vyplýva z predložených zmlúv o nájme
dopravného prostriedku. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu,
ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného
obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo
v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním
a deklarovaným dodávateľom služby. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod
kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. §
49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je
iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je
platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní
musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi
pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

Správny súd poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľ fakturovala
žalobcovi ako odberateľovi faktúrou č. 20130805 zo dňa 02. 09. 2013 i podnájom motorového vozidla
BMW 740d xDrieve s evidenčným číslom BL 424BD. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že evidenčné číslo BL 424BD bolo pridelené motorovému vozidlu CITROEN C4 PICASSO, ktorého



vlastníkom je od roku 2011 T. K.. Uvedené je tiež dôkazom o tom, že žalobca k výkonu svojej
podnikateľskej činnosti nepristupoval s náležitou opatrnosťou a nepreveril si ani typ, značku a evidenčné
číslo vozidla, za podnájom ktorého mal platiť. Nezrovnalosti na faktúre zo dňa 02. 09. 2013 museli
byť žalobcovi zrejmé už z exkluzívnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013, na ktorej je uvedené evidenčné
číslo vozidla BMW 740d xDrive BL 424DJ ako i z dokladov, ktoré mu musel nájomca odovzdať spolu
s vozidlom v zmysle zmluvy.

86. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov.
O výsledkoch tohto preverovania (vykonaného dokazovania) bol konateľ žalobcu, resp. splnomocnený
zástupca žalobcu správcom dane podrobne oboznamovaný v podaní zo dňa 02. 07. 2015 a mal možnosť
sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Taktiež správca dane podrobne oboznámil i s výsledkami
dokazovania vo vyrubovacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že v daňovom konaní správca dane
nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí
dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie
vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný
dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na
poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Správny súd považuje v tejto súvislosti
uvádza, že zásada materiálnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

87. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom z nich i citoval,
ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým
stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery
týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol,
v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa
predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na
strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžf1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol
priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť
obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich
z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj
zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty.

88. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a
to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je
v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode -
rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij
NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom
subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť
odpočtu dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si
napr. žiadnym spôsobom nepreveril, či je jeho dodávateľ služieb - nájmu motorových vozidiel oprávnený
nimi disponovať a na základe čoho. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby
zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Určenie opatrení,
ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal



žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že si to charakter zdaniteľného plnenia vyžadoval. Nie je úlohou
správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými
konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal
zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

89. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2013 v sume 4.800,- eur (daň vyrubená žalobcom v daňovom priznaní v
sume 360,86 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 5.160,86 eur). Správne
postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 11. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili
skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona
rozhodnúť.

90. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

91. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.
04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval
a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že
procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako
nedôvodné, resp. také, ktoré nemohli viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany správnych
orgánov.

92. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

93. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

94. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.