{"guid": "38b97916-b3db-4835-9091-06c173739171:9acd2199-26b3-4143-91ae-31c45d3b87b4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112200792.4", "spisova_znacka": "6CoP/2/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/2/2015 z 23. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. februára 2015, sp. zn. 6CoP/2/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3112200792.4", "identifikacne_cislo": "3112200792", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2015-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9acd2199-26b3-4143-91ae-31c45d3b87b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112200792.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3112200792.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3112200792.4/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112200792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112200792.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: P.. A. F., rod. A., štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom B. - J., A. námestie č. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Silviou
Moravčíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mikulášska 29, proti odporcovi: D.. F. F., štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, bytom K., M. K. XXXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou,
advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Moyzesova 1200/12, o návrhu na rozvod manželstva a
úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej F. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zastúpeným
splnomocneným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, zo dňa 10. októbra 2014, č.k. 26P/4/2012-399, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou boli upravené práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode    p o t v r d z u j e.

Účastníci    n e m a j ú    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol a  mal. dieťa z neho
pochádzajúce  na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, s výkonom právom túto
zastupovať a spravovať jej majetok  oboma rodičmi. Otec určil súčasne povinnosť  prispievať na výživu
dieťaťa sumou  100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho
dňa  v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca  s dieťaťom upravil
tak, že tento je  oprávnený s dieťaťom sa stýkať  počas školského roku v každom párnom týždni v roku
v piatok od 16.00 hod.  do 19.00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku od piatku od 16.00 hod. do
nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od piatku predchádzajúcom
prázdninám od 17.00 hod. do poslednej soboty jarných prázdnin do 17.00 hod., počas veľkonočných
sviatkov v každom párnom roku od stredy od 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod.,
počas letných prázdnin každého roku druhé 2 týždne v mesiaci júl a druhé 2 týždne v mesiaci august
vždy od pondelka začiatku styku od 10.00 hod. do nedele posledného dňa styku do 17.00 hod.  a počas
vianočných sviatkov každého roka   od 26.12. od 11.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
Matka uložil  povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si maloletú vyzdvihne a odovzdá
matke v stanovenom čase v mieste jej bydliska. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci    nemajú
právo  na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s
odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej F., ktorú žiadala



zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu prvotne  v sume 400,-
Eur mesačne, následne len v sume 100,- Eur mesačne. Žiadala tiež upraviť styk otca s maloletou,
ktorý svoj návrh počas konania viackrát upravovala v konečnom dôsledku tak, že tento bude oprávnený
sa s dieťaťom stýkať každý nepárny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas
jarných prázdnin v každom nepárnom roku od nedele predchádzajúcej prázdninám od 17.00 hod. do
nasledujúceho piatku do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od stredy od
17.00 hod. do pondelka do 16.00 hod., počas letných prázdnin 2 týždne v mesiaci júl a 2 týždne v mesiaci
august podľa vzájomnej dohody rodičov a počas vianočných sviatkov každého roka od 26.12. od 11.00
hod. do 02.01. do 18.00 hod. Dôvodila rozvratom manželstva a jeho nemožnosťou plniť svoj spoločenský
účel. Od februára 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa ona s dieťaťom presťahovala  do B., kde
maloletá začala chodiť do školy od druhého polroka školského roku 2011/2012, kedy bola žiačkou 2.
ročníka ZŠ. Maloletá si na bývanie v B. rýchlo zvykla,  v škole sa  dobre adaptovala, dosahuje dobré
výsledky, v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Obnoviť manželské spolužitie nemienila. Poukázala
na to, že odporca je egocentrická povaha, opakovane ju dehonestuje a degraduje, vyvoláva v nej
strach a napätie, maloletú manipuluje a nevhodne ju zaťahuje do ich sporov. Poukazovala tiež na to,
že Okresným súdom B. III. je vedené konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej
F. na čas do rozvodu, v ktorom konaní boli vydané predbežné opatrenia, v zmysle ktorých maloletá
bola zverená do jej starostlivosti a bol upravený styk otca s ňou, v ktorom konaní bolo tiež nariadené
znalecké dokazovanie na základe ktorého rozsudkom zo dňa 02.10.2014 bolo rozhodnuté o zverení
mal. do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne,
tiež bol upravený styk. Odporca sa k otázke rozvodu nevyjadril s odôvodnením, že ako hlboko veriaci
človek rozvod manželstva neuznáva, tento je  v neprospech dieťa, ktoré má právo bývať v úplnej
rodine. S dôvodmi rozvodu uvádzanými navrhovateľkou nesúhlasil,  považoval ich  za vykonštruované.
Poukázal na to, že v januári 2012 navrhovateľka nastúpila do práce v Bratislave, o čom mu povedala
až počas Vianoc 2011, maloletú bez jeho vedomia a súhlasu prehlásila do školy v Bratislave, ktorú táto
začala navštevovať už od druhého polroka školského roku 2011/2012, teda ani neukončila 2. ročník
na ZŠ v Trenčíne, ktorú predtým navštevovala. O návrhu na rozvod sa dozvedel až v lete 2012 od
cudzích ľudí. Poukázal na to, že navrhovateľka už od roku 2010 udržiavala mimomanželský pomer s
kolegom z jej práce, s ktorým sa aj po jej odsťahovaní z Trenčína stretávala v rôznych penziónoch
na úseku od Trenčína do Bratislavy. Uviedol, že k prvým vážnejším manželským konfliktom došlo už
niekedy na jar 2005, kedy navrhovateľka aj s dieťaťom začala odchádzať aj na 2 až 3 týždňové pobyty
k svojej matke do Bratislavy, čo sa mu nepáčilo pre dlhšie odlúčenie a začal pociťovať zo strany
navrhovateľky ochladenie jej vzťahu k nemu. Navrhovateľka bola naviazaná na Bratislavu a svoju matku
a tým sa konflikty stupňovali. Dispozičné právo k účtu jej zrušil  potom, ako navrhovateľka sporiace účty
vypovedala a mali prejsť na utajený účet, ktorú transakciu stihol zrušiť. Bankomatovú kartu jej dal zrušiť
pretože vybielila účty a dostali sa do debetu. Poprel, že by on navrhovateľku niekedy degradoval, to
ona prichádzala z práce rozčúlená a kričala na neho i dieťa. Potvrdil, že navrhovateľka sa  s dcérou v r.
2012 odsťahovala do Bratislavy a odvtedy nežijú spolu. Dieťa trpelo presťahovaním sa  pretože Trenčín
považovalo za  domov. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa mal. dobre adaptovala  v Bratislave, po
prestupe sa jej prospech  zhoršil. V rámci realizácie styku sa ani nechcela vrátiť do Bratislavy. Najskôr
trval na tom, aby mal. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti  a navrhovateľka bola zaviazaná
prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne, styk matky s dieťaťom nežiadal upraviť, nakoľko on
by tejto umožňoval sa s dieťaťom stretávať bez obmedzenia. Konanie  na Okresnom súde Bratislava
III. inicioval on, keďže dcéra nechcela odísť do Bratislavy.  V konečnom dôsledku žiadal, aby mal. bola
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v mesačných intervaloch tak,
že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk by si táto plnila povinnú školskú dochádzku striedavo na dvoch
školách, v Trenčíne aj v Bratislave, v  súvislosti s čím poukázal na nález Ústavného súdu č.k. I. US
1506/2013, ktorým bolo konštatované, že vzdialenosť bydlísk nie je prekážkou striedavej starostlivosti, a
tiež na stanovisko Ministerstva školstva SR, v zmysle ktorého je možné plniť školskú dochádzku súčasne
na dvoch školách. Nesúhlasil so znaleckým posudkom vypracovaným v konaní pred OS Bratislava III,
pretože znalec podľa jeho názoru do posudku nedal všetko, čo on považoval za potrebné a domnieval
sa tiež že bol ovplyvnený navrhovateľkou. Žiadal  nové znalecké dokazovanie. Tvrdil, že dieťa chce ísť
bývať do Trenčína a  chodiť tam tiež do školy, ktorú navštevovala do polovice 2. ročníka ZŠ. Striedavou
starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa, pretože záujmom dieťaťa je, aby bolo
v starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia majú podmienky pre riadnu výchovu a vzájomné
citové väzby medzi dieťaťom a každým rodičom sú pozitívne, hlboké a obojstranné, čo potvrdili aj závery
znaleckého posudku. Kolízny opatrovník prostredníctvom splnomocneného zástupcu ÚPSVaR Trenčín
uviedol, že je zrejmé, že maloletá má rada oboch rodičov, avšak poukázal na zlú komunikáciu medzi



rodičmi, ktorá je jedným z predpokladov fungovania striedavej osobnej starostlivosti. Nepovažoval za
vhodné plnenie školskej dochádzky striedaním škôl, preto doporučil zveriť mal. do osobnej starostlivosti
matky, otcovi určiť výživné a upraviť styk otca s dieťaťom.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia § 23, 18, 19 Zákona o rodine,
s odkazom na ktoré v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že  z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý,
vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť
svoj spoločenský účel, ich manželstvo je nefunkčné. Od februára 2012 spolu nežijú, nevedú spoločnú
domácnosť, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú už niekoľko rokov,
vzájomne sa citovo odcudzili. Keďže súd mal rozvrat manželstva za preukázaný, toto rozviedol.

