Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/226/2015 z 28. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. júna 2016, sp. zn. 5Co/226/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1214213466.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/226/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1214213466.1 | 2016-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf95e48-4e4e-4be6-9649-3d6cb456e6cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1214213466.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/226/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213466
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214213466.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: L.. A. C. A., bytom: F. XXX, F., proti odporcovi:
L.. F. G., N.: C. XX, N., v zast.: Mgr. Peter Neštepný, advokát so sídlom: Ferienčíkova 7, Bratislava, o
ochrane susedských práv, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
16C/141/2014-25 zo dňa 30.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Navrhovateľa zaviazali povinnosťou
zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 56,62 € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku..

Súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu
dňa 30.05.2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 200,-€ titulom náhrady škody. Podaný návrh
odôvodnil tým, že mu ako vlastníkovi rodinného domu susediaceho s pozemkom vo vlastníctve odporcu
bola spôsobená škoda vo výške 200,-€. Ku škode malo dôjsť konaním odporcu, ktorý 20. apríla 2014
spolu so svojím otcom odstránil ťahavé rastliny, ktoré vysadil navrhovateľ na svojej časti pozemku
pri plote, čím došlo k zničeniu alebo silnému poškodeniu rastlín. Navrhovateľom uplatňovaná škoda
predstavuje finančnú náhradu nákladov a práce , ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti s opätovným
vysadením poškodenej sadby ťahavých rastlín.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13.10.2014. Vo
vyjadrení uviedol, že on žiadnym spôsobom do vlastníckych práv navrhovateľa nezasahuje, naopak
navrhovateľ bez súhlasu odporcu vysadil na svojom pozemku popínavé rastliny druhu pavinič a hedera
a nechal ich prerastať na obe strany ich spoločného plota. Uvedený pavinič postupne znehodnocoval
plotový materiál, kde zároveň dochádzalo k poškodzovaniu bambusovej rohože namontovanej zo strany
plota odporcu. Potvrdil, že v apríli 2014 bola odstránená časť porastu paviniča presahujúca na stranu
odporcu avšak v žiadnom prípade neprišlo k zásahu na susedovej strane pozemku. S poukazom na
vyššie uvedené žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
V prejedávanej veci podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
ani jednej zo zákonných podmienok potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody. Pri tomto
závere súd vychádzal z toho, že konanie odporcu nemožno považovať za protiprávne, nakoľko podľa
názoru súdu svojím konaním nezasiahol do vlastníckych práv navrhovateľa a taktiež zo strany odporcu
nedošlo k porušeniu ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní taktiež
nepreukázal vznik škody, iba uviedol, že ním uplatňovaná suma pozostáva z ceny nových sadeníc a
jeho práce spojenej s ich výsadbou. Na tomto mieste dáva súd do pozornosti, že Občiansky zákonník
chápe škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,



predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. V konaní však
navrhovateľ vznik ním uplatnenej škody ničím nepreukázal. Ani tento predpoklad potrebný pre priznanie
nároku na náhradu škody navrhovateľom preukázaný nebol.

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho
konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť
protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených
skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to
najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových
tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie
má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena
totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník
dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva.

V prejednávanej veci podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a
preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a odporcovi priznal plnú náhradu trov vo výške 56,62 eur.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd nerozhodol o celom predmete žaloby, ale iba o jej nepodstatnej
časti. Rozhodol iba o náhrade škody, ktorá však bola iba nepodstatným akcesóriom žalobného nároku
a to požiadavky na nerušený výkon vlastníckych a susedských práv.

V snahe o zjednodušenie žaloby jej časť, t.j. nárok na náhradu škody berie navrhovateľ späť a žiada
rozhodnúť iba susedský spor.

Ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že v obci F. prakticky všetci vlastníci domov vysádzajú živé ploty,
alebo stavajú nepriehľadné ploty z pevného materiálu. Brečtan a pavinič, ako popínavé rastliny prerástli
na susedovu stranu iba o 5 až 8 cm, pričom toto obmedzenie bolo vykompenzované tým, že nikto z
pozemku navrhovateľa nevidí k žalovanému do záhrady ani na terasu.

Navrhovateľ navrhuje výsluch svedka L.. M. U. a v prípade potreby vyhotoviť znalecký posudok.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý čo sa týka čiastočného späťvzatia a zastavenia
konania v časti súhlasí. Zároveň je toho názoru, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s celým žalobným
návrhom žalobcu, ktorý zamietol. Vo zvyšnej časti považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a je
toho názoru, že súd prvého stupňa vec správne posúdil ako i rozhodol. Odporca poukazuje na to,
že plot, ktorí oddeľuje pozemky je vecou v spoluvlastníctve účastníkov sporu. Navrhovateľ je preto
povinný rešpektovať ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Žalobca nechal plot svojvoľne, bez dohody so
susedom zarásť a to dokonca takým spôsobom, že popínavé rastliny prerástli na pozemok odporcu.
Odporca namieta, že to bol práve navrhovateľ, ktorý porušil susedské práva a to viacerými spôsobmi,
najskôr svojvoľným rozhodnutím o vysadení rastlín na plot bez dohody so susedom a následne aj
ich pestovaním takým spôsobom, že prerástli na susedný pozemok. Odporca naďalej trvá na tom, že
zásahy do prerastajúcich rastlín boli urobené iba v nevyhnutnej miere. Odporca si taktiež uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 33,97 eur.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu prvého
stupňa 30.05.2014 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 200,-€ titulom náhrady škody a v ďalšej
časti toho, aby sa odporca zdržal zasahovania do vlastníckeho práva žalobcu. Súd prvého stupňa
rozhodnutím zo dňa 30.01.2015 žalobu zamietol, pričom v rozhodnutí chýba odôvodnenie toho, prečo
konanie zamietol aj v druhej časti navrhovateľovho návrhu a to: „uloženia povinnosti odporcu zdržať sa
zasahovania do vlastníckeho práva žalobcu“.

Vzhľadom k tomu, že v predmetom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, na základe ktorého by odvolací
súd mohol posúdiť úvahy a dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k tomu, že zamietol žalobu v celom
rozsahu, nespĺňa tak napadnuté rozhodnutie náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. Vyššie uvedené skutočnosti robia napadnutý rozsudok nepreskúmateľným.

Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
nepreskúmateľný podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods.2 O. s. p. vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konania, pričom úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude odôvodniť
svoje rozhodnutie tak, aby odvolací súd mohol posúdiť úvahy a dôvody, na základe ktorých súd prvého
stupňa rozhodol. Prvostupňový súd taktiež rozhodne aj o späťvzatí návrhu navrhovateľom v časti o
náhradu škody vo výške 200 eur.

Po opätovnom prejednaní súd prvého stupňa znova o veci rozhodne a podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.