{"guid": "38b81210-fd5c-42d0-9ab5-26d099cc7d15:609527e1-92cf-435b-8913-b542d0064eef", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:1206220750.2", "spisova_znacka": "10Co/191/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2011 z 14. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 14. januára 2013, sp. zn. 10Co/191/2011, ECLI:SK:KSTT:2013:1206220750.2", "identifikacne_cislo": "1206220750", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96", "nazov": "§ 96 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-3", "nazov": "§ 157 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-36", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-46", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-96", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/609527e1-92cf-435b-8913-b542d0064eef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:1206220750.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:1206220750.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:1206220750.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/191/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206220750
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1206220750.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar. X. F. XXXX, bytom Z., Z. XX, zastúpenej
advokátom: JUDr. Gabriel Almáši, Bratislava, Niťová 3, proti žalovanej: W. D., nar. X. F. XXXX,
bytom L. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Tomáš Pintér, Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25,
o 15.933,10 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 5. apríla 2011 č. k. 5C/390/2007-203 a uzneseniu rovnakého súdu z 30. septembra 2011 č.
k. 5C/390/2007-233 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok i uznesenie súdu prvého stupňa   r u š í   a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 15.933,10
eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 962,62 eur od 28. februára 2007 až do zaplatenia, zo
sumy 4.979,09 eur od 29. októbra 2007 až do zaplatenia, zo sumy 5.012,28 eur od 29. októbra 2010
až do zaplatenia a zo sumy 4.979,09 eur od 31. októbra 2007 až do zaplatenia; ako aj „trovy“ (správne
„náhradu trov“) konania v sume 1.593,65 eur k rukám advokáta žalobkyne (nadbytočne označeného i vo
výroku rozsudku tiež akademickým titulom, menom a priezviskom), všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Právne takéto rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 36 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 a §
544 ods. 1 a 3 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; vecne potom stotožnením sa so žalobou požadujúcou úhradu vyššie
špecifikovanej sumy z dôvodu nedodržania záväzku zo strany žalovanej, obsiahnutého v čl. IV. bode
4.2. kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X, o výmere 406
m2, vedeného ako ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L., zapísaného na LV č.
XXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Senec, a to za kúpnu cenu 852.600 Sk (ďalej
len „Kúpna zmluva“ a „prevádzaná nehnuteľnosť“ alebo „nehnuteľnosť“). Záväzok žalovanej spočíval
v povinnosti vyhotoviť do 31. decembra 2005 inžinierske siete k prevádzanej nehnuteľnosti, pričom v
prípade nedodržania takejto povinnosti si zmluvné strany v bode 4.3. už vyššie spomenutého článku
Kúpnej zmluvy dojednali zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za každý deň omeškania u každej zložky
inžinierskych sietí osobitne. Išlo tu o výstavbu prívodu vody, elektrickej energie, plynu a kanalizácie v
súlade s vytvoreným geometrickým plánom po hranicu kupovaného pozemku a to, že k 31. decembru
2005 nedošlo k ich vybudovaniu, nebolo medzi účastníčkami sporné, pričom vzhľadom na objektívnu
nemožnosť realizácie týchto sietí k uvedenému dátumu, požadovala žalobkyňa zmluvnú pokutu až o
rok neskôr, t. j. od 1. januára 2007 (s tým, že siete mali byť vyhotovené k 31. decembru 2006). Z
predložených listinných dôkazov mal potom súd prvého stupňa za preukázané, že úmysel žalovanej bol
poľnohospodárske pozemky odpredať ako stavebný pozemok. Dojednanie v čl. IV. bode 4.2. Kúpnej
zmluvy považoval za dojednanie určitej povinnosti naviazanej na Kúpnu zmluvu, ktoré v žiadnom prípade
neovplyvnilo platnosť predmetnej zmluvy, keďže z neho nevyplývajú žiadne dôsledky pre účastníkov
zmluvy (okrem sankcie podľa čl. IV bodu 4.3.). Nesúhlasil tak s názorom žalovanej, že šlo o odkladaciu
podmienku, čoho dôkazom je aj LV č. XXXX, kam bolo zapísané vlastnícke právo v prospech žalobkyne



