Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/37/2016 z 16. 5. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. mája 2017, sp. zn. 10CoP/37/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2215204183.1
Krajský súd Trnava | 10CoP/37/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2215204183.1 | 2017-05-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo, Občianske právo – Ostatné, Vyživovacie povinnosti, Ostatné
Citované ustanovenia: § 75 ods. 1 ZoR, § 388 CSP, § 2 ods. 1 CMP, § 395 ods. 1 CMP, § 395 ods. 2 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ede8225-eeea-4c3f-bdeb-54f8f3813b8c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215204183.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215204183
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215204183.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu
JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Gabriely Briškovej vo veci starostlivosti o deti: medzičasom plnoletú Q.
H., nar. XX. O. XXXX, bytom H. XXX, zastúpenú splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mgr. Ivana
Vojtášová, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, a maloletú E. H., nar. X. R. XXXX, bytom H. XXX,
zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov:
matky - O. H., rod. V., nar. X. R. XXXX, trvalo bytom H. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, a otca - K. H., nar. X. K.
XXXX, t. č. bytom F. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava,
o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. júna 2016 č. k. 5P/16/2015-286 , takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej návrh otca na zníženie
výživného  m e n í   tak, že s účinnosťou od 16.3.2015 znižuje výživné na plnoletú Q. zo sumy 160 eur
na sumu 100 eur mesačne a na maloletú E. zo sumy 110 eur na sumu 70 eur mesačne, ktoré výživné
je povinný otec platiť u plnoletej Q. k jej rukám a u maloletej E. k rukám jej matky, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred.

V zostávajúcej časti sa návrh otca na zníženie výživného   z a m i e t a .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava 5 z 23.4.2013 č. k. 22P/399/2012-90 v časti o
výživnom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie I. návrh otca na zníženie výživného zamietol; II.
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol; III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 62 ods. 1 a 2, § 75
ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 až 3 ZoR (zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na judikáty R 27/1970, R 5/1991. Vecne
dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie 16.3.2015, domáhal zníženia výživného
stanoveného naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 23.4.2013 sp. zn. 22P/399/2012
(ktorým rozvodovým rozsudkom boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bola
schválená dohoda rodičov o výške výživného na maloletú Q. 160 eur a na maloletú E. 110 eur) na v tom
čase dve maloleté detí H., na Q. zo sumy 160 eur na 27,13 eur  a na E. zo sumy 110 eur na 27,13 eur
mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku (poznámka odvolacieho súdu  - v priebehu konania žiadal
výživné znížiť od podania návrhu), odvolávajúc sa na trvalú zmenu jeho zdravotného stavu, ktorý mu



znemožňuje výkon práce, bol dlhodobo práceneschopný,  s účinnosťou od októbra 2014 mu bol priznaný
nárok na nemocenské vo výške 7,11 eur na deň, ktorý bol jeho jediným príjmom. V priebehu konania
predložil rozhodnutie  Sociálnej poisťovne z 15.2.2016  o priznaní  mu čiastočného invalidného dôchodku
v sume 240,40 eur mesačne, počnúc od 1.1.2016, z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na základe lekárskej správy -
Odborného posudku o invalidite z 9.12.2015. Uviedol, že je nemajetný, keďže nehnuteľnosť, ktorú
nadobudol z výťažku z  vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, daroval bratovi, na
úhradu investícii, s právom bývania v nehnuteľnosti a zabezpečenia starostlivosti o neho. Matka detí
žiadala návrh otca zamietnuť v celom rozsahu, mala za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom
sa podstatne zmenili pomery na strane maloletých detí, ktoré sú o tri  roky staršie, výdavky s nimi sa
zvýšili v závislosti od ich veku a zdravotného stavu. Matka v priebehu konania požiadala o zvýšenie
výživného na v tom čase maloletú Q. na sumu 200 eur a na maloletú E. na 150 eur mesačne, dokladujúc
mesačné náklady na maloleté deti v priemere na každé dieťa okolo 250 eur. Kolízny opatrovník detí
žiadal návrh na zníženie výživného zamietnuť s poukazom  na zmenu pomerov na strane maloletých
detí a rozhodnutie o zvýšení výživného ponechal na úvahu súdu. V čase ostatného rozhodnutia o výške
výživného pre deti mala mal. Q. 15 rokov a mal. E. 10 rokov, obe boli žiačkami základnej školy, Q. 8.
