Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/138/2016 z 27. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2016, sp. zn. 23CoE/138/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815215649.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/138/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3815215649.1 | 2016-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP, § 251 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1ddca63-a466-4683-9b9e-339b40a2771f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815215649.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/138/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815215649.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti povinnému: W. Q., bytom N. A. XX, o vymoženie 150,19
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.
novembra 2015, č. k. 16Er/3430/2015-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 19.03.2015 domáha
proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 150,19 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10292/08 zo dňa 14.10.2008, ktorý podľa vyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2008 a vykonateľnosť dňa 06.11.2008. Z úradnej činnosti
mal prvostupňový súd preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou 16Er/429/2009 (EX
1152/2009) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova č. 25, IČO :
35807598, proti povinnému: W. Q., nar. X.X.XXXX, bola zastavená uznesením Okresného súdu
Prievidza č. k. 16Er/429/2009-67 zo dňa 04.03.2014 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2014.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 OSP,
patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 OSP a bráni tomu,
aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Keďže v tomto exekučnom
konaní sp. zn. 16Er/3430/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému
ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k.
16Er/429/2009-67 zo dňa 04.03.2014 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom,
súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto
exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) OSP. Uviedol, že v tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého stupňa o návrhu na vydanie
poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení
exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159
ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal,



že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť,
pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa
rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v
Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 19.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 150,19
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10292/08
zo dňa 14.10.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 03.11.2008
a vykonateľnosť dňa 06.11.2008. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3430/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už
tamojší súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 16Er/429/2009-67 zo dňa 04.03.2014 konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide
o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 16Er/429/2009 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10292/08 zo dňa 14.10.2008,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 355,84 Eur s príslušenstvom. V uvedenej
exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Er/429/2009-67 zo dňa 04.03.2014 exekúciu
zastavil podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie o zastavení exekúcie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2014.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas
konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky



konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa rozhodovacej činnosti NS SR k existencii vady podmienok konania spočívajúceho v prekážky veci
rozhodnutej res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky, a to po 1. začne
sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, po 2. začne sa opätovne konať medzi
tými istými účastníkmi, po 3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1., 2. exekučné
konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a
povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne
ich právni nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec,
o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata
zakladá zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané,
prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené
exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať
povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania,
spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa
s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom
súde Prievidza pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto
predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Prievidza,
ktorým bola právoplatne exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
nevykonateľnosti exekučného titulu.

Podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobilosť exekučného titulu, ktorý bol dôvodom zastavenia
predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nejako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o
zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre
vymoženie plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.