bez ohľadu na splnenie príslušnej podmienky. Nešlo teda o rozväzovaciu ani o odkladaciu podmienku
v zmysle § 36 O. z., keďže zmluvná pokuta je závislá na existencii hlavného záväzku a ak nevznikne
plnenie zo záväzku hlavného (rozumej zrejme záväzok poskytnúť plnenie a jemu zodpovedajúce
oprávnenie - pozn. odvolacieho súdu), pre neplatnosť zmluvy nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností
zo zmluvy a nemôžu tak nastať ani účinky zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia Kúpnej
zmluvy, ani výhrada žalovanej, že si neprečítala zmluvu, nemá za následok jej neplatnosť v zmysle
§§ 37 a 39 O. z., nakoľko už aj predtým uzavrela hneď niekoľko kúpnych zmlúv (týkajúcich sa
nehnuteľností jej patriacich), sprostredkovaných realitnou kanceláriou (dnes už inak neexistujúcou
spoločnosťou LANGER SLOVENSKO s.r.o., Vrbové, J. Zigmundíka 296/6 - pozn. odvolacieho súdu).
Pred prijatím záväzku vybudovať inžinierske siete sa mohla žalovaná presvedčiť, či vzhľadom na štádium
vybavovania záležitostí, je schopná svoju povinnosť v tak krátkom čase zabezpečiť a ak nie, mohla
podpis Kúpnej zmluvy odmietnuť. Obrana žalovanej v tomto smere ju nezbavuje povinnosti záväzok
dodržať a pokiaľ tento považovala za nemožný, nemožnosť zapríčinila ona sama (žalovaná) svojim
podpisom vyjadrujúcim súhlas s povinnosťou. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že k podpisu
Kúpnej zmluvy došlo 2. decembra 2005 a návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný 9. januára
2006, pričom námietku žalovanej, že nemala exemplár Kúpnej zmluvy, považoval za neopodstatnenú,
nakoľko žalovaná do 9. januára 2006 mohla požiadať o jedno vyhotovenie zmluvy realitnú kanceláriu,
oboznámiť sa s jej obsahom a v prípade záujmu od tejto aj odstúpiť. Vzhľadom na hodnotu (zrejme
rodinného domu vybudovaného žalobkyňou), na ktorú sa mali „sťahovať“ (správne zrejme „vzťahovať“
- opäť pozn. odvolacieho súdu) inžinierske siete (bez ktorých zriadenia dom nebolo možné užívať),
ako aj dĺžku obdobia jedného roka od uzavretia Kúpnej zmluvy, súd prvého stupňa považoval výšku
zmluvnej pokuty (predstavujúcu za štyri prípojky denne spolu 2.000 Sk) za primeranú. Už v máji 2005
totiž žalovaná vybavovala „vyňatie poľnohospodárskych pozemkov z uvedených parciel“ (?, tu zrejme
vyňatie „pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu“ - ďalšia pozn. odvolacieho súdu) a za
celý rok 2006 mala dostatok času zrealizovať zmluvou prevzatý záväzok; príslušnú povinnosť si však
nesplnila ani po výzve žalobkyne z 22. augusta 2006 (na ktorú nereagovala), z čoho okresný súd
vyvodil, že s predmetným záväzkom bola žalovaná oboznámená, nevyjadrila s ním svoj nesúhlas a
takto ho zrejme považovala za splniteľný (čo do času určeného na splnenie povinnosti). Vo vzťahu
k možnosti prejednania veci aj jej rozhodnutia (napadnutým rozsudkom) 5. apríla 2011 potom podľa
odôvodnenia rozsudku ani neúčasť žalovanej na pojednávaní nebola prekážkou, pre ktorú by takýto
postup nebol možným, keďže na pojednávaní skončenom vyhlásením napadnutého rozsudku súd
podanie ospravedlňujúce neúčasť a žiadajúce o prerušenie konania nemal k dispozícii, a to z dôvodu
pochybenia právneho zástupcu žalovanej pri doručovaní podania, žalovaná však bola v konaní vypočutá,
mala možnosť predložiť dôkazy a bola aj právne zastúpená. Napokon rozhodnutie (rozsudkom) o trovách
konania bolo odôvodnené právne § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj príslušnými ustanoveniami
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; vecne potom úspechom
žalobkyne a pomerne podrobným rozborom jednotlivých položiek takouto účastníčkou požadovanej i
tejto priznanej náhrady trov konania.

Napadnutým uznesením potom súd prvého stupňa nepriznal žalovanej oslobodenie od platenia súdneho
poplatku za odvolanie (proti rozsudku), zaplatenie ktorého (poplatku) jej bolo uložené uznesením z
3. júna 2011 č. k. 5C/390/2007-215. O oslobodenie sa žiadalo práve v odvolaní proti uzneseniu
ukladajúcemu poplatkovú povinnosť a žalovaná žiadosť odôvodňovala nepriaznivou finančnou situáciou,
poberaním starobného dôchodku len vo výške 349,30 eur mesačne, výdavkami na lekárske ošetrenia a
lieky a prispievaním na nájomné synovi. Toto svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že nebola
splnená jedna z (dvoch) hmotnoprávnych podmienok priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v
zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. a to majetkové pomery žiadateľky. Žalovaná síce listinnými dôkazmi
preukázala, že jej majetková situácia neumožňuje uhradiť súdny poplatok (predstavujúci sumu 955,50
eur), v odôvodnení napadnutého uznesenia ale bolo poukázané i na to, že žalovaná v roku 2005 predala
pozemky, za ktoré obdržala sumu 852.600 Sk, pričom v takomto období predala aj ďalšie nehnuteľnosti a
navyše ani nepreukázala výdavky v časti prispievania na nájomné synovi. Pri hodnotení splnenia druhej
podmienky, teda či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
potom súd prvého stupňa len konštatoval, že na posúdenie tejto otázky by musel nariadiť pojednávanie
a vykonať ďalšie dokazovanie, pričom v tomto štádiu konania nemôže ani prejudikovať výsledok sporu,
ktorý je predmetom odvolacieho konania.



Proti rozsudku i uzneseniu podala včas odvolania žalovaná a to s návrhom na zrušenie rozsudku a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a na zmenu uznesenia priznaním jej požadovaného
oslobodenia od súdneho poplatku.