Ďalej v odôvodnení konštatujúc, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode,  aplikoval ustanovenia § 24
ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, z
odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal. F. materskú školu,  1. ročník a prvý
polrok 2. ročníka ZŠ navštevovala v Trenčíne. Vo februári 2012 sa matka aj s maloletou presťahovala z
Trenčína k svojej matke do Bratislavy a od druhého polroka 2. ročníka ZŠ ju prehlásila na ZŠ v Bratislave,
ktorú školu maloletá doposiaľ navštevuje. Po čase sa maloletá zadaptovala na jej súčasné bydlisko v
Bratislave a školu a v škole dosahuje dobré školské výsledky. V súčasnosti má  necelých 11 rokov a je
žiačkou 5. ročníka ZŠ v Bratislave, kde dosahuje výborné študijné výsledky. Je zapísaná do jazykového
kurzu a dvakrát týždenne navštevuje hodiny AJ.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.10.2014, č.k. 37P/195/2012-502,  súd rozhodol o
zverení dieťaťa na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 100,- Eur mesačne a bol tiež upravený styk otca s maloletou každý párny týždeň v roku v piatok
od 16.00 hod. do 19.00 hod a každý nepárny týždeň v roku počas víkendu od piatku od 16.00 hod.
do nedele do 17.00 hod. tak, že otec si maloletú vyzdvihne v stanovené dni pred bytom matky a vráti
maloletú späť matke pred jej bytom.

V tomto rozvodovom konaní prvotne obaja rodičia žiadali o zverenie maloletej F. na čas po rozvode
manželstva do svojej osobnej starostlivosti, na poslednom pojednávaní  otec navrhol zveriť maloletú
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v mesačných intervaloch, s čím matka
nesúhlasila a trvala na zverení maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti. V oboch konaniach
(rozvodovom a tiež pred OS Bratislava III.) bolo vykonávané náročné dokazovanie k otázke formy výkonu
osobnej starostlivosti o dieťa, v súvislosti s čím  boli nariadené aj konzultácie s maloletou, v konaní pred
Okresným súdom Bratislava III. bolo aj nariadené znalecké dokazovanie.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 19.11.2012 , ktorá bola vypracovaná
v konaní vo veci starostlivosti o maloletú F. vedenom pred Okresným súdom Bratislava III (č.l. 150)
vyplynulo, že maloletá po návrate od otca v uvedenom čase najskôr uvádzala, že chce žiť s ním v
Trenčíne (uvádzala, že ocko síce teraz nepracuje, lebo je smutný, chorý a nemá peniažky, ale keď sa
ona vráti do Trenčína, tak si hneď nájde prácu, tiež, že otec sa jej toľko nevenuje, lebo je chorý a bolia
ho nohy, tak veľa leží a oddychuje, povedal jej, že keď sa vráti do Trenčína, bude chýbať maminke
a potom sa maminka tiež vráti do Trenčína a budú zasa ako rodina spolu). Pri ďalšom pohovore dňa
19.11.2012 maloletá  kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že  chce zostať bývať s mamou, čím si je istá,
predtým hovorila inak, pretože otec je smutný. Dieťa tiež  uviedlo, že je pravdou, že mamina povedala o
tatinovi, že je hnusák, ale aj tatino hovorí o mamine škaredo. Z uvedenej správy vyplynulo, že maloletá
má rada oboch rodičov rovnako a je pre ňu veľmi ťažké sa rozhodnúť. Preto odporučili navštíviť s
ňou školského psychológa. Dieťa v škole v Bratislave dosahuje dobré výsledky, bez problémov sa
adaptovala na nové prostredie. Kolízny opatrovník uviedol, že je pravdou, že otec sa vie o maloletú  plne
postarať, avšak prenáša na dieťa svoj negatívny postoj k rozvodu manželstva, čo nepovažuje za vhodné
a apeloval na rodičov, aby nevyužívali dieťa ako rukojemníka, pri riešení vzájomných nedorozumení
v priebehu rozvodového konania.  Nedoporučil opätovnú zmenu rodinného a školského prostredia



maloletej. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.03.2013 (č.l. 155) vyplynulo, že psychológ Referátu
poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava ponúkol rodičom poradensko-psychologickú
intervenciu zameranú na zvládnutie rodičovských kompetencií v podmienkach rozpadu rodiny, ktorá
spolupráca však bola ukončená na žiadosť otca z dôvodu časovej a finančnej náročnosti, ako aj
z dôvodu nariadeného súdnoznaleckého dokazovania, od ktorého otec očakával, že vyrieši otázku
zverenia maloletej. Konzultácií nariadených prvostupňovým súdom uznesením zo dňa 26.06.2013, č.k.
26P/4/2012-215 pred Referátom poradensko - psychologických služieb sa maloletá nezúčastnila pre
nesúhlas otca dieťaťa (č.l. 345 a 346).

Zo znaleckého posudku č. 20/2014 vypracovaného znalcom Mgr. Karolom Zabákom, znalcom z odboru
klinickej psychológie dospelých a klinickej psychológie detí zo dňa 20.04.2014, v konaní vedenom
pred Okresným súdom Bratislava III vyplynulo, že súčasný psychický stav maloletej je dobrý, aktuálne
sa u nej nevyskytuje žiadna duševná vývinová porucha emócii, či správania. F. sa vyvíja v zmysle
aktuálnych vývinových potrieb a predispozícií v rámci mentálneho a sociálneho vývinu. Dieťa sa dobre
adaptuje medzi rovesníkmi a venuje sa vzdelávaniu. Mierne sa oneskoruje jej citový vývin, ktorý je
zaťažený sporom matky a otca. Maloletá pri týchto citových vzťahoch prežíva vzájomný konflikt situačne
napätím, bez špecifického patologického vplyvu na vývin dieťaťa. Mal. má dobrý vzťah k obom rodičom,
základná emočná väzba - vzťah maloletej k matke je jednoznačne pozitívna a bezpečná, dieťa je
dobre systematicky výchovne vedené a stimulované k vzdelávaniu a k osobnostnej autonómii. Vo
výchovnom prostredí matky sa maloletá primerane citovo i osobnostne vyvíja. Matkin vzťah k F. je
rovnako citovo podporný, empatický a zároveň rešpektujúci jej vývinové potreby. Matka je pre dcéru
základnou vzťahovou osobou, ktorá diferencovanejšie pozná nielen jej potreby a vie lepšie uplatňovať
výchovné opatrenia. Citové väzby matky a záujem o dcéru je stabilný a dlhodobý. Maloletá  má aj
k otcovi pozitívny a dôverný vzťah. Jej citová väzba je zneistená vzájomným rodičovským vzťahom.
Maloletá má od otca očakávania, chcela by si vytvoriť svoj vzťah k nemu aj za prítomnosti matky,
súčasne má obavu zo straty priazne otca. Verbálne nedokáže vyjadriť svoje prežívanie k otcovi.
Maloletá sa však cíti pri otcovi samostatne bezpečne. Otec ju podporuje vo vzdelávaní, podnecuje
ju k novým zážitkom a rozširuje jej sociálne vzťahy ku svojej rodine. Otcov vzťah k F. je autentický
a pozitívny. Napriek konfliktom s matkou maloletej ohľadom jeho stretnutia s dieťaťom a vzájomných
majetkových rozporov dieťa nezaťažuje svojimi negatívnymi emóciami, dokáže ich racionálne regulovať.
Jeho poznanie dieťaťa je však nižšie ako matky a obmedzené na doterajšie súčasné stretnutia. Maloletá
na prítomnosť otca za prítomnosti matky reaguje znížením spontánnosti a zvýšenou cenzúrou pri
vyjadrovaní svojho prežívania. Maloletá drží svoje prežívanie pod kontrolou, neustále sleduje verbálne
a neverbálne reakcie otca, resp. matky. V témach rozhovoru prenáša pozornosť na irelevantné témy.
Maloletá je v zvýšenej tenzii, zahanbene a obavou z možného konfliktu medzi rodičmi. V samotnej
prítomnosti otca maloletá spontánnejšie rozvíja rozhovor s otcom samostatne, reaguje na jeho podnety
a prejavuje o neho záujem. Maloletá v prítomnosti svojej matky za prítomnosti otca je menej spontánna,
reaguje iba jednoslovne na položené otázky. Prežíva neistotu a obavu z očakávanej explorácie svojho
vzťahu k rodičom. Maloletá sa správa vyhýbavo. V samotnej prítomnosti matky bez otca je maloletá
F. opäť spontánnejšia, nemá obavu z možnej negatívnej reakcie matky na otca. S matkou vedú
dialóg o svojich aktivitách a plánoch. Z posudku vyplynulo, že u maloletej F. je súčasný vzťah k
rodičom rovnocenný, mierne však pretrváva intenzívnejšia väzba na matku. Znalec nezistil žiadne
negatívne povahové charakteristiky u otca, ktoré by negatívne mohli zásadne ovplyvňovať zdravý
psychický vývin jeho dcéry, to platí aj o vplyve z minulosti. Matka dieťaťa má osobnostné charakteristiky,
ktoré neovplyvňujú ani neovplyvňovali negatívne vývin dieťaťa. Osobnostné predpoklady otca a matky
nemožno rovnocenne porovnať vzhľadom na skutočnosť, že dieťa má od každej rodičovskej osoby
iné očakávania. V aktuálnom vekovom štádiu sú obe rodičovské role rovnocenné. Po nástupe puberty
sa nakrátko zvýrazní rola matky pri psychosexuálnej identifikácii a následne neskorej adolescencii je
v popredí rola otca pri hodnotovom dozrievaní dieťaťa. Znalec odporúča ponechať dieťa vo výchove
matky a nevidí dôvod na zmenu výchovného prostredia. Znalec nezistil žiadne zásadné prekážky na
strane otca ako rodiča. Otec dieťaťa je spôsobilý zvládnuť výchovu dcéry. Osobnostné vlastnosti ako i
rodičovské kompetencie matky hodnotí znalec za dostatočné pre výchovu dieťaťa. Matka je pre dcéru v
nastávajúcom pubertálnom období nevyhnutná pri psychosexuálnom zrení a pri rozvoji intimity. Znalec
nezistil žiadne zásadné prekážky na výkon osobnej starostlivosti. Odporúča však aktívne si usporiadať
vzťah s otcom dieťaťa a umožniť dieťaťu spájať zážitky z rodičov, ktoré mu uľahčia umožnia plynulý
prechod od jedného rodiča k druhému a naopak. Súdny znalec sa osobne zúčastnil aj pojednávania
dňa 16.09.2014 pred Okresným súdom Bratislava III. vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k