ročníka a mal. E. 3. ročníka, otec bol živnostníkom, podľa daňového priznania za rok 2012 mal daňový
základ 3241,50 eur, tvrdenia matky o výške príjmu otca v rozhodnom čase 1 100 až 1 200 eur, v konaní
nikto nerozporoval, matka  vykazovala priemerný mesačný zárobok 812,39 eur, z vedľajšej pracovnej
činnosti na základe dohody  mala čistý príjem   51,30 eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že otec bol práceneschopný od
23.1.2014 do 1.4.2014, následne bol od 16.10.2014  dlhodobo práceneschopný (s príjmom -
nemocenským prvé 3 dni  3,23 eur na deň a za ďalšie dni do zániku nároku na nemocenské vo výške 7, 11
eur na deň), dňa 23.1.2015 bol hospitalizovaný  na základe doporučenia odbornej lekárky pre ochorenie
roztrúsenej sklerózy s relapsami, bez prejavov relapsu alebo progresie. Na základe odborného posudku
o invalidite  otca vyhotoveného 9.12.2015  rozhodla Sociálna poisťovňa dňa 15.1.2016 o priznaní
mu dôchodkovej dávky od 1.1.2016 vo výške 241,40 eur mesačne, odvolávajúc sa na odborný
posudok o invalidite ktorý konštatoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu
60 %, invalidita bola konštatovaná v dôsledku choroby nervového systému, roztrúsenej mozgovo-
miechovej sklerózy. Podľa posudkového lekára je schopný vykonávať prácu  obmedzene, len v
prostredí vo vyrovnaných mikroklimatických podmienkach a bez fyzickej a psychickej záťaže. Otec
ukončil podnikanie  k 4.10.2015. U matky došlo k zmene zamestnávateľa, pracovala s priemerným
čistým mesačným zárobkom  za rok 2014  v sume 630 eur, za rok 2015 v sume 646 eur, oproti jej
predchádzajúcemu príjmu 800 eur. Matka poukázala na nezodpovedné správanie sa otca detí, ktorý za
vyplatenú protihodnotu z vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (45.000
eur) zakúpenú nehnuteľnosť (kúpnou zmluvou z 15.10.2013), daroval bratovi na úhradu vynaložených
investícii, ktoré vložil do nehnuteľnosti. Otec uviedol, že výťažok z vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva približne vo výške 45.000 eur použil na úhradu dlhov z podnikania vo výške 15.000 eur,
investície na zakúpenú nehnuteľnosť 4.000 eur, vo výške 18.000 eur hradené bratom otca detí, nepoprel
darovanie nehnuteľnosti bratovi na úhradu investícii, s právom bývania a zabezpečenia starostlivosti
o neho, v nehnuteľnosti býva otec s družkou, vlastní motorové vozidlo rok výroby 2003 a každých 6
týždňov cestuje k lekárovi do  Nitry. Zvýšené výdavky na maloleté deti matka dokladovala potvrdeniami
o návštevách odborných lekárov v prípade mal. Q. vysokým cholesterolom, ochorením na cukrovku,
problémami štítnej žlazy a návštevami čeľustného lekára, ktoré si vyžadujú mesačne náklady 10 eur
na špeciálnu diétnu stravu a doplnky, bolo jej diagnostikované ochorenie obličiek, navštevuje strednú
školu, kde je poplatok 40 eur mesačne, cestovné 10,40 eur mesačne,  obedy 37,80 eur a raňajky 30 eur
mesačne. Mal. E. bola diagnostikovaná skolióza chrbtice,  čo si vyžaduje pravidelný pohyb, 2 krát do
týždňa plávanie a predpísaný  korzet, ortopedickú obuv po 16 eur na papuče a ortopedické  podrážky 12
eur, v roku 2015 dieťa absolvovala rehabilitáciu 10 krát v Bratislave na špeciálnej klinike s nákladmi 105
eur, počas prázdnin sa zúčastnila letného tábora pre skoliotikov s nákladmi 125 eur, z čoho otec zaplatil
70 eur, k domácemu cvičeniu jej boli zakúpené náradia v hodnote 80 eur. Obe deti sú sledované u očného
lekára a čeľustného ortopéda, mal. E. nosí strojček, za ktorý matka zaplatila 220 eur, navštevuje 2.
stupeň základnej školy s nákladmi ako u mal. Q.. Matka býva s maloletými deťmi a priateľom v rodinnom
dome, spláca hypotekárny úver 900 eur mesačne, náklady za užívanie nehnuteľnosti sú: elektrina 30
eur, plyn 40 eur, internet 14,98 eur, 3 telefóny 65 eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade otca nesporne
došlo k zmene pomerov s účinnosťou od 6.10.2014, odkedy bol otec dlhodobo práceneschopný, okrem
nemocenských dávok iný príjem nemal, v súčasnosti jeho príjem predstavuje invalidný dôchodok 241,40



eur pri 60% zníženej pracovnej schopnosti, pracovať môže za obmedzených podmienok výkonu práce
v prostredí s vyrovnanou mikroklímou bez fyzickej a psychickej záťaže, otec si doposiaľ prácu nehľadal,
je vyučený elektrikár, podnikal v obchode - predaj krmív a ich výroba, v oboch prípadoch ide o väčšie
fyzické zaťaženie a nie je zabezpečená vyrovnaná mikroklíma, pravdepodobne v týchto pracovných
činnostiach nebude môcť pracovať, podľa jeho stavu nie je možné očakávať zlepšenie. Napriek týmto
zmeneným okolnostiam na strane otca, odôvodňujúcim zníženie výživného, súd prvej inštancie zohľadnil
okolnosť, ktorú zamlčal v podanom návrhu a na ktorú poukázala matka, a to, že vyplatený podiel na
základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 19.9.2013 v sume 45.000
eur otec použil takto: po 500 eur vložil na vkladné knižky maloletých detí, 15.000 eur použil na úhradu