Napadnutý rozsudok považuje odvolateľka za nesprávny vo viacerých smeroch, nakoľko podľa jej
názoru súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo i právne posúdil, pričom jeho konaním jej bola i
odňatá možnosť konať pred súdom. V prvom rade namietala zmätočnosťou rozsudku v časti označenia
predmetu konania, kde súd prvého stupňa neprihliadal na existenciu jeho uznesenia z 7. januára 2011,
majúceho za následok zmenu výšky požadovanej sumy na 15.933,08 eur s príslušenstvom (namiesto
už skôr rozšírenej požiadavky na sumu 34.654,45 eur, pripustenej uznesením z 9. novembra 2009) a
v napadnutom rozsudku i naďalej predmet konania vymedzil sumou 34.654,45 eur s príslušenstvom.
Odňatie jej možnosti konať pred súdom potom spočívalo v prejednaní i rozhodnutí veci v jej neprítomnosti
- na pojednávaní 5. apríla 2011, na ktorom sa nemohla zúčastniť pre dlhodobú práceneschopnosť. Jej
advokát pritom už listom z 31. marca 2011 požiadal o prerušenie konania (podľa § 109 ods. 2 písm.
a/ O. s. p.) so zaslaním takého listu  už 1. apríla 2011, ktorý sa síce odosielateľovi vrátil s poznámkou
„adresát je neznámy“ (v deň konania pojednávania), avšak na toto jej advokát reagoval bezprostredným
opätovným podaním totožného podania na pošte a súčasne aj faxom, pričom zamestnankyniam súdu
prvého stupňa podľa názoru odvolateľky nič nebránilo fax predložiť do príslušného spisu. Žalovaná
preto nesúhlasí ani s odôvodnením rozsudku v časti týkajúcej sa oneskoreného doručenia príslušného
podania (ktoré bolo poštou doručené súdu až 6. apríla 2011), pričom takto nebola ani vypočutá k
zmenenému petitu zo 7. januára 2011 - ku ktorému sa chcela vyjadriť sama a osobne. Ku skutkovému
stavu uviedla, že medzi účastníkmi konania nie je sporné uzavretie Kúpnej zmluvy, sporným je však
fakt, že lehota v počte 29 dní od uzavretia zmluvy určená na dokončenie inžinierskych sietí je pre
výlučnú, resp. výslovnú podmienku nevykonateľná a jej nedodržanie nemôže byť úspešne napadnuteľné
žalobkyňou aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Podmienku, ktorú čl. IV bod 4.1. Kúpnej
zmluvy označuje za podmienku výlučnú a bod 4.4. rovnakého článku za podmienku výslovnú, považuje
(odvolateľka) za podmienku odkladaciu, ktorej dojednanie umožňuje O. z. vo svojom ustanovení §
36 ods. 1 vety prvej. Ak žalobkyňa kupovala nehnuteľnosť s výlučnou podmienkou určujúcou, že do
určitého dátumu budú vystavané inžinierske siete a lehota na ich výstavbu a dokončenie je technicky
a aj právne nemožná, je podľa odvolateľky otázne, čo bolo účelom prijatia tejto odkladacej podmienky,
pričom toto spôsobuje, že takto dojednanú podmienku nemožno ani akceptovať a s takýmto právnym
úkonom nemôžu byť spojené ani právne následky. Žalovaná spochybnila taktiež platnosť celej Kúpnej
zmluvy, keďže aj dohoda o kúpnej cene bola naviazaná na splnenie podmienky zavedenia inžinierskych
sietí. Ak potom tieto neboli k 31. decembru 2005 zavedené, nemohla byť stanovená ani kúpna cena a v
tejto časti tiež nemohli nastať právne účinky zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé
ani to, na základe čoho dospel súd k ustáleniu dátumu splatnosti zmluvnej pokuty a teda, že žalovaná
je povinná predmetné inžinierske siete vybudovať do 31. decembra 2006. Odvolaním bolo poukázané i
na rozpor v tvrdeniach žalobkyne, ktorá žalobu podala už 28. augusta 2006 a na pojednávaní konanom
23. júna 2009 tvrdila, že povinnosť si mala žalovaná splniť k 31. decembru 2006. Súd prvého stupňa
tak vôbec neskúmal možnú splatnosť predmetnej zmluvnej pokuty a nie je zrejmé ani to, ako určil
úroky z omeškania naviazané na dátumy z roku 2007. Ona (žalovaná) dostala stavebné povolenie až v
novembri 2006 s tým, že mala na výstavbu 24 mesiacov, z čoho je podľa odvolateľky namieste vyvodiť,
že najskorší termín, od ktorého by mohla žalobkyňa požadovať zmluvnú pokutu, je až november 2008 (ak
navyše z vykonaných dôkazov nie je vôbec možné zistiť, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti).
Napokon na podporu argumentácie o včasnosti urobenia podaní, majúcich viesť k neprejednaniu veci
(na pojednávaní 5. apríla 2011) pripojila k odvolaniu fotokópiu hlásenia o odoslaní faxu, podľa ktorého
faxové podanie malo byť odoslané 5. apríla 2011 o 11.17 hod.

V prípade napadnutého uznesenia odvolateľka namietala predovšetkým nesprávnosťou vyhodnotenia
svojej solventnosti, keď súd prvého stupňa dôvody nepriznania jej oslobodenia od súdneho poplatku za
podané odvolanie oprel najmä o nadobudnutie finančných prostriedkov predajom nehnuteľností ešte v
roku 2005, hoci ku dňu podania žiadosti o oslobodenie a aj k času rozhodovania súdu o tejto žiadosti sa
žalovaná preukázateľne nachádzala vo finančnej situácii odôvodňujúcej podanie žiadosti (a vyhovenie
tejto). Postup súdu prvého stupňa bol tak v rozpore so základným procesným pravidlom stanovujúcim,
že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Ona
(žalovaná) na výzvu súdu dostatočne preukázala svoju zlú finančnú situáciu, pričom peniaze z predaja
pozemkov spred šiestich rokov už v súčasnosti nemá. Za nezrozumiteľnú označila aj argumentáciu
týkajúcu sa posúdenia, či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie



práva, keďže z tejto nie je vôbec zrejmé, či uvedená podmienka bola súdom považovaná za splnenú
alebo nie.

Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Okrem stotožnenia sa s dôvodmi
súdu prvého stupňa tvrdenia žalovanej z jej odvolania treba považovať za bezpredmetné a účelové.
Postupom súdu podľa názoru žalobkyne nedošlo k porušeniu procesných práv žalovanej, keďže k
nedoručeniu zásielky obsahujúcej žiadosť o odročenie pojednávania došlo iba z dôvodu nedôslednosti
advokáta neskoršej odvolateľky. Žalobkyňa nesúhlasí ani so zotrvávaním žalovanej na tom, že
dojednanie v čl. IV bode 4.2. Kúpnej zmluvy by malo byť odkladacou podmienkou. Z tejto „výslovnej“
podmienky nevyplývali pre zmluvné strany okrem zmluvnej pokuty žiadne následky, čo nemôže mať
potom vplyv ani na celkovú platnosť Kúpnej zmluvy.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolaní obe veci
(odvolania proti rozsudku i uzneseniu) v celom rozsahu, pretože odvolaním proti uzneseniu sa sledovalo
úplné zvrátenie výsledku konania na súde prvého stupňa (o otázke vyriešenej takýmto rozhodnutím),
rozsudok bol vo veci samej napadnutý v celom rozsahu a rozhodnutie o trovách konania malo povahu
rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej, a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O. s. p.
bez pojednávania, pretože v prípade uznesenia nešlo o vec samu a u oboch napadnutých rozhodnutí
bolo namieste prisvedčiť výhradám týkajúcim sa neposúdenia veci (súdom prvého stupňa) celkom
dostatočne po právnej stránke, dôsledkom čoho bol i nie celkom dostatočne zistený skutkový stav a
takto i privedenie odvolacieho súdu do situácie, v ktorej bolo vylúčené jeho rozhodnutie s konečnou
platnosťou (v neposlednom rade i pre zaťaženie konania vadou v podobe odňatia účastníkom postupom
súdu reálnej možnosti konať pred súdom, i keď z iného než odvolaním tvrdeného dôvodu).

Predovšetkým však súdu prvého stupňa nešlo nevytknúť, že sa pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom
a tiež v písomnom vyhotovení takéhoto rozhodnutia dopustil hneď viacerých procesných pochybení.

Z tých odvolanie žalovanej poukazovalo len na to, ktoré by pri každom inom rozhodnutí odvolacieho
súdu (než pri tu nevyhnutnom zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie)
bolo možné napraviť nariadením opravy úvodnej časti rozsudku podľa § 222 ods. 3 a § 164 O. s. p.
(keďže pri existencii možnosti odvolacieho súdu konanie vo veci samej čo i len sčasti skončiť by šlo iba
o zrejmú nesprávnosť bez reálneho dopadu na vecnú správnosť rozhodnutia). Týmto pochybením bola
dôvodne vytýkaná nezhoda predmetu konania v jednotlivých častiach rozsudku, v ktorého úvodnej časti
sa ocitla suma istiny 34.654,45 eur, vo výroku iná podstatne nižšia suma 15.933,10 eur a napokon v
odôvodnení už nad rámec zmienky o pôvodnom predmete konania na istine sumou 480.000 niekdajších
Sk (predstavujúcich dnes 15.933,08 eur), o pripustení zmeny žaloby jej rozšírením na 34.654,45 eur
a následnom čiastočnom zastavení konania „v časti zmeneného návrhu“ niet ničoho, z čoho by šlo
vyvodiť, či a ak áno, ako sa súd vyporiadal s nateraz ostatnou zmenou žaloby a na túto nadväzujúcim
svojim uznesením zo 7. januára 2011, ktorými došlo k ďalšej, nech aj zjavne malichernej a z pohľadu
obhájiteľnosti postupu žalobkyne i súdu dosť dobre nezdôvodniteľnej úprave pôvodného predmetu
konania (zvýšením pôvodne požadovanej sumy istiny 15.933,08 eur na 15.933,10 eur, čiže o celé
dva eurocenty /?/ - keď inak výlučne v časti takéhoto rozdielu oboch ostatných uvedených súm a s
prihliadnutím k uvedenému ďalej i čo do nárastu sadzby úrokov z omeškania o jeden percentuálny bod
by mohlo ísť o zmenu žaloby, nakoľko vo zvyšku sa požadovalo len to, čo i predtým).

Oveľa závažnejším pochybením procesnej povahy však bolo to, že súd prvého stupňa v priamom
rozpore so zákazom vyplývajúcim z ustanovenia § 10 ods. 2 písm. c/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení (zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)
čiastočne zastavil konanie (uznesením z 12. marca 2010) v časti, v ktorej skôr v tzv. rozpojednávanej
veci pripustil zmenu žaloby jej rozšírením a popri tom rozhodol i o nedostatku práva účastníkov (správne
„účastníčok“, keďže tu u žalobkyne i žalovanej ide o fyzické osoby ženského pohlavia) na náhradu trov
konania (hoci v prípade tu akcentovaného rozhodnutia nemalo ísť o rozhodnutie konečné, ale len o
čiastkové procesné rozhodnutie v stále prebiehajúcom konaní za účasti tých istých účastníčok, v ktorom
rozhodnutie o trovách konania patrí až do konečného rozhodnutia). Toto pochybenie inak pre praktické
akceptovanie príslušného postupu súdu oboma stranami sporu (čiže pre nepodanie odvolania nikým)
nešlo napraviť, do predmetu konania tým však nebolo vnesené jasno (ale skôr naopak).



