{"guid": "38b9a3ab-4197-4e7b-af29-5b599c96b7f1:79febf05-6368-4396-b6ee-33eddf2a2a58", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1", "spisova_znacka": "11CoP/340/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/340/2015 z 6. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. júna 2016, sp. zn. 11CoP/340/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1", "identifikacne_cislo": "1314213345", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2016-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79febf05-6368-4396-b6ee-33eddf2a2a58", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/340/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314213345
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senáty JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloletú Z. B.,
Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec , dieťa rodičov: matky - F.. I. B., Z..
XX.XX.XXXX, B. B. XXX/XX, XXX XX B., a otca - X. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. U. XXX, XXX XX V. U.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 05.03.2015, č.k. 51P/216/2014-89, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  sa v napadnutej časti  m e n í  tak, že vyživovacia povinnosť otca na
maloletú Z. B., Z.. XX.XX.XXXX sa zvyšuje od 01.04.2014 zo sumy XXX Eur mesačne na sumu XXX
Eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2016 v sume X.XXX Eur je otec povinný zaplatiť k
rukám matky v lehote 3 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 26C/1/2016-63 zo dňa 15.03.2011,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 41Co/7/2011-85 zo dňa 27.06.2011, v časti
vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 05.03.2015, č.k. 51P/216/2014-89 zamietol návrh matky na
zvýšenie výživného na maloletú Z. B., Z.. XX.XX.XXXX, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného
na maloletú zo sumy XXX Eur na XXX Eur mesačne od 01.04.2014. Žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie
odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností a schopností a majetkových pomerov
rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného dôvodný nie je. Zdôraznil, že zákonným
predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, pričom
nestačí len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté dieťa je neprimerané, inak by došlo k neprípustnej
reparácii právoplatného rozhodnutia súdu. Konštatoval, že zmenu pomerov je súd povinný skúmať nielen
na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane oboch rodičov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov



je vždy rozhodujúca len tá zmena, ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia,
pričom táto zmena pomerov musí byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že
v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku výživného. Uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu matky na
zvýšenie výživného prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú
obaja rodičia, a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov,
primeranosti ich príjmov, k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných
možností na trhu práce. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko
sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov. Vychádzajúc z
uvedeného právneho názoru, ako aj z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané,
že od právoplatnosti rozsudku dňa 16.9.2011 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov
konania. Na strane maloletej konštatoval zmenu pomerov nárastom jej odôvodnených potrieb, ktoré
za posudzované obdobie vzrástli na sumu XXX Eur mesačne. Na strane otca zistil zmenu pomerov
spočívajúcej v poklese jeho príjmu, s následnou stratou zamestnania a evidenciou o sprostredkovanie
zamestnania, bez nároku na priznanie podpory v nezamestnanosti. Konštatoval, že príjem otca je XXX
Eur mesačne, čo nepredstavuje ani výšku spoločensky uznanej hranice životného minima fyzickej osoby.
Na strane matky konštatoval mierne zvýšenie jej priemerného mesačného príjmu a vznik povinnosti
splácať mesačné splátky hypotekárneho úveru vo výške XXX Eur. Osobný stav u oboch rodičov sa
nezmenil a rovnako ani u jedného z nich nedošlo k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti. Matkou
vyčíslený nárast odôvodnených potrieb maloletej nepovažoval za zákonný dôvod podstatnej zmeny
pomerov odôvodňujúci zvýšenie výživného na maloletú a uviedol, že ak matka zvyšuje životnú úroveň
maloletej, koná tak na základe vlastného rozhodnutia za cenu vlastného ochudobňovania, avšak takúto
povinnosť z totožného skutkového a právneho dôvodu nie je možné uložiť aj otcovi. Súčasne konštatoval,
že vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie otca, jeho kvalifikáciu, vek a pracovné možnosti na trhu práce
pre Senec či Bratislavu, je v jeho schopnostiach nájsť si pravidelný zdroj príjmov. Hypotekárny úver
matky, použitý na zlepšenie jej bytových pomerov a splatenie predchádzajúcich záväzkov nevyhodnotil
ako účelne vynaložené finančné prostriedky, ktoré zakladajú dôvod na zvýšenie výživného na maloletú
zo strany otca. Uviedol, že za podmienky, ak nedôjde k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb
maloletej a zlepšeniu zárobkových a majetkových pomerov otca, je treba výživné vo výške XXX Eur
považovať za dostačujúce na uspokojovanie základných potrieb maloletej bez ohrozenia jej vývoja a
zdravia. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods.1, § 78 ods. 1,3, Zák.
o rodine, § 163 ods. 2, O.s.p., § 1,2, Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť, a výživné v prospech maloletej zvýšiť na XXX Eur mesačne od 01.04.2014.
Mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď jej návrh na zvýšenie výživného
zamietol. Poukázala na výpoveď svedka ( starého otca maloletej), z ktorej vyplýva, že otcovi prispieva
na jeho potreby sumou XXX Eur mesačne, pričom pri zaplatení výživného a úhrady XX Eur za benzín
z dôvodu návštev maloletej, by mal otec vyžiť zo sumy XX Eur mesačne, čo je pri jeho nákladoch na
bežné výdavky, značkové oblečenie, benzín, auto, návštevy fitnescentra či mobilný telefón nereálne.

K odvolaniu matky sa otca ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa                    § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je
čiastočne dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného
rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ
ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 2, 4, 5,    § 73 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.



