Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/2/2019 z 18. 2. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2019, sp. zn. 1KO/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:8018200032.1 Najvyšší súd | 1KO/2/2019 | ECLI:SK:NSSR:2019:8018200032.1 | 2019-02-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73199cd5-8ed6-4f57-91ad-97f1f1d791d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8018200032.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1KO/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200032
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8018200032.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Janky Cisárovej a členov senátu JUDr. Ľubor Šebo, JUDr. Márie Trubanovej, PhD. (sudca spravodajca),
Mgr. Petra Melichera, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Miroslavy Janečkovej,
vo veci žalobcu: nrtm. J. X., profesionálny vojak, narodený XX. apríla XXXX, bývajúceho v R., M. Q.
XX, zastúpeného: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., Advokátska kancelária so
sídlom v Košiciach, Masarykova 2, IČO: 36 861 324, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, vedenej
na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 11Cpr 15/2018, o nesúhlase Okresného súdu Poprad s
postúpením veci Krajským súdom v Prešove, takto

r o z h o d o l :

P r í s l u š n ý m s ú d o m na konanie vo veci je Krajský súd v Prešove.

Najvyšší súd z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 06. februára 2018
č.k. 7Sa 4/2018-47.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky 30. januára 2019 sa Okresný súd Poprad
domáhal, aby kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol kompetenčný spor
podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „Správny súdny
poriadok“). Kompetenčný spor, či vec patrí do správneho alebo civilného súdnictva, vznikol medzi
Okresným súdom Poprad a Krajským súdom v Prešove vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod
spisovou značkou 11Cpr 15/2018.
2. Podľa Okresného súdu Poprad nie je daná vo veci jeho kauzálna príslušnosť, ani právomoc súdu na
prejedanie a rozhodnutie veci, keď nejde o súkromnoprávny spor alebo iné súkromnoprávne veci, ktoré
by neprejednávali a nerozhodovali iné orgány.
3. Ďalej Okresný súd Poprad uviedol, že je potrebné upriamiť pozornosť na predmet sporu, ktorým je
preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. SEKO-109/2017-OVS z 02. júna 2017 a poukázal
na ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku.
4. Okresný súd Poprad je tohto názoru, že v civilnom sporovom konaní súd nemá právomoc
preskúmavať zákonnosť oznámení žalovaného ako orgánu verejnej správy. A to ani v prípade, ak
orgán verejnej správy nepostupuje v oblasti verejnej správy, ale v oblasti štátnej služby profesionálnych
vojakov.
5. Napokon Okresný súd Poprad poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a
ustanovenie § 7 písm. d/ Správneho súdneho poriadku a skonštatoval, že je toho názoru, že v danom
prípade, najmä vzhľadom na petit žalobného návrhu, nie je daná právomoc súdu v civilnom procese.
6. Z predloženého súdneho spisu kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil
nasledovné skutočnosti. Vojenský útvar 6335 Prešov písomným oznámením o výške a zložení platu z
09. januára 2017 č. T. vydaným podľa ustanovení § 39 ods. 2 a § 82 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.



o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, oznámil nrtm. J. výšku a zloženie jeho služobného platu.
7. Žiadosťou z 09. januára 2017 nrtm. J., žiadal Vojenský útvar 6335 Prešov o preskúmanie tohto
písomného oznámenia z dôvodu, že neboli v jeho prípade splnené podmienky pre priznanie príplatku
výkonného letca len vo výške 15% hodnostného platu a žiadal, aby bolo písomné oznámenie o výške
a zložení platu Vojenského útvaru 6335 Prešov z 09. januára 2017 č. T. zmenené tak, že mu bude
priznaný príplatok výkonného letca vo výške 30% hodnostného platu.
8. Žiadosť nrtm. J. z 09. januára 2017 vybavil Vojenský útvar 6335 Prešov listom z 10. apríla 2017 č.
T., v ktorom skonštatoval, že v písomnom oznámení o výške a zložení platu z 09. januára 2017 č. T. sú
všetky zložky platu uvedené správne.
9. Podnetom z 27. apríla 2017 žiadal nrtm. J. o preskúmanie listu Vojenského útvaru 6335 Prešov z
10. apríla 2017 č. T. mimo odvolacieho konania. Ministerstvo obrany, Sekcia kontroly listom z 02. júna
2017 č. SEKO-114/2017-OVS vybavilo uvedenú žiadosť o preskúmanie listu Vojenského útvaru 6335
Prešov z 10. apríla 2017 č. T. tak, že zotrvalo na záveroch z prešetrenia sťažnosti č. SEKO-117-13/2016-
ZH-OVS, ktorú podal nrtm. J. v roku 2016 v súvislosti s postupom Vojenského útvaru 6335 Prešov pri
priznaní služobného platu. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia kontroly, zároveň uviedla,
že list Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10. apríla 2017 č. T. nebol výsledkom správneho konania, nemal
teda povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa Správneho poriadku, a že nápravu vo
veci namietania skutočností uvedených v liste Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10. apríla 2017 č. T.
nemožno dosiahnuť využitím právnych prostriedkov vyplývajúcich zo Správneho poriadku.