Napokon do tretice nesprávnym bol totiž postup spočívajúci v nedôslednosti súdu pri posudzovaní
jednotlivých podaní žalobkyne, robiacich zmeny v predmete konania, ktoré bolo treba posudzovať
predovšetkým podľa ich obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.), ale sa tak nestalo.

Ak by tak súd prvého stupňa urobil, nemohlo by mu uniknúť, že pôvodnou žalobou z 28. augusta 2006,
podanou osobne na Okresnom súde Bratislava II ten istý deň, sa od žalovanej požadovalo 480.000 Sk
(neskôr 15.933,08 eur) s 8% úrokom z omeškania ročne z celej sumy istiny počnúc dňom podania žaloby,
teda od 28. augusta 2006 a preto už v poradí prvé podanie žalobkyne vyjadrujúce záujem účastníčky
na korekcii pôvodne uplatnenej požiadavky, teda podanie zo 6. júla 2009 adresované a i došlé najskôr
Okresnému súdu Bratislava II 31. júla 2009 a následne Okresnému súdu Dunajská Streda 27. augusta
2009, požadujúce viac na istine a aj úroky z omeškania síce vyššou 9%-nou sadzbou, avšak nepochybne
za kratšie obdobie (najskôr od 28. februára 2007) nebolo len zmenou žaloby jej rozšírením, ale i
čiastočným späťvzatím žaloby (vo vzťahu k pôvodnej požiadavke na 8%-né ročné úroky z omeškania 1.
z celej pôvodnou žalobou požadovanej istiny počnúc 28. augustom 2006 a končiac 27. februárom 2007,
2. z rozdielu medzi sumami 15.933,08 eur a 962,62 eur, čiže zo sumy 14.970,46 eur od 28. februára
2007, 3. z ďalšieho rozdielu medzi sumami 15.933,08 a 4.116,05 eur, tu teda zo sumy 11.817,03 eur
od 6. septembra 2007, 4. z rozdielu súm 15.933,08 a 14.339,77 eur, teda z 1.593,31 eur počnúc 14.
májom 2009 a napokon 5. z rozdielu súm 15.933,08 a 15.236,01 eur, v tomto prípade čo do 697,07 eur
od 7. júla 2009). S takýmto podaním bolo preto treba naložiť procesne akceptovateľným spôsobom, čiže
nielen uznesením podľa § 95 O. s. p., ale i podľa § 96 rovnakého zákona a to bez ohľadu na existenciu
uznesenia čiastočne zastavujúceho konanie „o zmenenom návrhu“ pre nezaplatenie súdneho poplatku
(keď takéto uznesenie sa mohlo týkať nanajvýš časti predmetu konania dotknutej skorším pripustením
zmeny žaloby jej rozšírením, nie však i tej, kde naopak bola pôvodná žaloba čiastočne vzatá späť a len
žalobkyňa svoje zmiešané podanie - majúce charakter až dvoch procesným právom predpokladaných
spôsobov naloženia s pôvodnou požiadavkou - neformulovala celkom náležite a ani súd následne rozdiel
medzi kvantitatívnym rozšírením pôvodnej požiadavky na jednej a ďalším kvantitatívnym obmedzením
skoršej požiadavky na druhej strane nepostrehol).

Ostatné zmienené opomenutie bolo potom i zjavnou príčinou, pre ktorú už súd prvého stupňa ani v
ďalšom konaní netrval jednak na tom, aby žalobkyňa zastupovaná advokátom svoje podania formulovala
dostatočne jasne (hoci u podaní zástupcu účastníka poskytujúceho právne služby na profesionálnej
báze je takáto požiadavka podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu plne legitímnou), pričom len
takýto postup mohol viesť aj k odstráneniu niektorých problematicky pochopiteľných pasáží v obsahu
jednotlivých podaní (tu o. i. por. chýbajúce vysvetlenie, čo malo spôsobiť na jednej strane - u zmeny
žaloby pripustenej uznesením zo 6. novembra 2009 - nárast istiny porovnaním stavov k 14. máju 2009
a 7. júlu rovnakého roka zo 14.339,77 eur na 15.236,01 eur, čiže o 896,24 eur alebo cca 27.000
niekdajších Sk a na strane druhej - tu u zmeny žaloby pripustenej uznesením zo 7. januára 2011 -
rozdielnu splatnosť dvoch nominálne identických častí istiny, vyjadrených sumami 4.979,09 eur alebo
tiež 150.000 niekdajších Sk a to jednej už 28. októbra 2007 a druhej len o 2 dni neskôr); ale spôsobom
priblíženým zhora sa nevyporiadal ani s ďalším čiastočným späťvzatím žaloby o úroky z omeškania
(urobeným podaním z 25. októbra 2010, podaným na pošte 3. novembra 2010 a už Okresnému súdu
Dunajská Streda došlým dva dni nato, i tu zastretým označením podania len za zmenu žaloby).