dlhov z podnikania, 15.000 eur na kúpu nehnuteľnosti a zaplatil náklady na jej rekonštrukciu 4.000
eur, teda pokiaľ by zvážil úhradu dlhov z podnikania,  ktoré neboli prednostnou pohľadávkou, ostala
by suma 25.000 eur, ktorá by postačovala na krytie nákladov výživného na obe maloleté deti po dobu
niekoľkých rokov, minimálne do ukončenia strednej školy staršieho dieťaťa, aj pri započítaní zvýšených
výdavkov u otca v súvislosti so zmeneným zdravotným stavom. Napriek tomu, že si bol vedomý svojej
vyživovacej povinnosti otec detí sa bezdôvodne zbavil svojho majetku vo výlučnom vlastníctve, do
ktorého mal investovať 18.000 eur, tvrdiac, že tieto finančné prostriedky nemal, požičal si ich od svojho
brata, ktorému nehnuteľnosť daroval ako protihodnotu investícií, s tým, že sa o neho postarajú. Takéto
správanie otca súd považoval za konanie ktorým zjavne bez odôvodnenia vzdal majetkového prospechu
v podobe prevodu nehnuteľností bez vyplatenia protihodnoty. Od posledného rozhodnutia o výživnom
prešli tri roky, obe deti sú o 3 roky staršie, úmerne tomu došlo k zvýšeniu nákladov na deti, staršie sa
pripravuje na budúce povolanie a je vo veku blízkom veku dospelosti, príjem matky zostal nezmenený,
zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so zabezpečením bývania, keď z nehnuteľnosti, ktorá patrila do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov poskytla plnenie  otcovi maloletých detí. Vychádzajúc z
uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Návrh matky na
zvýšenie výživného rovnako zamietol ako neopodstatnený vzhľadom na to, že posledné rozhodnutie o
výške výživného považoval za primerané veku a odvodeným potrebám detí, pri zohľadnení zvýšenia
jednorazových nákladov v dôsledku  zmien ich zdravotného stavu ako aj podstatnej zmeny možností
a schopností povinného pre ochorenie trvalého rázu s možnou progresiou, doposiaľ stanovená výška
výživného na staršie dieťa vo výške 160 eur a na menšie dieťa 110 eur, pri nezmenenom príjme matky
postačuje na krytie bežných nevyhnutných výdavkov ako aj jednorazových zvýšených výdavkov, ktoré
vykázala matka v priebehu konania. Náklady na bývanie matka uhrádza spoločne so svojím druhom.
Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodil odkazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., vecne
možnosťou začatia konania aj bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec iba v časti zamietajúcej jeho návrh na zníženie
výživného, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Stotožnil sa so záverom
súdu, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v dôsledku jeho zdravotného stavu. Poukázal na
skutočnosť, že sa vždy o dcéry riadne staral a plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Pri vyporiadaní BSM
matka nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť v Bratislave, bytová otázka jej a dcér bola tým vyriešená,
napriek tomu podstúpila riziko, predala hodnotný byt a presťahovala sa do rodinného domu, zaťaženého
hypotekárnym úverom, zmenila zamestnávateľa, čím sa jej príjem znížil z 800 eur na 630 eur mesačne.
Otec si musel zabezpečiť bývanie, vzhľadom na jeho finančnú situáciu nebolo v jeho možnostiach
zaobstarať si bývanie v Bratislave a okolí a aj s poukazom na jeho podnikateľskú činnosť kúpil
nehnuteľnosť najadekvátnejšiu pracovným potrebám a možnostiam financovania, v menej lukratívnom
prostredí a nezrekonštruovanú. Nezbavoval sa teda majetku, ale podstúpil rovnaké riziko ako matka v
súvislosti s vyriešením bytovej otázky, bez možnosti predpokladu takých zásadných životných zmien.
Prvé príznaky choroby mal začiatkom roku 2014, avšak nebolo možné predpokladať, že jeho zdravotný
stav sa bude tak rapídne zhoršovať, otec ani lekári nevedeli prognózu a vývoj ochorenia. Z logického
sledu postupu a vývoja ochorenia otec vykonával kroky na zabezpečenie vlastnej výživy a samotného
zastabilizovania základných životných potrieb, nakoľko bol v tom čase úplne bez príjmu, bez informácie
o vývoji jeho ochorenia, rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 60% bolo vydané až dňa 15.2.2016, podnikateľskú činnosť
ukončil 4.10.2015 keď bola ustálená nemožnosť jeho liečby. Jeho zámerom nebolo zbavenie sa majetku,
ale snaha o opätovné pokračovanie v aktívnom pracovnom živote, absentuje príčinná súvislosť medzi
predajom nehnuteľnosti začiatkom roku 2014 a informáciou o jeho nezvratnej diagnóze v októbri roku
2015. V živote otca došlo k zásadným zmenám nie jeho vinou v dôsledku choroby, ktorú nemohol
vzhľadom na svoj vek a rodinný genofond predpokladať. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok



241,40 eur, žije na hranici chudoby, nie je schopný si zabezpečiť ani vlastné potreby na výživu a lieky,
doposiaľ stanovená výška výživného na deti prevyšuje jeho príjem, ktorý nevie ovplyvniť vzhľadom
na zdravotné možnosti, a smeruje k jeho úplnej likvidácii. Je nesporné, že vyživovacia povinnosť je
nadradená ostatným záväzkom, nemôže však ohrozovať život rodiča samotného.