maloletej F. a vyjadril sa aj k otázke zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorú požiadavku vzniesol otec maloletej. Zo zápisnice z uvedeného pojednávania vyplynulo, že znalec
uviedol, že maloletá má k obom rodičom dôverný a blízky vzťah, tento vzťah je však oddelený, tzn.
že dieťa si vytvára osobitný vzťah k matke a osobitný k otcovi. Potencionálny konflikt medzi rodičmi u
dieťaťa vyvoláva napätie, preto nedokáže zdieľať resp. reprodukovať svoje zážitky s jedným rodičom
u druhého rodiča. Maloletá sama formulovala vzťah medzi rodičmi ako „hádky“, pri ktorých sú obaja
rodičia ticho, nerozprávajú sa spolu. Do prežívania dieťaťa je prenesený konflikt medzi rodičmi pri
snahe identifikovať jeho problém a prežívanie dieťa prechádza k irelevantným témam. Znalec síce
konštatoval, že obaja rodičia  sú dostatočne bohaté a diferencované osobnosti, dokážu sa venovať
svojmu dieťaťu a rozvíjať jeho záujmy, že sú splnené osobnostné kritéria oboch rodičov pre striedavú
osobnú starostlivosť, pokiaľ by ale boli splnené tie ďalšie podmienky, ktoré sa týkajú návštevy školy,
záujmových aktivít a pod., čo je už vec súdu, ale zdôraznil, že aktuálne dieťa je v starostlivosti matky a
cíti sa v jej prítomnosti dobre, zadaptovalo sa v školskom prostredí, našlo si rovesnícke vzťahy, rozvíja
sa aktívne a znalec nezistil dôvod zmeny výchovného prostredia a uplatnil kritérium aktuálnych potrieb
dieťaťa vzhľadom na skutočnosť, že onedlho vstúpi do puberty a v tomto období je pre vývin dievčaťa
významnejšia osoba matky, čo sa týka identifikácie psychosexuálnej a tak isto rozvoja intimity. Uviedol,
že dieťa mu osamote, bez vplyvu rodičov povedalo, že v Bratislave si už zvyklo a nechcelo by sa
vrátiť do Trenčína. Súdny znalec poukázal na to, že najvýznamnejší problém je vzťah medzi rodičmi a
pokiaľ by boli schopní vzťah skorigovať, tak pomôžu svojmu dieťaťu, aby dieťa bolo v pohode, aby sa
nepomočovalo. Súdny znalec tiež poukázal na to, že dôvod, prečo je maloletá v psychickej tiesni, je
vzájomný vzťah a nekomunikácia rodičov, ktorým zdôraznil potrebu korektnej komunikácie s absenciou
záťaže dieťaťa svojimi vyjadreniami o tom koho má radšej, jeho nekonfrontovaním, naopak vytváraním
priestoru, aby dieťa mohlo s oboma rodičmi mať svoj zážitkový svet spojený. Kolízny opatrovník v
konaní pred Okresným súdom Bratislava III. vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. sp.zn. 37P/195/2012
zhodne so znalcom  uviedol, že dieťa je u matky vo vhodnom rodinnom prostredí, otec sa o maloletú
veľmi zaujíma a je z ich pohľadu dobrý otec. Za najväčší problém ale považujú nekomunikáciu rodičov,
čím dieťa  trpí a chce sa zavďačiť obom rodičom. Apeloval na rodičov, aby veľmi intenzívne a rýchlo
začali pracovať na komunikácii a svojom vzťahu, aby tým pomohli svojej dcére a nevťahovali ju do
svojich konfliktov. Navrhol ponechať t.č. maloletú v osobnej starostlivosti matky, poukázal na to, že
striedavá osobná starostlivosť funguje iba vtedy, ak sú rodičia natoľko vyspelí, aby táto mohla fungovať.
Otcom navrhnutý svedok PhDr. P. L., ktorý sa na pojednávania dostavil z podnetu otca maloletej nemá
špecializáciu psychológie detí, vôbec sa nevenuje problematike striedavej osobnej starostlivosti rodičov
o maloleté dieťa, otca maloletej pozná z jeho predchádzajúceho zamestnania a matku maloletej v
podstate vôbec nepozná, nikdy sa s ňou nezhováral, rovnako ako  s maloletou F., všetky informácie, o
ktorých chcel vypovedať, má sprostredkované od otca dieťaťa, alebo ktoré podľa vlastného vyjadrenia
pozoroval pred niekoľkými rokmi.

Z vykonaného dokazovania, prvostupňový súd zhodne  so záverom Okresného súdu Bratislava III.,
odporučeniami kolízneho opatrovníka a znalca ustanoveného v konaní pred Okresným súdom Bratislava
III. mal za to, že v danej veci je v najlepšom záujme maloletej F. jej zverenie do výlučnej osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú  osobne stará v ktorom smere neboli zistené žiadne nedostatky.
Uviedol, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, pretože pre vyhovujúce a pre dieťa nezaťažujúce fungovanie striedavej
osobnej starostlivosti sa okrem iného vyžaduje taká psychická a mentálna vyspelosť rodičov, že rodičia
napriek rozpadu ich vzťahu, sú schopní bezproblémovo spolu komunikovať, čo v danej veci nie je
splnené. Bolo preukázané, že rodičia maloletej spolu nekomunikujú, majú veľmi narušené vzťahy, otec
maloletej matku dieťaťa dokonca ani nepozdraví a pod. Hoci nekomunikáciu rodičov otec popiera, alebo
si plne neuvedomuje jej následky, je zrejmé, že maloletá narušené vzťahy medzi rodičmi veľmi citlivo
a intenzívne vníma a toto napätie sa nepochybne negatívne prenáša do jej citového prežívania. Aj zo
znaleckého posudku vyplýva, že u maloletej sa mierne oneskoruje jej citový vývin, ktorý je zaťažený
sporom matky a otca a maloletá pri týchto vzťahoch prežíva vzájomný konflikt situačne napätím, zatiaľ
našťastie bez špecifického patologického vplyvu na vývin dieťaťa. Preto je predovšetkým v záujme
dieťaťa daná potreba čo najrýchlejšieho vyriešenia sporu medzi rodičmi v otázke zverenia dieťaťa
a konečného rozhodnutia, pretože akékoľvek predlžovanie konania by len naďalej konzervovalo a
prehlbovalo vnútorné citové napätie dieťaťa a toto by si mal uvedomiť najmä otec dieťaťa, ktorý žiada
vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré prvostupňový súd považoval za nadbytočné. Okrem
nekomunikácie rodičov a  ich vzájomne vážne narušených vzťahov, mal súd tiež za to, že striedavá



starostlivosť by nebola v záujme dieťaťa aj pre veľkú vzdialenosť bydlísk medzi rodičmi (cca 130
km) a keďže maloletá je žiačkou 5. ročníka ZŠ je zrejmé, že nie je technicky možné, aby si riadne
plnila povinnú školskú dochádzku v jednej základnej škole. Je síce možné, že z právneho hľadiska
by bolo možné plniť si povinnú školskú dochádzku na dvoch základných školách so striedaním po
mesiacoch, nie je však vhodné striedanie školského kolektívu, učiteľov, sociálnych väzieb, nehovoriac
o kontinuite vyučovacieho procesu, preberaného učiva, venovaniu sa  mimoškolskej záujmovej činnosti.
Zdôraznil, že  záujem maloletého dieťa,  je nadradený nad záujmami jeho rodičov. Nespochybnil
spôsobilosť oboch rodičov o dieťa sa postarať, avšak prihliadol  na potrebu zabezpečenia stability
maloletej a jej sociálnych väzieb, keďže maloletá je už dlhšiu dobu zadaptovaná v Bratislave a tiež na
to, že v nastávajúcom pubertálnom období je aj v zmysle vyjadrenia súdneho znalca matka pre dcéru
nevyhnutná pri psychosexuálnom zrení a pri rozvoji intimity. Za daných okolností by z vyššie uvedených
dôvodov model striedavej osobnej starostlivosti nebol v záujme dieťaťa, preto dieťa zveril  do výlučnej
osobnej starostlivosti matky. Súčasne  rozhodol, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
budú vykonávať obaja rodičia.

V časti úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej
a schopností a možností oboch rodičov a súčasne prebral aj úpravu z rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 02.10.2014, č.k. 37P/195/2012-502 vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. na
čas do rozvodu, pretože od tohto obdobia nedošlo k žiadnej zmene pomerov.  Maloletá má necelých
11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 29,- Eur mesačne,
poplatok za školský klub predstavuje 18,80 Eur mesačne a jej cestovné výdavky predstavujú cca 15,-
Eur mesačne. Navštevuje kurz anglického jazyka, poplatok za ktorý je 360,- Eur a bezplatný krúžok
stolného tenisu. Maloletá je zdravá. Matka spolu s dcérou býva v rodinnom dome v Bratislave, ktorého
je podielovou spoluvlastníčkou. Ich náklady na bývanie predstavujú 130,- Eur mesačne. Matka maloletej
je zamestnaná s priemerným  mesačným netto príjmom 954,27 Eur. Otec maloletej býva sám v byte v
Trenčíne, ktorý majú s matkou maloletej v BSM. Je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 423,58
Eur mesačne, iný príjem nemá. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa
otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne, ktorou sumou aj otec maloletej
doposiaľ dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa a ktorú sumu výživného navrhovala aj matka maloletej.

Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že rodičia maloletej neuzatvorili dohodu o úprave styku,
ale súčasne nežiadali styk neupraviť, preto súd styk otca s maloletou upravil v rozsahu a v súlade s
najlepším záujmom dieťaťa a súčasným  zabezpečením výkonu rodičovských práv otca.  Rozsah úpravy
styku prevzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 02.10.2014, č.k. 37P/195/2012-502, s
hodinovým posunutím do 18.00 hod. v nedeľu po víkendovom styku a s tým, že nad rámec uvedeného
súd na návrh upravil aj styk otca s maloletou počas prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov tak,
aby otec mal zabezpečený dostatočný priestor na trávenie času s maloletou aj počas sviatkov a prázdnin,
keďže je zrejmé, že maloletá má s otcom dobrý vzťah a ten je tiež zodpovedným rodičom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § l44  veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu  na čas
po rozvode manželstva, odvolaním napadol odporca, teda otec maloletého dieťaťa . Podľa jeho názoru
rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím uplatnil dôvody odvolania uvedené v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c), f) O.s.p.
a z obsahu podaného odvolania tiež vyplýva, že namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil  dôvod odvolania uvedený v
ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.  Tak ako v priebehu prvostupňového konania predovšetkým
spochybňoval závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. Karolom Zabákom pod č.
20/2014, vypracovaného pre potreby konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III.. Podľa
jeho názoru vzhľadom k skutočnosti, že tento bol vyžiadaný dňa 26.02.2013, ale reálne bol vypracovaný
až 20.04.2014 bolo zmarené objektívne a včasné vyšetrenie a vyhodnotenie stavu vzťahov medzi
rodičmi a dieťaťom potom, ako matka dieťa odviedla zo spoločného bydliska, čo negatívne ovplyvnilo



celkový výsledok záverov znalca v tom zmysle, že v priebehu plynutia tohto obdobia, bolo dieťa neustále
psychicky manipulované a traumatizované zo strany matky ako aj starej matky, ktoré dieťaťu neustále
vyčítali  komunikáciu s otcom a neboli tiež zohľadnené informácie, ktoré mu dôverne poskytla dcéra po
jej nedobrovoľnom premiestnení do Bratislavy a ktoré v priebehu prvostupňového konania aj do spisu
založil. Dôsledkom tohto nátlaku sa dieťa opakovane pomočovalo v období od jesene 2012 až do konca
roku 2014, o čom informoval súd aj kolízneho opatrovníka. V čase  vypracovania posudku bol teda
už  iný skutkový stav ako v čase jeho zadania, (namietal že znalec sa opakovane domáhal odkladu
jeho vypracovania,  nerešpektoval naliehavú situáciu, do ktorej sa dieťa dostalo, z ktorého dôvodu mal
posudok vykonať bez prieťahov, aj z tohto vyplýva, že dieťa sa skutočne v tom čase chcelo vrátiť domov,
znalec  mal zistiť, že matka predstavuje pre dieťa bezpečnostné riziko, ale v znaleckom posudku to
zámerne neuviedol, napriek tomu, že tieto informácie mu otec poskytol, znalec ich preveril, do záverov
ich však nezahrnul, tieto dôkazy podľa neho v súdnom procese boli odignorované). V konaní vypočutý
súdny znalec, ktorý posudok vypracoval, odpovedal  na otázky odporcu, vyhýbavo, nepriamo, zámerne
neuvádzal ním poskytnuté informácie, znalecký posudok skreslil  v neprospech ich dcéry a jeho záver, v
tom zmysle, že z hľadiska toho, ktorému z rodičov by dieťa malo byť zverené je rovnocenný v prospech
ich oboch, spôsobuje podľa neho jeho neobjektívnosť, preto ak sa odvolací súd  stotožní s potrebou
vypracovania nového znaleckého posudku, hodlá predložiť taký dôkaz, ktorý by znamenal výrazný obrat
v znaleckom skúmaní. Vyslovil aj podozrenie, že znalec bol manipulovaný v prospech matky tretími
osobami. Poukázal na závery  znalca, že on ako otec pre dieťa bezpečnostné riziko nepredstavuje, o čom
svedčí aj písomný certifikát preverenia svojej bezpečnosti Národným bezpečnostným úradom SR, tiež to,
že v priebehu svojej kariéry podstúpil niekoľko psychologických vyšetrení, bol preverovaný  na detektore
lži, je absolútny abstinent, nefajčiar, pochádza z kompletnej rodiny, uznáva všetky  životné hodnoty, ktoré
sú kvalitnejšie ako tie, ktoré ponúka matka, ktorá pochádza z rozvedenej rodiny, bola vychovávaná bez
otca a v nenávisti k otcovi a napriek tomu, že bol navrhovateľkou od počiatku spochybňovaný, za pomoci
svojich bývalých kolegov odhalil jej neveru a plánovaný a organizovaný rozvrat ich rodiny. V znaleckom
posudku našiel niekoľko chýb a nepresností v údajoch, znalec si informácie zapisoval do notebooku,
čím u neho vyvolal pochybnosti o hodnovernosti posudku. Informácie použité znalcom ako záznam z
pohovoru s maloletou, hodnotenie dieťaťa triednou učiteľkou považoval za irelevantné a zavádzajúce.
Podľa jeho názoru matka nedáva žiadne záruky šťastného a pokojného vývoja dieťaťa, pretože dieťa
násilím proti jej vôli uniesla z domova vo februári 2012 do Bratislavy, kde v priebehu dvoch rokov
vystriedala dve zamestnania, dva pobyty, dieťa má v priebehu rokov ďalšiu triednu učiteľku, vymenenú
vychovávateľku aj kolízneho opatrovníka. Poukazuje tiež  na spôsob akým dieťa proti jeho vôli bolo
do Bratislavy v inkriminovanom období odvezené. V odvolaní tiež rozsiahlym a podrobným spôsobom
popisuje zhodne s jeho prednesmi v prvostupňovom konaní proces presťahovania dieťaťa z Trenčína do
Bratislavy, kde matka s dieťaťom od februára 2012 býva, v súvislosti s čím dáva do pozornosti aj zmenu
bydliska, keď najskôr bývali v trojizbovom byte  starej matky, neskôr sa presťahovali do rodinného domu
po jej starých rodičoch, kde nemá vytvorené dieťa dostatočné podmienky, pretože ide o dom starý, i keď
v interiéroch rekonštruovaný, ale studený. vlhký a bez izolácie. Keďže dieťa má chronický zdravotný
problém so zápalom horných dýchacích ciest aj v letných mesiacoch, považuje takéto bývanie pre dieťa
za nevyhovujúce. Poukazuje tiež na priebeh zmien pokiaľ ide o zamestnania matky. Namietal tiež, že
neboli brané do úvahy výsledky výpovede svedka X.. P. L., ktorý ich rodinu pozná dlhodobo, dokonca
im ponúkal v roku 2006 psychologickú pomoc pri ich problémoch v manželstve, ktorý sa aj podrobne
oboznámil s podaným znaleckým posudkom, o záveroch ktorého vyslovil pochybnosti. Prvostupňový súd
však nemal záujem na jeho výpovedi a jej závery spochybnil. Poukázal na to, že on návrh na zverenie
dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti podával predovšetkým v záujme dieťaťa, ktoré ho dlhodobo
prosilo, aby sa mohlo vrátiť do Trenčína, kde vyrastalo, má tam svoj domov aj kolektív spolužiakov
a kamarátov. S prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania však v konečnom dôsledku žiada
striedavú osobnú starostlivosť s mesačným intervalom striedania  s tým, že dieťa bude plniť povinnú
školskú dochádzku tak vo svojej pôvodnej škole v Trenčíne , ako v súčasnej v Bratislave. Podľa neho
neobstojí, že nie je vhodné, aby dieťa navštevovalo obe školy a  muselo sa znova adaptovať na Trenčín,
pretože práve v Trenčíne dcéra vyrástla a bude tam stále ako doma, v Bratislave si tiež  musela
zvykať a asimilovať sa. Zastáva názor o splnení všetkých predpokladov pre výkon striedavej osobnej
starostlivosti čím bude sledovaný prvoradý záujem maloletého dieťaťa a lepšie budú zabezpečené jeho
potreby. V súvislosti s tým poukázal aj na Dohovor o právach dieťaťa, konkrétne článok 3 ods. 1,
vychádzajúc z ktorého záujem dieťaťa je vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa
detí, rovnako ako Listinu základných práv a slobôd čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 v ktorých sa uvádza,
že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona a starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov,
pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Závery znaleckého posudku potvrdili



vzájomné citové väzby medzi dieťaťom a každým z rodičov, ktoré sú pozitívne, hlboké a obojstranné. V
súvislosti so vzdialenosťou bydlísk oboch rodičov poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 30.05.2014 pod č. I. ÚS 1506/13, (na ktorý poukazoval aj v priebehu prvostupňového konania),
v zmysle ktorého prekážkou striedavej starostlivosti rozhodne nie je vzdialenosť bydlísk jeho rodičov.
Poukazoval tiež na vyjadrenie zástupcu kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 19.09.2014 uviedol, že otec sa o dieťa zaujíma, z ich pohľadu je veľmi dobrým otcom, má záujem a
niekoľkokrát tiež aj s nimi komunikoval a bol tam aj na osobnej návšteve. Súd prvého stupňa neprihliadol
na zmanipulovanie nariadených pohovorov s dieťaťom uskutočnených na ÚPSVaR, ktoré záznamy boli
použité pre potreby znalca a súdu. Celkový čas súdneho konania považuje za neúmerne dlhý jeho
dôležitosti a vážnosti. Pokiaľ by súd bol rozhodol skôr, je možné dôvodne predpokladať, že dieťa by bolo
späť vo svojom domove a vo svojej škole v Trenčíne, pretože aj znalec v posudku uviedol, že dieťa sa
chcelo vrátiť domov a do Bratislavy odísť nechcelo. Podľa jeho názoru zo strany kolízneho opatrovníka
nebolo vykonané šetrenie v aktuálnej  domácnosti matky, čím nebolo preukázané, že táto má vytvorené
vhodné podmienky pre dieťa. Poukázal tiež na potrebu posúdenia zdravotného stavu matky dieťaťa
(porucha štítnej žľazy, jej operácia, užívanie hormonálneho lieku) vzhľadom k možnému agresívnemu a
nepredvídateľnému správaniu s možnosťou negatívneho dopadu na výchovu a starostlivosť o maloleté
dieťa. V súvislosti s výkonom striedavej starostlivosti poukázal na to, že v Trenčíne má dieťa stále
vytvorené svoje podmienky, domov, svoju izbu, stabilný kolektív spolužiakov ku ktorým by bola znovu
pričlenená, mohla by navštevovať znovu krúžok mladých rybárov, táto forma starostlivosti by bola tak
v jeho záujme, lebo dieťa má právo na plnohodnotný styk s oboma svojimi rodičmi. Keďže od jeho
poverenej právnej zástupkyne z Trenčína mal informáciu, že  sudkyňa vec prejednávajúca,  sa vrátila
z rodičovskej dovolenky, vyslovil pred súdom presvedčenie, že ona má tiež deti, je vydatá, je matka,
a preto má chápať aj  jeho ako rodiča, opakovane ju preto prosil, aby striedavej osobnej starostlivosti
dala šancu a  táto napriek tomu, že sa vyjadrila, že nepochybuje, že je dobrý otec,  v konečnom prípade
rozporuplne rozhodla. Pokiaľ boli o ňom pochybnosti malo sa vykonať jeho preverovanie u susedov, v
škole, v škôlke, kde sprevádzal dieťa, medzi rodičmi, spolužiakmi, prípadne medzi členmi Slovenského
rybárskeho zväzu. Jeho známi, ktorí dieťa poznali, sa ho neustále pýtajú,  prečo nežije v Trenčíne. V
časti úpravy styku s maloletým dieťaťom namietal, že vzhľadom na vzdialenosť medzi Trenčínom a
Bratislavou, čo je cca 150 km, by túto musel absolvovať dvanásťkrát mesačne čo je nielen nákladné a
unavujúce, preto by bolo vhodné aby odovzdanie a preberanie dieťaťa sa uskutočňovalo tak, že si síce
dieťa vyzdvihne pred bytom matky, ale matka si dieťa po ukončení styku vyzdvihne pred jeho bytom.
V minulosti pred vydaním predbežného opatrenia tento spôsob odovzdania a prevzatia dieťaťa  medzi
nimi bol takto realizovaný. Poukázal tiež na to, že prvoradým záujmom detí sú ich základné práva, čo
musí rešpektovať každý človek, aj kompetentné osoby, premiestnenie dieťaťa do Bratislavy, považuje za
protiprávny únos dieťaťa v rozpore s Haagskym dohovorom,  predstavujúci  hrubý zásah do práv dieťaťa
ako aj druhého poškodeného rodiča, za ktorý je matka trestnoprávne zodpovedná a dieťa by malo byť
spravodlivo vrátené do miesta, tzv. obvyklého pobytu, ktorým je miesto posledného pobytu pred únosom.
V konečnom dôsledku poukazuje na to, že matka dieťaťa sa dobrovoľne priznala k mimomanželskému
vzťahu a ďalej podrobne opisuje okolnosti rozvratu ich manželstva a príčiny k tomu vedúce, zhodne ako
tieto uvádzal v priebehu prvostupňového konania.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, podanom prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne, žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie
otca považovala za nedôvodné, podľa jej názoru súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a
vec tiež správne právne posúdil. Podľa jej názoru vzhľadom k tomu, že súbežne s konaním  o rozvod
manželstva, prebiehalo pred OS Bratislava III.  aj konanie o návrhu otca na úpravu práv a povinností k
dieťaťu na čas do rozvodu, v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie, súd prvého stupňa
postupoval správne, keď sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka dieťaťa a za súhlasu oboch
rodičov, predovšetkým otca, sa rozhodol výsledok tohto dokazovania počkať a následne pri svojom
rozhodovaní na jeho závery prihliadol a námietkam odporcu na vypracovanie nového znaleckého
posudku nevyhovel. Poukázala na to, že námietku zaujatosti voči znalcovi vzniesla len ona, odporca
znalca nikdy nenamietal a až do doručenia posudku mal k nemu dôveru, preto je zarážajúce, že v
súčasnosti jeho závery spochybňuje, najmä poukazovaním na trvanie konania pred OS Bratislava III,
keď práve on maril možnosť skoršieho rozhodnutia vznášaním neustálych námietok zaujatosti tak,  ako
aj v priebehu rozvodového konania. Keď im bolo súdom uložené spolu s dieťaťom navštíviť Referát
poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR pracovisko Bratislava I. a III., za účelom psychologických
konzultácií, toto ignoroval a správa z konzultácie v konečnom dôsledku nemohla byť vyhotovená,



pretože odporca zaslal výslovný nesúhlas s tým, aby sa dieťa týchto konzultácií nariadených súdom
zúčastnilo v jeho neprítomnosti, pričom on sám sa ich zúčastniť odmietal, ako aj ďalšie obštrukcie
z jeho strany. Namietala jeho tvrdenie, že z obsahu posudku má vyplývať, že matka je pre dieťa
bezpečnostné riziko, že dieťa traumatizuje, prípadne naň vyvíja psychický nátlak. Naopak, súdny znalec
v posudku výslovne uviedol, že matka je pre dieťa základná vzťahová a bezpečná osoba, dieťa s ňou
dokáže zdieľať svoje pocity, otvorene komunikujú a súčasne sa rešpektujú a táto je plne kompetentná
starať sa o svoje dieťa, pri hodnotení výchovného pôsobenia matky konštatoval, že jej rozhodnutia
v jej výchove sú kvalitné a zrelé. Dieťa súdny znalec jednoznačne odporúčal ponechať vo výchove
matky, dôvod na zmenu výchovného prostredia nevidel. Pokiaľ ďalej namietal odporca, že znalec v
posudku neuviedol žiadnu z informácií, ktoré mu na vyšetrení poskytol, ani nevyhodnotil dôkazy, ktoré
mu predložil, poukázala na to, že toto do pôsobnosti znalca nepatrí. Jeho úlohou je zodpovedať otázky,
ktoré sú mu zo strany súdu uložené. Podľa jej názoru, znalec aj v priebehu svojej výpovede závery
znaleckého posudku jednoznačne potvrdil a zdôraznil. Tvrdenia o jeho zmanipulovaní sú  účelové,
s cieľom dosiahnuť nariadenie nového znaleckého dokazovania. Poukazuje tiež na to, že odvolanie
odporcu je plné absurdít a protirečení, keď tento na jednej strane priznáva, že navrhovateľka mu v
roku 2011 po štedrej večeri oznámila, že prijala zaujímavú pracovnú ponuku v Bratislave a chce, aby
ich dieťa ukončilo prvý polrok v Trenčíne a potom prestúpilo do ZŠ v Bratislave a o pár riadkov ďalej
vedomosť o tejto skutočnosti popiera a tvrdí, že o presťahovaní navrhovateľky s dcéru vo februári
2012 nemal žiadnu vedomosť a navrhovateľka ho uvádzala do omylu, pričom súčasne uvádza, že
vopred poslal písomný nesúhlas s prijatím dieťaťa do základnej školy v Bratislave jej riaditeľke. Za
vymyslený považovala tiež jeho popis odchodu dieťaťa do Bratislavy, pretože tento v skutočnosti
prebehol hladko, bez plaču, dieťa prostredie v Bratislave dôverne pozná, býva tam jeho stará matka,
ktorú predtým veľmi často dieťa navštevovalo, žijú tam deti sestry navrhovateľky, približne vo veku
dieťaťa, s ktorými má ich dcéra mimoriadne dobré vzťahy. Na jednej strane odporca v odvolaní tvrdí,
že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky k hmotnému zabezpečeniu dieťaťa,
následne to spochybňuje s tým, že tieto na strane matky vytvorené nie sú a že šetrenie pomerov v
jej domácnosti vykonané nebolo, čo sa však nezakladá na pravde. V súvislosti s podmienkami otca
poukázala tiež na skutočnosť ním neuvedenú spočívajúcu v tom, že byt, v ktorom tento v Trenčíne
býva, patrí do BSM účastníkov konania a keďže odporca ako výsluhový dôchodca bez úspor a s
nízkym výsluhovým dôchodkom, nedokáže navrhovateľku vyplatiť, bude sa musieť tento byt predať a
následne si výťažok rozdelia, takže podmienka materiálneho zabezpečenia odporcu aj s ohľadom na
to, že je štvrtý rok bez práce, pričom nie sú tu okolnosti dávajúce žiadne záruky na zmenu tohto stavu,
naplnená nie je. Správne podľa jej názoru postupoval súd tiež v tom,  že neprihliadol na svedeckú
výpoveď PhDr. P. L., pretože tento nemá potrebnú odbornú špecializáciu na vyvodzovanie akýchkoľvek
záverov pokiaľ ide o vzťahy medzi nimi a vhodnosť budúceho výchovného prostredia dieťaťa, osobne
rodinu nepozná,  všetky informácie mal len  sprostredkované odporcom. Pokiaľ odporca uvádza, že má
nové dôkazy, ktoré chce predložiť, tento bol poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Poukázala tiež na to, že súd prvého
stupňa v tejto veci, zhodne so súdom opatrovanským v Bratislave dospel k záveru, že nie sú tu splnené
podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktorej sa domáha odporca, výkon
ktorej tiež neodporučil  súdny znalec,  ani kolízny opatrovník, ktorí zhodne odporúčali dieťa ponechať vo
výlučnej starostlivosti matky. Samotná spôsobilosť obidvoch rodičov vychovávať dieťa je nepostačujúca,
nevyhnutne je potrebné skúmať tiež, či striedavá starostlivosť bude najlepšia z hľadiska zaistenia potrieb
a v  záujme dieťaťa, v ktorom je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti. Nevyhnutným predpokladom pre
striedavú starostlivosť je tiež vysoká miera schopnosti vzájomnej dohody rodičov a nevyhnutnosť ich
intenzívnej komunikácie, týkajúcej sa potrieb dieťaťa, čo v danom prípade absentuje. Rodičia spolu
nekomunikujú, majú narušené vzťahy, trpí tým predovšetkým maloletá, ktorú skutočnosť potvrdil kolízny
opatrovník a konštatoval ju aj súd prvého stupňa, ktorý správne prihliadol tiež na veľkú vzdialenosť medzi
bydliskami rodičov, ktorá technicky vylučuje možnosť riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky.
Neobstojí  ani odkaz na rozhodovanie Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré poukazoval odporca,
ktorý je síce pravdou, že vyslovil záver, že veľká vzdialenosť medzi bydliskom oboch rodičov nie je
sama o sebe dôvodom vylučujúcou striedavú osobnú starostlivosť, avšak súčasne zdôraznil, že pri
rozhodovaní je potrebné prihliadnuť k ďalším okolnostiam  každého konkrétneho prípadu, s potrebou
jeho individuálneho skúmania, pričom striedavá osobná starostlivosť nie je pre všetky deti vhodná.
Naviac v posudzovanom konkrétnom prípade išlo o dieťa v predškolskom veku, ktoré už de facto v
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo, predlžoval sa len interval, v ktorom dieťa od jedného
z rodičov k druhému prechádzalo. Maloletá F. je však žiačkou piateho ročníka ZŠ, v striedavej osobnej



starostlivosti oboch rodičov nikdy nebola, od presťahovania sa do Bratislavy vo februári 2012 býva u
matky, u otca trávi každý druhý víkend od piatku do nedele. Náhla zmena zabehnutého režimu by ju
nepochybne zbytočne traumatizovala, tak ako aj návšteva dvoch rôznych škôl v mesačných intervaloch,
s tým sa meniaci okruh kamarátov blízkych osôb, nestálosť a nejednotnosť prostredia, čo by sa mohlo
negatívne odraziť na jej psychickom vývine a tiež školskom prospechu. Nemožno opomenúť podľa
nej ani vyjadrenie súdneho znalca v tom, že matka je pre dieťa v nastávajúcom pubertálnom období
nevyhnutná pri psychosexuálnom zrení a rozvoji intimity, pretože odporca nepozná dostatočne potreby
dieťaťa - dievčaťa. Poukázala tiež na to, že odporca sa nezaujíma o školské povinnosti maloletej, jej
zdravotný stav ani ďalšie aktivity, počas víkendov, keď je dieťa u odporcu, tento nevenuje ani najmenšiu
pozornosť jej  príprave do školy na nasledujúci deň. K dôvodom rozvratu manželstva uvádzaným
odporcom sa odmietla vyjadriť s tým, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné,
považovala za potrebné len uviesť, že jeho vyjadrenia sú opätovne nepravdivé a zavádzajúce.

Kolízny opatrovník nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.02.2015 a odvolaciemu súdu dňa 09.02.2015 zaslal
odporca  na vedomie podanie z jeho strany adresované Okresnému súdu Bratislava III., predmetom
ktorého je informácia o porušovaní úpravy styku s maloletým dieťaťom vo veci 37P/195/2012- 365,
51P/507/2014-64 zo dňa 11.01.2015 z obsahu ktorého vyplýva, že matka dieťaťa napriek súdnemu
rozhodnutiu i keď sa dostavil do Bratislavy dňa 26.12.2014 pre dieťa mu toto neodovzdala, SMS správou
mu len oznámila, že má právo styku každý nepárny víkend, pričom iné rozhodnutie jej doručené nebolo,
a preto oznámil túto skutočnosť Obvodnému oddeleniu PZ SR Bratislava s vyžiadaním si zápisu,
odmietol však vykonať policajný kontakt na adrese trvalého pobytu odporkyne s ohľadom na dieťa,
odkiaľ bol odoslaný k podaniu trestného oznámenia na OR PZ Bratislava, Hubeného č. 26, o ktorých
skutočnostiach sa rozhodol súd informovať. V podaní uvádza, že on vždy dieťa načas matke odovzdal
v súlade so súdnym rozhodnutím, pričom jej správanie svedčí o tom, že sa k nemu správa ako k
rodičovi pohŕdavo, neplní si svoje povinnosti súdnym rozhodnutím jej uložené,  preto žiada Okresný súd
Bratislava III. o prehodnotenie rozhodnutia o úprave práv a povinností k dieťaťu.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že  rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd rozhodol o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu na
čas po rozvode, je potrebné za použitia § 219, ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok
prvostupňového súdu vo zvyšnej časti nepreskúmaval, keďže vo vzťahu k nej rozhodnutie  súdu
odvolaním napadnuté nebolo, teda vo vzťahu  k nej  nenastal suspenzívny účinok  odvolania (§ 206
O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.  Odporca vo svojom odvolaní  uplatňoval vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.( nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania
navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností),  podľa § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
a f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Dôvodom na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (nedostatočne zistený skutkový stav
v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností)
sa rozumie nevykonanie niektorého z navrhnutých dôkazných prostriedkov, avšak len v prípade ak
dôsledkom toho je neúplné zistenie skutkového stavu.

Podstata  odvolacieho dôvodu  vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)  spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne



neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods.  2 písm. f) O.s.p.  sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne
právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti  podaného
odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení vec aj následne správne právne
posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust.   §  157
ods. 2 O.s.p., je správny, úplný a vyčerpávajúcim, podrobným spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219
ods. 2 O.s.p.   sa odvolací súd s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje a na v ňom uvedené
dôvody,  v podrobnostiach poukazuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania  odporcu uviesť nasledovné:

Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom preskúmania odvolacím súdom, bolo rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti  úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode, ktoré
konanie ako správne uviedol aj prvostupňový súd, je konaním spojeným s konaním o rozvod manželstva,
ako tomu bolo aj v danej veci (§ 113 ods. 1 O.s.p.).

Rozsudkom súdu prvého stupňa v časti,  ktorou bolo rozhodnuté o rozvode manželstva účastníkov, sa
odvolací súd nezaoberal, pretože odvolaním podaným odporcom napadnutá nebola, v dôsledku čoho v
tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť.

Súd prvého stupňa na čas po rozvode, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, zveril
maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov do výlučnej osobnej starostlivosti matky
(navrhovateľky), správnosť ktorého rozhodnutia odvolaním odporca spochybňuje a žiada o jeho zmenu
tak, že maloleté dieťa  bude zverené  do striedavej starostlivosti  oboch rodičov.

Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú  priamo zo
zákona narodením  dieťaťa.  Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia
dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ďalej \"Zákon o rodine\"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone,
sú povinní  chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.



Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom
pravidelnom časovom intervale. Hmotnoprávnymi podmienkami pre jej nariadenie kumulatívne je, že
obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (čo je dané ich zdravotným stavom, fyzickým alebo
psychickým, kvalitou ich výchovného pôsobenia, existujúcim dostatočným a vhodným prostredím v
domácnosti rodiča a podobne), že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, že je to v
záujme dieťaťa, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom, ako aj rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi a že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Z uvedeného teda vyplýva, že samotná skutočnosť, že obaja rodičia o osobnú starostlivosť o dieťa
majú záujem a že sú vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska fyzického a
psychického, svojho zdravotného stavu a existujúceho vhodného prostredia obaja spôsobilí dieťa
vychovávať, nevedie ešte k opodstatnenému záveru, že striedavá osobná starostlivosť je namieste,
pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok kumulatívne právnou
úpravou vyžadovaných a to, že takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa a že prostredníctvom tejto formy
osobnej starostlivosti, budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súčasná právna úprava, plne rešpektuje
ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa,  preto je dôraz kladený pri rozhodovaní aj na uváženie dieťaťom
vyjadreného názoru. Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré je dominantným ustanovením Dohovoru,
reflektuje na skutočnosť, že aj dieťa samotné, je jedinečnou bytosťou, obdarenou neodňateľnými,
nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou,
ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie, aby uvedené atribúty nezostali len prázdnymi slovami.
Čl. 12 Dohovoru, zabezpečuje dieťaťu právo slobodného vyjadrovania názorov vo veciach, ktoré sa ho
týkajú a to prostredníctvom najmä možností jeho vypočutia, či inej vhodne zvolenej formy zistenia jeho
názoru v konaní,  ktoré sa ho týka.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa v celom rozsahu správne, vyčerpávajúco a podrobne
s možnosťou zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú v konaní
požadoval odporca, z hľadiska určujúcich zákonných kritérií vysporiadal  a s jeho záverom, že
táto aktuálne nie je súladná so záujmom mal. dieťaťa z hľadiska zabezpečenia stability budúceho
výchovného prostredia a existujúcich sociálnych väzieb, ako faktorov rozhodujúcou mierou sa
podieľajúcich na  zdravom fyzickom a psychickom vývoji mal. dieťaťa,  sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje.