10. Spoločnou žalobou označenou ako „Správna žaloba v sociálnych veciach“, podanou osobne 18.
júla 2017 na Krajský súd v Prešove sa žalobcovia, medzi iným aj žalobca v 5. rade nrtm. J. domáhal
preskúmania zákonnosti postupu a oznámenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Sekcie kontroly
z 02. júna 2017 č. SEKO-114/2017-OVS, ktorým Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia
kontroly vybavilo listom žiadosť žalobcu o preskúmanie oznámenia Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10.
apríla 2017 č. T. mimo odvolacieho konania, ktorým Vojenský útvar 6335 Prešov vybavil listom žiadosť o
preskúmanie písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi podľa ustanovení § 39 ods. 2 a § 82 ods.
1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov o výške a zložení platu nrtm. Martina Kropucha z 09. januára
2017 č. T..
11. Krajský súd v Prešove vylúčil na samostatné konanie žalobcu nrtm. Martina Kropucha uznesením
zo 14. decembra 2017 č. k. 3Sa 15/2017-95, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05. januára 2018. Tiež
Krajský súd v Prešove postúpil vec Okresnému súdu Poprad uznesením zo 06. februára 2018 č. k. 7Sa
4/2018-47, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06. mája 2018.
12. Krajský súd v Prešove v uznesení zo 06. februára 2018 č. k. 7Sa 4/2018-47 uviedol, že podstatou
žalobných dôvodov bolo presvedčenie žalobcu, že v jeho prípade neboli splnené podmienky na priznanie
príplatku výkonného letca iba vo výške 15% hodnostného platu. V dôsledku nedostatočného zistenia
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov a služobných predpisov Hlavného služobného úradu č. 79/2015 z
02. decembra 2015, napriek splneniu podmienok na priznanie 30% príplatku z hodnostného platu,
mu v tejto výške príplatok priznaný nebol, čím došlo k ukráteniu jeho subjektívnych práv, takéto
rozhodnutie predstavuje animozitu s aktuálnou právnou úpravou a je diskriminačné v porovnaní s
priznaním peňažných náležitostí iným príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
13. Krajský súd v Prešove ďalej poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 Správneho
súdneho poriadku, ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 5 ods. 1, § 10 ods. 1 ods. 2, § 39 ods. 2, §
82 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a uviedol, že v tejto veci je žalobou napadnutá odpoveď žalovaného, ktorý je
hlavným služobným úradom žalobcu, na žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia služobného úradu
v súvislosti s oznámením o výške a zložení platu žalobcu, s ktorým žalobca nesúhlasí.
14. Krajský súd v Prešove poukázal tiež na ustanovenie § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a
skonštatoval, že v tejto veci v prvom rade preskúmal svoju právomoc konať o podanej žalobe a zistil,
že zákon mu nezveruje takú právomoc. Z vyššie uvedených ustanovení Správneho súdneho poriadku
vyplýva, že právomoc správnych súdov sa vzťahuje na preskúmanie zákonnosti aktov, ktoré musia
spĺňať týmto zákonom vymedzený charakter. Musí ísť o akty orgánov verejnej správy a súčasne tieto
akty musia byť vydané v oblasti verejnej správy.
15. Krajský súd v Prešove prisvedčil tomu, že napadnutý akt, je aktom orgánu verejnej správy, pretože
žalovaný, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, je orgánom verejnej správy, keďže je ústredným
orgánom štátnej správy (zákon č. 571/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej



štátnej správy). V predmetnej veci pri vydaní napadnutého rozhodnutia - odpovede, však vystupoval
v zákonom zverenej pozícii hlavného služobného úradu. Teda nepostupoval v oblasti verejnej správy,
ktorej rámec je stanovený ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 571/2001 Z. z., ale v oblasti vymedzenej
ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. teda v oblasti štátnej služby profesionálnych vojakov.
Podľa definície štátnej služby podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. je evidentné, že
ide o osobitnú formu pracovnoprávneho vzťahu, čo podporuje aj subsidiárne použitie Zákonníka práce
na právne vzťahy profesionálnych vojakov ako to upravuje ustanovenie § 1 ods. 2 tohto zákona.