3. Matka a medzičasom plnoletá Q. navrhli rozsudok v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdiť. Otec inkasoval od matky na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 10.9.2013 sumu
45.000 eur, ktoré podľa jeho vyjadrení použil na splnenie dlhov (4.000 eur), kúpu rodinného domu s
pozemkom (15.000 eur) a mal vložiť sumy na vkladné knižky detí (1.000 eur), na preukázanie svojich
tvrdení však nepredložil žiadne dôkazy (najmä k pravosti a výške dlhov, k výške kúpnej ceny), mala
mu zostať suma 25.000 eur, ktorú by postačovala  na krytie nákladov výživného pre obe deti po
dobu niekoľkých rokov, minimálne do ukončenia strednej školy staršieho dieťaťa, a to aj po započítaní
zvýšených výdavkov u otca v súvislosti so zmeneným zdravotným stavom. Prvé príznaky choroby mal
otec už v januári 2014, od apríla 2014 pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti (až do októbra 2014)
a v júni 2014 previedol nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve bez akéhokoľvek protiplnenia na
A. a S. H., hoci v nej naďalej býva. Dôvodom bezplatného prevodu mala byť úhrada 18.000 eur, ktoré
brat (A. H.) údajne investoval do nehnuteľnosti, o čom nepredložil dôkazy, naviac je zarážajúce, že si
otec požičal ďalšie peniaze na rekonštrukciu nehnuteľnosti od brata napriek tomu, že evidentne mal k
dispozícii dostatok vlastných finančných zdrojov (spomínaných 25.000 eur), keď bratove investície bolo
možné zabezpečiť aj iným spôsobom- zriadením záložného práva a pod.. Je zjavné, že otec nemal
žiaden relevantný dôvod na to, aby daroval nehnuteľnosť tretej osobe a tak preukázateľne znížil svoj
majetok. Zníženie príjmu alebo majetku môže súd zohľadniť iba vtedy, ak má skutočne za preukázané,
že k nemu došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti a nie so špekulatívnych dôvodov.
Matka i plnoletá Q. sa stotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že otec sa zjavne bezdôvodne vzdal
majetkového prospechu v podobe nehnuteľnosti bez vyplatenia protihodnoty. Otec, ktorý aj pri jeho
zníženej pracovnej schopnosti môže vykonávať prácu za vyrovnaných mikroklimatických podmienok,
bez fyzickej a psychickej záťaže, podľa lekárskej správny ním doloženej bola choroba naposledy bez
prejavov relapsu a progresie, si však prácu doposiaľ nehľadal. Matka žije s priateľom, ktorý má dve deti
(jedno v osobnej starostlivosti a jedno ho pravidelne navštevuje), za účelom zabezpečenia adekvátneho
bývania pre 6-člennú rodinu si matka spolu s priateľom kúpili rodinný dom s 2 pozemkami, kúpu
financovali prostredníctvom hypotekárneho úveru, z ktorého sú zaviazaní obaja, platia na polovicu
mesačnú splátku úveru, teda matka zabezpečením si bývania evidentne nepodstúpila neprimerané
riziko.

4. Kolízny opatrovník mal. E. (do jej plnoletosti aj Q.) navrhol rozsudok v napadnutej časti zamietajúcej
návrh na zníženie výživného potvrdiť, poukazujúc na zdravotný stav a vek detí, keďže zníženie výživného
nie je v ich záujme.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), ak § 396
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Ustanovením § 473 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) bol (s účinnosťou od
1.7.2016) zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 395 ods. 1 CMP, po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202
O.s.p.; § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205
ods. 1 O. s. p. aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 O.s.p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§
385 ods. 1 CSP) v neprítomnosti plnoletého dieťaťa (prítomná však bola jeho splnomocnenkyňa) a
zástupcu opatrovníka mal. dieťaťa (ktorý sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu



nedostavil, svoju neúčasť  však riadne ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti) a s
prihliadnutím k tomu, čo bude uvedené ďalej, dospel k záveru, že rozsudok je nevyhnutné v napadnutej
časti zamietajúcej návrh otca na zníženie výživného zmeniť.
Na pojednávaní odvolacieho súdu otec zotrval na svojom odvolaní i na návrhu na zníženie výživného
na deti od podania návrhu na tzv. minimálne výživné, odvolací súd doplnil dokazovanie o. i. výsluchmi
rodičov, svedkyne, potvrdeniami o ich príjmoch a príjmoch plnoletej Q., potvrdeniami o návšteve školy,
lekárskymi správami, kúpnou a darovacou zmluvou.
Posledným rozhodnutím o výške výživného pre deti bol rozsudok Okresného súdu Bratislava V z
23.4.2013 č. k. 22P/399/2012-90 (právoplatný dňa 3.6.2013), ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené
a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti H. zverené do osobnej starostlivosti
matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platiť na výživu mal.
Q. sumu 160 eur a mal. E. 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred ich matke, počnúc
právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode. Jednalo sa o skrátený rozsudok, v ktorom bol uvedený
len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol. Z obsahu tzv. rozvodového
spisu však vyplýva, že matka bola v období od 1.2.2012 do 31.8.2012 evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie na úrade práce, od 1.2.2012 do 31.7.2012 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti
v celkovej sume 2.331,40 eur, teda v priemere 388,56 eur mesačne, z dohody o pracovnej činnosti
so spoločnosťou the D. mala  za obdobie od 3/2012 do 12/2012 príjem 510,32 eur, teda v priemere
51,03 eur mesačne, následne sa od 1.9.2012 zamestnala u I., kde dosahovala v období 9/2012-03/2013
priemerný čistý mesačný príjem 688,83 eur. Mal. Q. bola v školskom roku 2012/2013 žiačkou 8. ročníka
a mal. E. 3 ročníka základnej školy, rodinné prídavky na obe deti poberal do 04/2013 otec, naposledy v
sume 46,20 eur, výdavky detí neboli dokladované. Otec bol živnostník (obchodné meno K. H. - N., IČO:
37081667, miesto podnikania D. - N., D. XX) a podľa jeho daňového priznania za rok 2012 dosiahol
príjmy 16.370,72 eur, výdavky 13.129,22 eur, základ dane 3.241,50 eur, daň 0 eur, súd zjavne vychádzal
z jeho čistého príjmu 270,13 eur mesačne (3.241,50 eur : 12), s prihliadnutím na matkou na pojednávaní
tvrdený a otcom nesporovaný mesačný príjem otca 1.200-1.300  eur.
