Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/43/2013 z 11. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. novembra 2013, sp. zn. 26CoE/43/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8599899499.1 Krajský súd Prešov | 26CoE/43/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8599899499.1 | 2013-11-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/acfa2371-5b36-47e8-b6bd-530704bbd523 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8599899499.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8599899499
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8599899499.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni, pobočka Stará Ľubovňa,
Budovateľská 42/535, Stará Ľubovňa, proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu „KUKURA"
vo Vyšných Ružbachoch, Vyšné Ružbachy, o vymoženie sumy 88.635,14 EUR s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 5. Marca 2013 č.k. 5Er/16/1999-71
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jurašovskému,
Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ako exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi
Jurašovskému, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 156,29 EUR a oprávnenému
uložil povinnosť náhrady týchto trov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 2.670.222,25 Sk (88.635,14 EUR) z titulu vykonateľného
výkazu nedoplatkov voči povinnému subjektu dňa 5.1.1999. Uznesením zo dňa 5.6.2012 rozhodol súd
o zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 17.10.2009 vymazaný z Obchodného registra bez
právneho nástupcu a ako právnická osoba tak stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. O náhrade
trov súdneho exekútora rozhodol tak, že túto povinnosť uložil oprávnenému s odkazom na § 203 zákona
č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadala
uznesenie v napadnutej časti zrušiť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Uviedla,
že ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, táto skutočnosť
nemôže byť pripísaná ma úkor oprávnenej, keďže tá zastavenie exekúcie nezavinila a z jej strany
nedošlo k porušeniu procesných predpisov, ktoré by povinnosť náhrady trov odôvodňovali.

Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Podľa §
196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Súdny exekútor nemohol predvídať vyhlásenie konkurzu a následný
výmaz povinného z Obchodného registra. Keďže jeho nárok nebol uplatnený v konkurznom konaní,
nárokoval si náhradu trov spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Je toho názoru, že trovy boli
uplatnené správne a zánik povinného nemôže byť dôvod nepriznania mu odmeny za exekučnú činnosť.
Zároveň poukázal na novelizované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, v ktorom je výslovne
stanovená povinnosť oprávneného nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinného.



Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
priadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej je dôvodné.

Exekučné konanie začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou dňa 5.1.1999.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach bol dňa 10.9.2001 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu,
Poľnohospodárske družstvo „KUKURA“ vo Vyšných Ružbachoch.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.1020047 bol rušený konkurz, ktorý bol vyhlásený na
majetok úpadcu, povinného, po tom čo bol speňažený majetok úpadcu a schválená konečná správa
rozvrhovým uznesením súdu.

Súdny exekútor podaním zo dňa 17.3.2010 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 58 ods. 1 v spojení
s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd zastaví exekúciu, ak ju vyhlásil
za neprípustnú pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je
nepochybne zánik povinného.

Súd rozhodol o zastavení exekúcie došlo z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra ex offo
ku dňu 17.10.2009. Zastavenie konania odôvodnil § 103, § 104 a § 107 O.s.p. podľa ktorých je zánik
povinného neodstrániteľnou podmienkou konania majúci za následok zastavenie konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002,
podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy
exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri
náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Súd prvého stupňa pochybil, keď povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora uložil oprávnenej s
odkazom na § 203 Exekučného poriadku, účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie s
odôvodnením, že povinný ako neexistujúci subjekt nemôže nahradiť trovy a súdny exekútor nemôže
znášať vzniknuté trovy v exekučnom konaní začatom na návrh a v prospech oprávnenej.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, v znení platnom k 31. januáru 2002, sa pripúšťa možnosť,
nie povinnosť súdu uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to vo výnimočných
prípadoch, za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov
na vymáhanie nároku boli účelné. Súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, t.j. či oprávnený pri
náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, teda či z objektívneho hľadiska prichádza do
úvahy jeho procesné zavinenie zastavenia konania.

Bez splnenia týchto zákonných podmienok nie je možné povinnosť nahradiť trovy uložiť oprávnenej len
s odkazom na skutočnosť, že súdny exekútor má na náhradu trov zákonný nárok. Nie je totiž v rozpore s
cieľom a účelom tohto ustanovenia nepriznanie súdnemu exekútorovi náhrady trov zastavenej exekúcie,
nakoľko ide o ďalšiu zákonnú možnosť.

Odvolací súd pre doplnenie uvádza, že skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že
súdnemu exekútorovi nie je priznaná náhrada vzniknutých trov nie je v rozpore so zákonom. Riziko, ktoré
nesie súdny exekútor pri výkone exekúcie je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným



postavením pri výkone exekúcie /pozri tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der
Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že
riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny
za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie,
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/2008, IV ÚS 27/2008/.

Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že oprávnená nemohla ani pri náležitej starostlivosti
predvídať, že nastane predmetná skutočnosť, t.j. zánik povinného subjektu bez právneho zástupcu
a teda zastavenie exekúcie nezavinila, v konaní neboli splnené predpoklady pre použitie § 203
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie v súlade s prechodnými ustanovenia a
pre uloženie povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora.

Podľa § 220 odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Na základe uvedených skutočností, v súlade s postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
Súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, oprávnená si trovy odvolacieho
konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.