{"guid": "38c044e9-86de-4ac5-8d49-57d491e94569:a19d9268-e64a-47c7-a2e2-e61b483afa25", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013202273.1", "spisova_znacka": "7Sžo/86/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/86/2014 z 17. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sžo/86/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013202273.1", "identifikacne_cislo": "1013202273", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2015-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a19d9268-e64a-47c7-a2e2-e61b483afa25", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013202273.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013202273.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013202273.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/86/2014\n1013202273\n17. 12. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1013202273.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Bc. Ing. S.V., bytom v C., proti\nodporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody č. 12,\no preskúmanie rozhodnutia odporcu zo 4. decembra 2013 sp. zn. 8793/2013, o odvolaní navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2014 č. k. 9Sp/120/2013-23, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2014 č. k.\n9Sp/120/2013-23 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 27. júna 2014 č. k. 9Sp/120/2013-23 podľa § 250q\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu zo 4. decembra\n2013 sp. zn. 8793/2013, ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej\npomoci osobám v hmotnej núdzi (ďalej len „zákona č. 327/2005 Z.z.“) navrhovateľovi nepriznal nárok\nna poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky\npre porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústavy SR“) rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyššieho súdu SR“) sp.\nzn. 5 Cdo 76/2012 z 15. mája 2012.\nPodľa odôvodnenia rozsudku krajský súd z administratívneho spisu zistil, že v danej veci zrejmú\nbezúspešnosť sporu - konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, odporca vyvodil predovšetkým zo\nskutočnosti, že navrhovateľ sa mieni domáhať ochrany svojich práv pred ústavným súdom v dôsledku\nnepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd ďalej zistil, že navrhovateľ žiadal odporcu\no poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na spravodlivý\nproces uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 76/2012 z 15. mája 2012, ktorým ako súd dovolací\nodmietol dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2001 sp.\nzn. 14Co/237/2011. Týmto uznesením krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie prvostupňového\nsúdu, Okresného súdu Bratislava I z 18. novembra 2011 sp. zn. 7C/212/2008. Tento súd navrhovateľovi v\nkonaní o ochranu osobnosti nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil zástupcu z radov\nadvokátov. Dovolací súd zaujal stanovisko, že nepriznaním oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\nnebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odňatie možnosti konať pred súdom\ndáva Občiansky súdny poriadok do súvislosti výslovne s faktickým procesným postupom súdu, nie s\njeho právnym posúdením určitej otázky. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\nKrajský súd ďalej zistil, že odporca v konaní o ochranu osobnosti sp. zn. 7C/212/2008 priznal nárok\nna poskytnutie právnej pomoci (rozhodnutím z 20. februára 2012 sp. zn. 2N 252/12). Podľa názoru\nkrajského súdu zabezpečenie účinnej ochrany navrhovateľových práv, uplatnených v konaní o ochranu\nosobnosti bolo v potrebnej, ale i akceptovateľnej miere zabezpečené zo strany štátu priznaním\nbezplatnej pomoci. Krajský súd konštatoval, že nedošlo ani i k porušeniu procesných práv navrhovateľa\n\nv konaní pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať za následok nesprávne a teda nezákonné\nrozhodnutie vo veci.\nKrajský súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 2501 ods. 2 a § 250k O.s.p.\ns odôvodnením, že navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že odporca mu poskytol\nprávnu pomoc v konaní o ochranu osobnosti vedenom na Krajskom súde Bratislave sp. zn. 7C/212/2008.\nDovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu o nepriznaní oslobodenia\nod súdnych poplatkov v uvedenom konaní na krajskom súde mylne vychádzal však z toho, že\nsplnomocnenie, ktoré udelil odvolateľ advokátovi na jeho zastupovanie v základnom konaní o veci\nsamej je platné aj v predmetnom dovolacom konaní. Navrhovateľ má za to, že dovolací súd konal a\nrozhodol bez toho, aby bol on ako dovolateľ v tomto konaní riadne a účinne zastúpený advokátom,\nčo je v dovolacom konaní povinné, čím sa najvyšší súd dopustil porušenia práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o\nochrane ľudských konanie pod práv a základných slobôd, a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to nielen samotným konaním a rozhodnutím bez\nriadneho zastúpenia advokátom, ale aj tým, že takýmto postupom dovolací súd zmaril zákonné právo\nodvolateľa na kvalifikované sformulovanie a odôvodnenie jeho dovolania, včítane dovolacích dôvodov.\nPreto namietal, že odporca konal v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku tým, že pri rozhodovaní\nnevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu. Odporcovi bolo známe, že mu bol priznaný advokát na\nposkytnutie právnej pomoci v základnom konaní o ochranu osobnosti, nie však pre dovolacie konanie o\nsúbežnom konaní o oslobodení od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal ani\ns jediným navrhovateľom uvádzaným dôvodom nezákonnosti návrhom napadnutého neprávoplatného\nrozhodnutia odporcu, predovšetkým s otázkou nesprávneho právneho posúdenia zrejmej bezúspešnosti\nsporu. Nestačí, že zrejmú bezúspešnosť nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť bola tak\njednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne\nsprávny. Uviedol, že v prípade navrhovateľa nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, ktorý pojem\nje upravený v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca skúmal otázku možného porušenia práva na právnu\npomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Po preštudovaní dostupnej\njudikatúry došiel k záveru, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležíte zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Za porušenie základného práva pritom\nnemožno považovať neúspech v konaní (m. m. II. ÚS 4/94). Ak sa konanie pred všeobecným súdom\nneskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre\nnamietnutie porušenia ústavného práva. Následne odporca dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť sporu, a preto nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru,\nže odvolanie navrhovateľa je dôvodné.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné\n\npochybenie právneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).\nPodľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia\nsúdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na\nčo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre\npriznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné\nsúdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa\nje nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nZ predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa nesporne\nvyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou z 31. októbra 2013 podľa zákona č. 327/2005 Z.z. domáhal\npriznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na\nspravodlivý proces rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 2012 sp. zn. 5Cdo\n76/2012, ktorú žiadosť odôvodnil tým, že napriek tomu, že v dovolacom konaní nebol zastúpený\nadvokátom, dovolací súd vo veci žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkoch konal a rozhodol.\nOdvolací súd poznamenáva, že dovolací súd dovolanie odmietol.\nV prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že\nsúd prvého stupňa nepreskúmal rozhodnutie odporcu z hľadiska, či žiadosť navrhovateľa odporca\nposudzoval v súlade s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. t.j., či právo navrhovateľa na podanie sťažnosti\nna Ústavný súd SR nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, či je odporca schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPokiaľ krajský súd vyhodnotil, že vo veci zamýšľaného podania ústavnej sťažnosti navrhovateľom,\npre ktorú žiada poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci, je vecou zrejme\nbezúspešnou, je potrebné skonštatovať vecnú a právnu nesprávnosť tohto hodnotenia, pretože bez\nzhodnotenia skutočností uvedených v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. je takýto záver súdu prvého stupňa\nvyslovený predčasne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou\nveci v jej merite.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému\nopravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej\núpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský\nsúd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je\npreskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu\nprvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.\nV ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať\npostupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu\na rozhodnutia odporcu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, zrozumiteľne sa vysporiadať so\nžalobnými námietkami odporcu, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo\nodôvodniť.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}