Aktuálne je Q. H. už plnoletá, v konaní ju zastupovala po plnoletosti rovnaká splnomocnenkyňa ako
matku, Q. je v školskom roku žiačkou 3. ročníka Pedagogickej a sociálnej akadémie v Bratislave, popri
štúdiu brigádnicky pracuje vo februári 2017 mala čistý príjem 231,62 eur, v marci 2017 čistý príjem
194,10 eur a v apríli 2017 čistý príjem v sume 158,40 eur z Q. s.r.o. a v apríli 2017 čistý príjem v sume
23,15 eur z K. I..
Mal. E. je žiačkou 7. ročníka základnej školy v D.. Podľa lekárskej správny MUDr. N., primárky F.,
z 8.12.2016 je jej diagnóza: iná idiopatická skolióza hrudníkovo driekovej oblasti, iná sekundárna
kyfóza rovnakej oblasti, iná choroba mäkkého tkaniva, bližšie neurčená na inom mieste, segmentová
a somatická dysfunkcia hrudníkovodriekovej oblasti, nerovnaká dĺžka končatín na viacerých miestach,
segmentová a somatická dysfunkcia krížovej oblasti.
Matka pracuje na K. I. od 15.2.2014, dosahuje príjem zo zamestnania aj z dohody o  pracovnej činnosti,
za obdobie od 04/2014-03/2015 (t. j. ku dňu podania návrhu otcom) dosahovala priemerný čistý mesačný
príjem 664 eur, za ucelený rok 2015 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem v sume 687,77 eur a za
rok 2016 v sume 834,77 eur a za prvé 4 mesiace roku 2017 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem
706,91 eur.
Otec ukončil podnikateľskú činnosť 4.10.2015 vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na
dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 4.10.2015. Podľa daňového priznania za rok 2014 mal
základ dane 2366,54 eur, daň 0 eur, bolo preto potrebné vychádzať z jeho priemerného čistého príjmu
197,21 eur (2.366,54:12), v roku 2015 podľa daňového priznania nevykázal žiadne príjmy ani výdavky
z podnikania, daň 0 eur. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 15.2.2016 č.
60030870460 bol otcovi  s účinnosťou od 12.9.2014 priznaný invalidný dôchodok 237,70 eur mesačne,
zvýšený od 1.1.2015 na sumu 240,40 eur a od 1.1.2016 na sumu 241,40 eur mesačne. Podľa potvrdení
od 12.9.2014 do 31.12.2014 bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 237,70 eur mesačne, od
1.1.2015 od 31.12.2015 v sume 240,40 eur mesačne, od 1.1.2016 do 31.12.2016 v sume  241,40 eur
mesačne a od 1.1.2017 poberá invalidný dôchodok 245,40 eur mesačne, od 6/2016 do 12/2016 mal
mesačne exekučné zrážky 105,46 eur a od januára 2017 má mesačne exekučné zrážky z dôchodku
108,14 eur. Družka otca S. P.  je poberateľkou invalidného dôchodku, od 1.1.2017 v sume 333,10
eur mesačne. Podľa lekárskej správy z 2.5.2017 psychiatra MUDr. A. otec trpí organickou afektívnou
poruchou, sclerosis multiplex, relaps remitujúca forma, spinocerebrálne postihnutie, podľa správy Doc.
MUDr. D. z 20.2.2017je diagnóza otca: akútny vestibulárny sy, sclerosis multiplex spinocerebrálne
postihnutie, depresívny sy + ost dg..



Kúpnou zmluvou z 15.10.2013 otec kúpil do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. F., zapísané
katastrálnym odborom OÚ Levice na liste vlastníctva č. XX ako parc. registra „C“ č. 289/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 427 m2 a na nej stojaci rodinný dom s. č. XXX  (podľa zmluvy bez ústredného
kúrenia, bez WC a žumpy) za kúpnu cenu 14.000 eur. Darovacou zmluvou z 25.6.2014 uvedené
nehnuteľnosti (rodinným dom už pod s. č. 152) otec bezodplatne daroval do podielového spoluvlastníctva
A. H. a RNDr. S. H., každému v 1/2-ici vzhľadom k celku.
Otec na odvolacom pojednávaní uviedol, že v rámci vyporiadania BSM mu bola matkou vyplatená suma
45.000 eur a potom čo poplatil rôzne podlžnosti z podnikania, ktorých výšku si už s odstupom času
nepamätá, z tejto sumy platil asi rok aj výživné a kúpil za 15.000 eur nehnuteľnosť, tak mu viac-menej
žiadna suma nezostala resp. len malá suma. Celú sumu teda spotreboval na zaplatenie dlhov, výživného,
kúpu domu a z tejto sumy sa realizovala aj rekonštrukcia tejto nehnuteľnosti. Rekonštrukcia stála asi
30.000 eur aj so zariadením, bola na ňu použitá aj časť sumy z vyporiadania BSM a aj brat (A. H.)
