Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/541/2014 z 12. 6. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 12. júna 2014, sp. zn. 4Co/541/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3814203126.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/541/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3814203126.1 | 2014-06-12 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2121c5e-7464-426e-a981-d1e90853ff4e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3814203126.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/541/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203126
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814203126.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M. S., bytom P. XXX/X, A., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou X., s.r.o., so sídlom D. Z. X/XX, R. proti odporcovi O. C., bytom D. XXX, zastúpenému JUDr.
S. O., advokátom, so sídlom V.P. H. XX, R., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. februára 2014, č.k. 17C/14/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa predbežným opatrením nariadil odporcovi, aby nenakladal
a neprenechal do užívania tretím osobám nehnuteľnosti v katastrálnom území W. nad D., ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky: parcela C číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parcela C číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela
C číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C číslo XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavbu: predajňa so súpisným číslom
XXX, postavená na pozemku parcela C číslo XXX/X, predajňa so súpisným číslom XXX, postavená
na pozemku parcela C číslo XXX/X, predajňa so súpisným číslom XXX, postavená
na pozemku parcela C číslo XXX/X. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote pätnástich dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia podať na súde návrh na začatie konania, ktorým sa bude proti
odporcovi domáhať určenia toho, že darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcom ako obdarovaným
a M. C., narodeným dňa XX.XX.XXXX ako darcom dňa 05.12.2013, je voči nemu právne neúčinná. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z listín predložených navrhovateľom mal osvedčené, že navrhovateľ
ako veriteľ a otec a brat odporcu - M. C. a O. C. ako dlžníci podpísali dňa 27.09.2013 zmluvu o
pôžičke, podľa ktorej mal navrhovateľ týmto dlžníkom požičať 230.000 eur, ktoré mali dlžníci vrátiť
navrhovateľovi do 31.10.2013. Dlžníci navrhovateľovi túto čiastku nevrátili. M. C. darovacou zmluvou zo
dňa 05.12.2013 na odporcu bezodplatne previedol nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva
č. 339, podrobne špecifikované vo výroku napadnutého uznesenia, pričom na základe tejto zmluvy
bolo zapísané vlastnícke právo odporcu k uvedeným nehnuteľnostiam dňa 02.01.2014 do katastra
nehnuteľností. I brat odporcu, dlžník navrhovateľa sa zbavuje svojich nehnuteľností, keďže predal byt,
ktorého vlastníkom bol v W. S. a na predaj ponúka svoj byt v N.. Z listín, ktoré navrhovateľ navrhuje
vykonať ako dôkaz, mal súd osvedčenú danosť práva, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci
samej, teda určenia toho, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom ako obdarovaným a jeho
otcom ako darcom, ktorou boli na odporcu prevedené nehnuteľnosti, je voči nemu právne neúčinná. Z
navrhovateľom tvrdených skutočností sa javí, že otec odporcu je jeho dlžníkom. Preto sa jeho konanie,
ktoré spočíva v tom, že napriek svojim dlhom sa zbavil svojho nehnuteľného majetku darovaním, javí ako
ťažko rozumne hospodárky odôvodniteľné. V tomto štádiu konania je teda osvedčené to, že prevodom
nehnuteľností na odporcu chcel otec odporcu znemožniť navrhovateľovi uspokojenie jeho pohľadávky.