Všetky dosiaľ priblížené pochybenia spôsobovali zmätočnosť konania, nemožnosť konštatovania
rozhodnutia napadnutým rozsudkom o celej veci (z už uvedeného treba skôr usúdiť na opak) a aj
pre prípad snahy nazerať na napadnutý rozsudok len ako na čiastočný (v ktorom prípade by síce
nemohlo byť správnym rozhodnutie o trovách konania, súdu prvého stupňa by však ostala zachovaná
možnosť vyporiadať sa so zvyškom predmetu konania - rozumej tým nekrytým rozsudkom - neskorším
rozhodnutím) musela sa uplatniť téza, že netrvanie na odstránení vád žaloby, resp. podaní túto
zmeňujúcich, spočívajúcich v nedostatočnom objasnení dôvodov vzniku i čiastkových zložiek práva
uplatneného žalobou znemožňuje aj súdu uchopiť problém mu predostretý tak, aby mohol vykonať
dokazovanie smerujúce k dostatočnému podloženiu záveru o existencii tvrdeného práva, najmä ale si
splniť zákonnú povinnosť dostatočne presvedčivo vysvetliť, prečo tu právo a to práve v požadovanom
rozsahu je (v tejto súv. por. i § 157 ods. 3 O. s. p.). Ani v prejednávanej veci nemôže byť potom
pochyby, že práve kvantitatívnej stránke problému sa (práve vo vzťahu k okolnosti vzniku jednotlivých
častí uplatňovanej pohľadávky a ich splatnosti) súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vyhol.



Takto bol daný zákonný dôvod zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.

K údajnému odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom z dôvodu prízvukovaného odvolaním
pritom odvolací súd poznamenáva, že pochybenie kladené za vinu súdu prvého stupňa, spočívajúce
v údajnom nerešpektovaní požiadaviek na odklad rozhodnutia pre práceneschopnosť žalovanej, bolo
len domnelým (a preto takým, na ktorý ako na postup súdu odnímajúci odvolateľke možnosť konať
pred súdom nahliadať nešlo). Faxové podanie advokáta žalovanej, oznamujúce dôvody včasného
nedoručenia ospravedlnenia jej neúčasti na pojednávaní a tiež návrhu na prerušenie konania bolo totiž
odoslané až 5. apríla 2011 o 11.17 hod., pričom pojednávanie konané rovnaký deň bolo podľa obsahu
príslušnej zápisnice začaté už o 10.00 hod. a skončilo o 10.15 hod. (v oboch prípadoch ešte pred
odoslaním podania, z ktorého dôvodu muselo byť samozrejme vylúčené aj to, aby súd pri akomkoľvek
spôsobe komunikácie jeho administratívnych útvarov s vec prejednávajúcou sudkyňou mohol príslušnú
informáciu zachytiť ešte v čase, v ktorom by s ňou mohol relevantne naložiť). Akékoľvek námietky
žalovanej v tomto smere boli preto zjavne neopodstatnenými, pričom súdu prvého stupňa by v tejto
súvislosti šlo vytknúť maximálne nezaradenie (a teda logicky i nezažurnalizovanie) faxového podania v
rámci spisu (to za predpokladu, že došlo aj k jeho doručeniu, čo však rovnako zo spisu t. č. nevyplýva).

Pokiaľ šlo o vadu neúplného právneho posúdenia veci, tá v prejednávanej veci spočívala primárne v
tom, že súd prvého stupňa nepoužil všetky do úvahy prichádzajúce (a pre korektné posúdenie i tejto
konkrétnej veci rozhodné) ustanovenia tzv. hmotného práva (najmä O. z.). Práve dôsledkom takéhoto
neúplného posúdenia veci bolo i neopatrenie si (okresným súdom) dostatku skutkových zistení najmä
pre to, že v konaní požadovaná zmluvná pokuta bola dojednaná platne (takže u záveru, že to tak je,
bolo treba usudzovať prinajmenšom na predčasnosť).

Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a podľa § 40 ods. 1 rovnakého zákona ak právny úkon
nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41 O. z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 46 ods. 1 O. z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Napokon podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), tohto inak samozrejme v intenciách prejednávanej
veci v znení platnom a účinnom i v (hoc zatiaľ len spornom) čase účastníčkami uvádzaného
uzavretia Kúpnej zmluvy, teda do 31. augusta 2009 vrátane (do nadobudnutia účinnosti zákona č.
304/2009 Z. z.) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a/ účastníkov práv k
nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má
pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho
úkonu, ako aj c/ nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v
súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok
i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení, súdom prvého stupňa zjavne nepovšimnutých, nebolo možné
pristúpiť k posudzovaniu oprávnenosti nároku žalobkyne na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty
dovtedy, kým neboli odstránené dôvodné pochybnosti týkajúce sa riadneho uzavretia Kúpnej zmluvy,
do ktorej bolo príslušné dojednanie sankčnej povahy zakomponované (pričom predmetom zmluvy tu bol
primárne prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Z obsahu spisu pritom odvolací súd zistil, že sa
tam nachádza len fotokópia Kúpnej zmluvy neopatrená dátumom jej uzavretia (č. l. 5 - 7), čo by mohlo
mať v prípade preukázania, že tu nejde len o vadu konkrétneho (súdu predloženého) exemplára za
následok záver o neplatnosti takéhoto právneho úkonu.



