Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/75/2014 z 5. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. októbra 2014, sp. zn. 23CoP/75/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2114213701.1 Krajský súd Trnava | 23CoP/75/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2114213701.1 | 2014-10-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 36 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec50b9da-3cdc-48c7-acad-8f4406d79e13 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2114213701.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213701
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114213701.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Ing. C. N. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., J. Q. X, t. č. A., J. Q. XX, zastúpená: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Trnava,
Františkánska 5 a Ing. T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Trnava, Hlavná 25, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 13. augusta 2014 č. k. 18P/40/2014-42, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním dočasným spôsobom upravil styk otca s
maloletou tak, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou M. N., nar. XX.X.XXXX v každý
párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v každý nepárny týždeň v piatok v čase
od 16.00 hod. do 19.00 hod. Zároveň matke maloletej uložil povinnosť maloletú na stretnutie s otcom
riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otcovi uložil povinnosť
maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke maloletej; obom účastníkom uložil povinnosť dodržiavať
presný začiatok a koniec stretnutí s maloletou.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § § 76 ods. 1 písm. b) a 4 a § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a konštatovaním, že sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto ďalšie dôvody neuviedol. Z uvedeného vyplýva,
že vychádzal z návrhu matky maloletej, doručeného súdu 19.5.2014, ktorým si uplatnila zverenie
maloletej M., nar. XX.X.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a súčasne navrhla vydanie predbežného
opatrenia, ktorým si uplatnila zákaz priblíženia sa, o ktorom súd rozhodol uznesením z 9.6.2014 č.
k. 18P/40/2014-20, ktorým vydal predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletú M. N., nar. XX.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. N., nar.
XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy
do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. A vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vzal do úvahy aj návrh
otca, doručený súdu 22.7.2014, ktorým navrhol nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť
jeho styk s maloletou M.. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej až do 16.5.2014 žili v spoločnej
domácnosti ako manželia v byte na ulici J. Q. X v A., kedy matka bez akéhokoľvek podnetu a dôvodu
opustila aj s maloletou M. spoločnú domácnosť. O odsťahovaní sa matky s maloletou sa dozvedel
17.5.2014. Nevedel, kde sa matka aj s maloletou nachádza, pretože na jeho telefonáty nereagovala,
jeho telefónne číslo si dala zablokovať a rovnako nereagovala ani na jeho sms správy. Až na nasledujúci
deň zistil, že sa matka s maloletou nachádza na ulici J. Q. XX v A., ktorý patrí starej matke maloletej.
Keď sa snažil s dcérou kontaktovať, matka maloletej privolala na neho hliadku OO PZ. O ďalšie dva dni
zistil, že sa nedostane do bytu, kde spoločne bývali, nakoľko matka maloletej vymenila zámky. Bol preto
nútený presťahovať sa do spoločného rodinného domu v K. Y.. Od uvedenej doby mu matka maloletej
neumožňuje stretávať sa s maloletou, odmieta s ním komunikovať, nezdvíha mu telefón a nereaguje



