{"guid": "389a1e93-1d33-4118-8ec7-e440ea9d2026:357730bf-ea4f-4650-96e0-5dc002ffbb1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6716205191.1", "spisova_znacka": "12Co/256/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/256/2017 z 10. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. augusta 2017, sp. zn. 12Co/256/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6716205191.1", "identifikacne_cislo": "6716205191", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2017-08-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/357730bf-ea4f-4650-96e0-5dc002ffbb1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6716205191.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6716205191.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6716205191.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/256/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205191
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716205191.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ E.O., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/XX, XXX XX W., 2/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
F. XXXX/XX, XXX XX W., obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Námestie
SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanej O.. L. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. M. U.
XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských
hrdinov 2, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na základe odvolania žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/100/2016-50 zo dňa 04. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 %, (druhý výrok),  p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ a 2/  majú nárok  na náhradu  trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa
04. 04. 2017 určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XX, vo vchode č. XX, na O.. poschodí, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX pre Okresný úrad W., katastrálny odbor, pre okres W., obec W., katastrálne územie W.
pod A „majetková podstata“ stavby súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX bytový dom F., pričom právny vzťah k parcele, na
ktorej  leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX a XXXX; pod B „vlastníci a iné  oprávnené osoby“
B.-XX na Stavebné bytové družstvo W., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu XXXX/XXXXXX; pod C „ťarchy“ záložné právo zo zákona v prospech spoločenstva
vlastníkov bytom ul. F. XXXX a záložná zmluva pre pohľadávku J., a.s. T. úver na byty v bytovom dome
s. č. XXXX na ul. F. or. č. XX byt č. XX, zo dňa  27. 02. 2016, doručená žalobcom 1/ a 2/ dňa 27. 02.
2016 je neplatná (prvý výrok).  Zároveň priznal  žalobcom 1, 2 náhradu trov konania voči žalovanej v
rozsahu 100 % (druhý výrok).
1. 2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval,
že v konaní mali plný úspech žalobcovia a preto im priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100 %. K možnosti aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania, ktorú žiadal právny zástupca
žalovanej, poznamenal, že súd v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil s tým, že na
ne nepoukázal ani právny zástupca žalovanej. Mal za to, že v tomto prípade sa jedná o klasickú sporovú
vec, kde sú v plnej miere úspešní žalobcovia a naopak žalovaná je neúspešná v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalobcov (druhý výrok) podala
žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov
konania. Uviedla, že napadnutý výrok o náhrade trov konania považuje za nesprávny a v predmetnom
prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP, nakoľko existuje dôvod hodný osobitného zreteľa,



za ktorý považovala skutočnosť, že nájom bytu žalobcov skončil dňa 15. 05. 2016 a to uplynutím doby
na ktorú bol nájom dojednaný.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že považujú odvolaním napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny a v súlade s platnou právnou úpravou, podľa ktorej súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia skutočnosť uvádzanú
žalovanou za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažovali, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol tak,
že výpoveď z nájmu bytu je neplatná, pretože samotná zmluva o nájme bytu v znení dodatku č. 1 je
neplatná a neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila žalovaná a to výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27. 02.
2016. Zdôraznili, že nie je možné platne vypovedať nájom bytu na základe neplatne uzatvorenej zmluvy
o nájme bytu. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu ich trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP  a contrario a
rozsudok  súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 17C/100/2016-50 zo dňa 04. 04.
20172017 určil, že výpoveď z nájmu  predmetného bytu, doručená žalobcom 1/ a 2/ dňa 27. 02. 2016
je neplatná (prvý výrok). Z toho je nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní vo veci samej plne
úspešní a naopak, žalovaná bola v konaní vo veci samej plne neúspešná, a preto prvoinštančný súd
na rozhodnutie o trovách konania medzi stranami sporu správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1
CSP. Súd prvej inštancie sa zároveň v odôvodnení rozhodnutia správne vysporiadal i s možnosťou
aplikácie ustanovenia § 257 CSP, pričom dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa podmieňujúce použitie predmetného ustanovenia.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku, kedy sa úspešnej strane
sporu, náhrada trov konania na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná.
Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nezistil existenciu takých
okolností, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257
CSP na to, aby úspešnej strane sporu - žalobcom 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. Za tohto
skutkového a právneho stavu preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu
vo výroku, ktorým priznal žalobcom 1, 2 náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, (druhý
výrok), podľa ustanovenia § 387ods. 1, 2 CSP. ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu vo veci samej (prvý výrok) zostal nedotknutý
(§ 367 ods. 3 CSP).

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/ a 2/ a preto im podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/100/2016", "guid": "e1b1e5fe-1cfb-40c3-90e5-bbd62b068ce4:e7a1dda9-08aa-4a75-aac4-9e41c762dcce", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}