mu daroval na rekonštrukciu asi 15.000 alebo 18.000 eur s tým, že sa dohodli, že kvôli tomu, aby mu
nehnuteľnosť zostala, keby sa otcovi niečo stalo, tak sa nehnuteľnosť prevedie na otcovho brata. Na
základe tejto dohody som nehnuteľnosť daroval bratovi a jeho manželke. Jeho dôchodok sa spotrebuje
tak, že časť ide priamo exekútorovi a časť zaplatí matke ako výživné a viac-menej všetky ostatné výdavky
na stravu, bývanie platí jeho družka z jej invalidného dôchodku 333 eur. Zo svojho príjmu platí si sem-
tam nejaký nákup, teda stravu a mesačne platí mobil sebe aj mal. E. spolu v sume 49 eur. Výdavky na
lieky má 40 - 50 eur mesačne. Finančne mu vypomáha aj jeho brat, ktorý mu dáva peniaze. S maloletou
E. sa stretáva tak raz za dva, tri týždne a s Q. sa stretávam menej, nakoľko táto je dlhšie v práci, resp. v
škole. Deti k nemu chodia aj na prázdniny, navštevujú ho v nehnuteľnosti, jeho vzťahy s deťmi sú dobré.
Jeho zdravotný stav sa zhoršuje, má sklerózu multiplex, v roku 2014 mu to zistili, došiel atak na neho,
brali ho do nemocnice, potom asi 4 mesiace maródoval, brával rok a pol injekcie, chodil do Nitry, kde
je špecializované centrum sklerózy multiplex a teraz vo februári  2017 sa mu stav zhoršil, tacká sa, zle
sa mu chodí aj rozpráva, má svalovice, cíti sa unavený, hluchne najmä na pravé ucho, zistili mu na
magnetickej rezonancii obojstranný zápal miechy.  Aktuálne by nedokázal pracovať, mal dobrú prácu
a keby ju vládal vykonávať, určite by ju nenechal. Prácu si nehľadal, pretože jeho zdravotný stav sa
zhoršoval a už v decembri 2016 mal mať komisiu (na posúdenie zhoršenia zdravotného stavu vo vzťahu
k zvýšeniu invalidity), ktorá sa koná až teraz.
Matka na odvolacom pojednávaní uviedla, že mal. E. trpí skoliózou chrbtice 49 stupňov, mala tam
zlepšenie v minulom roku, ale vzhľadom na zlú finančnú situáciu prestala plávať, matka si nemohla
dovoliť zaplatiť ani toľko rehabilitácii, tak sa zdravotný stav mal. zhoršil na 45 stupňov, dokonca sa jej
pridružili problémy s kolenami, ktoré musia riešiť. Plnoletej Q. sa tiež zhoršil zdravotný stav, má poruchu
bunkovej imunity a problém s obličkami, z toho vyplýva, že má obmedzený príjem potravín, nemôže si
dovoliť jesť bežnú stravu, strava musí byť pestrá, naviac Q. z presvedčenia prestala jesť mäso a používať
kozmetiku testovanú na zvieratách, čo je veľmi nákladné. Matka sa snaží ušetriť, majú záhradku, pestujú
ovocie a zeleninu. Zdravotný stav Q., čo sa týka obličiek a endokrinológie a metabolizmu je vďaka tomu
na stabilnej úrovni, stojí  to veľké úsilie, lebo musí brať vitamíny, lieky, nesmie ich vynechať a to stojí
nemálo peňazí. Matka si uvedomuje, že otec detí má zdravotné problémy, avšak v čase keď ešte spolu
žili v jednej domácnosti sa jej vyhrážal, že urobí všetko preto, aby nemusel platiť výživné, preto mu
neverí, myslí si že robí načierno. Otec sa stretáva s E. viac ako s Q., Q. sa bohužiaľ s ním ani nechce
stretávať, na odvolacie pojednávanie prišla, ale akonáhle zbadala otca, tak sa roztriasla, rozplakala a
povedala, že to nezvládne a nepôjde na pojednávanie. Je na otca nahnevaná, že musela takéto niečo
podstúpiť (súd), že musí chodiť na brigádu namiesto toho, aby sa chodila zabávať so svojimi rovesníkmi
alebo sa v kľude venovala škole. Matka jej našla brigádu, peniaze, ktoré zarobí, nemíňa na oblečenie ale
vypomáha matke, pomáha jej platiť telefóny, stravu  platí aj svoje veci. Zhoršil sa jej zrak, potrebuje nové
okuliare, rovnako aj aj E.. Matke je to ľúto, otca chápe, ale aj on musí pochopiť ju, že to nemá jednoduché.
Dôvod presťahovania sa otca z Bratislavy nebol ten, že išiel za nižšou cenou nehnuteľnosti, on mal
priateľku a išiel bývať tam a až následne si tam potom kúpil nehnuteľnosť, hoci matka mu hovorila nech
sa nesťahuje tak ďaleko, že má deti v Bratislave. Matka predala byt v Bratislave a zabezpečila deťom
kvalitné bývanie v rodinnom dome (ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s druhom), kde si môžu niečo
dopestovať, chovať psíka, chcela im len skvalitniť život. Otec vždy platil za tovar v hotovosti, nevie o
tom, že by mal nejaké dlhy. Deti ani raz nezobral na víkend, aj keď nemá peniaze, deti majú zadarmo
vlaky a otec zjavne má peniaze na to, aby chodil do Bratislavy. Druh matky  platí polovicu hypotéky,
polovicu šekov (elektrika, plyn, žumpa, televízor, internet), jeho príjem je cca 900 eur v čistom, mesačne
platí na jeho dcéru výživné 180 eur. S matkou a jej druhom žije plnoleté syn jej druha, ktorý pracuje a
preto už jeho matka na neho neplatí výživné, tento prispieva mesačne do domácnosti maximálne sumou
100 eur na stravu, ktorú nakúpi.