na jeho sms správy. Nemá preto žiadnu možnosť stretávať sa s maloletou, navštíviť maloletú, prípadne
dohodnúť sa s matkou maloletej na styku s maloletou. Po odsťahovaní sa matky s maloletou zo spoločnej
domácnosti maloletú videl až vtedy, keď za ňou prišiel do školy, vyzdvihol ju zo školy, a riadne odovzdal
matke alebo starej matke z dôvodu, aby maloletú nestresoval. Keď toto matka maloletej zistila, maloletú
vyzdvihne matka alebo stará matka zo školskej družiny predčasne, aby ju zo školy nemohol vyzdvihnúť
on. Mal záujem danú situáciu riešiť s matkou maloletej, čo však nie je možné, nakoľko matka maloletej
s ním odmieta akúkoľvek komunikáciu. Obrátil sa aj na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, maloletá aj
pred pracovníčkami úradu prejavila túžbu vrátiť sa domov, nechce bývať u starej matky. Uviedol, že sám
sa snaží situáciu riešiť cestou psychologičky a tiež mediátora. Naposledy maloletú videl dňa 27.6.2014,
kedy prišiel za ňou do školy pri príležitosti odovzdávaní vysvedčení, od uvedenej doby maloletú nevidel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla jeho zmenu tak,
aby návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Odvolanie odôvodnila tým, že
vydaním predbežného opatrenia je ohrozený záujem maloletej. Nepoprela problémy v komunikácii, ktoré
nastali, podľa jej tvrdenia, na základe dlhodobých verbálnych útokov, vyhrážania a psychického nátlaku
zo strany otca maloletej. Prezentovala svoje obavy o svoje zdravie a o psychický vývin maloletej, rovnako
tiež vážne podozrenie, že otec maloletej trpí psychickou poruchou, v dôsledku ktorej sa uňho striedajú
zúrivé manické a apatické depresívne stavy. Podľa jej názoru otec trpí bipolárnou afektívnou poruchou
alebo schizofréniou, odborného lekára však doposiaľ nevyhľadal a ani nevyhľadá. Argumentovala tým,
že maloletá bola niekoľkokrát svedkom otcových agresívnych výstupov, po ktorých plakala. Keď mu
maloletú odovzdala, po skončení stretnutia nebol ochotný ju priniesť matke, zadržiaval ju v aute a
nechal matku desiatky minúť stáť na ulici. Neustále jej posielal sms správy s pokynmi, kde si má
dcéru vyzdvihnúť a po treťom neúspešnom pokuse mu maloletú nechala. Maloletá jej tvrdila, že otec
ju učil povedať jej vetu : „Chceš mi dať facku?“, ktorú jej aj povedala. Uviedla, že prvé stretnutie otca s
maloletou na základe predbežného opatrenia sa uskutočnilo 29.8.2014, kedy pri odovzdávaní maloletej
po skončení stretnutia, čakala maloletú pred domom, avšak otec maloletú s krikom viedol nevšímajúc si
ju až k bytu na 7. poschodí, hoci dcéru volala, aby išla k nej. Bála sa vyjsť hore k bytu a po 20 minútach
zavolala políciu, po ktorej príchode sa otec domáhal vstupu do bytu, nakoľko tam má svoje osobné veci.
Uviedla, že maloletá trpí hanbou a neustálou obavou, akú scénu otec predvedie pred domom, kde bývajú
a s plačom žiadala matku, aby o tom nikomu nehovorila, aby sa to nedozvedeli jej kamarátky. Uviedla, že
spoločnú domácnosť opustila po neustálom psychickom týraní otcom maloletej, z ktorého mala vážne
zdravotné problémy. Uviedla, že na niektoré pracovné stretnutia cestuje do Banskej Bystrice, ale tam
neprespáva. Podľa nej, otec maloletú vystavil stresu tým, že v prvý školský deň, 2.9.2014, bez vedomia
matky maloletú zobral zo školy a odmietol ju vydať i napriek tomu, že ho o to telefonicky žiadal príslušník
polície. K odvolaniu pripojila fotokópie sms správ.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia matky sú vymyslené a účelové. Netrpí žiadnou psychickou
poruchou. Maloletá sa v jeho spoločnosti cíti dobre, znervóznie len pred návratom k matke.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas
účastníčka konania (§ 204 ods. 1 O. s. p. a § 94 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) v rozsahu v súlade s ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej o úprave
styku otca s maloletou.

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením upravil dočasným spôsobom styk otca s maloletou tak,
že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať v každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00
hod. a v každý nepárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. Rozhodol ním o návrhu otca,
ktorý otec odôvodnil neumožňovaním styku otca s maloletou jej matkou. Matka maloletej nesúhlasila s
rozsahom dočasnej súdnej úpravy styku. Poprela neumožňovanie styku otca s maloletou ale nepoprela



konfliktné situácie pri styku otca s maloletou. Argumentovala pravdepodobnou psychickou poruchou
otca, ale maloletú mu ponechala v prípade, keď ju odmietol vrátiť po skončení stretnutia.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd.

Podľa § 76 ods. 3 O. s. p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Z ustanovenia § 74 vyplýva, že predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, ktorými súd upravuje
právne pomery účastníkov, nie faktické (musia mať základ v hmotnom práve). Cieľom predbežného
opatrenia je umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Nejde o konečnú úpravu a možno ich
nariadiť len pokiaľ nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie vo veci samej. Je ich možné nariadiť pred
začatím konania vo veci samej, a aj po začatí konania, v už prebiehajúcom konaní. Predpokladom
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú právne pomery účastníkov, je
osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Osobitne u predbežných opatrení, ktorými sa upravujú právne
pomery k maloletým deťom, je potrebné citlivo zvážiť každú jednotlivú úpravu právneho vzťahu.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
zákon o rodine) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ustanovenie § 25 má špeciálnu úpravu vo vzťahu k predchádzajúcemu ustanoveniu § 24, ktoré
celkove upravuje výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktorá je
aplikovateľná aj na prípad, keď rodičia spolu nežijú. Pritom ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zákon v odseku 1 uprednostňuje dohodu



rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Musí byť uzavretá však pred rozhodnutím o rozvode,
resp. aj v inom konaní rodičov, ktorí spolu nežijú, a nevyžaduje ani schválenie súdom. Ak dohody
niet, súd podľa odseku 2 upraví styk s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Pri určovaní rozsahu,
časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na
zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby pri rozhodovaní o styku sa rešpektovalo právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a tiež právo druhého rodiča, ktorý nebude
mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k
všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia
žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného
i duševného), ich vzťah k manželstvu, rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok
(povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich
spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti,
ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia,
ktoré obklopuje deti a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto
je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom a
pod. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti
od bydliska dieťaťa. Uvedené zásady je potrebné aplikovať rovnako na úpravu práva styku rodiča s
maloletým dieťaťom aj dočasným spôsobom.

Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa uverejneného formou oznámenia Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Konanie vo veci samej o zverenie do osobnej starostlivosti, o určenie výživného a o úpravu styku s
maloletou, začalo návrhom na začatie konania, doručeným súdu 19.5.2014.

V danom prípade je potrebné si uvedomiť, že styk otca s maloletou upravil súd vzhľadom k nedohode
rodičov dočasným spôsobom až do rozhodnutia vo veci samej o úprave práva styku otca s maloletou.
Rozhodnutie dočasným spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Inštitút predbežného
opatrenia má zabezpečiť upravované právo nevyhnutným spôsobom, ktorý záver je logickým, vzhľadom
k zásade rozhodovania o predbežnom opatrení, že súd nemusí zisťovať pred dočasným rozhodnutím
o uvedenom práve všetky rozhodné skutočnosti. Ide o prelomenie zásady rozhodovať na základe
zistených skutočností vo veci samej, práve vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia.
Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že už v tvrdeniach oboch rodičov maloletej o uvedenom
práve sú rozpory, odvolací súd dospel k záveru potreby súdnej ingerencie do práva styku. Vzhľadom
k tomu, že maloletá má osem rokov a do mája 2014 žila v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi a
matkou tvrdené pravdepodobné psychické ochorenie otca matka žiadnym spôsobom neverifikovala,
odvolací súd dospel k záveru, že rozsah otcom navrhovaného styku s maloletou je adekvátny právu
maloletej na styk otca s dieťaťom, a právu otca maloletej, ktorý ju nemá zverenú do osobnej starostlivosti,
podieľať sa na výchove maloletej realizovaním úpravy styku s maloletou. Keďže však ide o dočasnú,
predbežnú úpravu práva styku, do rozhodnutia vo veci samej, ktorej úlohou je zabezpečiť upravované
právo v nevyhnutnom rozsahu pre zachovanie vzťahu otec - maloletá, odvolací súd dospel k záveru,
že pre zachovanie vzťahu rodič - dieťa postačí úprava v každý párny týždeň v trvaní osem hodín a v
každý nepárny týždeň v rozsahu troch hodín. Zohľadnil pracovný režim oboch rodičov a dospel k záveru,
že v najlepšom záujme maloletej je stanoviť styk otca s maloletou v rozsahu jedenásť hodín za dva
týždne, čím bude rešpektovaný denný režim maloletej a aj pracovný režim oboch rodičov. Uvedená
úprava bude v najlepšom záujme maloletej (čl. 3 ods. 1 dohovoru). Nepochybne otec má dočasnou
úpravou vytvorený dostatočný časový priestor pre naplnenie svojho práva starostlivosti o maloletú tým,
že maloletú bude mať vo svojej osobnej starostlivosti počas styku tak, aby sa upevnil a rozvíjal ich
vzájomný vzťah. Uvedeným nevyhnutným spôsobom práva styku otca s maloletou je zabezpečené
neprerušenie citových väzieb otca s maloletou a zachovanie ich vzájomného vzťahu. Pokiaľ súd prvého
stupňa upravil dočasným spôsobom, do rozhodnutia vo veci samej, právo styku otca s maloletou v
preskúmavanom rozsahu jedenásť hodín za dva týždne, jeho rozhodnutie je vecne správnym a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Odvolací súd v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o dočasnej úprave styku
z dôvodu jeho vecnej správnosti.



O trovách tohto odvolacieho konania vzhľadom k ustanoveniu § 145 O. s. p., podľa ktorého, účastníkovi,
ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia
dôkazov, ktoré platí v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. aj pre odvolacie konanie, rozhodne súd prvého stupňa
v rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.