Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/84/2017 z 16. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. októbra 2017, sp. zn. 23To/84/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3116011470.2 Krajský súd Trenčín | 23To/84/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3116011470.2 | 2017-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 3 TP, § 322 ods. 3 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ffde3fa-b603-4f8d-b89d-2a8cfe6e86c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3116011470.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011470
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011470.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

ml. R. E.,

nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom Q., X. XXX/X, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/55/2016 zo dňa 12.5.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.3 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods.1 Tr.zák. v spojení s § 114 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3, ods.8 Tr.zák. a s
prihliadnutím k § 36 písm.j) Tr.zák. k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) € (Euro).

Podľa § 114 ods.2 Tr.zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa
mu náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/55/2016 zo dňa 12.5.2017 bol obžalovaný ml. R. E.
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože dňa
27.12.2015 v čase okolo 01.00 hodiny počas Štefanskej zábavy v meste Q. pred kultúrnym domom
bezdôvodne napadol J. U. a S. X. tak, že J. U. zhodil na zem a S. X. udrel rukou do oblasti spánku
a líca, na čo ona spadla na zem, kde ju ešte kopol do oblasti kolena, čím S. X., bytom D. nad T., R.
hájom XXXX/XXX, spôsobil natrhnutie vrchnej pery, opuch a modrinu pravého kolena, pričom obidvaja
lekárske vyšetrenie nevyhľadali.
Bol za to odsúdený podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 117 odsek 1 Trestného zákona s
použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného



zákona v spojení s § 119 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a určil ml. obžalovanému skúšobnú dobu 1 rok.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadol obžalovaný. Odvolanie zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch uviedol, že ak vychádza z výpovedí svedkov X. a U.,
úder mal smerovať proti U., ktorý sa uhol a úder zasiahol X., kedy by potom mohol zhodiť U. na zem.
Svedkovia to vo výpovediach neuviedli. Ani svedok D. neuviedol, že by videl, že obžalovaný útočil na
poškodených. S vyhodnotením dôkazov prvostupňovým súdom nie je možné súhlasiť. Hoci svedkov X.
a J. považoval súd za účelovo vypovedajúcich rovnako možno za kamarátsky označiť aj vzťah X. , U. a
D.. Namieta aj zranenia poškodenej, ktorá nešla ani na lekárske ošetrenie a má za to, že jej zranenia
ani neboli preukázané. Poškodených nenapadol, bežal na pomoc J., ktorého napadol U. a svedkom D.
bol potom strhnutý na zem. X. tam vôbec neregistroval, žiada preto rozsudok zrušiť vo výroku o vine aj
treste a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, obžalovaný na dôvodoch odvolania zotrval.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa a orgánov činných v trestnom konaní, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Po preskúmaní veci však odvolací súd zistil ,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov , ako namietal obžalovaný.

K výroku o vine odvolací súd udáva, že nie je možné prisvedčiť námietkam obhajoby, že poškodená
nešla ani len na ošetrenie svojich zranení, tieto obžalovaný namieta, že neboli preukázané, avšak z
takéhoto trestného činu ani vinným uznaný nebol. Preukazovanie zranení je na mieste, kde skutok je
kvalifikovaný ako prečin /zločin/ ublíženia na zdraví. Skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva však
naplní trestnoprávne zodpovedný subjekt len samotným napadnutím iného.

Aj sám obžalovaný doznal, že sa pridal ku konfliktu medzi J. J. a J. U., prišiel ich rozdeliť. Vinu za vznik
konfliktu však pripísal poškodenému U..

Z výpovede poškodených tak J. U. a S. X. pritom vyplynulo, akým spôsobom boli obžalovaným fyzicky
napadnutí, aj že to bol práve obžalovaný, ktorý ich napadol. Vo vzťahu k tomuto obžalovanému pritom
poškodení vypovedali od začatia trestného stíhania až po hlavné pojednávanie vždy zhodne. U. od
počiatku vyšetrovania tvrdil, že úder obžalovaného bol adresovaný jemu, ale zasiahol X.. X. potvrdila
uvedené a dodala, že po napadnutí jej osoby napadol obžalovaný U., časová súslednosť je preto daná
a určená práve poškodenými. Ich výpoveď bola následne potvrdená aj svedkom X. D., ktorý uviedol,
že videl ako nejakí ľudia bijú J. U. a S. X., teda oboch.

Takýmto svojim konaním, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaný jednoznačne naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák.

Je potrebné k vytýkanému v odvolaní obžalovaného uviesť, že poškodení už oznamovali skutok hneď
po jeho spáchaní po príchode hliadke polície, teda 27.12.2015, avšak až keď zistili, že s vecou sa nič
nedeje, oznámili ju opätovne dňa 18.01.2016 OO PZ v Nemšovej, ako to podrobne vysvetlil vo svojej
výpovedi svedok a poškodený J. U..

Skutočnosť, že poškodení si už úplne presne nepamätali ako ich obžalovaný udrel, či päsťou alebo
dlaňou, nespôsobuje nevierohodnosť ich výpovedí, ale naopak je daná prirodzene s poukazom na čas
od uplynutia skutku, ale napr. aj určitým druhom otrasu, ktorý utrpeli, správne prvostupňový súd upravil
skutok pri zachovaní jeho totožnosti oproti obžalobe a z uvedených dôvodov nemožno uvedenému
postupu súdu nič vytknúť.

Preto odvolací súd neprisvedčil námietkam obžalovaného a plne sa stotožnil s odôvodnením týkajúcim
sa viny obžalovaného, uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Odvolací súd však vo vzťahu k výroku o treste uloženom obžalovanému zistil, hoci tento nebol
obžalovaným namietaný, že je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného neprimerane



prísny. V osobe obžalovaného sa v čase skutku jednalo o mladistvého páchateľa, v súčasnej dobe
študenta, ktorý má celú budúcnosť pred sebou a uloženie trestu odňatia slobody aj keď s podmienečným
odkladom by mohlo mať pre jeho ďalší život nepriaznivé následky. Naviac odvolací súd je toho názoru,
že konanie obžalovaného je skutočne hraničné z hľadiska posúdenia ako trestného činu. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.3 Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku celý
výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods.3 Tr.por., rozhodol vo veci rozsudkom
sám.

Odvolací súd dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu u tohto páchateľa bude postačovať uloženie
peňažného trestu, ktorý vzhľadom na poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm.j) Tr.zák.
a vzhľadom na ustanovenie § 38 ods.2, ods.3, ods.8 Tr.zák., uložil odvolací súd pri spodnej hranici
zákonom stanovenej sadzby a to vo výške 200 Eur. Ako náhradný trest odňatia slobody uložil odvolací
súd pre prípad úmyselného zmarenia, resp. nezaplatenia tohto trestu obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 1 mesiac.
Takýto trest je podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom k tomu, že sa v osobe obžalovaného jednalo
o mladistvého a v súčasnej dobe stále študenta, plne spôsobilý zabezpečiť jeho nápravu a prevýchovu.
Zároveň tento trest zodpovedá tomu, že v konaní obžalovaného išlo o hraničný prípad medzi trestným
činom a priestupkom. Aj motivácia konania obžalovaného svedčí skôr v prospech obžalovaného, keď
tento išiel brániť kamaráta, na ktorého mal niekto iný útočiť a následný konflikt medzi obžalovaným a
poškodenými bol len jeho vyústením.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.