Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/34/2015 z 7. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. júna 2017, sp. zn. 14S/34/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2015200116.7 Krajský súd Trnava | 14S/34/2015 | ECLI:SK:KSTT:2017:2015200116.7 | 2017-06-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 107 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9354aff8-fdc9-4930-9abe-28965a5146b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200116.7 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200116
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200116.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: PREFA Bytča - Hrabové.SK,
s.r.o., so sídlom Drieňová 766/27, 010 04 Žilina, IČO: 31 630 405, právne zastúpený: Burian & partners
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/487776/2014/13997 zo dňa 06.
novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou podanou dňa 18.12.2014 na Najvyšší súd Slovenskej republiky, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 12.1.2015 sa žalobca domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/487776/2014/13997 zo dňa 06. novembra 2014, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trnava
č.9200303/5/3624028/2014 zo dňa 25.7.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa § 156
ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov rozhodol, že žalobcovi vyrubuje úrok z omeškania v sume 13,10 Eur za
neodvedenie vybraného preddavku za január 2012 na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti
za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
2.
V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie oboch správnych orgánov nemá právnu oporu a že sankcia
bola žalobcovi vyrubená neoprávnene, vzhľadom na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia
už bola rozhodnutím Okresného súdu v Trnave č. k. 25R/4/2014 zo dňa 13.6.2014 uverejnená v
Obchodnom vestníku správa o tom, že sa začína reštrukturalizačné konanie voči daňovému subjektu
a uznesením č.k.25R/4/2014 Okresného súdu Trnava zo dňa 9.7.2017, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č.135/2014 zo dňa 16.7.2014, v právnej veci žalobcu o povolenie reštrukturalizácie
súd povolil reštrukturalizáciu majetku žalobcu. Žalobca má za to, že daňový nedoplatok vznikol pred
povolením reštrukturalizácie, ale v zmysle napádaného rozhodnutia sa nestal splatným, vyrubený úrok z
omeškania správca dane v súčasnosti nemôže vymáhať tento úrok podľa zákona č.563/2009 Z.z. a ani
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona nemá oporu v ust. § 258 ods. 5 zák.č.563/2009 Z.z.. Nesúhlasí
s argumentáciou, že daňový poriadok vyrubovanie úrokov z omeškania v priebehu reštrukturalizačného
konania nevylučuje a že pohľadávka správcu dane nevznikla pred začatím reštrukturalizácie, nakoľko
podľa §§ 56 ods. 1 a 95 ods. 1 zákona o správe daní vzniká daňová povinnosť okamihom, kedy nastali



skutočnosti, ktoré ju zakladajú a za daňové pohľadávky sa považujú aj tie pohľadávky, ktoré si daňový
subjekt nepriznal alebo ktoré správca dane nevyrubil.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uvádzal, že s argumentáciou žalobcu sa vysporiadal už v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom
uviedol, že žalobca daň priznanú za zdaňovacie obdobie január 2012 splatnú 5.3.2012 uhradil
až 14.6.2012, teda bol 101 dní v omeškaní. Jeho daňový nedoplatok bol vykazovaný v čase od
5.3.2012 do 14.6.2012 a v čase začatia reštrukturalizácie konania už neexistoval. Úrok z omeškania
vyrubený dňa 25.7.2014 (prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trnava) sa stal pohľadávkou
až po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č.1100305/1/515747/2014/5191 zo dňa
24.11.2014 a v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zák.č.7/2005 Z.z. sa považuje za pohľadávku,
ktorá voči dlžníkovi vznikla počas reštrukturalizačného konania, v reštrukturalizácii sa neuplatňuje
prihláškou, považuje sa za prednostnú pohľadávku a nepôsobia na ňu účinky reštrukturalizačného
konania. Vyrubením úroku z omeškania si správca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 156 ods.
1 písm. a) zák.č.563/2009 Z.z., nekonal v rozpore s ustanovením § 158 tohto zákona, ani so zákonom
č. 7/2005 Z.z..
4.
Krajský súd vec prejednal bez pojednávania dňa 8.6.2017 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že
žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

5.
V konaní preskúmavaným rozhodnutím bolo rozhodnutie zo dňa 6.11.2014 č.
1100307/1/487776/2014/13997, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.
9200303/5/3624028/2014 zo dňa 25.07.2014 o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm.
a) zák. č. 563/2009 Z.z. vo výške 13,10 eur za neodvedenie vybraného preddavku za január 2012 na
daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a
v ustanovenej výške.
6.
Samotné omeškanie žalobcu s úhradou dane za neodvedenie vybraného preddavku na daň z príjmov
fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie január 2012 v konaní nebolo sporné, rovnako
ako správnosť výpočtu výšky úroku z omeškania vykonaného správcom dane.
7.
Žalobca voči rozhodnutiu a postupu správnych orgánov vo veci namietal, že vyrubenie úroku z
omeškania odporuje ustanoveniu § 158 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že rozhodnutie správcu
dane i žalovaného bolo vydané po rozhodnutí Okresného súdu Trnava v konaní 25R/4/2014 o začatí
reštrukturalizácie (zo dňa 06.06.2014, zverejnené v obchodnom vestníku dňa 13.06.2014) a o povolení
reštrukturalizácie žalobcu (zo dňa 09.07.2014, zverejnené v obchodnom vestníku dňa 16.07.2014).
8.
Podľa § 158 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (zák. č. 7/2005 Z.z.).
9.
V súlade s právnym názorom žalovaného bolo potrebné konštatovať, že zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový
poriadok) v § 158, ani v inom jeho ustanovení kompetenciu správcu dane k vyrubeniu úroku z omeškania
v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania alebo s povolením reštrukturalizácie daňového
dlžníka neobmedzuje, pričom takéto jeho obmedzenie nie je možné vyvodzovať ani z ustanovení
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Naopak, ustanovenie § 156 ods. 2 Daňového
poriadku vo vete piatej („správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,
začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia
daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného
konania;“...) vyrubenie úroku po začatí reštrukturalizačného konania priamo predpokladá, keď správcovi
dane ukladá vyrubiť ho do dňa začatia reštrukturalizačného konania, t.j. logicky vyrubiť ho ex post - po
začatí reštrukturalizačného konania.
10.
Z uvedeného je zrejmé, že správca dane vyrubením úroku z omeškania, ani žalovaný potvrdením
vyrubujúceho rozhodnutia neporušili zákon žalobcom tvrdeným spôsobom.
11.



Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa §
168 SSP s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
12.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.