{"guid": "38af671f-00ca-48f7-ac00-d76b7eaf024a:0008701a-9f8f-4bc0-915d-5e1e2b8bd84c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5614205285.1", "spisova_znacka": "9Co/759/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/759/2014 z 15. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. októbra 2014, sp. zn. 9Co/759/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5614205285.1", "identifikacne_cislo": "5614205285", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2014-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0008701a-9f8f-4bc0-915d-5e1e2b8bd84c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5614205285.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5614205285.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5614205285.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/759/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205285
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614205285.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni E. H., nar. XX. X. XXXX, bytom A. E., F. J.
XXX/X, v konaní o zaplatenie 132,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4C/149/2014-43 zo dňa 23. 7. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa zamietol. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal postupom podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že preukázateľne odporkyni trovy
konania nevznikli.

Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou bola 14. 12. 2006
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0333566395, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý
miniúver do 10 minút vo výške 20 000,- Sk so splatnosťou v 667,- Sk mesačných splátkach vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci od 20. 1. 2007 do 20. 11. 2010, úroková sadzba bola stanovená na 18,40 %
p.a. do konečnej splatnosti úveru. Podanou žalobou sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia
sumy 132,84 eur, ktorá predstavuje 6 mesačných splátok za obdobie od 20. 6. 2010 do 20. 9. 2010.
Prihliadnuc potom na skutočnosť, že predmetný právny vzťah medzi účastníkmi bolo treba posúdiť ako
spotrebiteľský právny vzťah, uzatvorený v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa okresný súd i bez námietky
premlčania vznesenej zo strany odporkyne prihliadal na to, či navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde
včas. Na základe zistenia, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20. 11. 2010 a žaloba bola
podaná na súd až 9. 6. 2014 ustálil, že bola podaná po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že na vec nesprávne aplikoval ustanovenia OZ, týkajúce sa premlčacej doby, a to i napriek tomu,
že bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko ide o zmluvu o úvere, a teda
o absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Taktiež poukazoval, že zmluva bola uzatvorená 14. 12. 2006,
pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku.



V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 OZ. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 M Cdo
3/2011 zo dňa 28. 4. 2011, podľa ktorého ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere (resp.
medziúvere). Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere sa bez ohľadu na povahu účastníkov
spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Ďalej poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6
M Cdo 4/2012 zo dňa 27. 3. 2013, podľa ktorého takisto bolo potrebné otázku premlčania posudzovať v
zmysle Obchodného zákonníka, na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Trnave na Komentár
k § 52 OZ o spotrebiteľských zmluvách od Prof. JUDr. Petra Vojčíka, CsC. a žiadal rozsudok okresného
súdu zmeniť, jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
správny právny záver.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že vzťah medzi účastníkmi je treba
považovať za vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského
práva. Úverová zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý bol prijatý práve z toho dôvodu, že povaha účastníkov má podstatný vplyv na obsah právnych
vzťahov, a to bez ohľadu na to, že ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že
právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom. Prostredníctvom ust. § 52
ods. 1 OZ došlo počnúc od 1. 4. 2004 k rozdeleniu obchodnoprávnych vzťahov na dve kategórie. Prvú
tvoria obchodnoprávne záväzkové vzťahy medzi dvoma podnikateľmi, druhú predstavujú vzťahy medzi
podnikateľom ako dodávateľom a spotrebiteľom, pričom práve § 52 ods. 2 OZ stanovil, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Preto i normy obchodného práva sú pre právne vzťahy, vyplývajúce z takýchto
zmlúv, použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave, majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov.

K námietke odvolateľa o tom, že v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy až do 31. 12. 2007 považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy
upravené v 8. časti OZ, je potrebné poukázať na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nakoľko i medzi účastníkmi bola uzatvorená typická formulárová zmluva, do obsahu ktorej odporkyňa
ako dlžníčka nemala možnosť zásadným spôsobom zasiahnuť, ide o spotrebiteľskú zmluvu, a to i napriek
tomu, že v tom čase zmluvu o úvere ako absolútny obchodnoprávny vzťah upravoval iba Obchodný
zákonník.

Z týchto dôvodov, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu,
krajský súd toto ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nebolo preukázané, že
by jej v súvislosti s podaným odvolaním zo strany navrhovateľa účelne vynaložené výdavky vznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/149/2014", "guid": "8f9922c0-453f-42ba-854c-eb2c25bc4d32:cc39171f-10f5-456d-bcf4-74cda4eddf7e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}