V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval podstatné
skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletej ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov, porovnal
so skutočnosťami rozhodnými pre určovanie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu
Galanta č.k. 26C/1/2016-63 zo dňa 15.03.2011  v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
41Co/7/2011-85 zo dňa 27.06.2011. So záverom ku ktorému dospel, sa však odvolací súd nestotožnil.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej Nely v zmysle podstatného zvýšenia jej odôvodnených
potrieb, táto bola v čase podania návrhu nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v roku
2011 a matka v konaní náklady maloletej, či už v súvislosti s jej fyzickým vekom, školskou dochádzkou,
či záujmovými aktivitami riadne vyčíslila a preukázala. Zmenu pomerov v danej veci po vykonanom
dokazovaní na strane maloletej od posledného rozhodnutia súdu o výživnom správne konštatoval
aj súd prvého stupňa, ktorý mal ustálené náklady na jej odôvodnené potreby vo výške XXX Eur
mesačne. Maloletá v školskom roku 2013/2014 začala navštevovať 2. stupeň základnej školy, je vo
veku dospievania, ktoré obdobie predstavuje zvýšené náklady na stravovane, ošatenie, či ďalšie potreby
súvisiace s prípravou na budúce povolanie. Napokon nárast nákladov uznal aj sám otec, keď jeho
námietky smerovali len voči ustáleniu výšky výživného, so žiadosťou o zohľadnenie skutočnosti, že je
nezamestnaný. Vzhľadom na uvedené potom treba mať za to, že  k 01.04.2014, t.j. ku dňu, ku ktorému
matka výživné navrhla zvýšiť ( návrh podala dňa 20.03.2014) možno ustáliť ako počiatok zmeny pomerov
na strane maloletej v rozsahu majúcom vplyv na zmenu výšky výživného na maloletú.

Odvolací súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania má za to, že záver súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného z dôvodu že otec nepracuje a nedosahuje
potrebný príjem nezodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide
o zárobkové a majetkové pomery rodičov treba uviesť, že príjem matky sa od posledného rozhodnutia
súdu mierne zvýšil, keďže matka sa počas celého obdobia snaží zadovážiť si príjem vo výške dostatočnej
na krytie potrieb maloletej, ktorým jej zabezpečuje bývanie, stravu, ošatenie, hradí jej bežné i mimoriadne
výdavky, poistenie a okrem uvedeného finančného krytia jej potrieb zabezpečuje aj výkon osobnej
starostlivosti o maloletú. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že doposiaľ určené výživné,
nezodpovedalo ani pomernej polovici výšky nákladov na maloletú už v čase pôvodného rozhodnutia
súdu o výživnom. Pri doposiaľ určenom výživnom  z roku 2011 vo výške XXX Eur je potrebné zdôrazniť,
že matka už dlhodobo finančne supluje vyživovaciu povinnosť k maloletej aj za otca, ktorý podľa
výsledkov vykonaného dokazovania okrem určeného výživného sa iným spôsobom na zvýšených
potrebách maloletej nepodieľa. Vo vzťahu k zárobkovým možnostiam otca sa odvolací súd s názorom
súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku nestotožnil. Podľa
názoru odvolacieho súdu nemôže byť na úkor zabezpečenia potrieb maloletej ľahkovážny prístup
otca k plneniu si vyživovacej povinnosti k maloletej dlhodobým absentovaním primeraného zdroja jeho
zárobku. K tvrdeniu otca o jeho nezamestnanosti ako objektívnej prekážky pre aspoň čiastočné zvýšenie
výživného je treba uviesť, že otec v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, že by sa vôbec o nejakú prácu
aktívne uchádzal. Za situácie, že má otec zo zákona vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je
podľa názoru odvolacieho súdu povinný vyvinúť maximálne úsilie získať príjem, z ktorého by mohol
uživiť svoje maloleté dieťa, výživou na neho odkázané. Získaniu primeraného príjmu má otec možnosť
venovať všetok svoj čas, keďže osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva iba matka.  Otec má vedomosť,
že potreby maloletej sa neustále zvyšujú a preto v záujme zabezpečiť primeranú výživu maloletej bol a je
povinný si svoj spôsob života prispôsobiť tomuto záväzku a neprenášať sústavne svoj podiel  vyživovacej
povinnosti na matku. Výživné slúži na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a takúto
povinnosť je rodič povinný si plniť aj na úkor svojich osobných potrieb.

Vyhodnotiac všetky uvedené zistené skutočnosti, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že možnosti a schopnosti otca tak ako ich preukázal a vyhodnotil súd prvého stupňa zodpovedajú
čiastočnému zvýšeniu výživného na maloletú, za súčasne preukázanej zmene pomerov na strane
maloletej od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, v rozsahu majúcom za následok nárast jej
potrieb, ktorý z uvedeného dôvodu je možné v zmysle § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1,  § 78 ods. 1 Zák. o
rodine premietnuť do výšky výživného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrhu matky čiastočne vyhovel.



Pokiaľ ide o zročné výživné za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2016, toto predstavuje sumu X.XXX Eur
( 26  mesiacov x XX Eur ), ktoré odvolací súd uložil otcovi zaplatiť v celej výške do 3 dní od vykonateľnosti
rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/1/2016", "guid": "2af54b21-8dcd-4b2e-91e0-4f0833a137d6:f1c8211c-ce21-4705-91cf-15b97f14e49b", "vztah": "zmenene"}, {"sz": "41Co/7/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "38b9a3ab-4197-4e7b-af29-5b599c96b7f1:5acdd3cf-d4d1-48d2-a903-5a6afd473c8b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1", "spisova_znacka": "11CoP/340/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/340/2015 z 6. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1314213345.1"}], "citovane_v": []}