Jedným z právom predpokladaných dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov (na ktorú
neplatnosť je súd povinný - na rozdiel od neplatnosti relatívnej - prihliadať i z tzv. úradnej povinnosti,
čiže ex offo a spravidla vždy si ju riešiť prinajmenšom ako predbežnú otázku i v prípadoch požiadaviek
majúcich pôvod v právnom úkone, ktorého platnosť môže byť sporná) je totiž aj jeho neplatnosť pre
rozpor obsahu úkonu s tzv. pozitívnym právom - tu rozumej so zákonom a konkrétne s požiadavkami
kladenými zákonom na ten-ktorý právny úkon. Pretože O. z. nevymedzuje konkrétne obsahové
náležitosti zmlúv o prevodoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (resp. tak nečiní úplne, nakoľko
vymedzuje napr. len požiadavku na písomnú formu zmluvy, všeobecnú požiadavku na určitosť a
zrozumiteľnosť aj takéhoto typu zmlúv - tu por. i § 37 O. z. a tiež základný obsah práv a povinností
oboch strán takouto zmluvou zakladaného právneho vzťahu), konkrétne náležitosti je treba hľadať v
iných právnych predpisoch so silou zákona; pričom takýmto predpisom je najmä katastrálny zákon (ako
zákon normujúci o. i. tiež proces vloženia zmluvy do katastra a takto i nadobudnutia jej vecnoprávnych
účinkov).

Je to potom § 42 ods. 2 písm. b/ takéhoto zákona, ktorý od každej zmluvy majúcej sa vložiť do katastra
(teda i u zmluvy kúpnej) vyžaduje, aby obsahovala i čas právneho úkonu (rozumej urobenia prejavu vôle
smerujúceho k uzavretiu zmluvy oboch, resp. všetkých účastníkov zmluvy, ktorý čas môže byť buď u
všetkých rovnaký - pokiaľ sa zmluva uzatvára medzi prítomnými alebo naopak rozdielny - toto vtedy,
ak všetci účastníci nie sú pri uzavieraní zmluvy prítomní na jednom mieste a kedy k skoršiemu prejavu
niektorého z nich má pristúpiť prejav ďalšieho a z pohľadu uzavretia zmluvy je rozhodujúcim až čas
deklarovaniu prejavu vôle posledného kontrahenta). Práve o existencii takejto náležitosti zmluvy potom
v prejednávanej veci panovali vážne a v konaní na súde prvého stupňa neodstránené pochybnosti.

Z doterajšieho dokazovania totiž vyplýva, že jediný súdu známy (už žalobkyňou predložený) exemplár
Kúpnej zmluvy čas uzavretia zmluvy postráda, pričom čas podpisu zmluvy (najmä zo strany žalobkyne)
bol v priebehu konania spochybnený (žalovanou, hoc touto s primárnym cieľom spochybniť platnosť
dojednania o zmluvnej pokute s poukazom na nemožnosť vzniku záväzku ešte pred podpisom oboch
zmluvných strán). Keďže súd prvého stupňa sa týmto vôbec nezaoberal, nevyjasneným tak ostalo
to, kedy došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy, či táto bola vôbec platne uzavretá a či tzv. kompletným
exemplárom disponuje vôbec niektorá z účastníčok alebo aspoň príslušná správa katastra. Odvolací
súd v tomto smere síce nebol zbavený možnosti doplnenia dokazovania, s prihliadnutím k povahe
takéhoto doplnenia by však šlo o vykonávanie základného dokazovania zvereného súdu prvého stupňa
a takto i nahrádzanie činnosti takéhoto súdu i odhliadnuc od okolnosti, že prípadný záver o neplatnosti
zmluvy by musel mať za následok nepoužiteľnosť celej argumentácie zanesenej súdom prvého stupňa
do odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Hoci potom odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa (a teda navzdory odchylnému názoru
odvolateľky) má za to, že zmluvné dojednania o povinnosti žalovanej (ako predávajúcej) zabezpečiť
projektovú dokumentáciu, povolenia i samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí, ako aj prístupovú
komunikáciu k pozemku nejde interpretovať ako odkladaciu podmienku (keďže takou je v zmysle už
súdom prvého stupňa citovaných ust. § 36 ods. 1 a ods. 2 vety prvej O. z. len podmienka, na ktorej závisí
vznik, zmena alebo zánik určitého práva či povinnosti a teda nastúpenie následkov právneho úkonu
a tu ani z argumentácie samotnej žalovanej nevyplývalo, odklad čoho konkrétne by mala podmienka
pri akceptovaní názoru o jej povahe spôsobiť); aj záver súdu prvého stupňa o existencii nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty bolo treba považovať za predčasný - keďže v prípade záveru o absolútnej
neplatnosti Kúpnej zmluvy by trvanie na samostatnej existencii dojednania o zmluvnej pokute nemohlo
obstáť (úmysel zmluvných strán vymieniť si zmluvnú pokutu aj pre prípad nedostatku prevodu vlastníctva
pozemku na žalobkyňu treba s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 41 O. z. a contrario
nepochybne už v tomto štádiu konania vylúčiť) a v prípade záveru o platnosti zmluvy so zistením dňa
jej uzavretia by posúdenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo závislé aj na takomto konkrétnom
dni, ku ktorému k uzavretiu zmluvy došlo. Ak by totiž zmluva bola uzavretá až po dátume rozhodnom
pre splnenie povinnosti vybudovať inžinierske siete (31. december 2005), samotná možnosť splnenia
záväzku osobou potenciálne sankcionovateľnou a tým i platnosť dojednania zmluvnej pokuty by bola
nielen spochybnená, ale celkom vylúčená.