Tieto skutočnosti vytvárajú obavu, že odporca bude konať takým spôsobom, aby znemožnil výkon práva
navrhovateľa. Okrem toho je tu obava, že odporca bude nakladať s majetkom, ktorý na neho previedol
odporca takým spôsobom, aby znemožnil i osobitný spôsob vykonania určujúceho rozhodnutia súdu



o neúčinnosti právnych úkonov. Teda, že nehnuteľnosti, ktoré boli na neho prevedené, prevedie ďalej na
iné osoby tak, aby bolo navrhovateľovi znemožnené domôcť sa uspokojenia svojich pohľadávok z tohto
majetku, ktorý v dôsledku darovania ušiel z majetku jeho otca. Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol
tak, že podľa § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e) nariadil proti odporcovi predbežné opatrenie, ktorým mu
nariadil, aby nenakladal a neprenechal do užívania tretím osobám nehnuteľnosti, ktoré
boli na neho prevedené jeho otcom. Vzhľadom na to, že súd predbežné opatrenie nariadil pred začatím
konania vo veci samej, zároveň podľa § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uložil navrhovateľovi,
aby v lehote pätnástich dní podal návrh na začatie konania na súde vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ odôvodňuje svoje právo od zmluvy
o pôžičke, uzavretej dňa 27.09.2013, podľa ktorej mal poskytnúť bezúročnú pôžičku vo výške 230.000
eur jeho otcovi M. C. a bratovi O. C. s tým, že túto pôžičku mu v lehote splatnosti dlžníci nevrátili.
Vzhľadom k tomu, že jeho otec M. C., ako aj O. C. obsah tejto zmluvy popierajú, tak ako popierajú aj
samotné poskytnutie pôžičky vo výške 230.000 eur, považuje túto zmluvu za fiktívnu a v konečných
dôsledkoch za absolútne neplatnú z dôvodov uvedených v § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkom, je na navrhovateľovi, aby preukázal, kedy, v akej výške, komu z veriteľov a
akým spôsobom odovzdal túto pôžičku. Takýto dôkaz, ktorý aj s ohľadom na právnu úpravu je potrebné
považovať za podstatný, mal navrhovateľ k návrhu na začatie konania hneď pripojiť. Z týchto dôvodov
do súčasnej doby nemá vedomosť o tom, čo v skutočnosti viedlo účastníkov k uzavretiu zmluvy o
pôžičke a za akých okolností jeho príbuzní s navrhovateľom fiktívne zmluvu uzavreli. Za takéto stavu
sa oprávnene domnieva, že táto zmluva bola účelovo vykonštruovaná a v skutočnosti sa podľa nej ani
neplnilo. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených pod sp. zn. Obo 144/97,
sp. zn. 4 Obo 218/00, podľa ktorého jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia je vecná
súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní, považoval za účelové
a kontraproduktívne. Poukázal na to, že dôkaz o tom, že došlo k odovzdaniu predmetnej sumy, je
ustanovenie článku II zmluvy o pôžičke, podľa ktorej veriteľ podpisom tejto zmluvy potvrdzuje poskytnutie
uvedenej peňažnej pôžičky dlžníkom a dlžníci 1), 2) podpisom tejto zmluvy potvrdzujú prevzatie
uvedenej sumy pred podpisom tejto zmluvy. Z dôvodu, že došlo k podpisu uvedenej zmluvy, niet
pochybností o tom, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňažnej pôžičky. Poukázal na to,
že odporca v podstate nenamietal dôvody, pre ktoré by predbežné opatrenie nemalo byť nariadené. V
odvolaní sa obmedzil sa len na skutočnosti, ktoré by malo byť predmetom dokazovania vo veci samej.
