Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/17/2014 z 3. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. novembra 2014, sp. zn. 4Sp/17/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200870.1 Krajský súd Prešov | 4Sp/17/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200870.1 | 2014-11-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d404761f-40a8-4353-814f-acd1000899a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200870.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200870
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200870.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru so sídlom Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 878 za
účasti Z. C., bytom Y. XXX/XX, S. D. H., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 7. mája 2014 č.
k.: V 553/2014-Vs takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 7. mája 2014 č.k.: V 553/2014-Vs.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.05.2014 rozhodol odporca ako orgán príslušný podľa zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podanom dňa 02.04.2014, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 072/2014-
ŠTE zo dňa 11.03.2014, uzavretú medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a
záložcom Z. C. tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že po preskúmaní návrhu na vklad a
jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 14.08.2012, ktorá bola napísaná
na štandardnom zmluvnom formulári. Splnomocniteľ ju podpísal dňa 13.08.2012 vo S. splnomocnenec
splnomocniteľom podpísaný návrh prijal jeho podpísaním dňa 14.08.2012 v N.. Na základe týchto
skutočností podpísanie dohody o splnomocnení v po sebe idúcich dňoch na rôznych miestach svedčí o
tom, že účastníci právneho úkonu o veci zastupovania pri uzatváraní záložnej zmluvy nejednali priamo,
ale prostredníctvom zástupcu poskytovateľa úveru (záložného veriteľa) POHOTOVOSŤ, s.r.o., o čom
svedčí forma a obsah samotnej dohody o splnomocnení, ktorá je rovnaká ako vo všetkých doterajších
prípadoch. Zároveň návrh dohody predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej (alebo
predtlačenej) listinnej podobe svedčí o tom, že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej
dohody oboch strán, ale rozhodnutím jej predkladateľa. Splnomocniteľ (záložca) nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby ním určený zástupca, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy, mu bola už v takomto návrhu dohody
o splnomocnení nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Týmto postupom bol dlžníkovi (záložcovi)
znemožnený slobodný výber osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na
základe zastúpenia, čím nebola naplnená zákonná požiadavka vyplývajúca z § 17 zákona č. 71/1967



Zb. o správnom konaní umožniť účastníkovi voľbu svojho zástupcu. Rovnako je otázne, či zastúpenie
na základe takto zvoleného zástupcu je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Podľa dôvodovej
správy k § 31 Občianskeho zákonníka je úprava zastúpenia na základe plnomocenstva založená na
zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi.

Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a
s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami poskytovateľa
úveru POHOTOVOSŤ, s.r.o. (konkrétne zabezpečovací úkon viazaný k zmluve o úvere) a ich vzťah
k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. V tejto súvislosti poukázal aj
na fakt, že v zmysle svojho predmetu sa úverové zmluvy podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka zaraďujú pod režim obchodných záväzkových vzťahov. Odporca preskúmal aj otázku, či v
prejednávanej veci došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Návrh dohody o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej (alebo
predtlačenej) listinnej predlohe s dopredu určenou osobou splnomocnenca, v rámcovej forme určeným
rozsahom jeho oprávnenia (v záujme právnej istoty musí byť rozsah zástupcovho oprávnenia
vždy v plnomocenstve vecne konkretizovaný pri jeho uzatváraní; rozsah plnomocenstva vyjadrený
konštatovaním, že splnomocnenec za splnomocniteľa uzavrie záložnú zmluvu pre zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktoré v čase jej uzatvorenia budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve
splnomocniteľa takýmto rozsahom nie je a je v rozpore s § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Rovnako neuvedenie podmienok možnosti odstúpenia od dohody zo strany splnomocniteľa v návrhu
dohody o splnomocnení, neuvedenie spôsobu kontaktovania sa za účelom konzultácie pri uzatváraní
záložnej zmluvy a neposkytnutie kópie uzavretej dohody o splnomocnení splnomocniteľovi, nevytvárajú
rámec podmienok pre riadne zastupovanie záujmov zastúpeného, ale naopak vytvárajú podmienky pre
konanie výhodné v prospech záložného veriteľa.

Uvedené zistenia podľa odporcu svedčia o tom, že dohoda o splnomocnení vykazuje znaky
neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného
v danom prípade správny orgán konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých
neprijateľných podmienkach. Z tohto dôvodu správny orgán označil takúto dohodu o splnomocnení ako
celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/106/2012 zo dňa 19.03.2013.

Pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci odporca v súlade s § 32 a § 33 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutím zo dňa č. k. V 553/2014-Vs zo dňa
23.04.2014 prerušil konanie o povolení vkladu a vyzval účastníka konania, aby sa k veci vyjadril. Jeho
vyjadrenie bolo zaznamenané do Zápisnice zo dňa 07.05.2014, ktorá tvorí obsah spisu predmetného
konania.

Odporca po preskúmaní predložených listín a na základe výpovede účastníka konania Z. C., ako aj
z výpovedí účastníkov iných doterajších konaní v rovnakej veci, ktorí odpovedali na zhodné otázky
položené odporcom rovnako, dospel k záveru, že pre právne posúdenie podmienok ma povolenie vkladu
do katastra nehnuteľností rozhodujúcou listinou je dohoda o splnomocnení na konanie za dlžníka pri
následných právnych úkonoch súvisiacich so zriadením záložného práva. Zo spôsobu jej uzavretia
vyplývajúceho z právneho posúdenia stavu veci na základe listinných podkladov, ale aj na základe
poznatkov vyplývajúcich z nezávislých výpovedí o skutkovom stave veci účastníkom tohto, ale aj
iných konaní správny orgán konštatoval, že záložná zmluva podpísaná splnomocnencom na základe
neplatného právneho úkonu dohody o splnomocnení je uzavretá v rozpore so zákonom a podľa § 39
Občianskeho zákonníka je neplatná. Preto podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.



Rozhodnutie odporcu napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka. Žiadala, aby na
základe odvolania v rámci autoremedúry odporca napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 11.03.2014 č. 072/2014-ŠTE, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie
žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu záložného
práva.

Návrh odôvodnila tým, že citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/ a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona.

Poukázala na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil
ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu -
splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Navrhovateľka zdôraznila, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v
postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti
veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol
súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu
splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval
a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a
z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom
aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol
správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú



základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri
analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,
a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky
pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo
súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa
stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne,
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu
vôle zo strany záložcu.

Navrhovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť
dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa ani na ňu nevťahujú ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré
poukazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu
inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľke riadne vrátiť.
Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom
prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej
funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastník konania sa písomne k návrhu na preskúmanie rozhodnutia nevyjadril.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu, ktorí svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti, vypočul účastníka konania
Z. C. a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho
bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.



Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 11.03.2014 podanom dňa 02.04.2014
navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 072/2014-ŠTE do katastra
nehnuteľností.

Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom Z. C., zastúpeným
na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802101555 zo
dňa 13.08.2012, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá medzi splnomocniteľom Z. C. a splnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným A. O. - predsedom združenia vyplýva, že
(citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti
so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 802101555 (ďalej
len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto
plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach
rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie
a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej
zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie
splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z
nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli
veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje,
že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (sú rukou dopísané). 5.
Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom
tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré
je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so
záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občianskeho zákonníka), záloh môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje
inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,
alebo iná hromadná vec.



Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b/ ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu



pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Účastník konania v zápisnici o pojednávaní zo dňa 04.11.2014 na súde uviedol, že si požičal dvakrát,
raz 500 Eur a raz 800 Eur. Niečo splatil, potom stratil prácu, tak prestal platiť. Posielali mu upomienky.
Nehnuteľnosť mu nikto nevysvetlil. Požiadal o úver v kancelárii, podpísal zmluvu, ale nečítal ju. Podpis
bol overiť na notárskom úrade. Nič mu nebolo vysvetlené, len podpísal a poslali ho overiť podpis na
notársky úrad. Dostal šeky, po koľko má splácať. Teraz si našiel prácu, takže opäť začne splácať aspoň
po 100 Eur. Žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť
výber tohto zástupcu, nie je ani v jeho záujme uzatvorenie záložnej zmluvy, navrhovateľka bola
v kontakte so splnomocnencom, teda ide o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu. Dohoda o
splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o
splnomocnení nebola urobená slobodne a vážne, je teda neplatná a záložnú zmluvu za záložcu uzavrel
splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný
je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný
predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich
vyžaduje zákon pre zmluvu a pre dohodu o splnomocnení.

To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli nové
veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva a v každom prípade je záložca (pri uzatváraní
úverovej zmluvy dlžník) zastúpený združením občianskoprávnej pomoci ProHelp so sídlom v N..

V súvislosti s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva
vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní
tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade,
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

Odporca preto postupoval správne aj v tomto prípade, ak prihliadol aj na tento dôvod pri zamietnutí
návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a
čoho sa odvolateľ domáha.