Svedkyňa S. P., otcova družka uviedla, že sa s otcom maloletých detí som zoznámila v auguste 2013 a
od novembra 2013 spolu žijú, najprv žili u jej matky na adrese F. XXX, potom čo otec maloletých detí kúpil
v roku 2013 rodinný domček, ho začali rekonštruovať , robili sa komíny, aby bolo možné kúriť na tuhé
palivo, elektrina, nová kúpeľňa, nová strecha, vnútorné vonkajšie omietky. Podľa nej domček stál 15.000
eur a prerábka okolo 30.000 eur, táto sa realizovala  z peňazí, ktoré vyplatila otcovi maloletých detí jeho
bývala manželka titulom vyporiadania BSM, do rodinného domčeka, ktorý je trojizbový s príslušenstvom
sa nasťahovali v máji 2014 a odvtedy v ňom žijú oni dvaja, vedú spoločnú domácnosť, výdavky na
domácnosť sú na elektrinu 50 eur mesačne, na TV a rádio 5 eur mesačne, na vodu v priemere 12
eur mesačne, ďalej zakupujú šulce na kúrenie, ktoré stoja 30 eur týždenne, takže mesačne je to 120
eur, platia mesačne 25 eur káblovú televíziu, poistku na dom 40 eur polročne, majú výdavky na stravu,
ošatenie a lieky, na stravu minú obaja spolu asi 200 eur. Na lieky doplácajú veľa, keďže obaja sú chorí,
svedkyňa je tiež invalidná dôchodkyňa, lieči sa na paranoidnú schizofréniu, jej výdavky na lieky sú 50
eur a u otca maloletých detí 40 eur mesačne. Svedkyňa poberá invalidný dôchodok 330 eur mesačne.
Obaja, svedkyňa aj otec maloletých detí žijú iba zo svojich dôchodkov, žiadne iné príjmy nemajú, otec
má 20-ročné vozidlo Ford Mondeo, je na ňom uvalená exekúcia. Svedkyňa sa nemôže prepravovať
autobusom, ale iba autom, má preukaz ZŤP a dosť minú na benzín, približne aj 100 eur mesačne. K
tomu, že ich výdavky prevyšujú ich príjmy svedkyňa uviedla, že na lieky, ošatenie a stravu im prispieva
brat otca A. H., minimálne 200 eur mesačne a tiež im pomáha jej mamička sumou až 200 - 300 eur
mesačne. Na rekonštrukciu domu im požičal nejakú sumu aj brat otca A. H., nevie sa vyjadriť k výške
sumy, nakoľko vzhľadom na svoju chorobu a lieky, ktoré berie, dosť veľa vecí zabúda.  Otec musel
nehnuteľnosť previesť na brata, nakoľko sa báli, že budú bývať pod mostom, keďže nemôžu bývať u jej
mamy, ktorá býva v schátranom dome, chceli bývať konečne slušne a báli sa exekúcií, že kvôli týmto
exekúciám prídu o strechu nad hlavou a toto považuje za dôvod, pre ktorý otec previedol nehnuteľnosť
na svojho brata. Báli, že sa dostanú do exekúcií, vzhľadom na ich situáciu, v čase prevodu nehnuteľnosti
neboli exekúcie, tie sú až teraz.  Zdravotný stav otca je taký, že neunesie ani dvojlitrovú fľašku vodu a
podľa nej nie je schopný aktuálne pracovať.
Podľa § 36 ods. 1 vety prvej a druhej ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných
rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že
umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom
fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci
výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V
konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej



povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú
činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu
k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie
pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v
dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii. Relevanciu v zmysle
následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu
nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav,
potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania
starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný
dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t. j. príjmu
pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý
dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali
predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.

Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní o otázke otcom navrhovaného zníženia výživného
na deti z princípu potencionality, odvolací súd sa však s takýmto jeho postupom nestotožňuje. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že k výraznej zmene pomerov došlo na strane otca s účinnosťou od
6.10.2014, odkedy bol otec dlhodobo práceneschopný, okrem nemocenských dávok iný príjem nemal,
a aktuálne jeho príjem predstavuje iba invalidný dôchodok, pri 60% zníženej pracovnej schopnosti
pracovať síce môže, avšak za obmedzených podmienok výkonu práce v prostredí s vyrovnanou
mikroklímou bez fyzickej a psychickej záťaže, otec si prácu nehľadal, je vyučený elektrikár, podnikal
v obchode - predaj krmív a ich výroba, keď v oboch prípadoch ide o väčšie fyzické zaťaženie a
nie je zabezpečená vyrovnaná mikroklíma, preto pravdepodobne v týchto pracovných činnostiach
nebude môcť pracovať a podľa jeho zdravotného stavu nie je možné očakávať zlepšenie. Napriek
týmto zmeneným okolnostiam, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, však súd prvej inštancie
zohľadnil  svoj záver o tom, že sa otec bezdôvodne zbavil svojho majetku vo výlučnom vlastníctve, a
to nehnuteľnosti, ktorú daroval bratovi a jeho manželke ako protihodnotu jeho investícií a za to, že sa
o neho postarajú, ktoré správanie otca vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu
v podobe prevodu nehnuteľnosti bez vyplatenia protihodnoty a návrh otca na zníženie výživného preto
zamietol.