Nesprávne posúdil, v čom spočíva osvedčenie danosti práva. V danej veci niet pochybností o osvedčení
danosti práva, ktorou je preukázanie nároku na odporovanie právnemu úkonu - darovacej zmluvy,
uzavretej medzi odporcom ako obdarovaným a jeho otcom M. C. ako darcom. Ďalej uviedol, že odporca
nesprávne interpretuje obsah uznesenia NS SR, sp. zn. 4 Obo 218/2000 a snaží sa dosiahnuť to, že
sa jeho zmluva o pôžičke netýka, a preto nemožno voči nemu nariadiť predbežné opatrenie. Poukázal
na to, že v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 7C/44/2014 sa žalobou domáha
určenia neúčinnosti právneho úkonu, čím nadviazal na nariadené predbežné opatrenie, a teda aj na
právny vzťah, ktorý vznikol napadnutou darovacou zmluvou medzi ním a odporcom. Zároveň uviedol,
že je medzi predbežným opatrením a konaním vo veci samej vecná súvislosť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zmyslom predbežných opatrení upravených v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p. je dočasná úprava pomerov
účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie
predbežného opatrenia žiada, ako i tomu, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana tohto,
proti ktorému má predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky
znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Jedná sa pritom o opatrenie dočasné, ktorého
trvanie je obmedzené, nie je ním prejudikovaný konečný výsledok sporu, avšak zabezpečuje sa ním,



aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. K rozhodnutiu o predbežnom opatrení
je súd povinný pristúpiť bezodkladne, v zákonom stanovenej lehote, z toho prevláda aj požiadavka
rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Preto na nariadenie predbežného
opatrenia postačuje, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia
aspoň pravdepodobné. Zákon teda nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
vykonávať dokazovanie.

Odvolací súd preto aj posudzoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného
opatrenia z týchto rozhodných hľadísk.

Z obsahu listín vyplýva, že navrhovateľ svoje tvrdenia o potrebe dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi osvedčil listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 27.09.2013, výpisom z listu
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., internetovou ponukou, výpismi listov vlastníctva č. XXXX
a č. XXXX pre katastrálne územie N., z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ a otec a brat odporcu
M. C. a O. C. ako dlžníci uzavreli zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal navrhovateľ týmto dlžníkom požičať
230.000 eur, ktoré mali dlžníci vrátiť navrhovateľovi do 31.10.2013. Podľa tvrdení navrhovateľa dlžníci
túto čiastku nevrátili, pričom dlžník M. C. darovacou zmluvou zo dňa 05.12.2013, teda po splatnosti
pôžičky, previedol na odporcu bezodplatne nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území W.
nad D., zapísané na LV č. XXX. Z návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia vyplýva, že sa mieni domáhať vo veci samej určenia toho, že darovacia zmluva uzavretá
medzi odporcom ako obdarovaným a jeho otcom ako darcom, ktorou boli na odporcu prevedené
nehnuteľnosti, je voči nemu právne neúčinná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z listinných dôkazov,
ktoré navrhovateľ predložil, bola preukázaná danosť práva, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať vo
veci samej, teda určenia, že darovacia zmluva, uzavretá medzi odporcom ako obdarovaným a jeho
otcom ako darcom, je voči nemu právne neúčinná. Z listinných dôkazov, predložených navrhovateľom
rovnako bolo preukázané, že ďalší dlžník navrhovateľa, brat odporcu O. C., sa zbavuje svojich
nehnuteľností, keď predal byt, ktorého vlastníkom bol v W. S. a na predaj ponúka svoj byt v N.. Tieto
skutočnosti vytvárajú obavu, že odporca bude konať takým spôsobom, aby znemožnil výkon práva
navrhovateľa. Za týchto okolností navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal danosť svojho nároku, ako
aj pravdepodobnosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď prípadná akákoľvek ďalšia
dispozícia s nehnuteľnosťami, by mohla ohroziť výkon súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho je potrebné
poskytnúť navrhovateľovi súdnu ochranu. Z písomného vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu
naviac vyplýva, že navrhovateľ už podal dňa 13.03.2014 na súde prvého stupňa žalobu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Pokiaľ sa týka námietok odporcu uvádzaných v odvolaní, že zmluva o
pôžičke, uzavretá medzi dlžníkmi M. C. a O. C. a navrhovateľom ako veriteľom, je absolútne neplatným
právnym úkonom z dôvodov uvedených v ust. § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, tieto odvolacie
námietky odporcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto odvolacie námietky odporcu sa týkali
veci samej, pričom dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže súd posudzovať
z hľadiska hmotnoprávneho. Preto odvolací súd nebol oprávnený v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia tieto skutočnosti posudzovať, nakoľko tieto môžu byť predmetom dokazovania až vo veci
samej.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .