{"guid": "38afd9e8-8854-47ac-a4c7-998bcbeeeea3:13d5eac5-8693-4e0a-b5e2-1776904ffe4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113210418.2", "spisova_znacka": "13CoZm/15/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoZm/15/2016 z 18. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. októbra 2016, sp. zn. 13CoZm/15/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5113210418.2", "identifikacne_cislo": "5113210418", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13d5eac5-8693-4e0a-b5e2-1776904ffe4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113210418.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113210418.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113210418.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210418
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113210418.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX R., štátna občianka
SR, zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 753,27 Eur a
ostatných postihových práv s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 11CbZm 32/2013-120 zo dňa 29.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm 32/2013-120 zo dňa 29.01.2016                    p o t v r d z u j e .

Žalovaný   m á   n á r o k   na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že návrhom na uplatnenie pohľadávky
podanom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie\"), sa
žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy
753,27 Eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny vo výške 2,54 Eur a náhrady trov konania. Spolu
s návrhom predložil žalobca originál zmenky, z ktorej vyplýva, že vystaviteľom zmenky je žalovaný
O. W., remitentom je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598. Zmenka bola splatná v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a bola vystavená na sumu 763,27
Eur. Zmenka bola indosovaná nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika. V ľavom dolnom
rohu na líci zmenky sa uvádza informačná doložka: „číslo zmluvy: 5740537\". Okresný súd poukázal na
dispozitívny úkon žalobcu, ktorým žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne počítaného zo sumy 763,27 Eur od 01.09.2010 do 18.07.2011 a zo sumy 753,27 Eur
od 19.07.2011 a konanie pri aplikácii zákonného ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti zastavil uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm 32/2013-106 zo dňa 30.12.2015. Žalobca podal návrh na vzorovom
tlačive „A\" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu
svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a
plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.
Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.



2. Okresný súd poukázal na to, že dňa 30.09.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/
ES doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C\"
Tlačivom na odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal dňa 03.10.2013. Žalovaný do 30 dní na doručené
podania nereagoval. Keďže predmetné konanie sa viedlo v Slovenskej republike podľa čl. 19 Nariadenia
č. 861/2007/ES, sa toto konanie spravovalo Občianskym súdnym poriadkom.

3. Žalovaný v následne doručenom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.8.2014 poprel dôvodnosť
uplatňovaného nároku žalobcom. Namietal, že v prejednávanej veci je vzťah založený zmluvou o
úvere ako spotrebiteľským vzťahom podľa zákona č. 40/1964 Zb. s poukazom na ust. § 52 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdení žalovaného v prejednávanej veci išlo o vopred predformulovanú
zmluvu predloženú a podpísanú s jediným cieľom, subsumovať právny vzťah účastníkov pod režim
Obchodného zákonníka a vyňať tak spotrebiteľa spod ochrany noriem občianskeho práva. Daný
zmluvný vzťah vykazuje všetky znaky spotrebiteľského vzťahu, a preto nemôže byť spod ochrany
spotrebiteľského práva za účelom zachovania zákonnosti vyňatý. S poukazom na ust. § 52, § 53 a §
54 Občianskeho zákonníka žalovaný mal za to, že zmluva o úvere, na základe ktorej bola vystavená
indosovaná zmenka, je zmluvou spotrebiteľskou. Túto zmluvu je nevyhnutné hodnotiť ako nevyváženú,
jednostrannú, na ktorej základe bola vystavená na zabezpečenie úveru blankozmenka bez toho, že by
boli písomne dohodnuté podmienky vyplnenia tejto blankozmenky a zmenka bola opatrená doložkou
iba „na rad\". Žalovaný poukázal na praktiky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s hromadným
prevodom zabezpečovacích zmeniek na žalobcu, vrátane žalovanej zmenky, ktoré označil za nemravné.
Žalovaný uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ku ktorej sa sporná zmenka viaže, obsahuje väčšie
množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení,
ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Za najrozpornejšie ustanovenie označil odplatu za
poskytnutý úver, ktorá dosiahla úroveň 96%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo bolo v priamom rozpore s ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaný súčasne poukázal na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej
republike v obdobných veciach. Mal za to, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v
zmluve a rozpor s dobrými mravmi v ustanovení výšky odplaty v zmluve o úvere, nárok žalobcu
vznikol len na vrátenie ním poskytnutej istiny, t.j. pôžičky bez úrokov a poplatkov. Zmenka, ktorá má
zabezpečovať pohľadávku z tejto zmluvy o úvere, nemôže byť vystavená na sumu s úrokmi a poplatkami
presahujúcimi samotnú istinu úveru. Blankozmenka je len zabezpečovacím vedľajším vzťahom, k vzťahu
hlavnému, ktorým je samotná zmluva o úvere a tieto vzťahy sú na sebe naviazané a nie je možné ich
oddeľovať a pristupovať k nim celkom separátne. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade bola celá
istina úveru žalovaným v plnej výške splatená. Ak v dohode o vyplnení zmenky dohodol dodávateľ so
spotrebiteľom, že spotrebiteľ podpíše v prospech dodávateľa zmenku v súvislosti s uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, musí ísť o zmenku nie na rad, t.j. o zmenku, u ktorej bude vylúčená jej
prevoditeľnosť rubopisom, pretože len u takejto zmenky môže zmenkový dlžník vznášať námietky,
týkajúce sa jeho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky i proti jeho ďalšiemu nadobúdateľovi,
keď zmenky nadobudol derivatívne, čiže jedná sa o obdobu § 529 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
poukázal na ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ustanovenia
veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Toto ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Žalovaný namietol, že žalobca uplatňuje svoj nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..

4. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.11.2014 zdôraznil povahu zmenky
ako listinného cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej právo žalobcu. Žalobca má za to, že
predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
zmenkovým a šekovým, a teda preukázal existenciu svojho práva na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Poukázal na to, že žalovaný ako dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že
nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu dlžníka. Skutočnosť, že zmenková
suma bola vyplnená do zmenky vo výške presahujúcej maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho by bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za
následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmenky. Žalobca
zdôrazňoval abstraktnosť zmenkových záväzkov, a preto súd je oprávnený skúmať len to, či zmenka



obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však
podmienky jej vystavenia, ani jej prípustnosti.

5. Okresný súd v súvislosti so svojim postupom poukázal na to, že nariadil ústne pojednávanie podľa
čl. 5 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES na deň 29.01.2016, na ktorý boli
predvolaní účastníci, ktorí sa nedostavili.

6. Okresný súd vzhľadom na povahu uplatneného nároku a obranu žalovaného voči žalovanej
pohľadávke formulovanú v písomnom vyjadrení k žalobe, s poukazom na obsah spoločného Stanoviska
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20.10.2015 zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. V spoločnom Stanovisku zo dňa 20.10.2015
sa uvádza, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. V spoločnom stanovisku sa
okrem iného konštatuje, že špecifiká súdneho konania podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice č.
93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice 87/102/EHS. Teda aj
skutočnosť, že na prebiehajúce konanie sa aplikuje Nariadenie s priamym účinkom, je súd povinný
rešpektovať právo na spravodlivý proces a podrobiť uplatnený nárok preskúmaniu tak, aby spotrebiteľovi
bola zabezpečená ochrana jeho spotrebiteľských práv.

7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, na nariadenom pojednávaní pripojením exekučného spisu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2252/2011, oboznámením sa so zmluvou o úvere a za aplikácie
ustanovení čl. I. § 48 ods. 1, čl. I. § 75, čl. I. § 11 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon
zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.\") v spojení s ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj rozhodných ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť.

8. Okresný súd poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Er/2252/2011-32 zo dňa
05.08.2011 bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá s odôvodnením, že výkon práv oprávneného
podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obsahu všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré tvorili súčasť formulárovej úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa
27.05.2009, je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa, preto považoval za
dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., čím bolo dosiahnuté, že
subjekt povinný ako spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej
zmluve. V exekučnom konaní exekučný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve bolo neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe
nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

9. Z obsahu zmluvy o úvere, ktorá tvorila súčasť exekučného spisu na č.l. 13 vyplýva, že predmetnú
zmluvu uzatvoril veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.05.2009 pod č.
zmluvy 5740537. Predmetnou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500 Eur
za dohodnutý poplatok vo výške 484 Eur, ktoré sumy sa žalovaný zaviazal splatiť veriteľovi v 12-tich
mesačných splátkach po 82 Eur. Dlžník  zároveň prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon povolania. Z čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, vyplynulo, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa
v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých



peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

10. Okresný súd uviedol vzhľadom k oboznámeniu sa s exekučným spisom a zmluvou o úvere, že
medzi účastníkmi zmluvy vznikla spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to ako osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii
dodávateľ ako osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorej predmetom činnosti podľa výpisu z obchodného registra okrem iného bolo aj poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom a na druhej strane je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy a jej plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V posudzovanom prípade
žalovaný podpísal zmluvu o úvere spolu so zmenkou bez možnosti akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu neprimerané podmienky tzv. zneužívajúce
klauzuly neboli pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
500 Eur, obsahovala poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 484 Eur, ktorého bližšia špecifikácia
bola obsahom všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Úverovou zmluvou sa žalovaný ako dlžník
zaviazal vrátiť veriteľovi celkovo sumu 984 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 82 Eur. Z obsahu
predmetnej úverovej zmluvy vrátane všeobecných podmienok podľa názoru okresného súdu bola
zrejmá nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích
prostriedkov, a to dojednanej zmluvnej pokuty, blankozmenky a pod., ktoré boli koncipované výlučne v
prospech veriteľa bez toho, aby sa dlžník mohol voči uplatneným nárokom efektívne brániť. V úverovej
zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý nedostatok zmluvy zákon spája s
následkom vymedzeným v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého ustanovenia sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Okresný súd po oboznámení sa so zmluvou o úvere zistil, že táto obsahovala predtlačené označenie
veriteľa a predtlačený text o dlžníkovi, do ktorého bolo rukou dopísané „meno dlžníka\", „priezvisko
dlžníka\", „trvalé bydlisko dlžníka\", „rodné číslo dlžníka\", „číslo občianskeho preukazu\", „č. účtu\", „VS\",
„č. zmluvy\", „č. Žiadosti o úver\", „ID klienta\". Zmluva obsahovala predtlačený text o tom, že „veriteľ sa
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume\", následne nasleduje priestor na dopísanie sumy úveru a
pokračuje textom „a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške\", nasleduje miesto na vyplnenie výšky poplatku a pokračuje text „t.j. celkovo zaplatí čiastku\", opäť
nasleduje miesto pre vyplnenie sumy a nasleduje predtlačený text „v mesačných splátkach po\", kde je
priestor na určenie počtu mesačných splátok a sumy mesačných splátok a pokračuje text „počnúc dňom
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru\", v rámci ktorého je
priestor na doplnenie dátumu. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolu podpísaný dlžník
vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev
v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VZP\"), ktoré
sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok na zadnej strane zmluvy a vyhlasuje,
že je plne spôsobilý na všetky právne úkony, a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti\".
Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, keď článok 17 obsahoval Dohodu
o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vyplnenej
zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

12. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že zmluva obsahovala viaceré sankcie za porušenie
povinností dlžníka v rôznych výškach, napr. zmluvná pokuta 312 Eur v čl. 6 VZP, 10 Eur a 20 Eur v čl. 4
VZP, 331 Eur a 33 Eur v čl. 7 VZP a pod.. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy bolo
možné túto vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.
V dohode o vyplnení biankozmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie
sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ, a ktorá
bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda predstavovala pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky



neurčitosti a nezrozumiteľnosti, keďže spotrebiteľovi vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných
pokút a ich rozdielnu výšku nebolo neurčité, v akej výške budú tieto uplatnené veriteľom a do akej miery
sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda opäť neprimerane zhoršovala postavenie spotrebiteľa
a bola v priamom rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý výslovne
limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to
do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30% pôvodnej istiny.

13. Okresný súd poukázal na to, že veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol podľa v tom čase platnej právnej
úpravy v prípade platnosti spotrebiteľskej zmluvy vyplniť zmenku maximálne do výšky vyplývajúcej z
ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a v prípade, ak zmenka nerešpektovala zákonné obmedzenie
vyplývajúce z tohto ustanovenia, veriteľ nebol oprávnený vyplnenú zmenku prijať a ako zmenku vyplnenú
v rozpore so zákonom ďalej postupovať. Pokiaľ veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 500 Eur, ktorý
sa dlžník zaviazal spolu s poplatkom vo výške 484 Eur, teda spolu vo výške 984 Eur žalobcovi vrátiť,
vyplnenie zmenkovej sumy vo výške 763,27 Eur bolo v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z.. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. podľa záveru okresného súdu platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, pretože podľa odseku 7 veriteľ zodpovedá
za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom. Z obsahu zmenky vyplýva, že veriteľ
a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu po tom, čo okresný súd zastavil exekučné konanie,
teda žalobca indosoval splatnú zmenku, pričom sa jedná o vlastnú zmenku zročnú na videnie. Z obsahu
žaloby vyplynulo, že splatnosť zmenky nastala dňa 26.10.2010, pričom zmenka bola indosovaná po
uplynutí lehoty na protest podľa § 44 a § 21 zákona č. 191/1950 Zb., preto má indosament iba účinky
obyčajného postúpenia aj voči žalobcovi, a teda žalovaný mohol uplatniť všetky námietky ako proti
prvému majiteľovi. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému
súdu dňa 03.05.2011 spolu so zmenkou, na ktorej chýbal indosament, pričom zmenka podľa obsahu
žaloby v predmetnej veci sa stala splatnou dňa 26.10.2010, a teda k indosácii zmenky došlo po uplynutí
zákonných lehôt na protest. V tomto prípade platila vyvrátiteľná domnienka podľa ust. § 20 ods. 2 zákona
č. 191/1950 Zb., pretože bolo preukázané, že indosament, ktorý je nedatovaný, bol na zmenku napísaný
po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku uvedeného mal žalovaný podľa ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. možnosť proti žalobcovi namietať aj námietky, ktoré by bolo možné namietať voči prvému majiteľovi
zmenky.

14. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku ako rozhodné právo aplikoval
právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená,
ani preukázaná nebola. Okresný súd v ďalšom poukázal na skutočnosť, že pre posúdenie charakteru
hlavného záväzkového vzťahu bol rozhodujúci právny poriadok platný a účinný v čase vzniku tohto
záväzkového vzťahu, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere zo dňa 27.05.2009, vrátane charakteru
a dovolenosti zmenky.

15. V súdnom konaní za nespornú považoval okresný súd skutočnosť, že dňa 27.05.2009 žalovaný ako
dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu
o úvere č. 5740537, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 500 Eur. Za nespornú ďalej
považoval okresný súd aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej
s poukazom na článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola vyplnená zmenková suma
a dátum úročenia. Rovnako za nespornú okresný súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si
žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo
priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

16. Podľa vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že Zmluva o úvere č. 5740537 zo dňa  27.05.2009 bola
uzavretá na strane dlžníka žalovaným ako občanom - fyzickou osobou a na strane veriteľa spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený
text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré
vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru,
výška poplatku, spôsob splatnosti. Okresný súd zdôraznil tú skutočnosť, že do zmluvy sa dopisovala
len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, keď priamo v
predtlačenej forme formulára danej zmluvy bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Rubovú stranu zmluvy mali tvoriť predtlačené
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17 o Dohode o vyplnení zmenky



a predtlačeného článku 20 o tom, že zmluvné strany sa dohodli podľa ust.          § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

17. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
konštatovanej zmluvy o úvere, teda v znení účinnom do 27.05.2009, každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby
spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti
(§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže
spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka), zákon definoval, najmä ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

18. Okresný súd potom dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, a
to Zmluvy o úvere č. 5740537 zo dňa 27.05.2009 nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal
definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, pri
uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže podľa predmetu
podnikania okrem iného poskytovala aj úvery z vlastných zdrojov, a tým okresný súd považoval za
preukázané, že veriteľ, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, spĺňala definíciu dodávateľa.
Pokiaľ zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných
zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovaného
ako dlžníka a výšku úveru, považoval okresný súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto
zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho okresný súd dospel k záveru,
že Zmluva o úvere č. 5740537 zo dňa 27.05.2009  uzavretá medzi veriteľom a žalovaným bola
spotrebiteľskou zmluvou. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a),
b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010). V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru sa potom zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť
vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu
zmenkovú sumu.  Okresný súd potom poukázal na skutočnosť, že ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na
základe čoho dospel okresný súd k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nebolo možné považovať
aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma
mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru.

19. Okresný súd dospel k záveru, že nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zmenkou
zabezpečovacou, teda veriteľ mohol prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho
nároku zo zmluvy o úvere potom, keďže výška úveru bola 500 Eur, aj za predpokladu, že by žalovaný
nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške
150 Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca
zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 650 Eur. V danom prípade



zmenková suma v čase vyplnenia bola 763,27 Eur, a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k
čiastočnému splateniu úveru, presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ust. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z.. Ak zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 650 Eur, tak ako
to upravoval zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 763,27 Eur, bola vyplnená v rozpore so
zákonom. Okresný súd poukázal na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré ustanovenie platí
aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností bolo
uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu
veriteľovi nebolo možné poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úverová
zmluva bola koncipovaná v celku tak, že závažným spôsobom narušovala rovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov a bola koncipovaná v
prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečovala minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.
Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietal do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút a podobne, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa priečil dobrým mravom a bol v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, z ktorých vyplýval zámer dosiahnuť na úkor spotrebiteľa
neprimeraný zisk. Pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy podľa ust. § 4 písm. g), i), j), k)
zákona č. 258/2001 Z.z. sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému
vznikla povinnosť vrátiť iba istinu poskytnutého úveru, ktorá mala byť podľa tvrdení žalovaného splatená.
Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročne. Rovnako dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať
za podmienku individuálne dojednanú, ktorá vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto okresný súd vyhodnotil uvedené
dojedanie za neplatné podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ došlo k neplatnej dohode o
vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k
vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent
postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na základe takto vystavenej zmenky
sa úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Týmto však nebolo dotknuté právo veriteľa uplatňovať si svoje
prípadné nároky voči dlžníkovi z iných právnych dôvodov.

20. O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žalovanému
vzniklo z titulu jeho plného úspechu právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Pretože žalovaný si
v konaní žiadne trovy neuplatnil a vznik trov na jeho strane z obsahu spisového materiálu nevyplýval,
okresný súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Ako
odvolacie dôvody poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Primárne žalobca tvrdil, že
postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 („Nariadenie\"). V danej veci
žalovaný  nedoručil okresnému súdu žiadnu odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, preto
okresný súd bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Ak uvedeným spôsobom okresný
súd nepostupoval, tak jeho rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím. Okresný súd ďalej uviedol, že
vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi, avšak dokazovanie týmto smerom nenavrhla žiadna zo sporových strán. Žalobca predložil
spolu s návrhom platnú zmenku podľa zákona č. 191/1950 Zb., a preto predpokladom pre vydanie
rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný podľa čl. 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia mohol vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobil, tak jeho ďalšie námietky musia
byť odmietnuté, a to vzhľadom aj na koncentračnú zásadu konštruovanú Nariadením. Nemohol okresný
súd v záveroch svojho rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré považoval za nesporné, keďže údajné
nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Ani žalobca, ani žalovaný sa
k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,  a preto nie je spôsob, ktorým by mohol okresný súd dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Žalobca poukázal aj na nesprávnu interpretáciu právnych predpisov,
ku ktorej pristúpil okresný súd v napadnutom rozsudku a odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013 zo dňa 28.11.2013. Žalobca zdôraznil charakter zmenky,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, a preto ju nebolo možné spájať
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Podľa názoru žalobcu okresný súd
ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., pretože z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalovaný
vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť



žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Pokiaľ je prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, tieto námietky však musia byť vznesené
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. Tieto námietky majú hmotno-právny charakter, a preto v záujme zachovania rovnosti strán,
súd nie je oprávnený žalovaného na ne ani upozorňovať. K záveru okresného súdu, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd
zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, žalobca zdôraznil, že je potrebné uviesť, že
zmenku vystavil žalovaný. Žalovaný túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle.
Sadzba zmenkového úroku bola napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. V
ďalšom žalobca poukázal na rozsudok  Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra
2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000. V rámci predmetných
rozhodnutí žalobca poukázal na závery, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Ide o samostatný nárok, ktorý je nezávislý
dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky (uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo
14/97, publikované v časopise  Soudní rozhledy 2/1999). Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nebolo možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a preto ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu preto je v celom
rozsahu dôvodný. Vo vzťahu k možnosti dohody o vyplňovacom práve blankozmenky poukázal žalobca
na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia\",
resp. by vylúčil vyplňovanie zmeniek zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Takisto uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a
právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzuje tieto závery žalobcu. Rovnako aj uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu, takisto potvrdzuje závery žalobcu, v ktorých rozhodnutiach sa kladie dôraz na ust. § 17
zákona č. 191/1950 Zb., a to zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade
zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku,
čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Žalobca žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 18.4.2016. Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, a preto ho žiadal
potvrdiť s priznaním trov súdneho konania. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v odvolaní,
že by žalovaný zostal nečinný a nezaslal súdu odpoveď, pretože okresnému súdu bolo zaslané
vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 11.08.2014. Blankozmenka bola len zabezpečovacím vedľajším
vzťahom, k vzťahu hlavnému, ktorým je samotná zmluva o úvere a tieto vzťahy sú na seba naviazané
a nie je možné ich oddeľovať a pristupovať k ním celkom separátne. Neprijateľnosť zmenky už bola
potvrdená viacerými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, spomedzi ktorých rozhodnutí žalovaný
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 sp. zn. 6CoE 69/2011. Dohodu
o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože bola vopred
predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu, a tým bola spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa,
pretože dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere na úkor
práv spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava v rozhodnutí z 1. marca
2011 sp. zn. 37Er/7273/2010. V ďalšom žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín
zo dňa 19.04.2012 sp. zn. 2CoE/67/2012. V prejednávanom prípade preto bolo nevyhnutné aplikovať
ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to najmä  ustanovenia Občianskeho
zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade bol
súd povinný ex offo skúmať platnosť a súladnosť zmluvy s Občianskym zákonníkom, najmä v časti
ustanovení o neprijateľných zmluvných podmienkach a zároveň súladnosť so zákonmi na ochranu
spotrebiteľa. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že výlučným predpokladom pre vydanie rozsudku je
predloženie originálu zmenky, keďže v tejto súvislosti je potrebné poukázať na stanovisko NS SR,
vydané z dôvodu praktík, ktoré uplatňuje totožný žalobca, ktoré vyvracia žalobcom tvrdené prísne



uplatňovanie zákona zmenkového a šekového. Stanovisko NS SR, ktoré bolo vydané na podnet Ministra
spravodlivosti SR z dôvodu zjednotenia rozhodovacej praxe v prípadoch skutkovo podobných, spravidla
s rovnakými účastníkmi  v postavení  žalobcu a postupcu. Toto stanovisko formuluje základné postupy
a piliere, na ktorých má   stáť rozhodovacia prax v súvislosti s posudzovaním pohľadávok na základe
postúpenej zmenky, ktorá bola vydaná na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Najvyšší súd SR
podal výklad, kde konštatoval, že v prípade, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z
akejkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či
neprípustnosťou uplatneného nároku,  je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu. Čo sa týka rozsahu, ku ktorému sa má v rámci prieskumu pristúpiť,
tak zo spoločného stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné skúmať
okolnosti až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Z predmetného stanoviska vyplývajú aj ďalšie
skutočnosti, a to, že súd v praxi nemá žiadne obmedzenia v možnosti preskúmať dôležité listiny a
je možné aplikovať všetky procesné princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Súd musí
posudzovať, či nedochádza k vedomému konaniu na škodu žalovaného ako dlžníka z indosovanej
zmenky, a to konaním, keď pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy,
vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky v zmysle ust.               § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalovaný žiadal rozsudok
okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 35,14 Eur.

23. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie k odvolaniu žalobcu doručené zástupcovi žalobcu
prípisom zo dňa 17.05.2016 (č.l. 167 spisu) v spojení s doručenkou na č.l. 166 spisu). K vyjadreniu
žalovaného k odvolaniu žalobcu zaslal žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 31.05.2016
(č.l. 168 - 171 spisu) odpoveď, v ktorej podstate zotrval na rozhodných argumentoch, ktoré vyjadril
žalobca v podanom odvolaní zo dňa 21.03.2016, keď zdôrazňoval charakter zmenky ako listinného
cenného papieru, ktorý ak bol predložený a nárok uplatnený v zmysle platnej zmenky, tak tomuto
je potrebné vyhovieť. Zmenkový a šekový zákon výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka,
pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej
netýkajú. Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale
ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho vyvstáva nové právo zo zmenky.
Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo
zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom
a predchádzajúcim majiteľom - veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy
voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Až
voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné z „úradnej povinnosti\" prihliadať na skutočnosti
odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam
vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do
22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do 22.12.2015. Vo vzťahu k spoločnému
Stanovisku Najvyššieho súdu SR žalobca zdôraznil, že toto stanovisko sa vôbec nezmieňuje o
prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či
už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. naďalej
platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový
nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu
jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie
ust. § 17 čl. I. zákona č. 191/1950 Zb., teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti
pri nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone. V oboch
prípadoch účasť indosatára na kauzálnom úkone musela byť namietaná zmenkovým dlžníkom. Žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a
jeho závery, ktoré sú použiteľné aj v danej právnej veci, preto zotrval na odvolacom návrhu, a to zmene
rozsudku okresného súdu a vyhovenia žalobcovho nároku v celom rozsahu.

24. Odpoveď žalobcu prostredníctvom zástupcu, obsiahnutá v podaní zo dňa 31.05.2016 (č.l. 168 -
171 spisu) bola doručená v zmysle podania Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.06.2016 žalovanému
prostredníctvom jeho zástupcu.



25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP\") prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/15/2016-181 zo dňa
31.08.2016 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 11.10.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP
v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

27. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval rozhodné
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP\"), a to vzhľadom k jeho účinnosti
od 01. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP a ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Bolo zrejmé, že žalobca podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu
podaním zo dňa 21.03.2016, ktorého účinky procesného úkonu odvolania zostali zachované, avšak z
titulu platnosti a účinnosti CSP bolo potrebné, aby krajský súd postupoval už v zmysle tohto procesného
právneho predpisu.

28. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudku okresného súdu posudzovaný v
rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 21.03.2016. V
podanom odvolaní žalobca kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred okresným
súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie\") a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky
ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď
podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky voči
zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Vzhľadom k rozsahu týchto podstatných odvolacích
dôvodov žalobcu primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Krajský súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, preto za aplikácie
ust. § 387 ods. 2 CSP, len na zvýraznenie vecne správnych záverov okresného súdu poukazuje na
priebeh konania pred okresným súdom, keď vykonávanie dokazovania bolo v súlade so vznesenou
obranou žalovaného.

30. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo
k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, a to ani po skutkovej, ani
po právnej stránke. V súvislosti s postupom okresného súdu sa poukazuje na uznesenie č.k. 11CbZm
32/2013-58 zo dňa 08.08.2014, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez
nariadenia ústneho pojednávania na termín 15.08.2014 o 14,00 hod., č. pojednávacej miestnosti 101,
I. poschodie, Okresný súd Žilina, ktoré uznesenie vzhľadom k tomu, že v tom čase v znení platného
Občianskeho súdneho poriadku upravovalo len spôsob vedenia konania, bolo uznesením Okresného
súdu Žilina č.k. 11CbZm 32/2013-71 zo dňa 14.08.2014 zrušené, a to práve z toho dôvodu, že žalovaný
sa v podaní zo dňa 11.08.2014 dodatočne vyjadril, ktorým vyjadrením rozporoval pohľadávku žalobcu.
Okresný súd preto vecne správne v záujme zachovania zásady spravodlivého súdneho procesu vo veci
nariadil pojednávanie, aby tak umožnil žalobcovi sa vyjadriť k veci, a to z titulu podania žalovaného
zo dňa 11.8.2014 (č.l. 59 - 68 spisu), ktorým vyjadrením rozporoval pohľadávku žalobcu. Okresný
súd práve uvedeným postupom dal žalobcovi možnosť reagovať na vyjadrenie žalovaného zo dňa
11.8.2014, ako aj na prípadné označenie a predloženie dôkazov na podporu svojich nárokov, preto



bolo namieste, ak okresný súd v záujme zachovania práv obidvoch sporových strán vo veci nariadil
pojednávanie na deň 29.01.2016 v zmysle predvolania na č.l. 83 spisu. Práve z titulu nariadeného
pojednávania v zmysle obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.01.2016 (č.l. 117 - 118 spisu) bolo
možné, aby okresný súd vykonal dokazovanie. Žalobcovi, jeho zástupcovi, žalovanému a zástupcovi
žalovaného bolo umožnené sa dostaviť na nariadený termín pojednávania, predkladať dôkazy a
argumentáciu, prípadne vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, súčasťou ktorých vykonávaných dôkazov
bolo oboznámenie sa s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2252/2011. Pokiaľ sa
žalobca a jeho zástupca nariadeného termínu pojednávania nezúčastnili, tak je zrejmé, že sami sa vzdali
možnosti vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom, keď súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 18Er/2252/2011 boli okrem iného aj Zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave zo dňa 27.05.2009, ktorá zmluva o úvere s č. 5740537
bola uvedená na zmenke predloženej žalobcom spolu s návrhom, v spojení aj s oboznámením sa so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na druhej strane zmluvy o úvere
uzavretej medzi žalovaným a pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Nemožno súhlasiť
s odvolacím argumentom žalobcu, že okresný súd vykonal dôkazy, ktoré neboli navrhnuté ani jednou
zo sporových strán. Okresný súd práve na základe argumentácie žalovaného, obsiahnutej v podaní
zo dňa 11.08.2014 vykonal dokazovanie pripojením exekučného spisu, a tým nebolo možné v zmysle
odvolacieho dôvodu žalobcu konštatovať, že by došlo k porušeniu práva rovnosti sporových strán.

31. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

32. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia  v spojení  s
ustanoveniami O.s.p. v tom čase platného vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc
i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje\", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov



pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského a na základe námietok žalovaného v podaní zo dňa 11.8.2014 si  súd prvej
inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy
na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky
ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

33. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn.
18Er/2252/2011, viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej
poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať
poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o
úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných
spotrebiteľom.

34. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010\".

35. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný\".

36. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR\".



37. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom aj v rámci tohto odvolacieho konania bolo potrebné prihliadnuť
na Spoločné Stanovisko Najvyššieho súdu SR v spojení aj s rozhodnou zákonnou úpravou, ktorú v citácii
v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol okresný súd, ktorú aj správnym spôsobom interpretoval, v zmysle
čoho vyvodil vecne správny záver k uplatnenému nároku žalobcom, keď tento v návrhu na uplatnenie
pohľadávky pri bode 8 tlačiva A o údajoch o pohľadávke uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 27.05.2009 na zmenkovú sumu 763,27 Eur, pričom
sa mal žalovaný zaviazať aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 01.09.2010. Žalobca
ďalej uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia\". Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou
zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 27.05.2009 na sumu 763,27 Eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 01.09.2010, za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý
prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do
úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa
tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej
istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská
republika.

38. Podľa záverov okresného súdu v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského
úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom
ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo
v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu
spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru. Ustanovenie § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom
a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný v prospech veriteľa bez
toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej
účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o
vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, z ktorých vyplýva zámer dosiahnuť na úkor spotrebiteľa neprimeraný zisk. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je
neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ
došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo
a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným
spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na základe
takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

39. Krajský súd považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne zopakovať vo
vyššie uvedenom odseku tie závery okresného súdu, ktoré sú podstatné a vecne správne. Za tohto
dôkazného stavu v predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu
ochranu v zmysle podanej žaloby a rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe
predloženej zmenky bez prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli
najavo, a to procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovaného ako
spotrebiteľa, vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ.



40. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.

41. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

42. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.          § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania je zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom zástupcu
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na
plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, pričom o výške náhrady týchto trov rozhodne podľa ust.
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CbZm/32/2013", "guid": "d015e1d2-f95f-4887-bb2c-6a459662f14e:e6f2cc3d-edd4-48cf-8a25-0cf7fc911bd7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "53f34a92-aacb-4920-8865-e2140476c1dd:a2b71031-8c9f-4777-b006-ce3709eff4c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113207749.1", "spisova_znacka": "43CoZm/18/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/18/2013 z 27. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113207749.1"}, {"guid": "88ca0b03-7997-4bdf-b2f9-b502f1e39d49:4ad17a88-cb16-48bf-b1ff-99caf9181b41", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111216650.1", "spisova_znacka": "2CoE/67/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/67/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111216650.1"}, {"guid": "9f1dbe6f-e8fb-4f7f-b178-345549513d37:856aaa12-6d03-479c-ba2d-dcc824e4fc6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Er/7273/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/7273/2010 z 2. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-08-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f1dbe6f-e8fb-4f7f-b178-345549513d37:856aaa12-6d03-479c-ba2d-dcc824e4fc6b"}, {"guid": "2d587577-d486-4029-b35b-92c3529f3603:4609db43-4c21-4cb3-9343-bef3b317b3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Er/2252/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2252/2011 z 14. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2d587577-d486-4029-b35b-92c3529f3603:4609db43-4c21-4cb3-9343-bef3b317b3da"}], "citovane_v": []}