Odvolací súd po vyhodnotení dokazovania pred súdom prvej inštancie a po jeho doplnení na odvolacom
pojednávaní, nezdieľa názor súdu prvej inštancie o bezdôvodnom zbavení sa majetku otcom. Z
vykonaného dokazovania bezo sporu vyplynulo, že v domovej nehnuteľnosti, ktorú otec získal kúpou za
prostriedky z peňažného vyporiadania jeho BSM s matkou detí, si otec zabezpečil vlastné bývanie, ktoré
nemal vyriešené inak a následným prevodom nehnuteľnosti (darovaním) na jeho brata s manželkou
si zabezpečil aj určitú formu dotácie zo strany brata (potvrdenú okrem otca aj výpoveďou svedkyne)
vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov otca (ktorého výdavky, vrátane výživného ďaleko
prevyšujú jeho príjmy) na jeho základné potreby (bývanie, energie, strava, oblečenie, lieky), popri
súbežnom zachovaní práva bývania otca a jeho družky v nehnuteľnosti, ktoré bezo sporu jeho brat aj po
prevode nehnuteľnosti rešpektuje a umožňuje aj bez zmluvného základu. Na vzdanie sa majetkového
prospechu (nehnuteľnosti) tu tak bol podľa názoru odvolacieho súdu ospravedlniteľný a závažný dôvod.
Pokles príjmu otca v rozhodnom období bol riadne zistený a podložený dôkazmi už na súde prvej
inštancie a tento pretrval aj počas odvolacieho konania. U otca sa pri ostatnom rozhodovaní o
výživnom pre deti v tzv. rozvodovom konaní vychádzalo (ako je vyššie podrobne uvedené) zjavne zo
sumy priemerného čistého príjmu 270,13 eur mesačne, s prihliadnutím na matkou na rozvodovom
pojednávaní tvrdený a otcom nesporovaný mesačný príjem otca 1.200-1.300  eur. V terajšom konaní je
potrebné vychádzať za rok 2014 z jeho priemerného čistého príjmu 197,21 eur mesačne (dosiahnuté
z podnikania), za rok 2015 nevykázal žiadne príjmy z podnikania a 4.10.2015 ukončil podnikateľskú
činnosť, keď s účinnosťou od 12.9.2014 mu bol  priznaný aj invalidný dôchodok 237,70 eur mesačne,
od 1.1.2015 zvýšený na sumu 240,40 eur mesačne, od 1.1.2016 na sumu 241,40 mesačne a od
1.1.2017 na sumu 245,40 eur mesačne, keď iné jeho príjmy preukázané neboli. Otec nemal ani
nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, je rozvedený, nemajetný, žije s družkou, poberajúcou taktiež iba
invalidný dôchodok. V dôsledku 60% zníženia pracovnej schopnosti otca, aktuálneho ďalšieho zhoršenia
zdravotného stavu otca a faktoru miesta jeho bydliska, podľa názoru odvolacieho súdu je negovaná
reálna možnosť otca sa zamestnať.
U matky detí neprišlo k výraznej zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výške výživného. U oboch
detí nesporne prišlo k zmene pomerov výrazným zvýšením ich odôvodnených potrieb, a to najmä v



dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu oboch detí, ale aj v dôsledku uplynutia 4 rokov od ostatného
rozhodovania o výške ich výživného.
Odvolaciemu súdu však v tejto špecifickej situácii (spôsobenej veľmi zlým zdravotným stavom na strane
osoby výživou povinnej ale aj na strane oprávnených osôb) nezostalo iné ako sa pokúsiť spravodlivo
rozdeliť príjem otca medzi neho a dve jeho deti, keď s prihliadnutím na ich vek a odôvodnené potreby
prišiel k záveru, že spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá rozdelenie príjmu otca (v čase začatia
konania 240,40 eur, aktuálne 245,40 eur mesačne) tak, že otec bude na výživu plnoletej Q. poskytovať
sumu 100 eur a na mal. E. 70 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, otcovi tak zostane suma
70-75 eur mesačne na jeho potreby, keď odvolací súd zohľadnil na strane detí, že na ich výžive sa podieľa
aj ich matka a na strane otca zohľadnil príspevok - dotáciu zo strany jeho brata, ktorý je kompenzáciou
za prevod nehnuteľnosti a starostlivosť o otca. Nebolo možné zohľadniť výdavky na strane rodičov, ktoré
súvisia s bežným spôsobom života a s uspokojovaním ostatných potrieb, pretože všetky takéto výdavky
sú síce štandardné a zväčša aj nevyhnutné, v zmysle úpravy v ust. § 62 ods. 5 ZoR ale nemajú prednosť
pred výživným, keď je to naopak výživné, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietajúcej návrh otca na zníženie výživného podľa § 388 CSP zmenil spôsobom vyplývajúcim z výroku
tohto jeho rozsudku, keď vzhľadom na skutočnosť, že jedno z detí nadobudlo v priebehu odvolacieho
konania plnoletosť, bolo potrebné v zostávajúcej časti návrh otca na zníženie výživného vo vzťahu k
nemu zamietnuť.

6. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 58 CMP), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak  nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh (§ 57 CMP) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacieho konanie (§ 396 ods. 1 CSP).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na návrh podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v mimosporových konaniach
upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP), každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil,
CMP síce v § 53 až 55 CMP pripúšťa výnimky, aplikácia ktorých však v predmetnej veci neprichádzala
do úvahy.

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§77 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ v znení neskorších zmien a doplnení).