Rovnako ako súd prvého stupňa, ani súd odvolací nespochybňuje spôsobilosť odporcu ako druhého z
rodičov, vykonávať svoje rodičovské práva k dieťaťu aj prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti
o dieťa. Rovnako ako matka, má vytvorené všetky predpoklady z hľadiska osobnostného i materiálneho,
túto po všetkých stránkach reálne aj zabezpečiť. Rovnako niet  sporu o tom, že otec o striedavú
osobnú starostlivosť má záujem a že vzájomné citové väzby medzi otcom a dieťaťom sú silné a
stabilné a že otec, rovnako ako matka, je pre ďalší vývoj a smerovanie dieťaťa nepostrádateľný, preto
je potrebné zabezpečiť jeho právo ( v rozsahu maximálnom, limitovanom však rozvodom manželstva
nastoleným skutkovým stavom), podieľať sa na výkone rodičovských práv. S poukazom na uvedené



závery, preto nemalo opodstatnenie vykonávanie ďalšieho dokazovania, ktoré v konaní žiadal odporca
za účelom preukázania jeho osobnostných predpokladov na výkon starostlivosti o dieťa (výsluch
susedov, známych, kolegov a pod.), pretože z hľadiska výsledkov  dokazovania v priebehu konania
vykonaného je nesporné, že v tomto smere na strane odporcu nedostatky zistené neboli, rovnako tak
nie je dôvod pochybovať, že pre dieťa nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko. Tak znalec, ako aj
kolízny opatrovník ho ako rodiča hodnotia vysoko pozitívne.

Dôvody, pre ktoré však nebolo možné dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov zveriť, napriek
splneniu časti vyššie uvedených zákonných predpokladov pre túto formu výkonu osobnej starostlivosti
o dieťa, spočívajú v skutkových zisteniach, vedúcich k dôvodnému záveru o jej nesúlade s prioritným a
určujúcim hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní o právach mal. dieťaťa a to jeho záujmom.

Rozvrat vzťahov v rodine, strata vzájomných citových väzieb, ústiaca prvotne do oddeleného spolužitia
a následne aj samotného rozvodu manželstva predstavuje nepochybne závažný zásah do všetkých
životných sfér dotknutých osôb a adaptácia na zmeny s tým súvisiace, či už oddelené bývanie, zmena
miesta  bydliska, príp. aj zamestnávateľa je často dlhotrvajúcou záťažou aj pre dospelého jedinca (do
doby pokiaľ sa so zmenou životných okolností vyrovná), o to viac pre mal. dieťa, ktoré ako tomu je aj
v preskúmavanej veci, bolo takýmto negatívnym dôsledkom napriek svojmu veku a bez vlastnej vôle
vystavené. I keď obaja rodičia zhodne v konaní prezentovali záujem dieťaťa ako prvoradý, ich konanie
s týmito tvrdeniami nie je úplne súladné, pretože v kolízii s  ich predstavami o spôsobe ich života
a ich napĺňaním, či pri riešení vzájomných konfliktov,  nadradzujú svoje postoje nad záujem svojho
dieťaťa. Takto matka začiatkom roku 2012, pravdepodobne sledujúc možnosť kariérneho postupu v
súvislosti so zmenou zamestnania a zrejme aj riešenia konfliktného spolužitia odporcom, pri svojom
rozhodovaní neprihliadala na to, že dieťa preukázateľne chcelo zostať bývať v pôvodnom bydlisku
v Trenčíne, kde malo svoje rodinné zázemie, vytvorené sociálne väzby, tiež vhodné podmienky na
bývanie a v neposlednom rade otca, na ktorého je citovo preukázateľne naviazané, a odišla bývať
spolu s dieťaťom do Bratislavy, čím vystavila dieťa zmenám,  ktorým sa nie ľahko  prispôsobovalo,
intenzívne vnútorne prežívajúc z toho plynúce  konflikty medzi rodičmi a v dobrej viere v ich vyriešenie,
sa domáhalo  návratu do pôvodného bydliska. Faktom ale je, že plynutím času sa dieťa na nové
podmienky adaptovalo, vytvorilo si nové sociálne väzby, v škole dosahuje dobré výsledky a z jeho
vyjadrenia v priebehu konania tak pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred znalcom vyplýva, že do
pôvodného miesta bydliska sa už trvale vrátiť nechce. Rodičia, teda v tomto smere predovšetkým
otec, napriek svojim odlišným predstavám,  by takto prejavenú vôľu dieťaťa aktuálne mali rešpektovať,
tak ako na ňu prihliadol pri svojom rozhodovaní správne aj súd prvého stupňa, pretože nemožno od
dieťaťa vo veku mal. F. spravodlivo žiadať, aby v pomerne krátkom čase,  bola opätovne vystavená
tak zásadným zmenám,  akými sú nepochybne striedanie kolektívu spolužiakov, prispôsobovanie sa
rôznym učebným metódam či postupom, narušenie kontinuity učebného procesu, záujmových činností,
adaptácia na dve rôzne domácnosti, teda záťaž neprimeraná a z hľadiska zabezpečenia jej zdravého
vývoja a tiež aktuálneho postoja,  nepotrebná.  Prioritnou povinnosťou rodičov tak musí byť z hľadiska
záujmu dieťaťa tomuto zabezpečiť a to bez ohľadu na svoje vzťahy a protichodné predstavy, takú
stabilitu domáceho prostredia, sociálnych väzieb, bezpečia a lásky, aby sa vytvorili podmienky pre
obnovenie psychickej pohody dieťaťa, a eliminovanie stavov jeho psychickej tiesne, na vzniku ktorej
svojim správaním nepochybne spoločne participujú, výsledkom čoho je aj zistené pomočovanie dieťaťa.

Odvolací súd ďalej vo vzťahu k námietkam odporcu uvádza, že nespochybňuje závery Ústavného
súdu ČR vyplývajúce z rozhodnutia na ktoré poukazuje odporca v tom zmysle, že vzdialenosť bydlísk
nemôže byť prekážkou výkonu striedavej starostlivosti o dieťa. Ako však správne vo vyjadrení uvádza
tiež matka, súčasne sa v rozhodnutí uvádza, že táto forma starostlivosti nie je vhodná pre každé dieťa
a pri rozhodovaní je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V preskúmavanej
veci okrem vzdialenosti bydlísk rodičov, vylučujúcej možnosť zachovania stabilného prostredia pre
dieťa, tu rozhodujúcu úlohu zohráva tiež názor dieťaťa, ktorý vzhľadom k jeho veku a rozumovej
vyspelosti opomenúť nemožno a v konečnom dôsledku aj  významný fakt, že predpokladom pre
striedavú starostlivosť je  zistenie, že rodičia napriek rozvratu ich vzťahov, dosahujú takú psychickú
a mentálnu vyspelosť, že v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne narušených
vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. O takýto prípad však v preskúmavanej
veci nejde. Vzťahy rodičov dieťaťa sú vážne narušené, komunikácia je problematická, čo dieťa veľmi



citlivo a intenzívne vníma, ich sporom je zaťažené, dôsledkom čoho je jeho neustále napätie, zrejme
plynúce z toho, že vzhľadom na intenzitu citových väzieb k obom rodičom, nechce ani jednému z nich
prejaviť viac, či menej lásky a náklonnosti, aby mu neublížilo. Zaťažiť niečím takýmto svoje dieťa, je z
hľadiska rodičov prejavom egoizmu a pokiaľ skutočne je pre nich dieťa prioritou, mali by korigovať prejavy
svojich vzájomných vzťahov a eliminovať tak ich negatívny dopad na dieťa, ktoré v podstate nedisponuje
reálnymi možnosťami, danú situáciu medzi nimi ovplyvniť. Za existujúceho stavu odvolací súd zastáva
v zhode so súdom prvého stupňa názor, že z hľadiska záujmu dieťaťa, s prihliadnutím na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, je vhodnejšia aktuálne výlučná osobná starostlivosť matky, ktorú v konečnom
dôsledku doporučuje tiež kolízny opatrovník a znalec, o.i. aj s ohľadom na nadchádzajúce obdobie
dospievania u dieťaťa, v ktorom matka ako žena, nepochybne bude zohrávať u Miroslavy významnú
a nezastupiteľnú úlohu. Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, spochybňujúca
jej spôsobilosť či už z hľadiska jej zdravotného stavu, materiálneho zabezpečenia, či osobnostných
predpokladov poskytnúť dieťaťu plnohodnotnú osobnú starostlivosť.