Pre neposudzovanie veci aj z takéhoto uhla pohľadu a predčasnosť záveru o platnom nadobudnutí
vlastníctva prevádzanej nehnuteľnosti žalobkyňou tak i nadväzujúci záver o existencii žalobou
uplatneného práva musel byť predčasným (v tomto prípade pominúc dojednanie pokuty vo výške, ktorá



by pri prijatí záverov súdu prvého stupňa viedla k získaniu nehnuteľnosti žalovanou za cenu 852.600
niekdajších Sk reálne zníženú o 480.000 Sk, teda za 372.600 Sk alebo dnes 12.368,05 eur); pričom
práve korektné zodpovedanie tu položenej predbežnej otázky bolo pre dopracovanie sa k správnemu
riešeniu nastoleného problému rozhodujúcim.

Ani napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potom podľa odvolacieho súdu nebolo možné považovať
za správne (z hľadiska vecného a čiastočne aj z procesného).

Bolo to tak najmä preto, že súd prvého stupňa síce odôvodnením napadnutého uznesenia poskytol
základný rámcový výklad ním použitého tzv. kľúčového ustanovenia (§ 138 ods. 1 O. s. p.) a to v
smere nutnosti súčasného splnenia oboch tam uvedených podmienok priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov, avšak pri skúmaní existencie takýchto podmienok v konkrétnej prejednávanej veci už na vec
dopadajúcu úpravu i s prihliadnutím k predloženým dôkazom nevyložil celkom korektne.

Pri skúmaní podmienky pomerov žiadateľky oslobodenia (odôvodňujúcich takýto postup) totiž okresný
súd svoje závery oprel prevažne o nadobudnutie účastníčkou značnej finančnej hotovosti za predaj
viacerých nehnuteľností ešte v roku 2005 (pričom okrem prevádzanej nehnuteľnosti, o ktorú šlo v
prejednávanej veci, ostatné ani nekonkretizoval). Práve toto bolo v konečnom dôsledku hlavným
dôvodom nevyhovenia žiadosti žalovanej aj napriek tomu, že pomery inak odôvodňujúce oslobodenie od
súdnych poplatkov (najmä objektívne nie až tak vysoký príjem z dôchodku) boli preukázané dostatočne.
S takýmto záverom súdu prvého stupňa nemožno ale súhlasiť, keďže pre rozhodovanie súdu o
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné vychádzať z pomerov žiadateľa práve v čase
rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O. s. p.) a preto akýkoľvek odkaz na jeho príjem spred
niekoľkých rokov bez súčasného preukázania jeho aktuálnej nadmernej majetnosti je ako uspokojivý
podklad pre rozhodnutie súdu neprijateľný.

Aj námietka žalovanej, poukazujúca na zmätočnosť a nejasnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia
v časti hodnotenia splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky priznania oslobodenia (či nejde o
svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva), je podľa odvolacieho súdu
opodstatnenou. V tomto prípade totiž súd prvého stupňa zjavne prehliadol (pri konštatovaní, že za
účelom posúdenia príslušnej otázky by musel nariadiť pojednávanie a vykonať ďalšie dokazovanie), že
je tu pomerne ustálený záver teórie procesného práva i rozhodovacej praxe súdov o tom, že svojvoľnosť
alebo zrejmá bezúspešnosť bránenia práva (v prejednávanej veci šlo o žiadateľku oslobodenia v
procesnom postavení žalovanej) musí vyplývať už z podania zakladajúceho poplatkovú povinnosť (o
oslobodenie spod ktorej sa žiada) a dokazovanie sa na ňu zásadne nevykonáva - takže už predbežný
záver o neexistencii dôvodov nazerania na konkrétny spôsob uplatňovania alebo bránenia práva ako na
svojvoľný či zrejme bezúspešný musí byť praktickým svedectvom presného opaku.

I prinášanie ďalších úvah v tomto smere na odvolacom súde bez zadováženia podkladov o aktuálnych
majetkových pomeroch žalovanej by bolo nahrádzaním činnosti súdu prvého stupňa alebo dokonca
skôr veštením a navyše i zbavením účastníkov práva na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho
atribútmi i vo vzťahu k takejto čiastkovej procesnej otázke.

Z tohto dôvodu, ako aj pre väčší časový odstup od posledného preukázania pomerov žalovanej preto
odvolací súd nemohol rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu zmenou takéhoto rozhodnutia (a teda čo
i len čiastočným vyhovením žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov) a aj v tomto prípade preto
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a čiastočne i f/ O. s. p. a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, trvať na doplnení žaloby i podaní na ňu nadväzujúcich
odpoveďami na vyššie položené otázky, postupom podľa § 96 O. s. p. zjednať taký poriadok v predmete
konania, aký je za opísaného stavu vecí ešte možný, v závislosti na všetkých návrhoch účastníčok
(vrátane tých, ktoré môžu prísť v ďalšom konaní) zvoliť ďalší postup, v naznačenom smere doplniť
dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne
rozhodnúť o veci i o trovách konania (vrátane trov oboch odvolacích konaní skončených uznesením, s
ktorého odôvodnením sa odvolací súd práve blíži ku koncu, tu por. i § 224 ods. 3 O. s. p.).



K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}