16. Otázku výšky a zloženia platu a v rámci neho otázku výšky príplatku výkonného letca, preto krajský
súd nepovažoval za otázku spadajúcu do sféry verejnej správy. Toto napokon vyplýva aj z ustanovenia
§ 3 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Správneho súdneho poriadku, ktorý vyžaduje, aby rozhodnutia,
resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých zákonnosť môže správny súd skúmať, boli vydané v
administratívnom konaní. Ani táto podmienka v tejto veci nebola splnená, oznámenie, resp. odpoveď
žalovaného neboli vydané v administratívnom konaní, zákon č. 281/2015 Z. z. takéto osobitné správne
konanie neupravuje, a na iný predpis v tomto smere ani neodkazuje. Aj žalovaný správne konštatoval,
že služobný úrad nemal postavenie správneho orgánu a jeho písomnosť nemá povahu rozhodnutia
vydaného v správnom konaní.
17. Napokon Krajský súd v Prešove zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti s
namietnutým porušením ústavných práv vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 119/1993 z 10. novembra
1993 vyslovil k (z pohľadu podstaty veci) analogickej veci týkajúcej sa platového dekrétu upravujúceho
platové pomery sudcov a justičných čakateľov v zmysle zákona o platových pomeroch sudcov a
justičných čakateľov č. 420/1991 Zb. názor, že tieto otázky patria do oblasti pracovnoprávnych vecí,
lebo nejde o rozhodnutie správneho orgánu. Aj s oporou v uvedenom názore správny súd dospel k
záveru, že v tejto veci nejde o skúmanie aktu orgánu verejnej správy, ale ide o akt v rámci služobných,
pracovnoprávnych vzťahov, a tak nie je daná právomoc správneho súdu na konanie o správnej žalobe,
ale právomoc súdu v civilnom sporovom konaní.
18. Analogicky podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Správneho súdneho poriadku Krajský súd v Prešove
uznesením v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti postúpil vec súdu s právomocou na
konanie v civilnom sporovom konaní, ktorým je podľa ustanovenia § 23 písm. g/ Civilného sporového
poriadku kauzálne príslušný Okresný súd Poprad.
19. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa najskôr zaoberal tým, či sú splnené
podmienky na prejednanie kompetenčného sporu a rozhodnutie o ňom.
20. Podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku kompetenčné spory medzi súdmi, ak je
sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky podľa Civilného sporového poriadku.
21. Z ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že kompetenčným sporom je spor o vecnú
príslušnosť medzi súdom, rozhodujúcim v civilnom súdnom konaní a súdom, rozhodujúcim v správnom
súdnom konaní. Stranami kompetenčného sporu podľa ustanovenia § 8 Správneho súdneho poriadku
(sporu o vecnú príslušnosť) sú potom súdy. Na strane jednej vždy správny súd a na druhej civilný súd.
22. Keďže v predloženej veci Krajský súd v Prešove poprel svoju vecnú príslušnosť rozhodnúť o
žalobe v správnom súdnom konaní uznesením zo 06. februára 2018 č. k. 7Sa 4/2018-47, ktorým vec
postúpil Okresnému súdu Poprad a ten následne predložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vznikol negatívny kompetenčný konflikt v zmysle ustanovenia § 8 Správneho
súdneho poriadku (spor o vecnú príslušnosť medzi civilným a správnym súdom), je preto daná právomoc
a príslušnosť kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tento kompetenčný spor
rozhodnúť.
23. Úlohou kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť, ktorý súd
je príslušný rozhodnúť o žalobe podanej 18. júla 2017 na Krajský súd v Prešove smerujúcej proti
oznámeniu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Sekcie kontroly z 02. júna 2017 č. SEKO-114/2017-
OVS, ktorým Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia kontroly vybavilo listom žiadosť žalobcu
o preskúmanie oznámenia Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10. apríla 2017 č. T. mimo odvolacieho
konania, ktorým Vojenský útvar 6335 Prešov vybavil listom žiadosť o preskúmanie písomného
oznámenia profesionálnemu vojakovi podľa ustanovení § 39 ods. 2 a § 82 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.
z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o výške a zložení
platu žalobcu z 09. januára 2017 č. T., ktorou sa v samotnej podstate žalobca domáha priznania príplatku
výkonného letca v zmysle ustanovenia § 159 zákona č. 218/2015 o štátnej službe profesionálnych
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 30% z jeho hodnostného platu.



24. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny
súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.
26. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve
preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov
verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov
verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku správne súdy rozhodujú v konaniach o
a/ správnych žalobách,
b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c/ správnych žalobách v sociálnych veciach,
d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g/ žalobách vo volebných veciach,
h/ žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i/ žalobách vo veciach politických práv,
j/ kompetenčných žalobách,
k/ návrhoch v iných veciach.
28. Podľa ustanovenia § 7 Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú
a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,
e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
29. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 6 ods.
1 Správneho súdneho poriadku platí, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy a poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy. Kľúčovým pojmom pri vymedzení predmetu správneho súdnictva
je preto orgán verejnej správy.
30. O výške a zložení platu žalobcu, ako profesionálneho vojaka č. 515912, rozhodol Vojenský
útvar 6335 Prešov ako služobný úrad podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 218/2015 o
štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Služobný úrad ako
organizačná zložka Ozbrojených síl Slovenskej republiky nepochybne spĺňa definíciu orgánu verejnej



správy v zmysle ustanovenia § 4 Správneho súdneho poriadku v spojení so zákonom č. 321/2002 Z. z. o
ozbrojených silách Slovenskej republiky, keď za orgány štátnej správy treba považovať aj verejné zbory.
31. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 218/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich
sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich alebo ak tak
ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona.
Z uvedeného je zrejmé, že služobný úrad nebude musieť vždy vystupovať v pozícii orgánu verejnej
správy.
32. Pri rozhodovaní sporov medzi súdmi v civilnom súdnictve a správnom súdnictve musí kompetenčný
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzať z medzí stanovených zákonom. Ak z
právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, že zákonodarca vec zveril súdom v civilnom alebo
správnom súdnictve, môže byť určujúcim kritériom pre stanovenie príslušnosti súdu súkromnoprávna,
či verejnoprávna povaha veci. Pokiaľ by však zákonodarca jednoznačne určil, že svojou povahou
vec súkromnoprávnu zverí správnym súdom alebo naopak, kompetenčný senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky by toto určenie nemohol prekročiť. V predloženej veci však zákonodarca
príslušnosť súdu natoľko jednoznačne nevymedzil, že vo veci vznikol negatívny kompetenčný spor v
zmysle ustanovenia § 8 Správneho súdneho priadku.
33. V predloženej veci preto kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdil, či
Vojenský útvar 6335 Prešov ako služobný úrad v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č.
218/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov konal a
rozhodoval vo verejnoprávnej, či súkromnoprávnej veci.
34. Pre delenie práva na súkromné a verejné používa právna náuka niekoľko teórií. Kompetenčný senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre určenie povahy nároku na príplatok výkonným letcom ako
zložke platu profesionálneho vojaka podľa ustanovenia § 159 zákona č. 218/2015 o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov použil postupne teóriu záujmovú,
mocenskú, organickú a metódu právnej regulácie.
35. Vychádzajúc zo záujmovej teórie podľa najvyššieho súdu platí, že verejné právo chráni verejné
záujmy, súkromné právo potom súkromné záujmy. Verejné právo môže tiež namiesto verejného
záujmu odkazovať na všeobecné dobro. Zákonodarca v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ôsmej hlave s názvom
Odmeňovanie a ďalšie peňažné náležitosti, upravuje platové náležitosti profesionálnych vojakov.
Je síce pravdou, že odmeňovanie profesionálnych vojakov na prvý pohľad vzbudzuje dojem, že
smeruje k individuálnym, súkromným záujmom profesionálnych vojakov, no tento aspekt prevažuje
verejnoprávny záujem, ktorý spočíva v zachovaní mieru a bezpečnosti Slovenskej republiky, plnení
záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a podieľaní
sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti
a nedotknuteľnosti hraníc (ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách
Slovenskej republiky). Samotné odmeňovanie profesionálnych vojakov je len prostriedkom, ako tento
cieľ dosiahnuť. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám zákonodarca rozlišuje pojmy plat vo
verejnoprávnej regulácii a mzda v súkromnoprávnej regulácii. Súd v prejedávanej veci napokon nebude
rozhodovať o vyplatení, či nevyplatení sporného nároku zo súkromných zdrojov, ale o vyplatení nároku
z verejných financií.
36. Mocenská teória delí právo súkromné a verejné podľa povahy vzťahov medzi ich účastníkmi.
Hovoríme o vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti vo verejnom práve a vzťahu rovnosti v súkromnom
práve. V predloženej veci bezpochyby nie sú subjekty v rovnom postavení. Profesionálny vojak nemá
možnosť dojednávať so služobným úradom poskytnutie služobného platu v inom zložení a výške
ako predpokladá zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Profesionálny vojak nemôže jednostranne vnútiť vôľu služobnému úradu
vo vzťahu k priznaniu príplatku výkonného letca, zatiaľ čo služobný úrad ju naopak svojim rozhodnutím
profesionálnemu letcovi efektívne vnucuje. Nemožno tvrdiť, že sa jedná o rovné postavenie subjektov.
Preto je tento vzťah verejnoprávnym vzťahom.
37. Organická teória vychádza z toho, či sa subjekt ocitá v určitom vzťahu z dôvodu členstva vo verejnom
zväzku. Verejné právo je súhrn noriem, v ktorých aspoň jeden subjekt vystupuje v pozícii nositeľa verejnej
moci pri výkone svojich vrchnostenských oprávnení. Služobný úrad ako organizačná zložka Ozbrojených
síl Slovenskej republiky je podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. č. 281/2015 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanovením § 4
Správneho súdneho poriadku orgán štátnej správy, ako verejný ozbrojený zbor.



38. Metóda právnej regulácie vyjadruje povahu a mieru jednotlivých účastníkov právneho vzťahu
na vznik a rozvíjanie tohto vzťahu, resp. vyjadruje povahu a mieru účasti subjektov právneho
vzťahu na formovanie jeho obsahu. Za znaky súkromnoprávnej regulácie sa považuje rovnosť
subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s dvojstranným právnym
jednaním. Naopak za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať nadriadenosť a podriadenosť,
autoritatívnosť, vznik zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s rozhodnutím orgánu verejnej správy.
V predloženej veci, ako už bolo vyššie uvedené nie je medzi profesionálnym vojakom a služobným
úradom rovný vzťah a to platí aj v otázkach jeho odmeňovania. Vo veci priznávania služobného
platu rozhoduje služobný úrad autoritatívne. Vznik, zmena a zánik práva na služobný plat je spojená
s autoritatívnym rozhodnutím služobného úradu, nejde o dvojstranný vzťah založený na konsenze
zúčastnených strán. Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov naviac určuje kogentne pravidlá pre odmeňovanie profesionálnych vojakov.
Aj podľa metódy právnej regulácie je preto nárok na príplatok výkonným letcom, ako zložka služobného
platu profesionálneho vojaka, verejnoprávnej povahy.
39. Na záver preto kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že vzťahy
vplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno považovať pre ich
povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy
charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom
služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je
naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné
postavenie. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny, priebehu a zániku
štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. Inak tomu nie je ani pri rozhodovaní o odmeňovaní
profesionálnych vojakov podľa ôsmej hlavy zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právna povaha štátnej služby profesionálneho vojaka
postihuje osobitnú povahu „zamestnávateľa“ ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia
profesionálneho vojaka do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Táto potreba zasahuje až tak
ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický služobný pomer verejného
práva podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. To potvrdzuje aj povaha právnej úpravy štátnej služby profesionálnych vojakov, ktorá
má kódexový charakter a použitie Zákonníka práce je z prevažnej časti vylúčené (delegovaná pôsobnosť
Zákonníka práce v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 v spojení s ustanovením § 217 ods. 1 zákona č.
281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
40. Naviac aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu v Českej republike sa možno
stretnúť s tým, že správne súdy preskúmavajú v správnom súdnictve rozhodnutia, týkajúce sa obdobne
odmeňovania profesionálnych vojakov (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
z 25. októbra 2018 sp. zn. 4As 225/2018, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo
16. júla 2014 sp. zn. 3Ads 83/2013).
41. Z týchto dôvodov kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, že
príslušný rozhodnúť vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11Cpr 15/2018 o žalobe
podanej 18. júla 2017 na Krajský súd v Prešove žalobcom: nrtm. J. profesionálnym vojakom, narodeným
XX. apríla XXXX, bytom v R., Q., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Kutuzovova 8, je súd v správnom súdnictve.
42. Keďže Krajský súd v Prešove má podľa rozhodnutia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky danú právomoc (príslušnosť) rozhodnúť, vychádzajúc z ustanovenia § 150
Správneho súdneho poriadku, bolo potrebné spolu s rozhodnutím kompetenčného senátu zrušiť aj
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 06. februára 2018 č. k. 7Sa 4/2018-47, ktorým Krajský súd v
Prešove poprel svoju právomoc (príslušnosť) vo veci konať a rozhodnúť, keď sa nejedná o uznesenie
súdu, ktorým sa upravuje vedenie konania a súd je ním preto viazaný len čo ho vydal.
43. Právoplatné rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 in fine Civilného sporového poriadku záväzné pre súdy a orgány verejnej moci.
Ďalšou úlohou Krajského súdu v Prešove preto bude posúdiť návrh žalobcu v súlade s právnymi závermi
kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenými v tomto uznesení.
44. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
7:0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.