Nedôvodnou je tiež námietka odporcu smerujúca voči znaleckému posudku s tým, že tento bol
vypracovaný s väčším odstupom času od jeho zadania, čím nezohľadňuje situáciu a želanie dieťaťa v
čase, kedy s ním matka opustila spoločnú domácnosť. Rozhodným okamihom pre rozsudok, je existujúci
skutkový stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154,ods.1 O.s.p.), čo znamená že súd nemôže pri rozhodovaní
veci brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú,
rovnako tak, ako anticipovať skutočnosti, ktoré ešte nenastali. Skutkový a právny stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia je pre súd záväzný tak v sporových, ako aj nesporových konaniach. Z uvedených dôvodov,
je tak časový posun vypracovania posudku, ako aj stav veci, ktorý už pominul, bez právneho významu
na rozhodnutie súdu.

Rovnako nedôvodne odporca namieta, že pri rozhodovaní neboli zohľadnené skutočnosti uvedené
svedkom PhDr. P. L., ktorý vypovedal z podnetu otca a podľa neho spochybnil závery v konaní
akceptovaného znaleckého posudku. S touto námietkou uplatňovanou odporcom sa v priebehu
prvostupňového konania  zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvého stupňa. Odvolací súd
dodáva, že keďže tento nedisponuje potrebnou odbornou spôsobilosťou v odvetví psychológie dieťaťa,
problematikou výkonu osobnej starostlivosti rodičov o dieťa sa z odborného hľadiska nikdy nezaoberal
a okrem odporcu s dotknutými osobami nikdy v odbornom kontakte nebol, možno jeho vyjadrenia
hodnotiť len v rovine ním prezentovaných osobných názorov, naviac tvorených  sprostredkovanými
informáciami výlučne zo strany odporcu, čím nemôžu mať opodstatnene spochybňujúci dopad na závery
znaleckého dokazovania. Správne súd prvého stupňa postupoval aj v prípade, keď nevyhovel návrhu
odporcu na nariadenie nového znaleckého dokazovania. Je potrebné si totiž uvedomiť, že posúdenie
splnenia zákonných predpokladov pre výkon striedavej osobnej starostlivosti je otázkou právnou,
spadajúcou do kompetencie súdu. Znalcovi z hľadiska súdom mu vymedzených úloh prináležalo
spracovať odbornú problematiku, výsledkom čoho bolo posúdenie vzájomných citových väzieb medzi
rodičmi a dieťaťom a z hľadiska výsledkov odborných zistení doporučiť vhodnú formu starostlivosti o
dieťa. Znalecký posudok však je len jedným z dôkazov, ktoré súd vychádzajúc z ust. § 132 O.s.p.
hodnotí jednotlivo a v ich  vzájomných súvislostiach, tak ako tomu bolo aj v danej veci. Akékoľvek ďalšie
znalecké dokazovanie nemôže totiž, pokiaľ rodičia budú pokračovať v aktuálnom spôsobe vzájomnej
(ne)komunikácie, zmeniť nič na závere, že za daného stavu je výkon striedavej starostlivosti pre
dieťa nevhodný, nekorešpondujúci jednak s jeho záujmom a v konečnom dôsledku aj s jeho vlastným
rozhodnutím.

V konečnom dôsledku vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia nedôvodne odporca namieta, že premiestnenie
dieťaťa do terajšieho bydliska, je jeho únosom matkou, vychádzajúc z tzv. Haagskeho Dohovoru,
teda súd by mal zabezpečiť jeho návrat do miesta bydliska pôvodného.  V zmysle Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí tzv. Haagskeho Dohovoru, ktorý sa stal
súčasťou nášho právneho poriadku je protiprávnym konaním premiestnenie dieťaťa do niektorého zo
zmluvných štátov, alebo zadržanie dieťaťa v niektorom zo zmluvných štátov v dohovore stanovených
prípadoch, pričom jeho cieľom je  obnovenie pôvodného stavu pred únosom dieťaťa. O takýto prípad
však v preskúmavanej veci nejde, pretože absentuje základný predpoklad jeho dopadu  na danú vec a
to premiestnenie dieťaťa do iného zmluvného štátu.



Ďalšia odvolacia námietka  odporcu smerovala proti výroku súdu prvého stupňa,  ktorým určil jeho
vyživovaciu povinnosť  v prospech maloletého dieťaťa na čas po rozvode, pričom však nekonkretizoval,
v čom vidí jeho nesprávnosť.

Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine,  plnenie vyživovacej povinnosť rodičov k deťom,
je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere, sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
(§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal výšku súdom prvého stupňa určenej vyživovacej povinnosti z hľadiska
určujúcich zákonných kritérií a dospel k záveru, že  je potrebné rozsudok aj v  tejto napadnutej časti,
ako vecne správny potvrdiť. Výška určeného výživného zodpovedá veku a odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa, ako aj osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a je súladná s kritériami,
pre stanovenie jej výšky z hľadiska citovaných zákonných ustanovení určujúcich.  Súdom určená suma
100,- eur v konečnom dôsledku korešponduje aj s výškou výživného, ktorým na dieťa dobrovoľne
odporca prispieva.

V konečnom dôsledku odporca namietal, že v časti úpravy styku by mala byť stanovená povinnosť matke
po ukončení stretnutia otca s dieťaťom, si toto vyzdvihnúť v bydlisku otca. Rozsah vymedzeného styku
odvolaním napadnutý nebol.

Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove
dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom. Pri
rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav,  ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť čo v najväčšej miere vytváranie  citového
puta  a upevňovanie existujúcich väzieb s týmto rodičom a upevňovanie citového puta k obom rodičom,
aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine.  Obidvaja rodičia by
mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý, fyzický a psychický vývoj
maloletého dieťaťa a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.  Aj tu je však prioritný záujem
mal. dieťaťa. Najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí
spolu nežijú, je vzájomná dohoda. Je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, ktoré
kultivovaným správaním rodičov získavajú pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti,
ale tiež zbavuje dieťa rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Takéto rozhodovanie, hoci často
bez viditeľných vonkajších stôp, zanecháva na dieťati pocit viny, pričom opätovne treba zdôrazniť, že je
explicitne vyjadrenou povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa, na udržovanie
pravidelného osobného styku s obidvoma rodičmi.



V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa pri určení  rozsahu styku dieťaťa s otcom vyššie uvedenými
kritériami dôsledne riadil. Úprava styku korešponduje tak s právom rodiča na zachovanie väzieb
s dieťaťom, ako aj s právom dieťaťa na  udržovanie pravidelného osobného styku s ním, pričom
korešponduje v celom rozsahu aj dieťaťom vyjadreným názorom, ktorý vzhľadom na jeho vek a
rozumovú vyspelosť nemožno nevziať do úvahy. Je nesporné, že mal. F. má k obom rodičom vytvorený
rovnocenný pozitívny vzťah, pričom dôsledky rozchodu rodičov na ňu negatívne vplývajú. Je preto v
jej záujme aby tieto aspoň prostredníctvom pravidelného kontaktu s otcom boli v čo najväčšej miere
eliminované. Ako je však uvedené vyššie ide o právo rodiča, nie jeho povinnosť, akokoľvek vynútiteľnú.
Je na jeho rozhodnutí, do akej miery využije toto právo v medziach určených mu súdom samozrejme aj
s prihliadnutím na jeho finančné, či osobné možnosti. Od druhého rodiča nemožno spravodlivo žiadať,
ani mu súdnym rozhodnutím ukladať povinnosť odporcom žiadaným spôsobom na výkone tohto jeho
práva participovať, čo však je možné v rovine vzájomnej dohody medzi rodičmi, sledujúc psychickú a
fyzickú pohodu dieťaťa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu  v
napadnutých častiach, ako vecne správny za použitia § 219 ods. 1 O.s.p.   potvrdil.

Na obsah písomného podania odporcu doručeného odvolaciemu súdu dňa 26.02.2015 už tento
neprihliadal, pretože bolo doručené až potom, ako odvolací súd vo veci rozhodol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za použitia § 144 veta prvá O.s.p.   v spojitosti s § 224
ods. 1 O.s.p.   tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku      n i e     j e      odvolanie    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26P/4/2012", "guid": "9a81d5c3-40ae-45c9-80d0-53a4cbadfe48:a2391e83-74e5-40c0-ac34-e50053abf980", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8db120fe-a9cb-4da8-afaa-8c3dd0919f1a:01a52f9b-31b1-4dff-86df-f19717ad831d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315223153.7", "spisova_znacka": "11CoP/265/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/265/2018 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315223153.7"}, {"guid": "8db120fe-a9cb-4da8-afaa-8c3dd0919f1a:c957d425-aebb-44d0-8e74-b959208c20d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315223153.7", "spisova_znacka": "11CoP/265/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/265/2018 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315223153.7"}, {"guid": "c4429f17-23a2-42c3-b73a-298aecc686f3:9ceeab96-8817-4049-b14b-3343a09cd600", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1316219790.1", "spisova_znacka": "21CoE/243/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/243/2017 z 26. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1316219790.1"}, {"guid": "e858648b-7d49-481e-a5db-e41ea470dce4:8969956a-737a-479d-9fbd-6645e2c1c9d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315223153.1", "spisova_znacka": "11CoP/20/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/20/2016 z 9. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315223153.1"}, {"guid": "e858648b-7d49-481e-a5db-e41ea470dce4:a66d9293-1c39-4b34-bdf0-b9411e078592", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315223153.1", "spisova_znacka": "11CoP/20/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/20/2016 z 9. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315223153.1"}, {"guid": "93f9f633-357c-4bab-8af9-7a5554453ac9:82ff618f-6197-423f-aae0-63bce93a1510", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014893303.1", "spisova_znacka": "11CoP/605/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/605/2014 z 1. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014893303.1"}]}